Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2Pc/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX, t. č. bytom J. XXXX/X, S., právne zast.: JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, proti manželovi navrhovateľky: Ing. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX, právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, v konaní o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky D. G. rod. H., nar. XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky Ing. E. G., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v A. A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Ružomberok, matrika v A. A., vo zväzku V, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené s manželom navrhovateľky dňa XX.XX.XXXX v A. A..

2. Návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že u obidvoch účastníkov konania sa jedná o prvé manželstvo, počas ktorého sa im narodili tri deti, ktoré sú už plnoleté. Po uzavretí manželstva s manželom bývala u jej rodičov v A. A. a neskôr postavili rodinný dom, kde sa následne presťahovali a tu bývali až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti v októbri 2018. Manželstvo uzavrela po vzájomnej citovej náklonnosti a po jednoročnej známosti a spočiatku bolo harmonické. Prvé nezhody nastali už počas prvých rokov manželstva, musela sa podriadiť názorom svojho manžela ohľadom ich domácnosti, nemohla si povedať, ako by mali spoločne viesť domácnosť, financie a spoločný život. Vždy sa musela podvoliť manželovi, Ich komunikácia bola problémová, nakoľko manžel ju presviedčal o jeho názor dovtedy, kým mu prestala oponovať. Takto prebiehala ich komunikácia, teda direktívny prístup manžela, nevyhovel jej v jej názoroch na ich spolužitie. Presadil si svoje a potom radšej rezignovala. Ako matka sa po narodení detí o deti starala a tak to fungovalo. Ďalšie nezhody vznikli keď deti odrástli a ona začala chodiť do práce, alebo sa chcela zamestnať. Problém bol v tom, že manžel ju chcel mať, aby bola len doma, nikde nechodila a viedla domácnosť a venovala sa jemu a rodine. Na jej naliehanie, že musí ísť do práce a začleniť sa do pracovného pomeru nakoniec nastúpila do práce, čo však on zle znášal. Potom nastal problém, ak zarobila viac, tak vtedy jej nebol ochotný prispieť na domácnosť a ona sa tým pádom dostala do finančného vydierania. Manžel nebol vyrovnaný s tým, že zarobila viac. Potom následne vnímala manželov postoj na prácu tak, aby sa vrátila do domácnosti, aby nepracovala a bola v domácnosti, pričom to ona pociťovala ako odstrihnutie od spoločnosti, okolia a aby sa s nikým nestretávala. To všetko bolo umocnené tým, že ich spoločný život nebol žiadny. Manžel s ňou odmietal chodiť do spoločnosti, čo zdôvodňoval tým, že sa nevie správať. To bola len výhovorka a jeho výmysly. Ak boli v rodine slávnosti, svadba, stužková a pod. manžel sa jej na oslavách nevenoval, čo si okolie

všimlo. Následne sa jej rodina alebo ľudia s ktorými sa stretávali pýtali, čo sa deje. Na otázky však nemala odpoveď. Manžel mal pripomienky na všetko čo spravila, čo prerástlo do stereotypu, kedy už ani nechcela riešiť veci vyslovením svojho názoru a radšej mu na to nepovedala nič a pretrpela to. Za všetko, čo sa riešilo v rodine jej manžel vyhadzoval na oči, že to je jej nesprávna výchova. Na všetko si našiel zámienku, aby jej dal pocítiť, že je v jeho očiach neschopná. Toto však nebolo pravdou, nevedela uviesť, prečo sa zmenil, alebo nevidela jeho nevyzretú povahu, že neustále musel do niekoho vŕtať a poučovať, aký je on dokonalý manžel, pričom toto všetko ju ubíjalo. Tento tlak znášala ťažko, nakoľko ešte chcela zachrániť manželstvo, avšak bezúspešne. Už v minulosti chcela podať návrh na rozvod niekoľkokrát, avšak boli ešte malé deti a tak sa snažila vydržať, až kým deti neodrastú. Nakoľko deti sú už dospelé a tlak zo strany manžela bol neúnosný opustila spoločnú domácnosť a nemieni sa vrátiť a obnoviť manželské spolunažívanie. Doplnila, že aj ona má svoje city a neustále ponižovanie a vyvyšovanie svojich osobných vlastností na znevažovanie jej osoby už nie je schopná znášať. Ide do dlhodobý stav, nežijú spolu, spolu už nehospodária, manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a žijú ako dvaja cudzí ľudia. Vzájomne spolu nekomunikujú, názorové a povahové rozdiely a skutočnosť, že už netrávia žiadny spoločný čas postupne viedli k citovému ochladeniu a odcudzeniu. Rozpory, ktoré boli príčinou ich nedorozumení nastali už po svadbe, a to najmä ich spoločnou domácnosťou ohľadom financií. Doteraz nemala a ani nemá vedomosť o tom, aký je príjem jej manžela, nemohla sa vôbec na to pýtať. Všetko to bolo tabu. Musela vždy vyfinancovať domácnosť zo svojej materskej a opatrovateľského príspevku. Nemohla slobodne rozprávať o svojich pocitoch, videl len seba, nemal záujem hovoriť o príčinách ich nedorozumení a svoje správanie nechcel zmeniť. Uvedomila si, že jej snaha o to, aby vzťah napravili je už zbytočná, nakoľko manžel sa nechce žiadnym situáciám prispôsobiť a svet sa má riadiť len podľa neho. Uviedla, že už nemá žiadnu nádej na to, aby obnovili manželské spolunažívanie, a to najmä pre citovú absenciu vzťahu, ktorá je nevyhnutná pre ich vzájomné spolužitie. Doplnila, že jej rozhodnutie na rozvod je nemenné, pričom svoje rozhodnutie riadne zvážila a svoje stanovisko nemení.

3. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že si nepamätá, že by počas prvých rokov manželstva boli medzi nimi nejaké väčšie nezhody. Po svadbe sa im do roka narodila dcéra a do roka začali stavať rodinný dom. Nakoľko nemali veľa finančných prostriedkov, jeho život bol dosť jednotvárny. Každý deň po príchode z práce sa prezliekol a išiel robiť na stavbu, na ktorej bol až do nočných hodín. Potom sa často do polnoci staral o ich najstaršiu dcéru. Táto bola prvé tri roky stále chorá a manželka si potrebovala oddýchnuť. Každú sobotu od rána celý deň pracoval na stavbe. Voľné boli iba nedele. Takto to šlo celých sedem rokov, až pokým sa nepresťahovali do novostavby. Ich rodinný život bol úzko spätý s rodinou manželky a trávili spolu dlhšie prakticky len nedele a sviatky. Tvrdenie manželky, že s ňou odmietal chodiť do spoločnosti lebo sa nevie správať je klamstvo. Niekoľko rokov organizoval v okrese Ružomberok poľovnícke plesy, kde mu pomáhala aj manželka. Na svadbách boli veľmi málo, stužkové absolvovali celkovo trikrát. Je chybou, že tancuje veľmi málo, lebo to nevie a ani ho to nebaví. Pokiaľ sa týka manželkiných prác a jej materskej dovolenky uviedol, že pre vývoj dieťaťa sú prvé tri roky rozhodujúce a dieťaťu je najlepšie, keď prvé roky vyrastá s rodinou. Myslel si, že aj manželka je toho názoru, a preto bol aj pri deťoch v prvých troch rokoch ich detstva a materskej dovolenke. Po ukončení obdobia materskej jej sám navrhol, aby si spravila živnosť a predávala vo svojom stánku noviny a cukrovinky. Bola tomu rada, a preto jej pomáhal jej všetko zariadiť. Sama toto podnikanie však po niekoľkých rokoch nechala. Hneď na to diagnostikovali u syna vážnu cievnu malformáciu v strede mozgu s tým, že nie je možné liečenie a majú čakať len to najhoršie. Podarilo sa mu kontaktovať európske špičky neurochirurgie a neurológie, pričom výsledkom toho bolo to, že chlapec bol uznaný ako ZŤP a jeho manželka ako platená opatrovateľka. Nevedel teda uviesť, prečo namieta, že vykonávanie opatrovateľstva jej bráni v práci. Manželka ako platená opatrovateľka sa mohla popri tejto činnosti zamestnať na štyri hodiny aj v inej práci. Keď už bol chlapec stredoškolák občas chodila pracovať ako brigádnička do obchodu, čo bolo podľa nej unavujúce. Neskôr manželke vybavil na polovičný úväzok, aby ju prijali na matriku, vzhľadom na synov zdravotný stav. Chlapcov zdravotný stav, ktorý nie je dobrý trval vlastne s malými prestávkami až dodnes, stále je držiteľom preukazu ZŤP s nutnosťou pomáhajúcich asistentov. Pri výchove našich detí u obidvoch dcér postupovali spoločne a nevedel o tom, že by mali nejaké podstatné rozpory. Manžela nikdy nezachraňovala ich manželstvo, veľakrát jej rozprával, že ju má rád, že stále bude bojovať o ich dvoch ale, že aj ona musí aspoň niekedy pomôcť rozvíjať ich vzťah. Vyrastali v rôznych rodinných pomeroch, jej vzdelanie je na úplne inej úrovni ako jeho. Nikdy sa nad ňu nevyvyšoval, skôr sa snažil prispôsobiť jej a jej rodine. Vzhľadom na vzdelanie a výchovu v inej rodine má iný spôsob vyjadrovania a veľakrát jej to vysvetľoval. Z jej návrhu na rozvod sa zdá, ako keby celé manželstvo len trpeli, deti spoločne vôbec nevychovávali a nezažili nič pekné. Jej spolužiačky a priateľky pri návštevách niekoľkokrát vravievali o ich peknom vzťahu, a preto manželkinmu

návrhu nerozumie. V návrhu bolo veľakrát spomínané, ako všetci žili z jej zárobku, pričom tieto sumy sú aj dnes ľahko overiteľné, asi by sa ľahko dokázalo, že jej časť financovanej domácnosti nebola finančne ani 5-tinová. Je to ale samozrejmé, lebo on bol hlavným živiteľom rodiny. Počas manželstva mali spoločný účet, na ktorý má dodnes prístup. Z tohto účtu vyberala len ona, pričom mala lepší prehľad o tom koľko zarobil, ako on samotný. Manželka sa za posledné mesiace ich spoločného života zmenila, pripisoval to však jej novej práci alebo ešte ženskému obdobiu okolo päťdesiatky. Manželka je človek ako každý iný so všetkými dobrými aj zlými vlastnosťami. Tie zlé videl už po niekoľkých rokoch manželstva a vysporiadal sa s nimi, avšak jej dobré vlastnosti a láska k nej ho vždy utvrdzovali, že svoj manželský sľub má brať vážne. Zopakoval, že svoju manželku má i napriek všetkému rád, stále je jej verný a jej posledné kroky nechápe. Na záver uviedol, že z dôvodov všestrannej ochrany manželstva našou spoločnosťou žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol.

4. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2019 predchádzajúca právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu.

5. Právny zástupca manžela navrhovateľky uviedol, že považuje návrh za nedôvodný, nakoľko neexituje v danom prípade rozvrat manželstva tak, ako to predpokladá § 23 Zákona o rodine.

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu, zopakovala opätovne skutočnosti, ktoré uviedla v písomnom vyhotovení návrhu, doplnila, že žili veľmi skromne, nakupovala buď v sekáčoch alebo v akciách, vo výpredajoch, pričom celý život bola izolovaná od spoločnosti, jej manžel jej povedal, že takýto život je v poriadku a preto aj stratila nádej, že by to s ním mohla a mala rozoberať. Fyzicky jej neubližoval, skôr sa jednalo z jeho strany o psychické vydieranie, pretože jej na domácnosť dával iba 160 eur, viac jej nedal. Väčšinou žili z jej materskej, z rodičovského príspevku, alebo rodinných prídavkov. K príjmu manžela uviedla, že okrem hlavného zamestnania robil aj súdnoznaleckú činnosť, čiže aj z toho mal on nejaké príjmy, avšak viac jej nedával. Tri alebo štyrikrát boli na dovolenke v Chorvátsku, keď boli deti malé, aj na toto sa však musela pripraviť, pozavárať konzervy, potraviny, aby to na dovolenke prežili. Pod tlakom tých skutočností dňa 04.10.2018 opustila spoločnú domácnosť spolu s mladšou dcérou, ktorá v tom čase študovala na vysokej škole. Po jej odchode z domácnosti prosila manžela, aby jej dal aspoň rodinné prídavky, avšak aj tieto jej odmietol dať. Od tej doby, ako opustila spoločnú domácnosť jej rok na dcéru nedal nič, pričom keď sa dcéry na to pýtala, dcéra uviedla, že to nechce riešiť a radšej zohnala brigády, ako by mala od otca pýtať peniaze. Uviedla, že jej manžel aj voči deťom uplatňoval direktívny prístup, pričom doplnila, že bude najšťastnejším človekom na svete, keď sa s ním rozvedie a radšej si pôjde ľahnúť pod most, ako by mala s ním žiť. Na otázky uviedla, že pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala polovicu celoživotných úspor vo výške 20 000 eur.

7. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že po celý čas až do odchodu manželky z domácnosti všetko nadobudli z peňazí, ktoré zarobil iba on, všetky veci kupoval, všetky nákupy a potraviny, ten príspevok vo výške 160 eur bol iba na základné potraviny, všetko ostatné, či už zmluvy, poistky, elektriku alebo ostatné veci platil on. Pripustil, že posledný mesiac pred tým ako odišla zo spoločnej domácnosti bola na brigáde a on jej povedal, že v čistom jej zostane viac ako jemu, a teda chcel, aby zaplatila aspoň tento jeden mesiac, ani to však neurobila. K úsporám uviedol, že pri odchode našla úspory a zobrala z domu asi 35 000 eur a asi preto sa cítila slobodná. Ku skutočnosti, že chcel, aby bola stále doma uviedol, že je pravdou, že chcel, aby bola pri každom dieťati do troch rokov, pokiaľ sa týka posledného dieťaťa, chlapec je čiastočne ZŤP, čiže chcel, aby bola s ním doma a aby ho opatrovala. Poprel, že by jej bránil v tom, aby sa mohla zamestnať. Tiež poprel, že by nemal záujem s ňou chodiť do spoločnosti, boli na troch stužkových slávnostiach, boli na oslave jej matky, na oslave narodenín jej priateľky resp., muža. Za celý ten čas sa nesťažovala na neho, že by sa voči nej správal zle alebo, že by nikde nechodili. Na záver uviedol, že si nevie vysvetliť, že sa chce manželka rozviesť, jej návrh považuje za nedôvodný, pretože je voči nemu plná nenávisti.

8. Právny zástupca manžela navrhovateľky uviedol, že proti tvrdeniam navrhovateľky existujú tvrdenia manžela navrhovateľky, jedna strana tvrdí, že boli nejaké rozpory, druhá strana ich logicky vysvetlila, a teda nemožno prijať záver o rozvrate manželstva a o vážnom narušení vzťahu medzi manželmi.

9. Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2019 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že boli zistené všetky zákonné dôvody tak, ako to predpokladá ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona o rodine a ten navrhol návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť.

10. Manžel navrhovateľky na tomto pojednávaní uviedol, že manželka vymenila rodinu za peniaze, a preto po zvážení všetkých skutočností súhlasí s podaným návrhom na rozvod.

11. Právny zástupca manžela navrhovateľky uviedol, že jeho klient zmenil rozhodnutie po stanovisku svojej manželky, ktorá sa už nechce vrátiť k nemu, a preto navrhol, aby súd návrhu vyhovel.

12. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX na obecnom úrade v Liptovskej Lúžnej, pričom z manželstva sa narodili tri deti, ktoré sú v súčasnej dobe dospelé. U obidvoch účastníkov konania ide o manželstvo prvé, pričom posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v obvode tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto konanie.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinami mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. V danej veci bolo preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine. Vzťahy medzi manželmi sú už dlhú dobu vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Navrhovateľka ako hlavnú príčinu rozpadu manželstva uviedla, že bola celý život utláčaná, nemohla presadiť a uviesť svoj názor, nemohla sa zamestnať, neviedla s manželom spoločný život, všetko sa muselo podriaďovať jeho predstavám a jeho názorom. Na druhej strane manžel navrhovateľky poprel tieto skutočnosti, uviedol, že manželka bola vo zväzku slobodná, mohla sa zamestnať, avšak mal na prvom mieste a jeho prioritou bolo, aby v prvých rokoch sa starala o maloleté deti a o rodinu. V podstate poprel všetky skutočnosti, ktoré tvrdila navrhovateľka, či už v písomnom vyjadrení k návrhu alebo na pojednávaní. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí, ktorí sú ochotní žiť v spoločnom manželstve, spoločne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, či už pre výchovu svojich detí alebo rodinné prostredie, kde obidvaja nájdu medzi sebou potrebnú podporu a pomoc. Navrhovateľka v októbri 2018 opustila spoločnú domácnosť a od tej doby manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a nezdieľajú spoločné bydlisko. Spočiatku manžel navrhovateľky preukazoval enormnú snahu manželstvo zachrániť, snažil sa, aby manželstvo nebolo rozvedené, oproti tomu však stál postoj navrhovateľky, ktorá uviedla, že bude najšťastnejším človekom, ak bude rozvedená. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd teda návrhu vyhovel, nakoľko neskôr manžel navrhovateľky zmenil svoj postoj a uviedol, že s rozvodom súhlasí. I napriek jeho enormnej snahe zachrániť manželstvo, ako už bolo citované vyššie, manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí, ktorí musia vyjadriť ochotu a presvedčenie žiť spolu. Na strane navrhovateľky však tieto skutočnosti naplňované neboli, uviedla, že s manželom už nechce viac žiť v spoločnej domácnosti, nechce s ním zostarnúť s poukazom na skutočnosti, ktoré tvrdila. Na základe tejto skutočnosti preto súd návrhu vyhovel. Manželstvo by už nepredstavovalo plnohodnotný zväzok, neplnilo by za takéhoto stavu svoj spoločenský účel, neprospelo by ani jednému ani druhému z manželov. Navrhovateľka uviedla, že bola v podstate roky psychicky vydieraná zo strany manžela, či už tým, že jej prispieval veľmi nízkymi príspevkami na živobytie alebo tým, že jej nedovolil zamestnať sa alebo, že s ňou netrávil spoločný čas tak, ako si predstavovala ona. Uviedla, že jej návrh predstavuje zrelú úvahu, nad podaním návrhu sa už zamýšľala skôr, avšak čakala dovtedy, kým deti nevyrastú. V konaní teda bolo preukázané, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené bez reálnej možnosti jeho zlepšenia, ak na jednej strane absentuje vôľa a ochota žiť v spoločnom zväzku ani nadmerná snaha druhého z manželov nemôže manželstvo zachrániť. Účastníci konania žili v manželskom zväzku vyše tridsať rokov. U

navrhovateľky sa teda nejedná o chvíľkový rozmar, uviedla, že stav, ktorý popísala trval roky a keďže obidvaja vyjadrili zhodne vôľu rozviesť sa, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol. V manželstve došlo k porušeniu vážnych zásad manželského spolunažívania byť spolu, vzájomne si pomáhať a vo vzájomnej úcte a láske si poskytnúť podporu a pomoc, podľa vyjadrenia navrhovateľky jej predstavy naplnené neboli, uviedla, že jej manžel sa nikdy nezmení, a preto by ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku iba prehlbovalo rozpory, ktoré medzi účastníkmi konania sú.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.