Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa T. T., narodená XX. M. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéra J. E., narodenej XX. K. XXXX, bytom V. J., E. XXX/XX a S. T., narodeného XX. I. XXXX, bytom B. XX, o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej T. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. júla 2019 žiadal, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť a výživné znížil na sumu 40 Eur mesačne počnúc dňom 31. októbra 2018. Uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu je zaviazaný hradiť matke maloletej mesačné výživné vo výške 100 Eur. Dôvodom na zmenu pomerov je skutočnosť, že odo dňa 31. októbra 2018 je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho zárobok vo výkone trestu nie je taký vysoký, aby danú sumu mohol splácať a bude mu týmto spôsobom narastať dlh, ktorý ho po prepustení môže obmedziť pri zamestnávaní. Má zato, že sa jeho pomery zmenili a preto by súd mal jeho vyživovaciu povinnosť znížiť.

2. Matka maloletej sa k návrhu písomne nevyjadrila, len podrobne rozpísala svoje náklady na maloletú.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletej.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. novembra 2019, vykonal dokazovanie výsluchom otca, matka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Otec maloletej na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal výživné znížiť na sumu 40 Eur počnúc dňom 31. októbra 2018. Okrem maloletej T. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V ústave na výkon trestu je zaradený do práce, ale jemu osobne z výplaty ostane len suma 35 Eur na nákup tovaru v ústave. Skutočnú sumu, ktorú mesačne zarobí uviesť nevie. Vo výkone trestu odňatia slobody je za skutky, ktoré sú úmyselnými trestnými činmi.

6. Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol zamietnuť návrh otca.

7. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -53 zo dňa 2. februára 2017, právoplatným dňom 11. marca 2017, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne.

8. Matka maloletej je študentka, poberá štipendium mesačne vo výške 734 Eur, poberá aj prídavky na dieťa vo výške 24,34 Eur mesačne.

9. Otec maloletej je počnúc dňom 31. októbra 2018 v ústave na výkon trestu odňatia slobody za skutky podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (spáchaný dňa 12. augusta 2017) a za skutok podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (spáchaný dňa 27. septembra 2017). Otec bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. na súhrnný trest v trvaní 3 roky. Podľa priložených výplatných pások jeho mesačný príjem v ústave na výkon trestu je vo výške 160 Eur až 190 Eur.

10. Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

21. Otec maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloletú. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -53 zo dňa 2. februára 2017, právoplatným dňom 11. marca 2017.

23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravovaná 2. februára 2017, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne. Na strane maloletej nebola preukázaná výrazná zmena pomerov. Jediná zmena nastala na strane rodiča - otca, ktorý počnúc dňom 31. októbra 2018 je vo výkone trestu odňatia slobody.

24. Na strane povinného rodiča - otca musí súd prihliadať na jeho schopnosti, ale tiež na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd zohľadňuje aj jeho majetkové pomery, a to či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného - otca došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970). Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodiča, aby venoval všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvaroval sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Každý rodič má povinnosť venovať všetky svoje sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja. Zohľadňujúc princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd nemôže prihliadať len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré otec potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, zamerania vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie príjmu otca súd prihliadne len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinnej osoby - otca. Negatívny dopad na možnosť platiť výživné má úmyselné protiprávne konanie otca majúce znaky trestnej činnosti, za ktoré bol otcovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu jeho príjmov. V prípade, ktorý súd pojednával tiež je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že úmyselným protiprávnym konaním otca sa tento vzdal objektívnej možnosti platiť výživné nemôže byť na úkor maloletej. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že otec by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody mohol zbaviť svojej vyživovacej povinnosti čo nie je a nebolo úmyslom zákonodarcu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

25. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa o trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že i) neboli splnené procesné podmienky,

j) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, l) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, m) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, n) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, o) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo p) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).