Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-46-2023.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/46/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-6-
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, E. proti žalovanej: F. G., C. A., neznámy, resp. nezistený vlastník, zastúpenej: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
-6-
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou a žalovanou k nehnuteľnosti kat. úz. H. I., obec H. I., okres J., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela reg. E parc. č. 738 – orná pôda, výmera 665 m2 a vykonáva vyporiadanie tak, že nehnuteľnosť sa v celosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je povinná zaplatiť žalovanej sumu 665,- eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet depozitný Slovenského pozemkového fondu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX. II. Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
-4-
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.05.2023 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti – parcele parc. č. 738 – orná pôda, výmera 665 m2 zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. H. I., obec H. I., okres J. a vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti tak, že túto prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobkyňa mala byť povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej finančnú náhradu vo výške 665,- eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, že spolu so žalovanou majú byť podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemok parcela registra EKN parc.č. 738 druh pozemku orná pôda o výmere 665 m2 evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. H. I.. Žalobkyňa má byť spoluvlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a žalovaná vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/6 k celku. Uviedla, že skutočnosť, že na nehnuteľnosti je podielovou spoluvlastníčkou aj neznáma vlastníčka má žalobkyni brániť túto nehnuteľnosť riadne užívať, vykonávať úkony spojené s jej obhospodarovaním, ako aj pri právnych úkonoch, pri ktorých sa vyžaduje súhlas a participácia spoluvlastníka. Preto žiada, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané za odplatu. V kat. úz. H. I. sa nehnuteľnosti majú predávať za 2,- eur/m2 mimo zastaveného územia obce, čo v prípade výmery, ktorá je predmetom vyporiadania, t.j. 332,5 m2 má predstavovať čiastku 665,- eur. Žalobkyňa má mať právny záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že chce byť vlastníčkou nehnuteľnosti v celku, aby mohla nehnuteľnosť užívať spoločne s rodinou pre osobné a rodinné účely. Zrušenie spoluvlastníctva má byť žiadúce aj z dôvodu rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou a platenia daní a poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalobkyňa žiada o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
3. Súd výzvou zo dňa 21.07.2023 vyzval žalovanú prostredníctvom jej zástupcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy písomné vyjadril k podanej žalobe.
4. Zástupca žalovanej vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.07.2023 uviedol, že súhlasí o zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasil aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Bol toho názoru, že v tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k predmetnej nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na jej tvar, jej účelné využitie a zákonné limity zakazujúce drobenie pozemkov. Za účelom určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej požiadal obec H. I. o územnoplánovaciu informáciu k predmetnej nehnuteľnosti. O uvedenú územnoplánovaciu informáciu požiadal z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, v ktorej je podľa verejne dostupných mapových portálov umiestnená výstavba a vedie k nej spevnená miestna komunikácia. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Ďalej požiadal o predloženie K./XXXX-XXXXX zmluva, vklad povolený dňa 24.08.2022 - 90/2022.
5. Zástupca žalovanej v doplnení vyjadrenia k žalobe doručenom súdu dňa 27.11.2023 uviedol, že mu bola doručená územnoplánovacia informácia zo dňa 08.08.2023, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce a nie je určená na iné ako poľnohospodárske účely. V lokalite kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza obec neplánuje žiadnu výstavbu. Žalobkyňa predložila kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti. V zmluve bola dohodnutá za 1/3 spoluvlastníckeho podielu kúpna cena 1,- euro. Túto kúpnu cenu nepovažuje zástupca za objektívny údaj stanovujúci všeobecnú cenu nehnuteľnosti. Cena 1,- euro nie je objektívny údaj za výmeru 221,6 m2 pripadajúcu na odkupovaný spoluvlastnícky podiel. Kúpna zmluva sama o sebe nemôže predstavovať objektívny nástroj určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, nakoľko kúpna cena v kúpnej zmluve vychádza z ľubovôle zmluvných strán a môže byť teda určená v akejkoľvek výške, v súlade s princípom zmluvnej autonómie a slobody zmluvných strán, a jednak neopomínajúc aj fakt, že v praxi nemusí ísť vždy aj o reálne dohodnutú kúpnu cenu. Žalobkyňa podľa predložených vyjadrení realitných kancelárií určila výšku primeranej náhrady vo výške 2,- eur za m2. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavané územie obce H. I., je nepravidelného tvaru a vedie k nej spevnená komunikácia. Z verejne dostupných mapových portálov je zrejmé, že je zarastená trávnym porastom a stromami. Na základe vykonaného interného prieskumu cien nehnuteľností v katastrálnom území H. I. a s vzhľadom na územnoplánovaciu informáciu s navrhovanou výškou primeranej náhrady súhlasil.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 05.02.2024. Na pojednávaní bola prítomná žalobkyňa. Zástupca žalovanej sa nedostavil, neúčasť ospravedlnil v podaní zo dňa 21.11.2023.
7. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe a na tam uvedených dôvodoch aj na cene. Svoje tvrdenia v ničom nedoplnila a nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 10 spisu) je zrejmé, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra E parc. č. 738, druh pozemku: orná pôda o výmere 665 m2 v kat. úz. H. I. sú žalobkyňa v podiele 1/2 a žalovaná v podiele 3/6.
9. Podľa listu – stanovenie ceny zo dňa 06.04.2023 (č.l. 5 spisu) realitná kancelária J. E. oznámila žalobkyni, že kúpna cena nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. I. v extraviláne obce je cca 2,- eura za m2, nakoľko sa jedná o pozemok určený na poľnohospodárstvo.
10. Podľa listu – stanovenie ceny zo dňa 30.04.2023 (č.k. 6 spisu) realitná kancelária J. C. E., oznámila žalobkyni, že kúpna cena nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. I. je cca 1,- euro za m2, nakoľko pozemok nie je určený na výstavbu.
11. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
12. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15. Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
15. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
16. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je prakticky daný najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, t. j. nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na to, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam bolo zrušené. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok parcela registra EKN parc.č. 738, druh pozemku orná pôda o výmere 665 m2 evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. H. I., obec H. I., okres Žilina. Zástupca žalovanej súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, aj s navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania, preto súd nemal žiadny dôvod na iné, než stranami sporu navrhované rozhodnutie, ktoré zároveň neodporuje zákonu. Súd teda zrušil predmetné podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho prikázaním dotknutej nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to za primeranú náhradu tak, ako to predpokladá § 142 ods. 1 OZ. Súd pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo skutočnosti, že zástupca žalovaného súhlasil s cenou navrhovanou žalobkyňou v sume 2,- eura/m2. Preto súd vychádzal pri určení výšky celkovej finančnej náhrady z ceny 2,- eura za 1 m2 ako z ceny v konaní nespornej. Na podiel žalovanej dotknutom pozemku, t.j. 3/6 k celku pripadá výmera 332,5 m2 predmetného pozemku, pričom finančná náhrada činí sumu 665,- eur (332,5 m2 x 2 eura/m2). Preto súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej na predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobkyne aj žalovanej), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití uvedeného procesného ustanovenia. Súd súčasne uvádza, že žalobkyňa ani nežiadala súd o priznanie nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni, hoci mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
-2-
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.