Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-30-2018.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného L.Á. M., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 11. novembra 2019, takto
rozhodol:
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného L. M., nar. XX. X. XXXX X. P., trvale bytom F., Š. XXX/XX XX, okres Poprad, prechodne bytom F., F. XX, okres Poprad,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 1 Pv 562/17 zo dňa 26. 2. 2018, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 1. 3. 2018 pre skutok, ktorý sa stal tak, že
ako otec maloletých detí F. F., nar. XX. XX. XXXX a Y. Y., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 9CoP/18/2013-85 zo dňa 14. 1. 2014, právoplatným dňa 11. 2. 2014, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.: 15P/57/2012-28 zo dňa 2. 5. 2012 tak, že výživné zo strany otca sa zvýšilo počnúc od 1. 9. 2013 na F. F. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne a na Y. Y. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne, ktoré bol zaviazaný platiť k rukám matky G. M. (t. č. U.) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, si túto vyživovaciu povinnosť vo Svite, okres Poprad, v Poprade, ani inde z nedbanlivosti neplnil od 1. 8. 2016 do 11. 11. 2019, pričom do 31. 8. 2017 bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody v rôznych ústavoch na výkon trestu, kde svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené deti nenahlásil, a preto mu neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy na výživu uvedených detí, následne nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, exekútorom bola matke detí dňa 12. 10. 2017 zaslaná na výživné detí suma 250,- eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí G. U., nar. XX. X. XXXX, bytom P., M. XX, vo výške 5.600,- eur, t e d a najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, č í m m a l s p á c h a ť
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 1. 3. 2018 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 562/17 zo dňa 26. 2. 2018 na obvineného L. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako otec maloletých detí F. F., nar. XX. XX. XXXX a Y. Y., nar. XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 9CoP/18/2013-85 zo dňa 14. 1. 2014, právoplatným dňa 11. 2. 2014, ktorým bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.: 15P/57/2012-28 zo dňa 2. 5. 2012 tak, že výživné zo strany otca sa zvýšilo počnúc od 1. 9. 2013 na F. F. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne a na Y. Y. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne, ktoré bol zaviazaný platiť k rukám matky G. M. (t. č. U.) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, si túto vyživovaciu povinnosť vo Svite, v Poprade, okres Poprad, ani inde z nedbanlivosti neplnil od 1. 8. 2016 do 6. 3. 2018, pričom dňa do 31. 8. 2017 bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody v rôznych ústavoch na výkon trestu, kde svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené deti nenahlásil, a preto mu neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy na výživu uvedených detí, následne nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, exekútorom bola matke detí dňa 12. 10. 2017 zaslaná na výživné detí suma 250,- eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí G. U., nar. XX. X. XXXX, bytom P., M. Č.. XX vo výške 2.600,- eur.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré bolo vykonané dňa 11. 11. 2019, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledku ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný L. M. sa na hlavné pojednávanie nedostavil a keďže boli splnené zákonné podmienky, toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Z oboznámenej výpovede z prípravného konania súd zistil, že tento uviedol, že je si vedomý, že má dlh na výživnom, pričom poukázal na to, že od 1. 7. 2016 bol vo väzbe a následne bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, a to celkovo do 31. 8. 2017. Bol aj pracovne zaradený, pričom nie je si vedomý toho, aby spáchal trestný čin, pretože svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k všetkým deťom, ktoré má, nahlásil v ústave. Keďže poškodená mu nezaslala do výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by súviseli s jeho vyživovacou povinnosťou, nemali mu ako výživné počas výkonu trestu odňatia slobody sťahovať.
Svedkyňa poškodená G. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala o okolnostiach neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaného vo vzťahu k deťom F. F. a Y. Y., ktorých otcom je obžalovaný, a to za obdobie od 1. 8. 2016 až do 11. 11. 2019. Vo svojej výpovedi uviedla, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k obom deťom bola určená rozsudkom súdu, pričom v období, počas ktorého si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, výška výživného na každé dieťa predstavovala sumu 75,- eur mesačne. Zároveň uviedla, že výživné si vymáhala aj cestou exekútora, pričom za uvedené obdobie zo strany exekútora jej dňa 12. 10. 2017 bolo zaslané výživné celkovo v sume 250,- eur. Všetky výdavky súvisiace s výživou detí uhrádza ona sama, pričom obžalovaný deti nekontaktoval a žiadnym spôsobom neprispieva na ich výživu. Po podaní obžaloby došlo zo strany obžalovaného k zmene, keď tento spočiatku síce tiež výživné neplatil, ale v priebehu roka 2019 došlo z jeho strany k úhrade celého dlhu na výživnom, keď v mesiaci júl zaplatil sumu 3.500,- eur, v auguste 500,- eur a v mesiaci október 1.600,- eur. Doplnila, že od podania obžaloby nedošlo k zmene vo vzťahu k výške určenej vyživovacej povinnosti, pričom počas obdobia, keď obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, deti mali zabezpečené všetky potreby.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä rozsudkami súdu súvisiacich s určením vyživovacej povinnosti obžalovaného maloletým deťom, rodných listov maloletých detí, potvrdení o návšteve školy, správy ÚVV Prešov zo dňa 11. 10. 2017, z obsahu ktorej vyplýva, že obžalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k uvedeným maloletým deťom nenahlásil. Ďalej boli oboznámené listinné dôkazy zabezpečené z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a sociálnej poisťovne, z obsahu ktorých vyplynulo, že obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody v období, ktoré súvisí s jeho trestným stíhaním, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Rovnako boli oboznámené aj listinné dôkazy poskytnuté exekútorským úradom, ktoré potvrdzujú, že na základe vykonávanej exekúcie z titulu neplnenia výživného bola dňa 12. 10. 2017 exekútorom poukázaná suma 250,- eur. Boli oboznámené aj listinné dôkazy, a to potvrdenia o bankových prevodoch, ktoré potvrdzujú, že zo strany obžalovaného došlo k úhrade celého dlhu na výživnom vo výške 5.600,- eur, ktorého výška bola aktuálna ku dňu rozhodovania súdu, t. j. k 11. 11. 2019.
Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd nepochybne preukázané, že obžaloba vo veci bola podaná dôvodne, a to pre skutok, ktorý sa stal, má znaky trestného činu a ktorý spáchal obžalovaný.
Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaného napĺňa zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. V súlade s ust. § 122 ods. 13 Trestného zákona, v prípade trestného stíhania pre trestný čin podľa § 207 Trestného zákona platí, že ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu I. stupňa alebo pokiaľ sa súd II. stupňa neodobral na záverečnú poradu. Z vykonaného dokazovania je potom zrejmé, že obžalovaný v protiprávnom konaní pokračoval aj po podaní obžaloby, pričom výška dlhu na výživnom v čase hlavného pojednávania, na ktorom súd rozhodoval o podanej obžalobe, predstavovala sumu 5.600,- eur. Aj keď obžalovaný svojím konaním by napĺňal zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, zákonodarca pri tomto trestnom čine uprednostňuje dodatočné splnenie si vyživovacej povinnosti pred ukladaním sankcií v trestnom konaní. Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Na základe vyššie uvedených zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré sú spojené s naplnením inštitútu účinnej ľútosti, potom súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 285 písm. f) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, keďže trestnosť činu zanikla. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.