Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-21-2010.pdf
PDF · 68.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/21/2010
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zast. Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému C. S., T.. XX.XX.XXXX, F. S. XXX, o vymoženie 66,38 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Nám. generála Štefánika 529/4, má právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 040208 * zo dňa 14.01.2010 sp. zn. 6Er 21/2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 66,38 € a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodnutia č. AA 2044140 z 26.09.2008 vydaného OO PZ Medzilaborce.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012 došlo k zrušeniu rozpočtovej organizácie Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, pričom práva a povinnosti podľa § 21 odsek 13 zákona č. 523/2004 Z.z. dňom zrušenia prešli na zriaďovateľa, t.j. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, preto súd v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. V priebehu exekučného konania súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie podaním doručeným súdu dňa 30.09.2019 a to z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu výsledky preverovania majetku povinného.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Oprávnený v písomnom vyjadrení k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného navrhol, aby súd rozhodol o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko má za to, že súdny exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie a tieto podklady predkladá ako orgán verejnej moci, keďže súdny exekútor poverený exekučným súdom na výkon exekúcie má postavenie orgánu verejnej moci a je „predĺženou rukou súdu“. Zároveň , aby súd podrobne preskúmal účelnosť a preukázateľnosť výdavkov, ktoré si exekútor vo svojom podnete uplatňuje a neúčelné a jednoznačne nepreukázané výdavky exekútorovi nepriznal. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
7. Z exekučného spisu súd zistil, že šetrením súdneho exekútora bola zistená nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného. Skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, sú postačujúce k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, je dôvodný. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h/ Exekučného poriadku. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu predkladá.
8. Súdny exekútor s predložením návrhu na zastavenie exekúcie žiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 49,30 eur.
9. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 262 ods.1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej výrokovej vete, tohto uznesenia.
13. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).