Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/329/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Mgr. Bc. David Vandrovec, Kodaňská 1441/46, Praha, Česká republika, IČO: 699 08 664, správca konkurznej podstaty úpadcu VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s., Ruská 1142/30, Ostrava, Česká republika, IČO: 268 23 357, zastúpeného LAWS, s.r.o., Rajská 7, Bratislava, IČO: 36 729 078, proti žalovanému: Euro Energy Slovakia Holding, a.s., Lichnerova 38, Senec, IČO: 44 883 536, zastúpeného KRION Partners s.r.o., Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, o zaplatenie 1 750 000,- CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 936 308,67 CZK s úrokom z omeškania vo výške 8, 05 % ročne takto:

- zo sumy 1 750 000,- CZK od 16. 11. 2015 do 11. 08. 2016,

- zo sumy 963 308, 67 CZK od 12. 08. 2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14. 11. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 750 000,- CZK s príslušenstvom. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 04. 2016 bolo vyhlásené konkurzné konanie vedené pod sp. zn. KSOS 37INS 10134/2016 u Krajského súdu v Ostrave vo veci úpadcu VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 25. 08. 2016 bol zistený úpadok úpadcu a súčasne bol správcom konkurznej podstaty dlžníka ustanovený žalobca. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 15. 12. 2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Uznesením Krajského súd v Ostrave zo dňa 07. 08. 2017 bolo reštrukturalizácia premenená na konkurz. Na základe Objednávky G. zo dňa 23. 01. 2015 objednal žalovaný u úpadcu kompletnú výrobu ND-1ks, vrchlík kužeľový K4, K5 podľa výkresu č. 903-25-20-730. Úpadca zhotovil dielo a uplatnil svoj nárok daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXXa zo dňa 21. 09. 2015 s dátumom splatnosti dňa 15. 11. 2015 na sumu 1 750 000,- CZK. Žalovaný neuhradil zmluvu za dielo, a preto žalobca vyzval žalovaného dňa 17. 10. 2018 na zaplatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný však na túto výzvu nereagoval. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodným hmotným právom v zmysle nariadenia a jeho čl. 4 ods. 1 písm. a) a čl. 4 ods. 2 bolo české hmotné právo, konkrétne o úpadku tzv. insolvenčný zákon, kde s poukazom na ust. tohto zákona mal žalobca za to, že zápočty žalovaného boli neplatné.

2. Žalovaný k veci samej uviedol, že žalovaný zaslal dňa 08. 08. 2016 úpadcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol úpadcovi doručený dňa 12. 08. 2016. Žalovaný mal voči úpadcovi

peňažnú pohľadávku na zaplatenie faktúry č. XXXXXXX vo výške 68 750,- CZK (= 2 544,22 eur). Žalovaný mal voči úpadcovi taktiež peňažnú pohľadávku v celkovej výške 30 112,18 eur (zostatok faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 86 395,60 CZK = 3 197,23 eur splatnej dňa 29. 03. 2016, zostatok faktúry XXXXXXXXX vo výške 1 848,- eur splatnej dňa 29. 03. 2016, zostatok faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 1 874, 58 eur splatnej dňa 22. 05. 2016, a faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 1 018,82 eur, splatnú dňa 07. 06. 2016), ktorými bola úpadcovi fakturovaná cena dodávaného tovaru, a ktorú pohľadávku nadobudol žalovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako postupníkom a spoločnosťou ETS Industry CZ, s.r.o. ako postupcom. Žalovaný mal teda voči úpadcovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 32 656,64 eura. Na základe vyššie uvedeného žalovaný predmetným započítaním zo dňa 08. 08. 2016 proti pohľadávke vo výške 64 762,05 eur započítal svoju pohľadávku vo výške 32 656,64 eur. Týmto započítaním vzájomných pohľadávok došlo ku započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom započítaní bola medzi pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi uvedená aj faktúra č. XXXXXXX (na sumu 68 750,- CZK), pričom táto pohľadávka už v tom čase (dňa 08. 08. 2016) neexistovala, došlo predmetným započítaním zo dňa 08. 08. 2016 k započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu 30 112,18 eur (t.j. v rozsahu, v akom sa vzájomné pohľadávky vzájomne kryli). Túto skutočnosť žalovaný oznámil úpadcovi aj listom zo dňa 09. 11. 2016. Predžalobnou výzvou zo dňa 17. 10. 2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 1 750 000,- CZK z dôvodu, že žalobca považoval zápočet žalovaného za neurčitý, ako aj z dôvodu, že žalobca mal za to, že tento zápočet bol realizovaný až po úpadku úpadcu. S tvrdením žalobcu žalovaný v žiadnom prípade nesúhlasil. Započítanie zo dňa 08. 08. 2016 bolo úpadcovi doručené dňa 12. 08. 2016, čo vyplývalo aj z listinných dôkazov. Insolvenčné konanie úpadcu bolo zahájené Vyhláškou Krajského súdu v Ostrave dňa 29. 04. 2016. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia zahájenie insolvenčného konania nemalo vplyv na započítanie vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, a túto možnosť (teda možnosť započítania vzájomných pohľadávok) žiadnym spôsobom v tomto štádiu konania ani nevylučovalo. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 25. 08. 2016 Krajský súd zistil úpadok úpadcu. S vydaním tohto rozhodnutia boli spojené aj obmedzenia súvisiace so započítaním vzájomných pohľadávok. Zápočet je jednostranným hmotnoprávnym právnym úkonom, ktorý sa stal okamihom jeho doručenia perfektným a nadobudol právne účinky (dňa 12. 08. 2016). Skutočnosť, že započítaním nebolo možné vzájomné pohľadávky vo výške 68 750,- CZK započítať, nakoľko sa v tomto rozsahu nekryli, nemenilo nič na tom, že započítaním došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu 30 112,18 eur, t.j. v rozsahu, v akom sa vzájomné pohľadávky vzájomne kryli. Zápočet pohľadávok žalovaného voči pohľadávkam úpadcu bol úpadcovi doručený dňa 12. 08. 2016 a k tomuto dňu nastali právne účinky započítania. Vzájomné pohľadávky sa v zmysle vyššie uvedeného započítali vo výške 30 112,18 eur spätne ku dňu, kedy sa pohľadávky stretli, boli splatné a bolo možné ich uplatniť na súde.

3. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že svoj žalobný návrh opieral o ust. a . písm. a), , a o úpadku tzv. insolvenčný zákon, a to v časti, ktorá bola v konaní sporná. V predmetných ustanoveniach bolo uvedené, že nemožno započítať pohľadávky v danej veci. Žalovaný vedel o úpadku úpadcu, pretože v bode 5. 2. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2016 túto svoju vedomosť výslovne vyhlásil. Žalovaný neuhradil splatnú pohľadávku tak, ako mu to vyplývalo z faktúry, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj žalobný nárok. Žalobca v predžalobnej výzve uviedol, že nepoznal dôvod započítania žalovaného, pričom žalobca disponoval s doručenkou zo dňa 21. 12. 2016, čo bolo po dátume, kedy sa úpadca dostal do úpadku.

4. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaný zaslal úpadcovi dňa 08. 08. 2016 jednostranný zápočet pohľadávok, ktorý bol úpadcovi doručený dňa 12. 08. 2016. Obsahom tohto zápočtu boli dve pohľadávky, prvá vo výške 2 544,26 eur, ktorá však v čase tohto zápočtu už neexistovala, nakoľko sa neskôr prišlo na to, že zanikla už v apríli 2016 skorším zápočtom, a druhá pohľadávka bola vo výške 30 112,18 eur. Týmto jednostranným zápočtom žalovaného prišlo k vzájomnému započítaniu vzájomných pohľadávok vo výške 30 112, 18 eur, a to dňom doručenia tohto zápočtu úpadcovi dňa 12. 08. 2016. Uvedené potvrdila aj komunikácia zamestnanca úpadcu a zamestnanca žalovaného, kde účtovníčka úpadcu oznámila účtovníčke žalovaného, že pohľadávka zanikla a žiadala zaslať opravený zápočet, čo vysvetľovalo zasielanie opraveného zápočtu dlžníkovi v decembri 2016. V zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný vyhlásil, že mal vedomosť o začatí insolvenčného konania, ale táto vedomosť sa netýkala úpadku úpadcu, ku ktorej prišlo až po uzavretí zmluvy dňa 25. 08. 2016, teda až po zániku žalovanej pohľadávky započítaním. Z tohto dôvodu sa

ust. § 140 insolvenčného zákona nemohol aplikovať, nakoľko sa týkal konania o úpadku, pričom k započítaniu prišlo ešte pred vyhlásením úpadku a účinky začatia insolvenčného konania podľa ust. § 109 insolvečného zákona pripúšťajú možnosť započítania. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v rozsahu 30 112,18 eur.

5. Právni zástupcovia strán spor nemali na pojednávaní súdu konanom dňa 09. 10. 2019 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. (ďalej len „“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. druhej vety odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 11. 11. 2019.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: objednávkou G., faktúrou č. XXXXXXXX, uznesením KSOS 37iNS 10134/2016-B73,uznesením KSOS 37 INS 10134/2016-A62, uznesením KSOS 37INS , vyhláškou zo dňa 29. 04. 2016, predžalobnou výzvou k plneniu, jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 08. 08. 2016, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2016 a emailovej komunikácie.

7. Z objednávky G. vyplývalo, že žalovaný si objednal u úpadcu kompletnú výrobu ND-1 ks, vrchlík kuželový K4, K5 v cene 1 175 000,- CZK so splatnosťou faktúry 45 dní.

8. Z faktúry č.XXXXXXXXa vyplývalo, že bola vystavená úpadcom dňa 21. 09. 2015 s dátumom splatnosti dňa 15. 11. 2015 s tým, že úpadca ňou fakturoval žalovanému 1kus -kuželový vrchlík K4,K5 (výroba z materiálu dodaného zákazníkom) v sume 1 750 000,- CZK.

9. Z vyhlášky č. k. KSOS zo dňa 29. 04. 2016 vyplývalo, že insolvenčný súd oznámil, že bolo zahájene konkurzné konanie vo veci dlžníka VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s.

10. Z uznesenia č.k. KSOS 37 INS zo dňa 07. 08. 2016 vyplývalo, že reorganizácia dlžníka sa zmenila na konkurz, účinky spojené s vyhlásením konkurzu nastali okamžite zverejnením tohto rozhodnutia v insolvenčnom registri.

11. Z uznesenia č.k. KSOS 37 INS 10134/2016-A62 zo dňa 25. 08. 2016 vyplývalo, že sa zistil úpadok dlžníka: VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s. a za správcu konkurznej podstaty sa ustanovil Mgr. Bc. David Vandrovec.

12. Z uznesenia č.k. KSOS 37INS 10134/2016-B73 zo dňa 15. 12. 2016 vyplývalo, že súd povolil reorganizáciu dlžníka: VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s.

13. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17. 10. 2018 vyplývalo, že žalovaný neuhradil faktúru č. XXXXXXXXa zo dňa 21. 09. 2015 s dátumom splatnosti dňa 15. 11. 2015 na sumu 1 750 000,- CZK. Podľa tvrdení žalovaného mal žalovaný dňa 12. 08. 2016 doručiť úpadcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 08. 08. 2016, na základe ktorého malo dôjsť k zápočtu pohľadávky úpadcu s pohľadávkou žalovaného vo výške 30 112,18 eur. Avšak doručenka predložená žalovaným neobsahovala údaj o doručení. Žalobca ďalej vo výzve uviedol, že jednostranný zápočet bol vcelku neurčitý a bol prevedený až po úpadku úpadcu, čo malo významné dôsledky s ohľadom na príslušné znenie zákona č. 182/2006 Sb. insolvenčného zákona. Na základe uvedeného vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1 750 000,- CZK.

14. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplývalo, že postupca ETS INDUSTRY CZ, s.r.o. postúpil žalovanému pohľadávku v sume 83 395,60 CZK (neuhradený zostatok faktúry č. XXXXXXXXX) a 26 914,95 eur (neuhradené faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX) a postupník sa zaviazal za postúpenie pohľadávky zaplatiť postupcovi odplatu v sume 83 395, 60 CZK + 26 914,95 eur. Postupník v bode 5.2 prehlásil, že mal vedomosť o tom, že voči dlžníkovi bolo začaté insolvenčné konanie.

15. Z emailovej komunikácie zo dňa 18. 08. 2016 vyplývalo, že referentka financií spoločnosti úpadcu žiadala žalovaného o úpravu započítania, nakoľko v pohľadávkach figurovala faktúra, ktorá bola už vzájomné započítaná ešte na začiatku mesiaca apríl.

16. Z jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 08. 08. 2016 vyplývalo, že žalovaný mal voči úpadcovi peňažnú pohľadávku na zaplatenie vo výške 68 750,00 CZK = 2 544, 22 eur a peňažnú pohľadávku v sume 30 112,18 eur titulom neuhradených faktúr. Úpadca mal voči žalovanému peňažnú pohľadávku v sume 1 750 000,- CZK = 64 762,05 eur (kurz ku dňu 05. 08. 2016: 1,- euro = CZK) zo dňa 21. 09.2015.

17. Z doručenky vyplývalo, že adresátom zásielky bol úpadca, ktorý zásielku prebral dňa 12. 08. 2016, čo potvrdil aj podpisom poverenej osoby a svojou pečiatkou na tejto doručenke.

18. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenia č. 593/2008“) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

19. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 593/2008 ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

20. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/ 2000 z 29. 05. 2000 o konkurznom konaní ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako "štát, v ktorom sa konanie začne."

21. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 1346/ 2000 z 29. 05. 2000 o konkurznom konaní právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie. Stanoví najmä: účinky konkurzného konania na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka.

22. Keďže išlo o cezhraničný spor, bolo potrebné taktiež určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor mal riešiť. Súd dospel k záveru, že daný právny vzťah sa spravoval právnym poriadkom Českej republiky, nakoľko v kúpnej zmluve nedošlo k voľbe práva, a teda zmluva sa spravovala právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu - úpadcu, a taktiež účinky konkurzné konania sa riadili právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo.

23. Podľa ust. § 2079 ods. 1 Občanského zákonníka kupní smlouvou se prodávající zavazuje, že kupujícímu odevzdá věc, která je předmětem koupě, a umožní mu nabýt vlastnické právo k ní, a kupující se zavazuje, že věc převezme a zaplatí prodávajícímu kupní cenu.

24. Podľa ust. zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku ůsobech jeho řešení od okamžiku zveřejnění návrhu na povolení reorganizace v insolvenčním rejstříku není přípustné započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele, ledaže insolvenční soud určí jinak předběžným opatřením. To platí i tehdy, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před uvedeným okamžikem.

25. Podľa ust. zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku ůsobech jeho řešení započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele je po rozhodnutí o úpadku přípustné, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před rozhodnutím o ůsobu řešení úpadku, není-li dále stanoveno jinak. Započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele v případě jistoty při nájmu bytu podle občanského zákoníku je přípustné i tehdy, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny do schválení oddlužení.

26. Podľa ust. zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku ůsobech jeho řešení započtení podle odstavce 2 není přípustné, jestliže dlužníkův věřitel po a) se ohledně své započitatelné pohledávky nestal přihlášeným věřitelem, nebo po b) získal započitatelnou pohledávku neúčinným právním úkonem, nebo po c) v době nabytí započitatelné pohledávky věděl o dlužníkově úpadku, anebo po d) dosud neuhradil splatnou pohledávku dlužníka v rozsahu, v němž převyšuje započitatelnou pohledávku tohoto věřitele.

27. Podľa ust. § 1982 ods. 1 Občanského zákonníka dluží-li si strany vzájemně plnění stejného druhu, může každá z nich prohlásit vůči druhé straně, že svoji pohledávku započítává proti pohledávce druhé strany. K započtení lze přistoupit, jakmile straně vznikne právo požadovat uspokojení vlastní pohledávky a plnit svůj vlastní dluh.

28. Podľa ust. Občanského zákonníka započtením se obě pohledávky ruší v rozsahu, v jakém se vzájemně kryjí; nekryjí-li se zcela, započte se pohledávka obdobně jako při splnění. Tyto účinky nastávají k okamžiku, kdy se obě pohledávky staly ůsobilými k započtení.

29. Podľa ust. Občanského zákonníka k započtení jsou ůsobilé pohledávky, které lze uplatnit před soudem.

30. Podľa ust. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj cudzej mene.

31. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (ako podnikateľmi, pretože strany sporu boli v čase uzavretia predmetnej zmluvy právnickými osobami) bola uzatvorená dňa 23. 01. 2015 kúpna zmluva podľa ust. § 2079 ods. 1 Občanského zákonníka, ktorej predmetom bol záväzok úpadcu vyrobiť pre žalovaného ND- 1 ks, kuželový vrchlík K4,K5 z materiálu žalovaného a žalovaný mal povinnosť zaň zaplatiť úpadcovi kúpnu cenu v sume 1 750 000,- eur. Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi neuhradil. Krajský súd v Ostrave vyhlásil uznesením zo dňa 29. 04. 2016 konkurzné konanie vedené pod sp.zn. KSOS 37INS 10134/2016 vo veci úpadcu VÍTKOVICE POWER ENGINEERING a.s. Žalovaný mal voči úpadcovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 30 112,18 eur titulom neuhradených faktúr, ktorými bola úpadcovi fakturovaná cena dodaného tovaru, a ktorú pohľadávku nadobudol žalovaný na základe Zmluvy postúpení pohľadávky zo dňa 03. 08. 2018 uzatvorenej medzi žalovaným ako postupníkom a spoločnosťou ETS Industry CZ, s.r.o. ako postupcom. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 25. 08. 2016 bol zistený úpadok úpadcu a súčasne bol správcom konkurznej podstaty dlžníka ustanovený žalobca. Z dôvodu, že žalovaný predmetnú pohľadávku neuhradil, žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu vyzval dňa 17. 10. 2018 žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Uznesením Krajského súdu v Ostrave zo dňa 15. 12. 2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Uznesením Krajského súd v Ostrave zo dňa 07. 08. 2017 bola reštrukturalizácia premenená na konkurz.

32. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku z dôvodu, že mal voči úpadcovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 30 112,18 eur titulom neuhradených faktúr (zostatok faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 86 395,60 CZK = 3 197,23 eur splatnej dňa 29. 03. 2016, zostatok faktúry č. XXXXXXXXX splatnej dňa 22. 04. 2016, faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 18 583,24 eur splatná dňa 16. 05. 2016, faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 1 874, 58 eur splatná dňa 22. 05. 2016 a faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 1 018,82 eur splatná dňa 07. 06. 2016), ktorými bola úpadcovi fakturovaná cena dodávaného tovaru. Žalovaný predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 08. 2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako postupníkom a spoločnosťou ETS Industry CZ, s.r.o. ako postupcom. Žalovaný mal teda voči úpadcovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 30 112,18 eur. Žalovaný zaslal dňa 08. 08. 2016 úpadcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorý bol úpadcovi doručený dňa 12. 08. 2016. Na základe vyššie uvedeného žalovaný predmetným započítaním zo dňa 08. 08. 2016 proti pohľadávke vo výške 64 762,05 eur započítal svoju pohľadávku vo výške 30 112,18 eur. Týmto započítaním vzájomných pohľadávok došlo ku započítaniu vzájomných pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. V ostatnej časti pohľadávky, a to sumy 936 308,67 CZK žalovaný pohľadávku žalobcu nesporoval. Žalobca s uvedenými tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, nakoľko považoval zápočet za neurčitý a žalobca mal taktiež za to, že tento zápočet bol realizovaný až po úpadku úpadcu. Ďalej žalobca sporoval predmetný zápočet i z dôvodu, že žalobca disponoval doručenkou len zo dňa 21. 12. 2016, čo bolo po dátume, kedy sa úpadca dostal do úpadku.

33. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že sporným v predmetom konaní bola otázka či došlo k riadnemu započítaniu pohľadávok strán sporu a či započítanie pohľadávok bolo vôbec možným, a to s ohľadom na úpadok úpadcu. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a

to vzájomnosť pohľadávok, skutočnosť, že sa jedná o plnenie rovnakého druhu, ďalej spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, z ktorého obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t. j. zánik pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. Ak chýba niektorý z uvedených predpokladov, právne účinky započítania nenastanú. Právne účinky započítania nenastanú však ani vtedy, ak takýto jednostranný prejav bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Kompenzačný prejav teda môže byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie.

34. Započítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa v insolvenčnom konaní je nutné posudzovať podľa toho, či k nemu dochádza do doby rozhodnutia o úpadku alebo až v dobe po rozhodnutí o úpadku. Zatiaľ čo v prvom prípade právo započítať vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka je takmer nedotknuteľné (s výnimkou situácii, kedy bolo v súlade s ust. § 122 ods. 3 insolvenčného zákona vyhlásené moratórium, v súlade s ust. § 82 ods. 3 písm. c) insolvenčného zákona nariadené predbežné opatrenie alebo v súlade s ust. § 324 ods. 3 písm. insolvenčného zákona bol zverejnený návrh na povolenie reštrukturalizácie), v druhom prípade môžu byť vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa započítané len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v ust. § 140 ods. 2 a 3 insolvenčného zákona.

35. Súd bol toho názoru, že kompenzačná námietka žalovaného bola dôvodná, nakoľko boli splnené všetky podmienky na započítanie. Pohľadávky úpadcu a žalovaného boli vzájomné (recipročné), nakoľko osoby boli navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom, taktiež sa jednalo o plnenie rovnakého druhu - peňažných pohľadávok, ďalej obidve pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, čo znamenalo, že strany mali vzájomnú povinnosť si plniť a zároveň právo plnenie požadovať. Ďalším splneným predpokladom na započítanie bol prejav smerujúci k započítaniu, ktorý bol adresovaný úpadcovi dňa 12. 08. 2016, čo okrem iného potvrdzovala emailová komunikácia medzi úpadcom a žalovaným, a taktiež i potvrdenie o doručení podpísané zamestnancom úpadcu dňa 12. 08. 2016. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že jednostranný zápočet žalovaného bol neurčitý. Bolo pravdou, že žalovaný započítal do kompenzácie aj už neexistujúcu pohľadávku na zaplatenie faktúry č. XXXXXXX vo výške 68 750,- CZK (= 2 544,22 eur), avšak o vzniknutej chybe prebehla vzájomná emailová komunikácia zo dňa 18. 08. 2016 medzi zamestnancom úpadcu a zamestnancom žalovaného, v ktorej zamestnanec úpadcu žiadal zamestnanca žalovaného o zaslanie opraveného zápočtu, čo vysvetľovalo zasielanie opraveného zápočtu úpadcovi v novembri 2016. Avšak toto chybné započítanie v časti pohľadávky na zaplatenie faktúry č. 2015023 vo výške 68 750,- CZ (= 2 544,22 eur) zo strany žalovaného nespôsobovalo neurčitosť zápočtu ako celku. Súd bol taktiež toho názoru, že žalobca žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že započítanie pohľadávok bolo vykonané až po úpadku úpadcu. Bolo pravdou, že insolvenčné konanie bolo zahájené už Vyhláškou Krajského súdu v Ostrave zo dňa 29. 04. 2016, avšak predmetná skutočnosť žiadnym spôsobom nevylučovala možnosť započítania vzájomných pohľadávok. Započítanie vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka v insolvenčnom konaní bolo nutné posúdiť hlavne podľa toho, či k nemu došlo pred rozhodnutím o úpadku, alebo až po jeho rozhodnutí. Nakoľko insolvenčný súd vydal rozhodnutie o úpadku dňa 28. 08. 2016 a k započítaniu vzájomných pohľadávok prišlo dňa 12. 08. 2016, tak právne účinky započítania nastali pred rozhodnutím o úpadku.

36. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobe žalobcu v časti istiny 936 308,67 CZK (= 34 649,87 eur) vyhovel. Úpadca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 23. 01. 2015 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok úpadcu vyrobiť pre žalovaného ND- 1 ks, kuželový vrchlík K4,K5 z materiálu žalovaného a žalovaný mal povinnosť zaň zaplatiť úpadcovi kúpnu cenu v sume 1 750 000,- CZK. Žalovaný predmetnú istinu úpadcovi neuhradil, nakoľko žalovaný mal voči úpadcovi taktiež peňažnú pohľadávku v celkovej výške 30 112,18 eur titulom neuhradených faktúr. Na základe uvedeného žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku. Súd bol toho názoru, že kompenzačná námietka žalovaného bola dôvodná, nakoľko boli splnené všetky podmienky na započítanie ako vzájomnosť pohľadávok, skutočnosť, že sa jednalo o plnenie rovnakého druhu, ďalej spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Taktiež k započítaniu pohľadávok prišlo dňa 12. 08. 2016, teda pred rozhodnutím o úpadku úpadcu zo dňa 25. 08. 2016, a preto súd nemusel skúmať či boli splnené podmienky na započítanie po úpadku úpadcu na základe

ust. § 140 ods. 2 a 3 insolvenčného zákona. Nakoľko pohľadávka žalobcu prevyšovala pohľadávku žalovaného, pohľadávka žalobcu zanikla len do výšky protipohľadávky vo výške sumy 30 112,18 eur (= 813 691,33 CZK, 1euro = CZK) a v prevyšujúcej časti vo výške 936 308,67 CZK (= 34 649,87 eur) zostala naďalej v platnosti, a keďže žalovaný jej uhradenie v tejto časti nesporoval, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 936 308,67 CZK s príslušenstvom.

37. Podľa ust. § 1930 Občanského zákonníka dluh se plní vcelku.

38. Podľa ust. § 1968 Občanského zákonníka dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

39. Podľa ust. § 1970 Občanského zákonníka o dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

40. Podľa ust. § 1802 Občanského zákonníka mají-li být plněny úroky a není-li jejich výše ujednána, platí dlužník úroky ve výši stanovené právním předpisem. Nejsou-li úroky takto stanoveny, platí dlužník obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě bydliště nebo sídla dlužníka v době uzavření smlouvy.

41. Podľa ust. § 1802 Občanského zákonníka má se za to, že se ujednaná výše úroků týká ročního období.

42. Podľa ust. § 1804 Občanského zákonníka úroky se platí v téže měně jako hlavní dluh (jistina).

43. Podľa ust. § 2 nariadenie vlády č. 351/2013 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

44. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 1802 Občanského zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 2 nariadenia č. 351/2013 Sb..

45. Základná repo sadzba Českej národnej banky bola v období od 02. 11. 2012 do 04. 08. 2017 vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 16. 11. 2015 a 12. 08. 2016 bola 8,05 % ročne. 46. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8, 05 % ročne zo sumy 1 750 000,- CZK odo dňa 16. 11. 2015 do 11. 08. 2016 a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 963 308, 67 CZK od 12. 08. 2016 až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.

47. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. tak, že stranám sporu vzhľadom na iba čiastočný pomer úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 7 % (úspech žalobcu cca 53,50 % mínus neúspech žalobcu cca 46,50 %), nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu podľa ust. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.