Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-13-2019.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Pc/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: E. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., E. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, proti matke maloletého dieťaťa: O.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., R. XXX, o návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého D. J., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Súd určuje otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Jána vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 15.5.2018.
III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 15.5.2018 do 31.10.2019 vo výške 1.750,- € súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 45,- € spolu s bežným výživným do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým D. počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku každý víkend v sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod., a to v priestoroch Zábavno- obchodného centra MAX Skalica, za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 26.6.2019 návrh na určenie otcovstva a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu D. J., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý je dieťaťom narodeným mimo manželstva, pričom s jeho matkou udržiaval pred jeho narodením partnerský vzťah. V čase odchodu zo spoločnej domácnosti mal vedomosť, že matka maloletého dieťaťa je tehotná, pričom ako otca jednoznačne označila navrhovateľa a predbežne sa dohodli, že jej bude pomáhať so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa a podieľať sa na jeho výchove a výžive. Uviedol, že po pôrode počas pobytu navštívil matku v pôrodnici a následne po návrate z pôrodnice ju navštevoval v jej domácnosti, a to podľa toho, ako mu to matka umožnila. Zároveň matke prispieval i finančne na výživu syna sumou 50,- € mesačne, a to až do mesiaca marec 2019, pretože postupne zo strany matky prichádzalo k situáciám, kedy mu bezdôvodne odmietala umožniť kontakt s maloletým. Od uvedeného dátumu teda nemal možnosť maloletého vidieť a nebol mu s ním umožnený ani iný kontakt. Na základe uvedených skutočností navrhol v zmysle § 94 zákona o rodine určiť za otca maloletého dieťaťa výlučne
navrhovateľa. Zároveň navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- € mesačne. Čo sa týka úpravy styku, navrhol ho upraviť tak, že bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky.
2. Pred tunajším súdom pred otvorením pojednávania účastníci konania súhlasným vyhlásením rodičov určili otcovstvo k maloletému D., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej skutočnosti súd konanie o určenie otcovstva v zmysle § 109 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) zastavil a pokračoval v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, správou Sociálnej poisťovne, potvrdením zamestnávateľa o príjme matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, písomným vyjadrením matky, potvrdením o vykonaní ústneho trestného oznámenia, čestným vyhlásením, zmluvou o pôžičke, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
3. Maloletý D. J., nar. XX.X.XXXX je dieťa narodené mimo manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú od roku 2017. V súčasnosti matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve matky maloletého. Matka pracuje v H. C. P., kde dosahuje príjem asi 800,- € mesačne, pričom počas pracovného času starostlivosť o maloletého zabezpečujú rodičia matky. Otec pracuje ako živnostník, pričom jeho príjem je vo výške asi 700,- € mesačne. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému E. H.. V rámci prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane jeho možnostiam a schopnostiam a potrebám maloletého dieťaťa. Vo veci úpravy styku s maloletým súhlasil s návrhom otca.
4. Z písomného vyjadrenia matky doplneného na pojednávaní pred súdom vyplýva, že s návrhom na určenie otcovstva súhlasí, takisto aj s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a s výškou vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému, vyjadrila však nesúhlas s navrhovanou úpravou styku, a to najmä z dôvodu násilného a agresívneho správania sa otca voči nej, ktoré sa prejavovalo najmä tým, že od nej často pýtal peniaze, kontroloval ju, po odchode zo spoločnej domácnosti ju psychicky vydieral tým, že prespával v aute pred jej domom a podobne.
5. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme matky maloletého dieťaťa vyplýva, že od mesiaca december 2018 do mesiaca júl 2019 jej bola vyplatená čistá mzda priemerne vo výške 817,- € mesačne.
6. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa v období od mesiaca august 2018 do mesiaca december 2018 poberala materské priemerne vo výške 810,38 € za mesiac. Zároveň v mesiaci apríl 2019 jej bolo vyplatené ošetrovné vo výške 412,- €.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa od mesiaca máj 2018 vo výške 23,68 € mesačne a od 1.1.2019 vo výške 24,34 € mesačne a rodičovský príspevok od mesiaca december 2018 vo výške 214,70 € mesačne a od 1.1.2019 vo výške 220,70 € mesačne.
8. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
9. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné k maloletému dieťaťu upraviť rodičovské práva a povinnosti. Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia zabezpečuje matka, z ktorého dôvodu súd aj s ohľadom na jeho vek zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- € mesačne, s ktorou výškou vyživovacej povinnosti súhlasili obaja rodičia. Súd konštatuje, že výška výživného je primeraná odôvodneným potrebám
maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a ktorého čistý mesačný príjem je vo výške 560,- €, pričom výdavky sú vo výške 360,- € mesačne. Súd v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine priznal výživné od narodenia maloletého dieťaťa (t.j. od 15.5.2018), nakoľko sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže otec si bol vedomý skutočnosti, že maloletý je jeho synom už pred jeho narodením. Vzhľadom k spätnému určeniu vyživovacej povinnosti vznikol otcovi za obdobie od 15.5.2018 do 31.10.2019 nedoplatok na výživnom vo výške 1.750,- € (za mesiac máj 2018 vo výške 50,- € a za obdobie mesiacov jún 2018 až október 2019 vo výške 1.700,- €, t.j. 17 x 100,- €). Súd konštatuje, že otec nepreukázal svoje tvrdenie, že by na výživu maloletého od jeho narodenia prispel akoukoľvek sumou, z ktorého dôvodu súd vychádzal z vyjadrenia matky. Vzhľadom na skutočnosť, že nedoplatok na zročnom výživnom je s ohľadom na príjem otca vo vyššej sume, súd mu ho povolil zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 45,- € splatných spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že na výživu maloletého prispela matka otca spolu s jeho starou matkou sumou 70,- €, ktoré výživné však nemožno považovať za výživné otca.
15. Styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil takým spôsobom, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny víkend v sobotu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku každý víkend v sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod., a to za prítomnosti matky a na verejnom mieste. Súd pri úprave styku prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané také správanie otca voči matke maloletého, ktoré je u maloletého spôsobilé vyvolať negatívne pocity (napr. prespávanie v aute pred domom matky, resp. klopanie na dom matky v čase, keď maloletý spal) a teda je v jeho záujme, aby bol styk otca s maloletým spočiatku obmedzený len na jedno stretnutie za dva týždne, a to za účelom postupného spoznávania sa a budovania si vzájomného vzťahu. Súd je toho názoru, že frekvencia stretávania by sa mala po určitom čase zvyšovať (súd za primeraný čas považuje obdobie šiestich mesiacov), z ktorého dôvodu určil, že otec je od siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend na dve hodiny. Súd nevyhovel návrhu otca, aby styk prebiehal v domácnosti rodičov matky maloletého dieťaťa, nakoľko z jej vyjadrenia vyplýva, že títo nemajú záujem na riešení problematického vzťahu medzi rodičmi maloletého. Čo sa týka miesta stretnutia, súd ho obmedzil na priestory obchodného centra v mieste bydliska otca z dôvodu preukázaného nevhodného správania otca voči matke.
16. Súd dodáva, že z vyjadrení rodičov je zrejmý rozdielny pohľad na stretávanie sa otca s maloletým. Zároveň možno konštatovať, že vzájomná komunikácia rodičov je problematická, ku ktorému stavu podľa názoru súdu prispeli obaja rodičia. V záujme maloletého dieťaťa je však obnovenie vzťahu medzi rodičmi aspoň do takej miery, aby sa vedeli navzájom tolerovať a prispôsobiť sa maloletému, aby jednotlivé stretnutia viedli k postupnému zbližovaniu sa otca s maloletým dieťaťom, a nie naopak k odmietavému postoju voči nemu. Z uvedených dôvodov sa súd bližšie nezaoberal tvrdeniami matky, podľa ktorých sa otec nesnaží o kontakt s maloletým, ale naopak jeho cieľom je pýtať si od nej peniaze, resp. ju inak psychicky vydierať. Ak matka trvá na pravdivosti svojich vyjadrení týkajúcich sa protiprávneho konania otca, je na nej, aby uvedené skutočnosti oznámila príslušným orgánom za účelom ich prešetrenia.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).