Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1983-1998.pdf
PDF · 61.71 KB
Case nature
Subarea
2Er/1983/1998
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO 17 331 927 proti povinnej V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., o vymoženie 232,36 eur (7.000,- Sk) s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Zuzanou Ritter, Exekútorský úrad Dunajská Streda, Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, ustanovený zástupca súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu takto
rozhodol:
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením č. k. 2Er1983/98-14 zo dňa 24.09.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2004, exekúciu zastavil s tým, že o náhrade vyčíslených trov súdneho exekútora nerozhodol, nakoľko mal za to, že nie je povinný o nich rozhodnúť s poukazom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami §§-ov 37 ods. 1 a 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002. Dňa 28.06.2013 vtedy ustanovený zástupca súdneho exekútora Mgr. Katarína Szabová opätovne žiadala rozhodnúť o trovách a vydať uznesenie o trovách exekúcie.
2. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
3. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.
4. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
5. Exekučný súd na rozdiel od názoru uvedeného v uznesení č. k. 2Er/1983/98-14 zo dňa 24.09.2003 pristúpil k rozhodnutiu o náhrade trov súdneho exekútora osobitným výrokom, nakoľko má zato, že bez takéhoto rozhodnutia nie je rozhodnuté o jeho procesnom úkone a jeho postavenie v časti trov exekúcie by bolo právne neisté. Zároveň však musí skonštatovať, že dôvody uvedené v odôvodnení citovaného uznesenia sú správne vzhľadom na tam citovanú právnu úpravu. Predmetné exekučné konanie bolo začaté dňa 10.08.1998 podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Z tohto dôvodu za použitia citovanej právnej úpravy je potrebné použiť v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku právnu úpravu platnú v čase začatia exekúcie. Tá jednak v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku nekvalifikovala súdneho exekútora ako účastníka exekúcie a teda v nadväznosti na to ani § 203 Exekučného poriadku nemohol normovať náhradu trov súdneho exekútora od niektorého z účastníkov exekúcie, ale určoval iba náhradu trov exekúcie medzi oprávneným a povinným. Uvedené sa zmenilo až zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Exekučný poriadok, kedy súdny exekútor získal postavenie účastníka v časti rozhodovania súdu o trovách a ktorý však zároveň v prechodnom
ustanovení stanovil, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory, ktoré už exekučný súd formuloval v uznesení č. k. 2Er1983/98-14 zo dňa 24.09.2003, náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.