Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/108/2004

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z. P. XX, XXX XX v konaní o vymoženie sumy 856,06 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad vo výške 78,79 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.10.2004 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30.9.2004, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 8.10.2004 a exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia právneho predchodcu oprávneného, č. k. zo dňa 25.5.2004. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia 856,06 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, dňa 27.10.2004 poverenie pod číslom 5710 * 008228.

3. Dňa 30.8.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor žiadal, aby tunajší súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") zastavil exekúciu. Dôvodom mala byť skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor vykonaným šetrením nezistil žiaden zexekvovateľný majetok vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor zároveň v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 110,38 eur. Súdny exekútor tiež predložil spisový materiál sp. zn. EX 1000/2004 za účelom preverenia zisťovania nemajetnosti povinného.

4. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom dňa 2.10.2019 oprávnený vyjadril nesúhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Súd mal z ex. spisu sp. zn. EX 1000/04 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal viacnásobne zisťovanie prostredníctvom písomného dopytu na Sociálnu poisťovňu a Okresný dopravný inšpektorát. Ďalej súdny exekútor zisťoval majetok povinného opätovne prostredníctvom elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni a prostredníctvom elektronickej lustrácie v rámci webového sídla www.katasterportal.sk. Zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nemá vedené účty v žiadnej z preverovaných bánk.

9. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym exekútorom. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou v Katastri nehnuteľností s výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti v rámci celého územia SR a lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Súčinnosťou s Okresným riaditeľstvom PZ v Starej Ľubovni súd zistil, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Šetrením u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu. Súčinnosťou s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že povinný nie je poberateľom príspevkov a dávok vyplácaných ÚPSVaR.

10. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil, a to aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1000/04, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie. Dispozícia návrhom v exekučnom konaní však nie je bezhraničná, najmä vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu v každom štádiu konania, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti, pokiaľ vzhliadne jeden zo zákonných dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, eventuálne Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.

11. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto

spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Keďže teda súd mal preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil.

12. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa a tak, že účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal.

13. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a , vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,79 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur

- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur

- každé zisťovanie zamestnávateľa (4 x) 13,28 eur

- každé zisťovanie majetku povinného (7 x) 23,24 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 11,64 eur

- poplatky za elektronické zisťovanie a kolky 4,22 eur

3/ 20% DPH 13,13 eur

Trovy exekúcie celkom: 78,79 eur

14. Po oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 1000/04, súd nepriznal exekútorovi časovú odmenu za úkon „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.

15. Súdny exekútor si v časti náhrad odmeny účtoval paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za jednotlivé úkony. Súdny exekútor si vypočítal odmenu vo výške 59,76 eur. Súdny exekútor si túto odmenu vypočítal nesprávne. Paušálnu náhradu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu si uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie.

16. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí náhrada za poplatky za elektronické zisťovanie a kolky vo výške 4,22 eur a poštovné vo výške 11,64 eur, v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.

17. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za náklady na kancelárske potreby vo výške 3,32 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR -16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré

zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za telekomunikačné a kancelárske náklady vo výške 3,32 eur.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).