Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/239/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: E. S., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, J., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s. r. o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, proti žalovanému: X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, so sídlom Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie 28.000,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. júna 2018, č.k. -278, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť 28.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , , , a , , a (ďalej aj ako „OZ“), ako aj , a o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), keď uviedol, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak dôjde ku kvalifikovanej zmene okolností, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku záväzku, a ak bude splnený tiež predpoklad, že zaviazaná strana túto zmenu oznámi bez zbytočného odkladu strane oprávnenej. Súd zo spisu Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor zistil, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve dňa 1.6.2015, pričom zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá dňa 27.1.2015 a zmluvné strany si nechali podpis overiť dňa 27.5.2015. V zmluve o budúcej zmluve sa žalovaný zaviazal previesť 1/2-icu nehnuteľnosti na P. X., avšak v čase uzavierania zmluvy nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. Z uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný teda nemohol nakladať s nehnuteľnosťami, keď nebol ich vlastníkom v dobe, keď sa zaviazal previesť nehnuteľnosti, nakoľko platí zásada, že nikto nemôže previesť na niekoho viac práv, ako sám má. Keďže súd vyhodnotil zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatný právny úkon, tak v zmysle zákona sú povinní účastníci zmluvy si navzájom vrátiť plnenia. V spore bolo preukázané, že budúca kupujúca poukázala žalovanému sumu 28.000,- Eur, pričom nezáleží na tom, na koho účet bola uvedená suma zaslaná. D. N. uviedol, na aké čísla účtov a v akých peňažných ústavoch majú byť peniaze zaslané, pričom súd opätovne zdôraznil, že v zmysle zákona úkony D. N. ako zástupcu žalovaného priamo zaväzujú žalovaného. Okrem toho súd poukázal na to, že sám žalovaný uviedol, že suma 28.000,- Eur z účtov uvedených v zmluve o budúcej zmluve bola následne prevedená na jeho účet a on tieto peniaze vybral. Súd ako nedôveryhodnú vyhodnotil výpoveď žalovaného a na ňu nadväzujúcu výpoveď svedka X. R. z toho, že žalovaný tvrdil, že

tri - štyri dni pred smrťou vyplácal P. X. sumou 28.000,- Eur, pričom ju vyplácal v päťstovkách a tisíckach. Ďalej zdôraznil, že viac bolo tisícoviek. Podľa neho tieto peniaze pochádzali od jeho brata, pričom ako je notoricky známe, bankovky v hodnote 1.000,- Eur neexistujú. Výsluch svedkyne T. a J. Horváthovej súd nehodnotil vzhľadom na to, že pre právne posúdenie veci ich svedecké výpovede nemali význam. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a .

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v zmysle ktorého legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný, pričom pre zistenie totožnosti tejto osoby platí Notárskeho poriadku, podľa odseku 1 ktorého, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvomi svedkami totožnosti. Zo znenia ust. Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný, pričom z ust. , na ktorý odkazuje samotný , vyplýva, že účastníci, ktorí nie sú notárovi známi, preukazujú svoju totožnosť len úradným preukazom, nie splnomocnením. Zdôraznil, že osvedčením sa rozumie len to, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v prítomnosti notára alebo ním povereného pracovníka, listinu vlastnoručne podpísala. Zo znenia osvedčovacej doložky pritom taktiež nevyplýva, že by bolo notárovi, resp. jeho pracovníkovi, pri osvedčovaní pravosti podpisu D. N. predložené akékoľvek plnomocenstvo. V prípade, ak by došlo k stotožneniu s predmetným právnym názorom súdu prvej inštancie, znamenalo by to extenzívny výklad až za hranice Notárskeho poriadku a prezumovanie právneho vzťahu medzi dvoma osobami, ktorý nikdy nemusel existovať, a skúmanie obsahu príslušnej zmluvy a zároveň obsahu udeleného splnomocnenia. Nesúhlasil tiež s právnym názorom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.1.2015. Poukázal na to, že podpísaním zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ešte nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, pretože túto zmluvu nie je možné predložiť ako súčasť návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Na uskutočnenie prevodu nehnuteľností musia obe strany uzatvoriť ešte riadnu kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva. Zo samotnej podstaty zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že strany sa zaväzujú k nejakému úkonu v budúcnosti, a to napríklad po splnení vopred dohodnutých podmienok, ktoré síce v čase podpisu predmetnej zmluvy nenastali, ale je dôvodné sa domnievať, že tieto nastanú v budúcnosti. Na základe uvedeného bol odvolateľ toho názoru, že uvedená zmluva o budúcej zmluve nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože zmluvné strany vyslovene uviedli, že právny stav predpokladaný zmluvou o budúcej zmluve nastane v budúcnosti, a to použitím výrazu „bude výlučným vlastníkom“. Namietol tiež, že prvoinštančný súd sa dostatočne vysporiadal s jeho skutkovým tvrdením, uvedeným v zápisnici zo dňa 14.3.2017, v nasledovnom znení: „Zmluva o budúcej zmluve mala byť bianco zmluva do budúcna, čo znamená, že nemala byť vôbec podpísaná.“ Mal za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so znením splnomocnenia zo dňa 14.5.2015, na základe ktorého odvolateľ splnomocnil svojho brata D. N.: „Táto plná moc generálne platí na uskutočnenie všetkých právnych úkonov, resp. iných úkonov, ktoré súvisiac s prevodom vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti na moju osobu

- splnomocniteľa“. Z vyššie uvedeného znenia splnomocnenia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že udelené splnomocnenie sa vzťahuje výslovne len na právne úkony, resp. iné úkony, ktoré súvisia s prevodom vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX na odvolateľa, no nie na ďalšiu osobu tak, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. D. N. preto nebol z predmetného splnomocnenia oprávneným na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej by malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na osobu P. X., a teda konal bez plnomocenstva. V tejto súvislosti poukázal na znenie , v zmysle ktorého, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, prípadne prekročí svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,

môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. V prípade, ak sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od odvolateľa, tento nie je podľa v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaným, keď pasívna vecná legitimácia v danom prípade svedčí len D. N., ako osobe konajúcej bez udeleného plnomocenstva. Odvolateľ ďalej uviedol, že D. N. je podozrivou osobou vo vzťahu k otráveniu P. X. a v súčasnej dobe je na neho vydaný medzinárodný zatykač. K. dňa 26.6.2018 osobne podal na Okresnej prokuratúre v Galante rozšírenie trestného oznámenia, ktorého obsahom bolo podvodné konanie D. N. nielen voči nemu, ale aj voči P. X., ktorého kópiu pripojil. Zdôraznil, že predmetná zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená P. X. a D. N. bez vedomia (schválenia) odvolateľa a bez splnomocnenia zo strany odvolateľa. V prípade, ak by aj P. X. mala v úmysle plniť na základe predmetnej zmluvy, nepochybne tak urobila podľa jej čl. III. a nepreviedla by sumu 28.000,- Eur len na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ale previedla by sumu 20.000,- Eur na č. účtu XXXXXXXXX/XXXX v Y. Y. a 8.000,- Eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v I. U. Y.. Ďalej uviedol, že P. X. a ani D. N., teda osoby, ktoré reálne podpísali zmluvu o budúcej zmluve, neboli v konaní vypočuté, pričom odvolateľ sa o jej uzatvorení, ako aj o jej obsahu, dozvedel na základe výzvy, ktorou od neho žalobca požadoval vrátenie plnenia, teda o obsahu zmluvy sa dozvedel až po tom, ako bola táto podpísaná a zároveň až po tom, ako boli finančné prostriedky v nej uvedené uhradené na účet D. N..

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mal za to, že doterajšie konanie bolo vykonané plne v súlade s príslušnými ustanoveniami , a teda netrpí žiadnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že výsluch D. N. bol navrhnutý nie právnym zástupcom žalobcu, ale žalovaného, a to v podaní zo dňa 27.6.2016, ako aj na pojednávaní 13.10.2016 s tým, že v zmysle uznesenia zo dňa 13.10.2016 navrhnutých svedkov zabezpečia sporové strany, t.j. okrem iného žalovaný mal zabezpečiť svedka D. N.. Odvolateľ tiež v odvolaní neuviedol, ktoré skutkové zistenia považuje za nesprávne, prípadne k akým skutkovým záverom mal súd na podklade vykonaného dokazovania dospieť. Poukázal na to, že z čestného prehlásenia D. N. predloženého žalovaným jednoznačne vyplýva, že zmluvu o budúcej zmluve podpisoval na základe splnomocnenia udeleného mu žalovaným, a z dôkazov predložených tak žalobcom, ako aj žalovaným je preukázaný aj tok financií z predmetnej zmluvy až k rukám žalovaného. Žalovaný dňa 26.5.2015 splnomocnil aj P. X. na zastupovanie vo všetkých a akýchkoľvek právnych úkonoch, ako aj úkonoch súvisiacich s nehnuteľnosťami žalovaného na území SR, a to generálnou plnou mocou, teda plnomocenstvami disponovali okrem D. N. aj iné osoby. Taktiež poukázal na textovú komunikáciu medzi P. X. a žalovaným, ako aj výpoveď žalovaného na Obvodnom oddelení PZ v Šali dňa 12.11.2015, z ktorej vyplýva, že žalovaný a P. X. plánovali vlastniť dom vo T. spoločne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nevedel o obsahu zmluvy o budúcej zmluve a dozvedel o jej obsahu až z výzvy notárskeho úradu zo dňa 12.8.2015, toto tvrdenie odporuje jeho výpovedi z pojednávania zo dňa 14.3.2017, keď na otázku, o aké peniaze sa jednalo, keď mu vyplácal D. N. sumu 28.000,- Eur, uviedol okrem iného, že „brat mi dal peniaze z rozdielu bytu tak od X... (...) pani X. zaslala peniaze na účet môjho brata. Tieto peniaze z účtu môjho brata boli potom preposlané na môj účet.“ V odvolaní uvádzané tvrdenie, že suma 20.000,- Eur nebola žalovanému uhradená ako časť ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve, je v rozpore s príkazom na úhradu zo dňa 28.5.2015, keď v doplňujúcich údajoch je poznámka: „P. dom“. Vzhľadom na vykonané dôkazy je podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázané, že pasívne legitimovaný v danom spore je žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právne posúdenie prejednávanej veci je správne.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v jeho odvolaní. Vo vzťahu k nevykonaniu svedeckej výpovede D. N. uviedol, že predmetná osoba je kľúčovou otázkou pre posúdenie, či medzi ním a P. X. vznikol akýkoľvek zmluvný vzťah alebo nie, s akým úmyslom uzatvoril D. N. zmluvu s P. X., aj keď na to nebol v splnomocnení oprávnený, z akého dôvodu P. X. uhradila sumu 28.000,- Eur na účet patriaci D. N., a nie tak, ako to vyplývalo z uzatvorenej zmluvy a prečo D. N. v príkaze na úhradu zo dňa 28.5.2015 v doplňujúcich údajoch uviedol poznámku: „P. dom“. Bol toho názoru, že nevykonanie dôkazov, ktoré strany riadne navrhli, je súd prvej inštancie povinný náležite odôvodniť v rozsudku, pričom výsluch D. N. bol riadne navrhnutý právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 14.03.2017.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie sumy 28.000,- Eur.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, ako i závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné.

10. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa , čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavke na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (, , , , a pod.). Za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 28.02.2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis vs. Grécko z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija vs. Španielsko z roku 1994, Kraska vs. Švajčiarsko z 29.04.1993).

12. Občiansko-právne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

13. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, keď je najmä potrebné prvoinštančnému súdu vytknúť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, a to najmä výsluch svedka D. N., pričom mal dôsledne postupovať v zmysle ust. a .

14. Odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy nebol žalovaný vlastníkom predmetných nehnuteľností, je nesprávny, keď platnosť zmluvy o budúcej zmluve je závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle , ale aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve je v upravená v . Zmluvou o budúcej zmluve sa medzi účastníkmi zakladá zmluvná povinnosť, t.j. že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia taktiež dohodnúť. Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej-ktorej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Odvolací súd považuje za nesprávny názor prvoinštnačného súdu, že žalovaný nemohol uzatvorenou zmluvou o budúcej zmluve obmedziť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, keďže v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebol ich vlastníkom. Žalovaný totiž neobmedzil svoje vlastnícke právo, ale dobrovoľne obmedzil vlastnícke právo, ktoré mal v budúcnosti nadobudnúť. Toto obmedzenie bolo podmienené tým, že dôjde k prevodu vlastníctva na žalovaného, a tak vylúčilo nakladanie žalovaného s nehnuteľnosťami, aby mohol tieto predať inému subjektu než zmluvnej strane z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve.

15. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom uplatneného práva a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená.

16. Z obsahu spisového materiálu a doposiaľ vykonaného dokazovania možno mať dôvodné pochybnosti o vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keď bolo potrebné prihliadnuť na obranu žalovaného poukazujúcu na obsah splnomocnenia zo dňa 14.5.2015, pričom obsah tohto úkonu je potrebné vykladať v zmysle výkladových pravidiel obsiahnutých v ust. , podľa odseku 2 ktorého, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

17. S poukazom na uvedené možno mať preto dôvodné pochybnosti o vecnej pasívnej legitimácii žalovaného, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na obsah odvolania žalovaného.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom v zmysle (súd prvej inštancie neodôvodnil napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. ), a ďalej súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy v zmysle , pričom s prihliadnutím na zachovanie zásady dvojinštančnosti konania odvolací súd nepovažoval za účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, ako aj s prihliadnutím na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne vec v zmysle vyššie uvedeného posúdi, pričom bude vychádzať z právneho názoru vysloveného vyššie, doplní dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu, vykonané dôkazy vyhodnotí, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, následne vec právne posúdi vychádzajúc z vysloveného právneho názoru a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite v súlade s ust. odôvodní.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).