Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-274-2017.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/274/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: F. E., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. XXX/XXX, XXX XX J., o zaplatenie 528,88 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 528,88 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 23.1.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom úroku z omeškania zamieta.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu 100% trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 20.6.2017 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 528,88 € spolu s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalovaný sa k veci nevyjadril, jeho bydlisko nie je známe, a preto mu bola žaloba s prílohami a poučenia doručené verejnou vyhláškou dňa 22.1.2019.
3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 17.1.2014 žalobca - právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 500 €. Túto pôžičku mal splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 16,32 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 64 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 25.6.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Žalovaný tento dlh nevyrovnal a preto veriteľ úver zosplatnil dňa 19.8.2014.
4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) zmluvu o pôžičke zo dňa 17.1.2014 (čl. 3) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 500 €. Zaviazal sa splatiť ju v 48 mesačných splátkach po 15,27 € a spolu s poistením v sume 16,32 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 732,96 €, že úroková sadzba 22,20 % ročne, RPMN 22,20%, priemerná RPMN 45,94% a celkové náklady spotrebiteľa 232,96 €. Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 1/2018. Splatnosť jednotlivých splátok bola podľa čl. 6.2 zmluvy určená do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky (bod 6.3) v mesiaci, nasledujúcom po uzavretí zmluvy t.j. v tomto prípade do 20.2.2014.
b) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad, z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 34 € dňa 18.3.2014 a ďalej už žiadnu.
5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok dňom 20.9.2017 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.4.2019
6. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
7. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
8. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa.
10. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako Obchodný zákonník upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:
12. Podľa ust. § 497 Obch. zák.: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 14. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 16.7.2013: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
15. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 500 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,20%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 22,20%. Priemerná RPMN bola 45,94%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za celý 2. kvartál 2014 zistil, pri úveroch vo výške do 1500 € a pri lehote splatnosti do 5 bola 11,71% a teda dohodnutá odplata sa nevymykala ustanoveniam zákona.
16. Žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby aj so zmluvným úrokom zaplatiť 34 € a jeho dlh činí 528,88 €, ktorú súd žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania.
17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Žalobca žiadal úrok z omeškania od 20.8.2014. Ohľadom toho ale neuvádza v žalobe žiadne skutočnosti, ktoré by plynutie úroku od tohto dňa odôvodňovalo, pretože nepredložil žiadne dôkazy a to ani po tom, ako bol na to výzvou zo dňa 12.8.2019 písomne vyzvaný. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal úrok z omeškania odo dňa dourčenia žaloby (od účinkov doručenia verejnou vyhláškou), k čomu došlo dňa 22.1.2019 a preto plynutie určil súd dňom 23.1.2019. V tento deň bola základná sadzba ECB 0%, preto bol úrok z omeškania priznaný vo výške 5% ročne s tým, že vo zvyšku bola žaloba ohľadom úroku z omeškania zamietnutá
20. V danej veci bol žalobca plne úspešný, preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.