Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-232-2017.pdf
PDF · 214.36 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/232/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: DOLVAP, s.r.o., so sídlom Priemyselná ul. , 013 03 Varín, IČO: 31 594 786 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 o zaplatenie 13 626,90 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby v tomto znení:
„ Žalovaný je povinný do troch rokov od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady majetkovoprávne vysporiadať pozemky v katastrálnom území Z. pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode X.A. HZ
- od križovatky s cestou II. triedy č. XXXX pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľajeXX,XX v areáli žalobcu až po lanopás, pričom tieto pozemky budú určené geometrickým plánom, ktorého predmetom bude zameranie skutočného stavu tejto pozemnej komunikácie a následne po vysporiadaní previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu. V prípade, ak by súd posúdil, že uloženie povinnosti žalovanému previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, žiada žalovaný, aby súd uložil žalovanému povinnosť po vysporiadaní pozemkov umožniť žalobcovi bezodplatné užívanie týchto pozemkov vo forme bezodplatného zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu, ktorému bude zodpovedať právo žalobcu na prechod a prejazd cez všetky žalobcom vysporiadané pozemky v katastrálnom území Z. pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode X.A. HZ - od križovatky s cestou II. triedy č. XXXX pozdĺž koľajeJ. až do podjazdu pod koľajou XX.XXX,XX do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 13.626,90 € a trovy konania vo výške 99,50 € a 817,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
II. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou tunajšiemu súd dňa 21.12.2017 voči žalovanému vydania rozhodnutia, na základe ktorého by zaviazal žalovaného na vlastné náklady majetkoprávne vysporiadať pozemky v katastrálnom území X.X.XXXX, ktorých rozsah je určený geometrickým plánom č. XXX-
XXXX-XXX-XX zo dňa 3.6.1987 a previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu, a to najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 13.626,90 € a trovy konania vo výške 99,50 € a 817,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním doručeným súdu 12.06.2019 žalobca navrhlo upraviť znenie petitu žaloby, čo súd na pojednávaní pripustil tak, že petit žaloby znie: „ Žalovaný je povinný do jedného roka od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady majetkovoprávne vysporiadať pozemky v katastrálnom území Z. pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode X.A. HZ - od križovatky s cestou II. triedy č. XXXX pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás, pričom tieto pozemky budú určené geometrickým plánom, ktorého predmetom bude zameranie skutočného stavu tejto pozemnej komunikácie. Žalovaný je povinný do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 13.626,90 € a trovy konania vo výške 99,50 € a 817,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Podaním doručeným súdu 18.09.2019 žalobca navrhlo pripustiť zmenu petitu - jeho úpravu takto: „ Žalovaný je povinný do troch rokov od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady majetkovoprávne vysporiadať pozemky v katastrálnom území Z. pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode X.X.A. - od križovatky s cestou II. triedy č. XXXX pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou XXXXdo areálu žalobcu a po druhej strane koľaje XXXXv areáli žalobcu až po lanopás, pričom tieto pozemky budú určené geometrickým plánom, ktorého predmetom bude zameranie skutočného stavu tejto pozemnej komunikácie a následne po vysporiadaní previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu. V prípade, ak by súd posúdil, že uloženie povinnosti žalovanému previesť bezodplatne vlastnícke právo ku takto vysporiadaným pozemkom na žalobcu je v rozpore s platnými právnymi predpismi, žiada žalovaný, aby súd uložil žalovanému povinnosť po vysporiadaní pozemkov umožniť žalobcovi bezodplatné užívanie týchto pozemkov vo forme bezodplatného zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu, ktorému bude zodpovedať právo žalobcu na prechod a prejazd cez všetky žalobcom vysporiadané pozemky v katastrálnom území J.pod pozemnou komunikáciou uvedenou v bode 1.A. HZ - od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu a po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 13.626,90 € a trovy konania vo výške 99,50 € a 817,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe bodu 1.A Hospodárskej zmluvy č. 2986/88-7/4 zo dňa 4.11.1988 (ďalej len „Hospodárska zmluva“) bol právny predchodca žalovaného - odovzdávajúca organizácia (Československé štátne dráhy, Východná dráha, Správa dráhy v Bratislave, IČO: 003077) povinný na právneho predchodcu žalobcu - preberajúcu organizáciu (Třinecké železárny n.p. Třinec, Závod lom a vápenka Varín, IČO: 11053) previesť právo hospodárenia ku príjazdovej ceste budovanej ako náhrada - preložka jedinej príjazdovej cesty do areálu právneho predchodcu žalobcu (čo vyplýva aj z úvodu listu žalovaného zo dňa 4.11.2005). Preložka bola vyvolaná stavbou právneho predchodcu žalovaného „Žilina - Teplička zoraďovacia stanica, 2. stavba, 1. etapa“. Toto právo hospodárenia bolo na základe bodu 2. Hospodárskej zmluvy prevedené ku dňu 1.11.1988 a stavba príjazdovej cesty bola zaradená do základných prostriedkov právneho predchodcu žalobcu ku dňu 4.11.1988, ako to vyplýva z Inventárnej karty stavby č. 2410016. Osobitnou podmienkou prevodu tohto práva hospodárenia, uvedenou v bode 7. Hospodárskej zmluvy, vzhľadom na charakter líniovej stavby, bola povinnosť odovzdávajúcej organizácie po ukončení stavby majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť právo hospodárenia ku týmto pozemkom na právneho predchodcu žalobcu. Išlo o pozemky určené geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa X.X.XXXX - od križovatky s bývalou št. cestou č. T./XXX XX (v súčasnosti cesta č. XXXX), pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou a po druhej strane koľaje až po lanopás. V súčasnom stave katastra nehnuteľností sa jedná o pozemky uvedené v Zozname pozemkov pod prístupovou cestou.
3. Žalobca má za to že žalovaný listom zo dňa 4.11.2005 uznal písomne svoju povinnosť vysporiadať pozemky pod koľajou A1 a cestou - „Pozemky pod koľajou A1 (poza vápenku) a pod uvedenou cestou, budú zo strany ŽSR majetkoprávne vysporiadané. Tým ŽSR splnia záväzok vyplývajúci z dohody s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli uzatvorené pri žiadosti o stavebné povolenie. Rozsah majetkoprávneho vysporiadania v k.ú. I. bude stanovený tak, že sa budú vykupovať pozemky pod koľajou A1 a časť cesty od križovatky po podjazd pod touto koľajou.“ V závere listu žalovaný uvádza, že splnenie časti povinnosti vyplývajúcej z bodu 7. Hospodárskej zmluvy - bezodplatný prevod práva hospodárenia, resp. vlastníckeho práva ku vysporiadaným pozemkom pod cestou - je v dôsledku zmeny legislatívy
nemožné. Takisto v liste zo dňa 25.4.2006, adresovanom jednej z vlastníčok pozemkov, ani v liste zo dňa 16.12.2005 žalovaný nepoprel svoju povinnosť vysporiadať pozemky pod cestou, akurát uviedol, že vysporiadanie týchto pozemkov nie je v jeho záujme, resp. odkázal na svoju ťaživú ekonomickú situáciu a potreby. Dôkazom o vysporadúvaní pozemkov pod koľajou A1 je napr. Kúpna zmluva č. 087/05-0 a Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z.. Právne nástupníctvo žalovaného po odovzdávajúcej organizácii z Hospodárskej zmluvy vyplýva nielen z listu žalovaného zo dňa 16.12.2005 ale napr. aj z Rozhodnutia ministra č. 40/2017 vydanom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky dňa 27.4.2017 pod č. 15503/2017/SL/30399-M (strana 2, posledný odsek).
4. V zmysle § 763 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa právny vzťah založený Hospodárskou zmluvou, práva vzniknuté z tohto právneho vzťahu, práva zo zodpovednosti za porušenia záväzkov z Hospodárskej zmluvy ako aj lehoty pre uplatnenie týchto práv, aj keď začnú plynúť neskôr, spravujú Hospodárskym zákonníkom.
Podľa § 129 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením, pričom povinnosť žalovaného ako právneho nástupcu odovzdávajúcej organizácie vyplývajúca mu z bodu 7. Hospodárskej zmluvy - majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť právo hospodárenia, resp. vlastnícke právo ku týmto pozemkom nebola do dnešného dňa splnená.
Podľa § 129b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 21 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1964-109/vsetky-znenia>); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.
Podľa § 21 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.
Podľa § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu porušením záväzku je povinná túto škodu nahradiť, pričom podľa § 147 Hospodárskeho zákonníka sa v peniazoch nahrádza to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil (skutočná škoda).
5. Účelová pozemná komunikácia nachádzajúca sa na pozemkoch uvedených v Zozname pozemkov pod prístupovou cestou je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý ju nadobudol na základe Prílohy č. 1 Smlouvy o prodeji části podniku č. RVk V/14-Wa/He/4254 zo dňa 18.12.1993. Táto komunikácia predstavuje jediný možný prístup pre motorové vozidlá do areálu žalobcu. Emailom zo dňa 12.6.2015 aktuálny podielový spoluvlastník (list vlastníctva č. 4267 z 2.6.2015) niektorých pozemkov, uvedených v Zozname pozemkov pod prístupovou cestou, spoločnosť PROMA, s.r.o. informoval žalobcu, že chce vlastnícke právo ku jemu prislúchajúcemu podielu na pozemkoch uvedených v Zozname odkupovaných pozemkov previesť na spoločnosť DOL GROUP, s.r.o. Prílohou emailu bol vzor prehlásenia, ktorým sa žalobca mal vzdať predkupného práva ku týmto pozemkom. Žalobca sa listom zo dňa 15.6.2015 vyjadril, že má záujem využiť svoje predkupné právo. Následne na to spoločnosť PROMA, s.r.o. vložila tieto pozemky ako nepeňažný vklad na svoju časť ZI firmy PP Varín, s.r.o. - výpis z OR zo dňa 15.12.2017 + list vlastníctva č. 4267 zo dňa 19.1.2016. Potom spoločnosť DOL GROUP, s.r.o., ku dňu 29.12.2015 odkúpila od spoločníkov spoločnosti PP Varín, s.r.o ich obchodné podiely a následne ako jediný spoločník rozhodla o zlúčení spoločnosti PP Varín, s.r.o. so spoločnosťou DOL GROUP, s.r.o. ku dňu 30.12.2015. Na základe tohto zlúčenia sa na liste vlastníctva č. XXXX mení vlastník z PP Z., s.r.o. na DOL GROUP, s.r.o. - list vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.4.2016. Z uvedeného vyplýva, že došlo ku prevodu vlastníckeho práva ku predmetným pozemkom na spoločnosť DOL GROUP, s.r.o. bez rešpektovania predkupného práva žalobcu, čo je zrejmé z toho, že zmena vlastníka zo spoločnosti PROMA, s.r.o. na spoločnosť PP Varín, s.r.o. bola v katastri nehnuteľností realizovaná vkladovým konaním V-XXXX/XXXX (Vyhlásenie o vklade).
6. Na základe skutočností uvedených v bode IV. vyzval žalobca emailom zo dňa 7.9.2016 spoločnosť DOL GROUP, s.r.o., z dôvodu právnej istoty (aby si zabezpečil výlučné vlastnícke právo ku predmetným pozemkom), na odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch uvedených v Zozname odkupovaných pozemkov. Následne na to bola medzi žalobcom a spoločnosťou DOL GROUP, s.r.o. uzatvorená Dohoda o vyporiadaní práv k nehnuteľnostiam zo dňa 24.10.216, na základe ktorej
žalobca odkúpil od spoločnosti DOL GROUP, s.r.o. ako podielového spoluvlastníka vlastniaceho podiel 3/4 jeho podiel na týchto pozemkoch. Žalobca teda v dôsledku nečinnosti žalovaného bol nútený, z dôvodu právnej istoty, uvedené pozemky na vlastné náklady vysporiadať. Svojou nečinnosťou žalovaný v prípade týchto pozemkov spôsobil žalobcovi škodu vo výške ním vynaložených nákladov v celkovej výške 13.626,90 €. Tieto nálady pozostávajú z kúpnych cien pozemkov uvedených v Dohode o vyporiadaní práv k nehnuteľnostiam, uhradených žalobcom dňa 25.1.2017 na základe faktúr č. 1600011 a 1600012.
7. Žalobca vyzval žalovaného Výzvou na splnenie záväzku zo dňa 19.7.2017 (doručeným žalobcovi dňa 24.7.2017), ku splneniu povinnosti uvedenej v bode 7. Hospodárskej zmluvy a ku náhrade škody, ktorá žalobcovi vznikla nečinnosťou žalovaného s tým, že ak si žalovaný uvedenú povinnosť nesplní a škoda nebude žalobcovi uhradená do 30 dní odo dňa doručenia, uplatní si žalobca tieto svoje nároky na príslušnom súde. Na základe tejto výzvy sa dňa 20.9.2017 uskutočnilo vzájomné rokovanie žalobcu a žalovaného, na ktorom boli ako bod 1. prerokované požiadavky žalobcu so záverom, že žalovaný nebude vysporadúvať pozemky pod prístupovou cestou žalobcu, ani hradiť žalobcovi náklady v prípade, že vysporiadanie vykoná žalobca.
8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.12.2018, v ktorom uvádza, že podľa bodu 7 hospodárskej zmluvy mala odovzdávajúca organizácia zabezpečiť majetkové vysporiadanie a odovzdanie pozemkov bezodplatným prevodom po ukončení stavby. Právo hospodárenia k ukončenej stavbe sa previedlo v zmysle hospodárskej zmluvy k 1.11.1988, čo potvrdzuje, že stavba bola ukončená v roku 1988. V zmysle vyššie uvedených ustanovení mala preberajúca organizácia lehotu 1 rok na to, aby sa domáhala splnenia svojho práva zo záväzkového vzťahu, pričom ročná lehota začala podľa v tom čase platných zákonných ustanovení plynúť od 1. dňa roku nasledujúceho po ukončení stavby, t.j. od 1,1,1989. Po uplynutí ročnej lehoty právo preberajúcej organizácie zaniklo preklúziou, v dôsledku čoho by eventuálne plnenie prekludovaného nároku zakladalo zo strany preberajúcej organizácie bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že spoločnosť DOLVAP, s.r.o. vynaložila v roku 2016 finančné prostriedky na vysporiadanie niektorých pozemkov, nemôže byť dôvodom zodpovednosti za škodu, nakoľko v roku 2016 povinnosť odovzdávajúcej organizácie v zmysle vyššie uvedeného už neexistovala a takéto uplatňovanie škody z neexistujúcej zodpovednosti nemá oporu v zákone.
9. Žalovaný namieta aj zásadnú právnu vadu predmetnej hospodárskej zmluvy. Ide konkrétne o už zmienený bod 7 tejto zmluvy, ktorý je podľa názoru žalovaného neurčitý. Zo znenia bodu 7. hospodárskej zmluvy totiž nie je možné jednoznačne určiť a identifikovať, ktoré pozemky by mala odovzdávajúca organizácia majetkoprávne vysporiadať a bezodplatne odovzdať. Zmluva nielenže neuvádza čísla parciel pozemkov a ani ich charakteristiku, ale neuvádza ani ich rozsah v akom majú byť vysporiadané. Predmetná zmluva neodkazuje ani na žiadnu prílohu, v ktorej by boli pozemky určené na vysporiadanie vyznačené. Vzhľadom na to, podľa názoru žalovaného uvedené znenie bodu 7. hospodárskej zmluvy pre svoju neurčitosť spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu.
10. Pokiaľ ide o požiadavku na náhradu údajnej škody vo výške nákladov vzniknutých v súvislosti s vysporiadaním pozemkov, žalovaný poznamenáva, že v súčasnosti neexistuje žiaden záväzok, alebo porušenie právnej povinnosti žalovaného voči žalobcovi, ktorých porušenie zo strany žalovaného by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody žalovaným.
11. Z vyjadrenia žalobcu doručené súdu 12.06.2019 vyplynulo, že stavbou sa v bode 7. Hospodárskej zmluvy č. 2986/88-7/4 zo dňa 4.11.1988 (ďalej len „HZ“) rozumie stavba Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba, ktorá prebiehala v dvoch etapách, pričom 1. etapa sa začala v roku XXXX a posledná fáza 2. etapy začala v roku 2010 (Príloha č. 1 - kópia internetovej stránky ŽSR). Ak by bola správna argumentácia žalovaného, že ukončením stavby sa rozumie iba ukončenie stavby preložky prístupovej cesty, tak potom vzhľadom na to, že samotnou HZ sa prevádzalo právo hospodárenia k už ukončenej stavbe preložky prístupovej cesty (čoho dôkazom je, že geometrickým plánom č. X.X.XXXX, zo dňa 3.6.1987, na ktorý odkazuje HZ bol zameranú skutočný stav cesty), by bolo nezmyslené a nelogické, aby sa do bodu 7. HZ uvádzal vopred neznámy - neistý časový termín ukončenia stavby, keď ako tvrdí žalovaný, právo hospodárenia sa previedlo ku dňu 1.11.1988 k už ukončenej stavbe. V zmysle príslušnej judikatúry nemôže súd posúdiť nárok žalobcu ako premlčaný, pokiaľ nie je stanovený konkrétny dátum, od ktorého začala plynúť premlčacia lehota. Preto žalobca tvrdí, že žalovaný tým, že nepreukázal
skutočnosť, že ku dňu 1.11.1988 bola ukončená stavba Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba, nemohol preukázať uplynutie premlčacej doby.
12. Žalovaný v bode II. svojho vyjadrenia odkazuje na znenie § 130 Hospodárskeho zákonníka platné v čase uzatvorenia HZ, teda platné do 30.4.1990. V zmysle čl. III ods. 1 Hospodárskeho zákonníka (vložený zákonom č. 103/1990 Zb.) sa práva z právnych vzťahov vzniknutých pred 1.5.1990, ktoré však vznikli až po 1.5.1990, spravujú ustanoveniami HZ platnými od 1.5.1990. Z Prílohy č. 1 tohto stanoviska, z Prílohy č. 2 (Projekt ŽSR, Žilina-Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2.etapa - Operačný program doprava r. 2007 až 2013 link <https://www.zsr.sk/modernizacia-trati/projekty-spolufinancovane- eu/zrealizovane-stavby/kohezny-fond/zsr-zilina-teplicka-zriadovacia-stanica-2-stavba-2-etapa.html>), z Prílohy č. 3 (História a prebudenie zriaďovacej stanica Žilina - Teplička link <https://www.asb.sk/ stavebnictvo/inzinierske-stavby/zeleznica/historia-a-prebudenie-zriadovacej-stanica-zilina-teplicka>) a tiež z Prílohy č. 4 tohto stanoviska (Rozsudok KS Bratislava sp. zn. 5S/153/2017) vyplýva, že stavba uvedená v bode 7. HZ bola definitívne ukončená až dňa 30.12.2011 a jej užívanie povolené rozhodnutím príslušného úradu zo dňa 8.7.2013. Preto mohlo právo žalobcu z bodu 7 HZ jednoznačne vzniknúť až po 1.5.1990. Toto tvrdenie žalobcu vychádza aj z Listov žalovaného ku majetkovoprávnemu vysporiadaniu predmetnej cesty zo dňa 4.11.2005 a 16.12.2005 (ktoré sú prílohou žaloby zo dňa 15.12.2017), kde je stavba označovaná ako Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa. V liste zo dňa 4.11.2005 žalovaný uvádza, že začal prípravné práce na dokončení zriaďovacej stanice a ich súčasťou je aj majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod touto stavbou a že pozemky pod koľajou A1 a prístupovou cestou budú majetkovoprávne vysporiadané, s tým, že bezodplatný prevod pozemkov na žalobcu nie je možné vykonať a pozemky by tak ostali vo vlastníctve štátu a v správe ŽSR. Preto by sa podľa právneho názoru žalobcu malo na HZ uplatňovať znenie Hospodárskeho zákonníka platné od 1.5.1990, na základe ktorého sa nepremlčuje vlastnícke právo a ani právo hospodárenia. Pod odovzdaním pozemkov bezodplatným prevodom po ukončení stavby na základe bodu 7. HZ sa s ohľadom na bod 1. HZ rozumie bezodplatný prevod práva hospodárenia ktoré by sa v prípade, že by stavba bola riadne a včas dokončená a právny predchodca žalovaného by si splnil svoju povinnosť z bodu 7. HZ, ku dňu 31.3.1991 pretransformovalo na vlastnícke právo, ako to vyplýva z bodu II.3. Rozhodnutia č. 191/1991 a z bodu 3. Uznesenia Ps 144 (ktoré sú prílohou 5 a 8 dokladu Právne nástupníctvo žalobcu zo dňa 15.12.2017), kde sa výslovne uvádza, že do vlastníctva akciovej spoločnosti sa vkladajú aj pozemky, ku ktorým mal zrušený štátny podnik právo hospodárenia. Z toho teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu by sa stal vlastníkom týchto pozemkov a Smlouvu o prodeji části podniku č. RVk V/14-Wa/He/4254 zo dňa 18.12.1993 (ktorá je prílohou žaloby zo dňa 15.12.2017), ktorej predmetom bola časť podniku Třinecké železárny, a.s. Třinec - bývalý odštepný závod Lom a vápenka Varín, ako to vyplýva z čl. IX uvedenej smlouvy - by sa vlastníkom týchto pozemkov stal žalobca. Teda nepremlčuje sa nárok žalobcu, ako právneho nástupcu preberajúcej organizácie voči žalovanému ako právnemu nástupcovi odovzdávajúcej organizácie na to, aby po ukončení stavby boli pozemky pod prístupovou cestou žalovaným vysporiadané a po ich vysporiadaní bezodplatne prevedené do vlastníctva žalobcu.
13. Znenie bodu 7 HZ uvádza, že sa majú vysporiadať pozemky pod pozemnou komunikáciou, ktorá je jednoznačne a nezameniteľne popísaná nielen v bode 1.A. HZ, ale je aj graficky znázornená geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 3.6.1987, ktorý obsahuje aj čísla jednotlivých novo zameraných EN parciel. Vzhľadom na povinnú digitalizáciu katastra nehnuteľností v Slovenskej republike by bol žalovaný tak či tak povinný vyhotoviť na svoje náklady taký geometrický plán skutočného stavu pozemkov pod pozemnou komunikáciou, ktorý by zodpovedal aktuálnym predpisom upravujúcim vyhotovovanie a úradné overovanie geometrických plánov.
14. K argumentácii žalobcu podal repliku žalovaný podaním doručeným súdu 11.09.2019, v ktorom namieta definovanie stavby žalobcom ako stavba Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica. 2. stavba, ktorá prebiehala v dvoch etapách ...“ Ani pri viackrát opakovanom študovaní kópie predmetnej zmluvy, tvoriacej prílohu č. 1 žaloby tam takúto definíciu stavby žalovaný nenašiel. Našiel však v časti A pol. Základné prostriedky (druh, popis ...) nasledovný text: „Stavba: Žilina - Teplička, zor. stanica, 2. st. 1. et., preložka cesty ....“ , ktorý potvrdzuje názor žalovaného, že preložka cesty bola zaradená ako stavebný objekt do stavby, ukončenej užívacím povolením zo dňa 31.10.1986. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že súd nemôže posúdiť nárok žalobcu ako premlčaný, pokiaľ nie je stanovený konkrétny dátum, od ktorého mala začať plynúť premlčacia lehota a pretože - podľa tvrdenia žalobcu „žalovaný tým, že nepreukázal skutočnosť, že ku dňu 1.11.1988 bola ukončená stavba Žilina - Teplička , zoraďovacia stanica, 2.
stavba, nemohol preukázať uplynutie premlčacej doby. Je nesporné, že preložka cesty do Vápenky, spodná aj vrchná stavba označené aj ako objekt 2205 a objekt 2206, bola vybudovaná a uvedená do prevádzky ešte v roku 1986. Okrem iného o tom svedčí aj rozhodnutie č. 4644/1986/07/DSO zo dňa 31.10.1986, ktorým Dráhový správny orgán - Správa Východnej dráhy v Bratislave, po uskutočnenom kolaudačnom konaní vydal u ž í v a c i e p o v o l e n i e. na stavbu „VD Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica 2. stavba. 1. etapa“V užívacom povolení - v jeho výroku - je uvedený prevádzkový súbor PS 2016 - vchodová skupina, vchodová skupina, provizórne zabezpečovacie zariadenia s vymenovanými jednotlivými objektami, vrátane číselného a slovného označenia, ktorých užívanie sa povoľuje. Vo výroku sa uvádzajú, okrem iného aj, citujem „obj. ...... 2205,2206 - preložka cesty do Vápenky, spodná a vrchná stavba“. Uvedené rozhodnutie obsahuje okrem iného výrok, citujem: „Týmto rozhodnutím je celá stavba „VD Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica 2. stavba 1. etapa uvedená do prevádzky.“ Žalovaný dáva do pozornosti zhodu v označení stavby v zmluve o prevode a v užívacom povolení. Je teda zrejmé, že stavba, súčasťou ktorej boli aj obidva zmienené objekty, bola ukončená už v roku 1986. Ukončenie stavby v uvedenom čase potvrdzuje aj žalobcom do spisu založená zmluva o prevode žalobcom podpísaná dňa. 4.11.1988.
15. V zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 20.5.1986 sa v rubrike: Názov budovy alebo stav uvádza „VD Zriaď. stanica 2. st. 1. etapa Žilina - Teplička Obj. 2205,2206 - preložka cesty do Vápenky - spodná a vrchná stavba“ a v rubrike Číslo a názov stavby podľa vyhlášky č. 163/1973 Zb. sa uvádza: „ 79-01-047 VD Zriaď. Stanica 2. st. 1. etapa Žilina - Teplička“ Taktiež ostatné v užívacom povolení uvedené objekty sú, ostatne tak ako tangovaná preložka cesty, riadne užívané bez akýchkoľvek pochybností už viac ako 30 rokov. Žalobca tvrdí, že pojem stavba treba vykladať tak, že sa ňou myslí aj druhá etapa a dokazuje to pripojenou tlačovou správou v ktorej sa uvádza, že dňa 28. mája 2010 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie stavby „ŽSR, Žilina - Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa“. Už z tejto správy je zrejmé, že dňa 28. mája 2010, teda po viac ako po 26 rokov od ukončenia 2. stavby 1. etapy sa začala nová stavba. Za použitia žalobcovej argumentácie - len ťažko mohli strany v bode 7 zmluvy o prevode uvádzať termín ukončenia stavby v ponímaní žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že by bolo „nezmyslené (citát z vyjadrenia) a nelogické, aby sa do bodu 7 HZ uvádzal vopred neznámy - neistý termín ukončenia stavby, keď ako tvrdí žalovaný, právo hospodárenia sa previedlo ku dňu 1.11.1988 k už uskutočnenej stavbe“ je podľa žalovaného treba vykladať aj v iných súvislostiach. Jednak samotná skutočnosť že existoval geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 3.6.1987 o ktorom sa zmieňuje hospodárska zmluva zo dňa 2986/88-7/4, sama osebe ešte nič neznamená. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že uvedeným geometrickým plánom bol zameraný skutočný stav cesty, ide o štandardný postup tzv. porealizačného zamerania stavby, ktorý sa zakladá do zbierky listín katastra a nemá to vplyv na vznik alebo trvanie povinnosti žalovaného uvádzanej v bode 7 zmluvy o prevode. Z vyjadrenie žalobcu vyplýva, že za zásadnú záležitosť považuje definovanie stavby. Je to pochopiteľné, veď na dokončení stavby zakladá svoje tvrdenie o tom, že nedošlo k preklúzii ním tvrdeného nároku.
16. Z právneho hľadiska považuje žalovaný za relevantnú skutočnosť, že inkriminované znenie bodu 7 zmluvy o prevode, ktoré predstavuje sporný moment, vniesol do zmluvy o prevode žalobca, resp. jeho právny predchodca. Ako vyplýva z návrhu zmluvy o prevode správy národného majetku č. 533/86, návrh zmluvy predložil právny predchodca žalovaného, návrh zmluvy aj podpísal a opatril odtlačkom pečiatky. Za preberajúceho nie je návrh zmluvy podpísaný, avšak je opatrený odtlačkom pečiatky preberajúceho, čo potvrdzuje, že návrh mu bol doručený, aj keď ho nepodpísal. Ako dátum podpisu odovzdávajúceho je uvedený 31.7.1986. Bod 7 návrhu zmluvy neobsahuje žiadnu poznámku, že odovzdávajúci zabezpečí majetkoprávne vysporiadanie, ale obsahuje logický záväzok, že odovzdávajúca organizácia odstráni závady v zmysle zápisnice z kontroly odstránenia závad zo dňa 22.12.1986 a to do 31.5.1987. Teda žiaden záväzok týkajúci sa majetkoprávneho vysporiadania žalovaný nenavrhoval. Na strane druhej je vcelku pochopiteľné, že na majetkoprávnom vysporiadaní mohol mať a zrejme i mal záujem právny predchodca žalobcu. Zrejme aj preto s odstupom dvoch rokov predložil návrh zmluvy s novým znením. Pokiaľ toto nové znenie generuje výkladový problém, ako napr. čo je stavba, čo je líniová stavba, atď., potom táto pojmová nejasnosť musí ísť na vrub žalobcu. Výkladový princíp contra preferentem bol z rímskeho práva recipovaný do hospodárskych/obchodných vzťahov a okrem už ustálenej judikatúry našiel svoj odraz aj priamo v texte zákona, konkrétne v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“ Legálna definícia pojmov majetkoprávne vysporiadanie, líniová stavba v slovenskom právnom poriadku absentuje. Tieto pojmy do zmluvných vzťahov vniesol žalobca a preto akákoľvek nejasnosť v tomto smere musí ísť na jeho vrub.
17. Samotné tvrdenie žalobcu, že pod stavbou v danom prípade je treba rozumieť stavbu „Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba“ nemožno oprieť o žiaden dokument, ba ani novinový článok. Ako už bolo uvedené vyššie, zriaďovacia stanica v Tepličke sa budovala a možno aj bude budovať v rámci obdobia počítajúc na desiatky rokov. Žalovaný len zopakuje svoje verbálne vyjadrenie, pokiaľ ide o nejasnosť až nezrozumiteľnosť pojmu líniová stavba v kontexte prejednávanej veci. Pojem líniová stavba nemá legálnu definíciu. Samotný Stavebný zákon v § 139 Vymedzenie niektorých pojmov uvádza, že: „(3) Líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä a) ropovody, plynovody, produktovody, teplovody, b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c) stavby dráh. V kontexte zmluvy o prevode nie je možné ustáliť, čo možno v danom prípade subsumovať pod bod 7 zmluvy o prevode, keďže líniovou stavbou boli a sú tak jednotlivé stavebné objekty, ako aj celá železničná trať od Bratislavy po Čiernu nad Tisou. Preto, pokiaľ sa použil pojem zo Stavebného zákona, je potrebné tento pojem podradiť pod úkony podľa Stavebného zákona. A ten v danom prípade jednoznačne aproboval 1. etapu ako samostatnú stavbu a tiež 2. etapu ako samostatnú stavbu.
18. Žalobca tvrdí, že predmetná líniová stavba sa začala realizovať v roku 2010, pričom argumentuje novinovou - tlačovou správou. Ak aj odhliadneme od vypovedacej schopnosti a dôkaznej sile novinového článku, treba poznamenať, že predmetný článok hovorí v súvislosti so zriaďovacou stanicou Teplička o dvoch stavbách, pričom prvá stavba už bola realizovaná v rokoch 1976-1977. Podľa tohto novinového článku bola 2. stavba rozdelená do troch etáp. Druhá stavba prvá etapa bola realizovaná od roku 1980. (V rámci prvej etapy bola realizovaná aj koľaj A 1, v dôsledku čoho bola zároveň vybudovaná aj nová príjazdová cesta do Vápenky. Táto etapa bola ukončená v roku 1986 kolaudačným rozhodnutím). Druhá stavba - druhá etapa, o výstavbe ktorej sa zmieňuje predmetný článok, ktorej súčasťou však nebola koľaj A1 a ani príjazdová cesta, bola ukončená kolaudačným rozhodnutím vydaným ministerstvom dopravy ako stavebným úradom v roku 2013. Druhá stavba - tretia etapa ktorá má rozširovať kapacity koľají tak, ako sú citované v článku, ešte nie je predmetom realizácie. Za takého stavu veci ak by za líniovú stavbu mala byť považovaná časť líniovej stavby - zriaďovacia stanica - ako to tvrdí žalobca, lehota ešte rozhodne neuplynula a žaloba by bola podaná predčasne. História výstavby zriaďovacej stanice Žilina
- Teplička je z uvedeného pre prejednávanú vec dostatočne ilustratívna a zrozumiteľná. Žalovaný ešte k tomu prikladá str. 2 až 7 z kapitoly II dokumentácie - zámeru podľa zákona č. 24//2006 Z.z. Z nej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že realizácia súboru stavieb bola časovo rozdelená a nazvaná ako 1. - 6. stavba, pričom druhá stavba bola rozdelená do dvoch etáp. Ako sa žalovaný už viackrát zmienil, obidve etapy mali samostatné stavebné povolenia a samostatné užívacie (kolaudačné rozhodnutia). Išlo teda o samostatné stavby nielen v ponímaní stavebný objekt = stavba. Preložka prístupovej cesty bola zaradená a vybudovaná v rámci 1. etapy, ako to vyplýva z doložených dokladov a bola vecne, právne a finančne ukončená najneskôr v roku 1986. Od toho času začali plynúť všetky lehoty. Niet žiadneho dôvodu (okrem účelovosti zo strany žalobcu) spájať obidve etapy do jedného právneho či iného celku. Preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný „nepreukázal uplynutie premlčacej lehoty“ je potrebné dôrazne odmietnuť.
19. „História a prebudenie zriaďovacej stanice Žilina - Teplička“ potvrdzuje žalovaným uvádzané rozdelenie výstavby celého areálu do šiestich stavieb. Len nevedno na základe akého premostenia dochádza žalobca k záveru, že stavba uvedená v bode 7 HZ bola dokončená až dňa 30.12.2011. (Predmetná zmluva sa zaoberá výslovne 1. etapou a žiadnom prípade nemôže v bode 7 odkazovať na čosi, čo sa začalo stavebne realizovať v roku 2010). Pokiaľ by sme akceptovali tvrdenia žalobcu o definitívnom ukončení (líniovej?) stavby dňa 30.12.2011, potom lehota na zánik práv žalobcu začala plynúť dňom 01.01.2012. Žaloba v tejto veci bola doručená okresnému súdu dňa 27.12.2017, preto je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že v takom prípade si žalobca uplatnil svoje (tvrdené) práva po uplynutí lehôt. Ako uvádza samotný žalobca, „práva z právnych vzťahov vzniknutých pred 1.5.1990, ktoré však vznikli až po 1..5.-190 spravujú ustanoveniami HZ platnými od 1.5.1990.“ Už len pre úplnosť žalovaný uvádza, že na rokovaní dňa 20.09.2017 vo veci „Železnice Slovenskej republiky, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina zástupca DOLVAP-u s.r.o. uviedol, že citujem: „V roku 1994 boli Železnice Slovenskej republiky oslovené spoločnosťou Dolvap za účelom splnenia si záväzku z HZ, Zo strany Železnice Slovenskej republiky prišla zamietavá odpoveď.“ Ak by bola lehota plnenia záväzku podľa bodu 7 zmluvy o prevode ako posudzovaná ako neurčitá, nezrozumiteľná alebo ako absentujúca, potom žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti už v roku 2004 čo žalovaný zamietol. Preto lehota na uplatnenie nároku už bola márne uplynula a teda nárok bol prekludovaný.
20. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že tzv. nárok žalobcu (podľa bodu 7 zmluvy o prevode) na bezodplatný prevod správy hospodárenia sa transformoval na vlastnícke právo. Ako uvádza žalobca, „podľa bodu II.3 Rozhodnutia č. 191/1991a bodu 3. uznesenia Ps 144, ktoré sú prílohou 5 a 8 dokladu Právne nástupníctvo žalobcu, do vlastníctva akciovej spoločnosti sa vkladajú aj pozemky, ku ktorým mal zrušený štátny podnik právo hospodárenia“ ...atď. a dochádza k záveru, že by sa vlastníkom týchto pozemkov stal v konečnom dôsledku žalobca a z toho vyvodzuje, že „sa nepremlčuje nárok žalobcu ako právneho nástupcu preberajúcej organizácie voči žalovanému ako právnemu nástupcovi odovzdávajúcej organizácie na to, aby po ukončení stavby boli pozemky pod prístupovou cestou žalovaným vysporiadané a po ich vysporiadaní bezodplatne prevedené do vlastníctva žalobcu“. Žalobca tu zmiešava vecné práva a práva záväzkové. Ako vyplýva z ním uvádzaného textu, tam citovaný prevod sa týkal pozemkov, ku ktorým mal predmetný subjekt - štátny podnik, právo hospodárenia. K pozemkom pod prístupovou komunikáciou však žiaden z právnych predchodcov žalobcu nikdy nemal. Veď keby ho mal, toto právo hospodárenia by sa slovami žalobcu transformovalo na vlastnícke právo a nebola by podaná žaloba. Teoreticky, aj keby existovala (čo samozrejme neexistovala) zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy vo veci prevodu nehnuteľností, právny vzťah na základe takejto zmluvy by bol „len“ vzťahom záväzkovým, preto nie je a nebolo možné tvrdiť, že ustanovením o prevode/ prechode vecných práv došlo k prevodu/prechodu záväzkových práv.
21. Na tomto mieste je potrebné sa zmieniť aj o zmene právnych pomerov, ku ktorým došlo v čase od podpísania zmluvy o prevode správy. V čase podpísania zmluvy o prevode bol tak právny predchodca žalovaného i aj právny predchodca žalobcu len tými, ktorí spravovali národný majetok. Subjektom, ktorý vlastnil majetok spravovaný právnymi predchodcami bol československý štát. Teda eventuálna zmena správcu nepredstavovala zmenu vlastníckeho subjektu. Realizácia predmetného ustanovenia bodu 7 zmluvy o prevode by za súčasného právneho poriadku ani nebola možná. Žalovaný, ako vyplýva aj zo zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky, nemajú vlastný majetok, ale hospodária s majetkom štátu. A prevod majetku štátu na iné osoby je je prísne reglementovaný aj v podmienkach Železníc Slovenskej republiky. Tak napr. podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, citujem: „Na prevod majetku, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia, na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby“. Poznámka pod čiarou č.16) odkazuje na zákon č Zákon č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Teda aj keď by bola v čase uzavretia zmluvy o prevode podmienka uvádzaná v bode 7 riadne formulovaná a zrozumiteľná a vykonateľná (čo však podľa názoru žalovaného nebolo a nie je), vzhľadom k právnym predpisom platným a účinným v čase podania žaloby a samozrejme doteraz, výkon takého ustanovenia by bol podľa názoru žalovaného právne nemožný. Železnice Slovenskej republiky sú tiež subjektom verejnej správy, ako to expressis verbis uvádza zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (viď § 19 ods. 12), čo potvrdzuje právnu nemožnosť výkonu takýchto záväzkov. T.j. bezodplatný prevod majetku štátu na iné osoby je možný len spôsobom taxatívne vymedzeným v zákone a so súhlasom . A v danom prípade takýto súhlas neexistuje. Samo osebe je aj realizácia tzv. majetkoprávneho vysporiadania mimoriadne otázna a problematická. Žalobca má zrejme predstavu, že žalovaný uzatvorí kúpne zmluvy s vlastníkmi dotknutých pozemkov, ako vlastník - kupujúci bude uvedená Slovenská republika (keďže žalovaný zo zákona nemôže byť subjektom vlastníckeho práva), pričom však žalovaný nemá ani oprávnenie či splnomocnenie konať v mene Slovenskej republiky je subjektom nemá vo vlastníctve, uhradí dohodnuté kúpne ceny predávajúcim, zabezpečí povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky, následne uzavrie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva majetku Slovenskej republiky na žalobcu, k čomu nemá oprávnenie ani splnomocnenie. Nie je ani jasné, ako by bolo možné sa vysporiadať s uvedenou situáciou z daňového hľadiska, a to nielen z hľadiska DPH. A to nehovoriac o postupe v prípade neochoty vlastníka predať pozemky, prípadne predať ich za cenu podľa znaleckých posudkov, keďže inú ako cenu podľa znaleckého posudku by nebolo možné kontrahovať. V prípade neochoty stávajúcich vlastníkov dotknutých pozemkov neprichádza do úvahy ani aplikácia vyvlastnenia, keďže by neboli splnené zákonné podmienky vyvlastnenia odhliadnuc od toho, že po realizácii stavby už vylastňovanie nie je možné.
22. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu 18.09.2019 doplneného podaním doručeným 26.09.2019 je zrejmé, že žalobca návrh hospodárskej zmluvy na prevod práva hospodárenia ku preložke prístupovej cesty predložený žalovaným je vzhľadom na to, že chýba akýkoľvek dôkaz jeho akceptácie žalobcom, pre posúdenie nároku žalobcu bezpredmetný, pretože jediným dôkazom o právnom vzťahu založenom
medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného za účelom prevodu práva hospodárenia ku preložke prístupovej cesty je platne uzatvorená HZ, o čom jednoznačne svedčí aj ručne dopísaná poznámka na záhlaví návrhu - bola potvrdená (rozumej návrh hospodárskej zmluvy) až 4.11.1988, čo je tiež nesprávna poznámka, pretože návrh hospodárskej zmluvy v takomto znení nebol právnym predchodcom žalobcu potvrdený nikdy. Žalovaný sa zrejme domáha, aby súd na výklad bodu 7. HZ aplikoval § 20 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie bolo do Hospodárskeho zákonníka doplnené až od 1.5.1990. Žalovaný svoje tvrdenie, že text osobitnej podmienky bodu 7. HZ bol do HZ vpísaný na podnet právneho predchodcu žalobcu alebo dokonca, že návrh HZ obsahujúci predmetné znenie bodu 7. (s tým aj pojmy líniová stavba a majekovoprávne vysporiadanie) predložil právny predchodca žalobcu, nijako nepreukázal. Žalobca iba pre úplnosť uvádza, že na výklad HZ sa nemôže použiť § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ako to uvádza žalovaný! K problematikek k akému prevodu, resp. prevodu čoho sa vzťahujú osobitné podmienky uvedené v bode 7. HZ, žalobca poukazuje na samotný názov HZ - o prevode práva hospodárenia s národným majetkom, ďalej na označenie bodu 1. HZ - prevádza sa právo hospodárenia tohto národného majetku, ďalej na text bodu 2. HZ - právo hospodárenia majetku uvedeného pod bodom 1 prevádza sa ku dňu.... Čiže podľa názoru žalobcu je jednoznačné a nespochybniteľné, že pod osobitnými podmienkami prevodu sa rozumejú osobitné podmienky prevodu práva hospodárenia ku majetku identifikovanému v bode 1.A. HZ. Takto treba chápať aj pojem bezodplatný prevod v samotnom texte bodu 7. HZ, teda bezodplatný prevod práva hospodárenia ku pozemkom pod majetkom identifikovaným v bode 1.A. HZ. Akékoľvek iné interpretácie, resp. spochybňovanie textu uvedeného v HZ žalovaným považuje žalobca za účelové.
23. Pojem líniová stavba uvádzaný v bode 7. HZ, čo podľa názoru žalobcu nemá žiadny právny význam, pretože textom - „vzhľadom na charakter líniovej stavby“ - sa len odôvodňuje/uvádza doplnenie textu bodu 7. do HZ. Žalobca sa domnieva, že uvedené odôvodnenie bolo v tom čase jednoznačne v záujme právneho predchodcu žalovaného, pretože v zmysle § 58 ods. 2 v tom čase platného stavebného zákona bol právny predchodca žalovaného ako stavebník povinný preukázať, že je vlastníkom pozemkov určených územným rozhodnutím na zastavanie, alebo že má ku takýmto pozemkom iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu, pričom pod pojmom vlastník sa podľa § 139 ods. 4 <http://www.epi.sk/zz/1976-50/znenie-19761001> v tom čase platného stavebného zákona rozumel aj správca národného majetku. Preto spolu s právom hospodárenia ku stavbe mal, resp. bol právny predchodca žalovaného povinný na právneho predchodcu žalobcu previesť tiež právo hospodárenia ku pozemkom pod touto stavbou, pretože tieto pozemky mali byť, ako vyplýva z uvedených ustanovení vtedy platného stavebného zákona, v čase prevodu práva hospodárenia ku stavbe už majetkoprávne vysporiadané! A teda skutočnosť, že v čase návrhu na uzatvorenie hospodárskej zmluvy z r. 1986 neboli tieto pozemky vysporiadené bola zrejme dôvodom, prečo právny predchodca žalobcu odmietol návrh, v znení predloženom právnym predchodcom žalovaného akceptovať a akceptoval ho až s osobitnou podmienkou uvedenou v bode 7. HZ. Pojem líniová stavba musel byť nielen v odborných kruhoch stavebníctva (i keď v tom čase nebol definovaný, ako je tomu v súčasnosti exemplifikatívnym výpočtom v § 139 ods. 3 stavebného zákona č. 50/1976) dobre známy, pretože v čase podpisu HZ bol viackrát uvedený v stavebnom zákone č. 50/1976 (§ 36 ods. 4, § 42 ods. 2, § 61 ods. 4, § 64 ods. 2 a § 113 ods. 2) vo vyhláške č. 85/1976 ku stavebnému zákonu (§ 7 ods. 3 písm. a), § 8 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 2 písm. b), § 20 ods. 1 a 3 a § 56 ods. 1 písm. g) ale napr. aj v čl. 122 ods. 1 Metodických pokynov Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva č. 55/1965 Zb., kde je dokonca uvedený exemplifikatívny výpočet takýchto stavieb.
24. Žalovaný spochybnil pojem majetkoprávne vysporiadanie, čo podľa názoru žalobcu bol aj v čase uzatvárania HZ všeobecne známy pojem (nielen v odborných kruhoch stavebníctva) a predstavuje v oblasti stavebnej činnosti zabezpečenie právneho vzťahu stavebníka k pozemkom potrebným na ich realizáciu najmä ich odkúpením, resp. vyvlastnením v procese prípravy nielen líniových stavieb. Povinnosť majetkoprávneho vysporiadania vyplývala pre právneho predchodcu žalovaného z § 58 ods. 2 v tom čase platného stavebného zákona. Tento pojem pritom používa aj sám žalovaný v Listoch zo dňa 4.11.2005 a 16.12.2005 (ktoré sú prílohou žaloby zo dňa 15.12.2017) adresovaných žalobcovi. V čase uzatvárania HZ bol tento pojem použitý v § 29 ods. 4 Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 144/1978 Zb, i keď nie v súvislosti so stavebnou činnosťou.
25. Žalovaný predložil súdu spolu so Zápisom o odovzdaní a prevzatí predmetu HZ zo dňa 20.5.1986 aj Rozhodnutie zo dňa 31.10.1986, ktorým bolo povolené užívanie stavebných objektov, ktoré boli
súčasťou 1. etapy stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“. Medzi týmito stavebnmi objektmi je uvedený aj stavebný objekt č. 2201/2202 - štátna cesta III/01170, stavebný objekt 2203/2204
- vnútrozávodná cesta a stavebný objekt 2205/2206 - preložka cesty do vápenky. Na základe uvedeného rozhodnutia žalovaný tvrdí, že ukončením stavby podľa bodu 7. HZ sa rozumie ukončenie 1. etapy stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“. Žalovaný teda účelovo, len aby dosiahol premlčanie nároku žalobcu, vykladá pojem stavba uvedený v bode 7. HZ inak ako ho vykladal v bode II. svojho Vyjadrenia zo dňa 27.12.2018, kde tvrdil., že pod stavbou treba rozumieť len vyslovene stavbu samotnej preložky cesty,. Pri svojom druhom výklade žalovaný pritom rozširuje pojem stavba uvedený v bode 7 HZ na 1. etapu 2. stavby. Dokonca žalovaný tvrdí, že 2. stavba mala mať tri etapy a pretože 3. etapa nebola doposiaľ začatá, nemôže si ešte žalobca uplatňovať voči žalovanému nárok na základe bodu 7. HZ.
26. Žalobca nemá z jemu prístupných podkladov vedomosť, že by sa niekde uvádzala 3. etapa stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“. Žalovaný nepredložil žiadne doklady v tom čase príslušného stavebného úradu, ktorých predmetom by bola uvedená etapa. Preto žalobca považuje toto tvrdenie žalovaného za nepodložené a účelové. Dáva súdu do pozornosti, že dátumy uvedené v Zápise (20.5.1986) a v návrhu hospodárskej zmluvy (31.7.1986) a tiež deň, ku ktorému malo byť právo hospodárenia podľa tohto návrhu prevedené (1.9.1986?), predchádzajú dátumu vydania kolaudačného rozhodnutia na predmet prevodu! Samotný zápis pritom nie je dokladom o prevode predmetu HZ na právneho predchodcu žalobcu, ako tvrdil na pojednávaní žalovaný (čo jednoznačne vyplýva z textu v časti Vyjadrenie účastníkov konania, kde sa uvádza, že budúci užívateľ preberie stavbu na základe hospodárskej zmluvy, ktorou bola až v roku 1988 HZ) ale ako je zrejmé z hlavičky zápisu, preberajúcou organizáciou od stavebníka je tu právny predchodca žalovaného! Právny predchodca žalobcu vystupuje v zápise iba ako budúci užívateľ. Právny predchodca žalobcu nebol účastníkom kolaudačného konania na predmet prevodu a preto nemal žiadnu možnosť namietať v tomto konaní porušenie vyššie uvedených ustanovení stavebného zákona. Preto právny predchodca žalobcu ako riadny hospodár nemohol návrh hospodárskej zmluvy predložený právnym predchodcom žalovaného v roku 1986 z uvedených dôvodov akceptovať.
27. Považuje za nezmyslené a v rozpore s logikou, aby sa do bodu 7. HZ uvádzal vopred neznámy - neistý časový termín ukončenia stavby, keď stavba bola už podľa názoru žalovaného v r. 1986 ukončená! Pri interpretácii tohto ustanovenia zmluvy je podľa právneho názoru žalobcu nielen na mieste, ale aj nevyhnutné, aplikovať logické myslenie (zrejme preto sa logika vyučuje ako voliteľný predmet na právnických fakultách), a z logického výkladu textu tohto ustanovenia podľa názoru žalobcu vyplýva, že keď v čase podpisu HZ bola už 1. etapa stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“ dokončená, tak zmluvné strany nemohli mať pod pojmom stavba na mysli interpretáciu žalovaného, ale museli mať na mysli minimálne úplne a riadne dokončenie celej stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“ ak nie dokončenie stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica“ ako celku! Teda podľa názoru žalobcu sa pod pojmom stavba v bode 7. HZ myslí minimálne stavba „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“ a preto pod ukončením stavby treba chápať aj dokončenie 2. etapy stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“, ktorá bola začatá v roku 1984, teda ešte počas výstavby 1. etapy (táto prebiehala v rokoch 1980 až 1986) a štyri roky pred podpisom HZ no nebola dokončená, ako to vyplýva z 2. strany prílohy č.3 (História a prebudenie zriaďovacej stanica Žilina - Teplička) Stanoviska žalobcu ku vyjadreniu žalovaného zo dňa 7.6.2019, kde sa uvádza, že 2. stavba (rozdelená na 1. a 2. etapu) sa realizovala v rokoch 1980 - 1992, no nebola dokončená. Stavba „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba 2. etapa“ aj stavba „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica“ ako celok boli dokončené súčasne až dňa 30.12.2011. Uvedený právny názor žalobcu je jednoznačne a nespochybniteľne potvrdený v časti Všeobecný popis stavby Rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Žiline č. ŽP B A2007/01300-004/Hnl vydaného dňa 7.5.2007 (Príloha 1) v priebehu EIA a uverejneného na stránke <https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/zsr-zilina-teplicka- zriadovacia-stanica-2-stavba-2-etapa> (posledný riadok). Taktiež tento názor podporuje následnosť číslovania jednotlivých stavebných objektov, ktorých užívanie bolo povolené rozhodnutím z r. 1986 (2201 až 2206) a číslovania stavebných objektov uvedených v tabuľke Cesty a spevnené plochy (2207 až 2218) na strane 2. Kolaudačného rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. 3626/13-S4- S/Ta zo dňa 8.7.2013 (Príloha 2), ktorým bolo povolené užívanie časti stavby „ŽSR, Žilina - Teplička zriaďovacia stanica, 2. stavba 2. etapa“.
28. Ak žalovaný pri interpretácii pojmu stavba uvedeného v bode 7. HZ odkazuje na stavbu popísanú v časti A bodu 1. HZ a súčasne tvrdí, že táto stavba bola skolaudovaná na základe ním predloženého
kolaudačného rozhodnutia zo dňa 31.10.1986, tak žalobca dáva súdu do pozornosti, že označenie stavby v časti A bodu 1. HZ sa nezhoduje s označením stavby v kolaudačnom rozhodnutí, pretože týmto rozhodnutím bola skolaudovaná stavba „ VD Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 1. etapa“, teda podľa označenia sa nejedná o jednu a tú istú stavbu! Ďalej žalobca uvádza, že pri existencii bodu 7. Osobitnej podmienky uvedenej v bode 7. HZ platí, že stavba uvedená v časti A bodu 1. HZ nemôže byť totožná so stavbou uvedenou v bode 7. HZ, pretože potom by osobitná podmienka uvedená v bode 7. HZ strácala zmysel a bola bezpredmetná, čo zrejme nebolo úmyslom zmluvných strán HZ pri jej podpise. Popis stavby v časti A. bodu 1. HZ slúži iba na identifikáciu predmetu prevodu HZ a v žiadnom prípade podľa názoru žalobcu nie je nevyhnutné viazať na tento popis interpretáciu pojmu stavby uvedeného v bode 7. HZ. Interpretáciu pojmu stavby uvedeného v bode 7. HZ žalobcom potvrdil sám žalovaný v liste zo dňa 4.11.2005 (zaslaný žalobcovi aj faxom dňa 24.10.2005 v čase 8,28 z tel. čísla XXX/XXXXXXX ako list zo dňa 7.10.2005), ktorý je prílohou bodu II. Žaloby zo dňa 15.12.2017, kde je v texte stavba označovaná ako „Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica“ a v predmete listu je označovaná stavba ako „Žilina - Teplička, zriaďovacia stanica, 2. stavba, 2. etapa“ (takto isto je označovanie stavieb uvedené aj v liste zo dňa 16.12.2005, ktorý je takisto prílohou žaloby zo dňa 15.12.2017). V tomto liste žalovaný uvádza, že začal prípravné práce na dokončení zriaďovacej stanice a ich súčasťou je aj majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod touto stavbou. Teda ak žalovaný uvádza, že ide dokončiť zriaďovaciu stanicu, nemôže tým mať na mysli dokončenie stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba, 1. etapa“, pretože táto bola dokončená v roku 1986, ale môže mať na mysli buď dokončenie stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 2. stavba“ alebo stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica“ ako celku. Z toho, že žalovaný v liste uvádza, že budú majetkovoprávne vysporiadané aj pozemky pod koľajou A1 (čoho dôkazom je Kúpna zmluva č. 087/05-0 - v bode 2.2. tejto zmluvy sa uvádza, že žalovaný predmetné pozemky kupuje pre stavbu „ŽSR Žilina - Teplička zriaďovacia stanica 2. stavba 2. etapa“ i keď ide o pozemky, na ktorých je postavená koľaj A1, ako to vyplýva z kódu 20 spôsobu využitia pozemku s parcelným č. R. XXXX/XXX uvedenom na Čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., ktorý je spolu kúpnou zmluvou na tento pozemok prílohou bodu II. Žaloby zo dňa 15.12.2017), ktorá bola dokončená ešte ako súčasť stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica, 1. stavba“ (žalovaný v Replike na str. 4 nesprávne uvádza, že koľaj A1 bola súčasťou stavby „ŽSR Žilina - Teplička zriaďovacia stanica 2. stavba 1. etapa“ viď. 4. strana prílohy Zámeru ku EIA - Základné údaje o navrhovanej činnosti vypracované Enviconsult, s.r.o. predloženého žalovaným), vyplýva, že žalovaný má najskôr na mysli dokončenie stavby „Žilina - Teplička, zoraďovacia stanica“ ako celku, teda všetkých jej šesť častí, uvedených ako 1. až. 6. stavba.
29. Výklad pojmu stavba uvedeného v bode 7. HZ žalovaným nie je správny vyplýva aj z jeho tvrdenia v prvom odstavci na 5. strane Repliky, kde tvrdí, že všetky lehoty začali plynúť najneskôr od r. 1986 (zrejme má na mysli odo dňa právoplatnosti ním predloženého kolaudačného rozhodnutia), pričom HZ bola podpísaná až dňa 4.11.1988. Teda v zmysle tohto výkladu žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu lehota na uplatnenie práva z bodu 7. HZ nielen začala plynúť, ale aj uplynula (§ 130 ods. 2 písm. c) Hospodárskeho zákonníka platný od 1.1.1983 do 30.4.1990) skôr ako vôbec bola HZ, z ktorej malo toto právo pre právneho predchodcu žalobcu vyplynúť, uzatvorená. Nezmyselnosť takéhoto výkladu len potvrdzuje právny názor žalobcu v otázke, ako treba vykladať pojem stavba uvedený v bode 7. HZ.
30. Žalovaný na str. 5 Repliky tvrdí, že ak by sa aj prijalo, že stavba uvedená v bode 7. HZ bola ukončená 30.12.2011, tak tým, že žalobca podal žalobu dňa 27.12.2017 si uplatnil jemu vyplývajúce právo po lehote, teda právo žalobcu by malo byť premlčané. Ku tomuto žalobca dáva žalovanému (pri zásade „iura novit curia“) opätovne do pozornosti čl. III ods. 1 Hospodárskeho zákonníka (vložený zákonom č. 103/1990 Zb.), v zmysle ktorého sa práva z právnych vzťahov vzniknutých pred 1.5.1990 (právny vzťah = HZ - vznik 4.11.1988), ktoré však vznikli až po 1.5.1990 (právo - vznik najskôr 30.12.2011), spravujú ustanoveniami HZ platnými od 1.5.1990. V zmysle § 130 Hospodárskeho zákonníka v znení platnom po 1.5.1990 sa nepremlčuje vlastnícke právo a ani právo hospodárenia. To, v akom rozsahu - dĺžke bola budovaná samotná preložka cesty do areálu právneho predchodcu žalobcu nezáviselo od jeho vôle, ale bolo to vyvolané stavbou koľaje A1 budovanou právnym predchodcom žalovaného, ktorá musela v úseku od mosta ponad hlavnú trať (súčasť stavebného objektu 2201/2202 - štátna cesta III/01170) vystúpať od úrovne hlavnej trate do takej výšky, aby bolo možné preložku cesty zaústiť pod jej úroveň. Táto skutočnosť v záujme právneho predchodcu žalovaného vyvolala teda potrebu, aby dĺžka preložky cesty od najbližšieho možného styku tejto cesty s koľajou A1 po podjazd pod koľajou A1 do areálu žalobcu bola o cca 720 m dlhšia, ako by stačilo ak by nebola právnym predchodcom žalovaného budovaná koľaj A1. Potom tiež bolo nevyhnutné budovať v areáli právneho predchodcu žalobcu aj cestu od podjazdu
pod koľajou A1 po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás o dĺžke cca 360 m (Príloha 3 a 4). Pretože ak by nebolo stavby koľaje A1, tak by sa preložka cesty mohla do areálu právneho predchodcu žalobcu napojiť čo najbližšie za križovatkou s cestou II. triedy č. XXXX, ktorá je hneď za mostom budovaným ponad hlavnú železničnú trať (ten tvorí súčasť cesty II. triedy č. XXXX) a nemuselo by sa budovať viac ako 1 kilometer (1080 m) cesty navyše. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na vysporiadaní celej preložky cesty, teda aj úseku od podjazdu pod koľajou A1 po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás, čo však žalovaný v liste zo dňa 16.12.2005 neakceptoval (Príloha bodu II. Žaloby). Žalovaný v liste zo dňa 4.11.2005 jednoznačne uznáva svoj záväzok - povinnosť majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až po podjazd pod koľajou A1 do areálu žalobcu. Neuznáva svoj záväzok majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás a tiež svoj záväzok bezodplatne previesť takto vysporiadné pozemky na žalobcu.
31. Podľa § 129 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením, pričom povinnosť žalovaného ako právneho nástupcu odovzdávajúcej organizácie vyplývajúca mu z bodu 7. Hospodárskej zmluvy - majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť právo hospodárenia, resp. vlastnícke právo ku týmto pozemkom nebola do dnešného dňa splnená. Podľa § 129b ods. 1 Hospodárskeho zákonníka záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 21 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/1964-109/vsetky-znenia>); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla. Podľa § 21 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase, podľa názoru žalobcu súdom uložená povinnosť určitého plnenia vyplývajúceho z platnej zmluvy nemôže byť považovaná za plnenie v rozpore so žiadnym právnym predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po samotnom uzatvorení zmluvy, pokiaľ táto bola uzatvorená riadne a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, pretože platí rímsko- právna zásada pacta sunt servanda ("dohody treba zachovávať"), ktorá predstavuje jedno zo základných pravidiel súkromného práva a vyplýva z nej, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona.
32. Bod 7. HZ mal právnemu predchodcovi žalobcu zaistiť, v súlade s právnym poriadkom platným v čase uzatvárania HZ a s ohľadom na tú skutočnosť, že táto cesta bola a aj v súčasnosti je jediným možným prístupom pre motorové vozidlá do jeho areálu v obci Varín, nerušené a bezodplatné užívanie pozemkov nachádzajúcich sa pod prístupovou cestou špecifikovanou v časti A bodu 1. HZ. Tým, že si právny predchodca žalovaného a žalovaný do dnešného dňa nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu im z bodu 7. HZ vystavili žalobcu riziku, že nerušené a bezodplatné užívanie pozemnej komunikácie, ktorá je predmetom HZ a v súčasnosti je v jeho výlučnom vlastníctve je ohrozené dvoma spôsobmi. Prvý je ten, že pozemky pod touto komunikáciou vykupujú od pôvodných vlastníkov potenciálni konkurenti (možno povedať „špekulanti“ viď. bod IV. žaloby) a druhý spôsob spočíva v tom, že sa na žalovaného obracajú pôvodní vlastníci týchto pozemkov s požiadavkou na ich majetkovoprávne vysporiadanie nielen listom adresovaným žalobcovi, ale aj žalobou podanou na príslušnom súde a v jednom prípade aj podaním trestného oznámenia: List zo dňa 2.12.1996, List zo dňa 6.6.2000, List prevzatý žalobcom dňa 13.12.2007, List zo dňa 17.4.2008 (K. A., Z. 412) - Príloha č. 5 až 8, List zo dňa 7.4.2010, Záznam zo dňa 5.10.2010, Trestné oznámenie zo dňa 1.12.2010, Uznesenie zo dňa 3.1.2011, Uznesenie zo dňa 23.12.2011 (M. M., V. 4, J.) - Príloha č. 9 až 13.
33. Žalobca však pôvodných vlastníkov v otázke majetkovoprávneho vysporiadania predmetných pozemkov odkazuje na žalovaného - List zo dňa 18.4.2006 (K. A., Z. XXX) + List zo dňa 18.10.2010 (M. M., V. 4, J.) Príloha č. 14 a 15., ktorý sa ku tejto povinnosti sám prihlásil, keď v Liste zo dňa 4.11.2005, ktorý je prílohou bodu II. Žaloby, adresovanom žalobcovi prehlasuje, že pozemky pod cestou spolu s pozemkami pod koľajou A1 budú majetkoprávne vyporiadané zo strany žalovaného a tým si žalovaný splní záväzok vyplývajúci mu z dohôd s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli uzatvorené pri žiadosti o stavebné povolenie. Žalovaný v Liste zo dňa 25.4.2006 adresovanom jednej z vlastníčok pozemkov (K. A., Z. XXX), ktorý je prílohou bodu II. Žaloby, uviedol, že vysporiadanie týchto pozemkov nie je v jeho záujme!!! napriek tomu, že žalovanému táto povinnosť vyplývala jednak z bodu 7. HZ a jednak z dohôd s vlastníkmi pozemkov. Pričom komunikácia s touto vlastníčkou prebiehala už minimálne od r. 1996 - List zo dňa 4.11.1996 Príloha č. 16. Tu dáva žalobca súdu do pozornosti, že uzatvorenie týchto dohôd, bolo pravdepodobne podmienkou vydania stavebného povolenia na predmetnú cestu. I keď žalobca týmito dohodami nedisponuje, z prehlásenia žalovaného a z právnej úpravy zhotovenia stavieb v tej dobe (§
58 ods. 2 v tom čase platného stavebného zákona) je jednoznačné, že takéto dohody museli existovať. Uvedené riziko bude pre žalobcu trvať až do doby, kedy sa žalobca stane výlučným vlastníkom týchto pozemkov, resp. bude v prospech neho zriadené vecné bremeno s právom prechodu a prejazdu motorovými vozidlami zaťažujúce predmetné pozemky. Aby žalobca predišiel možným rizikám, je nútený tieto pozemky vykupovať (majetkovoprávne vysporiadať) vo svojom mene a na svoje náklady a tým vlastne realizuje to, čo je v zmysle bodu 7. HZ a jednotlivých dohôd s vlastníkmi povinnosťou žalovaného. V dôsledku suplovania žalovaného pri majetkovoprávnom vysporiadaní predmetných pozemkov vzniká jednoznačne žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje voči žalovanému (bod V. Žaloby).
34. Súd vo veci vytýčil pojednávania v priebehu 03.06.2019 - 11.11.2019 ako pojednávanie odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku tak že, pojednávania prebiehali za účasti žalobcu a žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov: Žalobca sa odkazoval na svoje písomné vyjdarenia, ktorými reagoval na argumentáciu žalovaného. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, namietajúc premlčanie následne preklúziu nároku žalobcu, a odlišné stanovuje definíciu stavby a líniovej stavby, pričom sa odkazuje na svoje písomné vyjadrenia.
Z predložených listinných dôkazov Hospodárska zmluva č. 2986/88-7/4 zo dňa 4.11.1988, Inventárna karta stavby č. 2410016, Geometrický plán č. 243-2440-328-86 zo dňa 3.6.1987, Zoznam pozemkov pod prístupovou cestou, List žalovaného zo dňa 4.11.2005, zo dňa 25.4.2006 a zo dňa 16.12.2005, Kúpna zmluvy č. 087/05-0, Čiastočný výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z., P. M. dopravy a výstavby SR č. XXXXX/XXXX/SL/XXXXX-M zo dňa 27.4.2017, Príloha č. 1 Smlouvy o prodeji části podniku č.RVk V/14-Wa/He/4254 zo dňa 18.12.1993, Email zo dňa 12.6.2015 + Prehlásenie zo dňa 15.6.2015, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 2.6.2015, Zozname odkupovaných pozemkov, List žalobcu zo dňa15.6.2015, Výpis z OR zo dňa 15.12.2017 , List vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.1.2016, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.4.2016, Email zo dňa 7.9.2016, Dohoda o vyporiadaní práv k nehnuteľnostiam zo dňa 24.10.2016 , Výpis z účtu žalobcu zo dňa 31.1.2017, Faktúry č. 1600011 a 1600012, Výzva na splnenie záväzku zo dňa 19.7.2017, Doklad o odoslaní a doručení Výzvy na splnenie záväzku, Zápisnica zo stretnutia zo dňa 20.9.2017 Užívacie povolenie zo dňa 31.10.1986, Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 20.05.1986, Návrh hospodárskej zmluvy o prevode ......., bolo súdom zistené, že:
Hospodárska zmluva 2986/88-7/4 z 01.11.1988 vyplýva povinnosť žalovaného ako právneho nástupcu odovzdávajúcej organizácie vyplývajúca mu z bodu 7. Hospodárskej zmluvy - majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť po ukončení stavby.
Z listu zo dňa 4.11.2005 vyplýva, že jednoznačne uznáva svoj záväzok - povinnosť majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od križovatky s cestou II. triedy č. XXXX pozdĺž koľaje A1 až po podjazd pod koľajou A1 do areálu žalobcu. Neuznáva svoj záväzok majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás a tiež svoj záväzok bezodplatne previesť takto vysporiadné pozemky na žalobcu.
Zo Zmluvy o predaji časti podniku RVkV/14- Wa/He/4254 je zrejmé právne nástupníctva žalobcu vo vzťahu k majetku Tříneckých železiarní a.s. v Třinci.
Z Dohody o vyporiadaní práv k nehnuteľnostiam medzi DOL GROUP, s.r.o. a DOLVAP s.r.o. z 24.10.2016 je zrejmé, že sa majetkovo vysporiadali s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX, XXXX, XXXX s poukazom na geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.
Výzva na splnenie záväzku z 19.07.2017 žalobca vyzval žalovaného na plnenie náhrady škody za vzniknuté náklady v súvislosti s vysporiadaním pozemkov v sume 13 626,90 EUR.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
35. Súd posudzoval predmetný právny stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov: Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb Obchodného zákonníka ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 263 ods. 1 ObZ : „ (1) Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“ Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „ Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“ Podľa ustanovenia § 763 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka sa právny vzťah založený Hospodárskou zmluvou, práva vzniknuté z tohto právneho vzťahu, práva zo zodpovednosti za porušenia záväzkov z Hospodárskej zmluvy ako aj lehoty pre uplatnenie týchto práv, aj keď začnú plynúť neskôr, spravujú Hospodárskym zákonníkom.
Podľa ustanovenia § 129 ods. 1,3 Hospodárskeho zákonníka „(1)Povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením.(3) Pokiaľ to neodporuje právnemu predpisu alebo povahe záväzku, nesmie sa odmietnuť čiastočné plnenie.“
Podľa ustanovenia § 129b Hospodárskeho zákonníka (1) Záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 21 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/19910301.html>); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla. (2) Ak sa stane nemožnou len časť plnenia, zaniká záväzok len do tejto časti. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol organizáciám známy pri vzniku záväzku, vyplýva, že plnenie zvyšku by bolo hospodársky neodôvodnené, zaniká záväzok v celom rozsahu.“
Podľa ustanovenia § 130 Hospodárskeho zákonníka „ (1) Práva zo záväzkových vzťahov medzi organizáciami zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote neuplatnili na hospodárskej arbitráži, prípadne na inom orgáne, ktorý je oprávnený o nich rozhodnúť. Práva, ktoré môžu byť uspokojené jednostranným úkonom oprávnenej organizácie, zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote nevykonali. (2) Táto lehota je, pokiaľ v právnych predpisoch nie je ustanovené inak, a) pri právach zo zodpovednosti za vady a pri právach na zaplatenie majetkových sankcií šesť mesiacov, b) pri právach na plnenie z poistenia voči poisťovni tri roky, c) pri ostatných právach jeden rok.“
Podľa ustanovenia § 131 ods. 6 HZ „ Lehota pre zánik ostatných práv sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz. ...“.
Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ObZ „ (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.“ Podľa ustanovenia § 391 ods. 1, 2 ObZ „ (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.“ Podľa ustanovenia § 398 ObZ „Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ 36. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd má za to, že v konaní vychádzal zo základnej tézy zdôrazňovanej a vykladanej žalobcom v rámci procesného útoku ako povinnosť právneho predchodcu žalovaného „ previesť právo hospodárenia ku príjazdovej ceste budovanej ako náhrada - preložka jedinej príjazdovej cesty do areálu právneho predchodcu žalobcu (čo vyplýva aj z úvodu listu žalovaného zo dňa 4.11.2005). Preložka bola vyvolaná stavbou právneho predchodcu žalovaného „Žilina - Teplička zoraďovacia stanica, 2. stavba, 1. etapa“. Toto právo hospodárenia bolo na základe bodu 2. Hospodárskej zmluvy prevedené ku dňu 1.11.1988 a stavba príjazdovej cesty bola zaradená do základných prostriedkov právneho predchodcu žalobcu ku dňu 4.11.1988, ako to vyplýva z Inventárnej karty stavby č. 2410016. Osobitnou podmienkou prevodu tohto práva hospodárenia, uvedenou v bode 7. Hospodárskej zmluvy, vzhľadom na charakter líniovej stavby, bola povinnosť odovzdávajúcej organizácie po ukončení stavby majetkoprávne vysporiadať pozemky pod cestou a následne bezodplatne previesť právo hospodárenia ku týmto pozemkom na právneho predchodcu žalobcu. Išlo o pozemky určené geometrickým plánom č.XXXX), zo dňa 3.6.1987 - od križovatky s bývalou št. cestou č. III/011 70 (v súčasnosti cesta č. 2072), pozdĺž koľaje A1 až do podjazdu pod koľajou a po druhej strane koľaje až po lanopás.“ V tejto súvislosti v prvom rade súd uvádza, že predmetný právny vzťah sa riadil ustanoveniami zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka v kontexte ustanovenia § 643 Obchodného zákonníka.
37. Namietanou vadou, s ktorou sa súd musel vysporiadať bolo znenie resp., posúdenie určitosti ustanovenia čl. 7 zmluvy. Súd vychádzajúc z obsahu písomného dojednania aj s ohľadom na časovú súslednosť konaní vrátane zmeny právnych a spoločenských pomerov, súd považuje uvedené ustanovenie za neurčité natoľko, že na jeho základe nie je spravodlivé ani právne dovolené zaviazať žalovaného na plnenie.
38. V tejto súvislosti súd posúdil aj námietku premlčania nároku na vymáhanie plnenia v súlade so zmluvou, ktoré namieta žalovaný. V zmysle obsahu rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007 „ Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.“ Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na dôvažok súd uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané ak túto námietku dlžník nevzniesol. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Rozsudkom NS SR z 25.marca 1998, sp. zn. 4 Cdo 5/98 bolo dôvodené, že „ Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá, nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku. Žalovaný vychádzal z toho, že právo hospodárenia k ukončenej stavbe sa previedlo v zmysle hospodárskej zmluvy k 1.11.1988, čo potvrdzuje, že stavba bola ukončená v roku 1988. V zmysle vyššie uvedených ustanovení mala preberajúca organizácia lehotu 1 rok na to, aby sa domáhala splnenia svojho práva zo záväzkového vzťahu, pričom ročná lehota začala podľa v tom čase platných zákonných ustanovení plynúť od 1. dňa roku nasledujúceho po ukončení stavby, t.j. od 1.1.1989. Súd analýzou predložných dokladov má za to, že uvedené sa nevzťahuje na stavbu uvádzanú v čl. 7 HZ,
ktorá podľa predložených listín bolo stavba ŽSR, Žilina -Teplička zriaďovacia stanica, 2.stavba, 2.etapa skolaudovaná č.k. 3626/13S4-S/Taa zo dňa 08.07.2013, teda po 01.05.1990, čím platí, že vlastnícke právo a ani právo hospodárenia sa nepremlčujú. V tomto kontexte súd vyhodnotil premlčanie práva ako nedôvodné.
39. Súd vychádzajúc zo znenia výroku rozsudku nie je v su´lade s hmotny´m pra´vom. Z konštatnej judikatúry je vyvoditeľné, že ak inak bezvadny´ petit je v rozpore s hmotny´m pra´vom, mozˇno zˇalobu zamietnutˇ. Vadnosť súd nachádza v neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k povinnosti voči ktorým žiada zaviazať žalovaného. Ukladana´ povinnostˇ, urcˇenie pra´va alebo pra´vneho vztˇahu musi´ bytˇ natolˇko urcˇite´ a preukázané, aby ním mohol byť žalovaný zaviazaný.
40. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
41. S poukazom na výsledky dokazovania, súd žalobný návrh zamietol a to z nasledujúcich dôvodov: a/ žalobca súdu nepreukázal, že by bolo platne zmluvne dojednané bezdoplatné odovzdanie alebo iné nakladanie s nehnuteľnosťami - pozemky tak ako ich definuje v žalobe, pričom odkazom na vyhotovenie v budúcnosti geometrického plánu súd poníma ako zaviazanie k neurčitému plneniu, čo je vo vzťahu k princípom určitosti a právnej istoty v rozpore. Súd sa v tejto rovine nestotožnil s interpretáciou vzniku / uznania / záväzku zo strany žalovaného ako ho uvádza žalobca cit. „ Žalovaný v liste zo dňa 4.11.2005 jednoznačne uznáva svoj záväzok - povinnosť majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od križovatky s cestou II. triedy č. 2072 pozdĺž koľaje A1 až po podjazd pod koľajou A1 do areálu žalobcu. Neuznáva svoj záväzok majetkoprávne vysporiadať pozemky v rozsahu od podjazdu pod koľajou A1 do areálu žalobcu po druhej strane koľaje A1 v areáli žalobcu až po lanopás a tiež svoj záväzok bezodplatne previesť takto vysporiadné pozemky na žalobcu.“ Nakoľko uznať je možné len platný záväzok i keď by bol premlčaný. Uvádzaný záväzok však nebol podľa názoru súdu v tomto znení platným záväzkom. Navyše súd dopĺňa, že v citovanom liste z 04.11.2005 samotný žalovaný uvádza, že bude plniť na základe dohody s vlastníkmi pozemkov, ktoré boli uzatvorené pri žiadosti o stavebné povolenie.
b/ ohľadne prevodu vlastníckeho práva k pozemkom, súd poukazuje na znenie čl. 7 HZ , z ktorého nie je možné jednoznačne určiť a identifikovať, ktoré pozemky by mala odovzdávajúca organizácia majetkoprávne vysporiadať a bezodplatne odovzdať. Zmluva nielenže neuvádza čísla parciel pozemkov a ani ich charakteristiku, ale neuvádza ani ich rozsah v akom majú byť vysporiadané. Predmetná zmluva neodkazuje ani na žiadnu prílohu, v ktorej by boli pozemky určené na vysporiadanie vyznačené. V petite návrhu sa odkazuje žalobca len na budúci geometrický plán.
c/ z hľadiska časovej súslednosti úkonov súd má za to, že aj postup pri vyporiadaní pozemkov nie je na zmluvnom základe a nevychádza ani z platnej právnej úpravy. Súd má za to, že proces bezodplatného odovzdania nehnuteľností tak ako to požaduje žalobca sa prieči platnej právnej úprave s ohľadom na charakter subjektu na strane žalovaného viazaného právnymi predpismi na ochranu majetku štátu resp, disponovaním majetkom štátu. Žalovaný, ako vyplýva aj zo zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky, nemajú vlastný majetok, ale hospodária s majetkom štátu. A prevod majetku štátu na iné osoby je je prísne reglementovaný aj v podmienkach Železníc Slovenskej republiky. Tak napr. podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, citujem: „Na prevod majetku, ku ktorému majú železnice právo hospodárenia, na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby“. Poznámka pod čiarou č.16) odkazuje na zákon č Zákon č.92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k právnym predpisom platným a účinným v čase podania žaloby žalovaný ako subjekt verejnej správy uvedený v zákone č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (viď § 19 ods. 12) nemôže učiniť bezodplatný prevod majetku štátu na iné osoby. Takýto postup je možný len spôsobom taxatívne vymedzeným v zákone a so súhlasom. A v danom prípade takýto súhlas neexistuje.
d/ samotnému nároku na zaplatenie sumy 13 626,90 EUR titulom náhrady škody, žalobca súdu nepreukázal že sú naplnené obligatórne náležitosti vzniku škody ako je porušenie povinnosti, keďže súd považuje zmluvné dojednanie za neurčité a nevykonateľné za súčasnej právnej úpravy, nepreukázaná škoda na strane žalobcu, ktorý dobrovoľne na zmluvnom základe za dojednaných podmienok s predávajúcim si dojednal kúpnu cenu vrátane nepreukázania príčinnej súvislosti. 42. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení; aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná.
43. Súd má za to, že žalobe žalobcu, ktorou sa domáha uvedeného nároku nie je možné vyhovieť z dôvodov uvedených vyššie. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobu vo veci je spravodlivé zamietnuť v celom rozsahu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd v danom konaní uplatnil zásadu úspechu v konaní v dôsledku čoho nárok v celom rozsahu priznal žalovanému, ktorý v konaní bol úspešný proti žalobcovi, ktorý úspešný nebol. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.