Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletú X. H., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - G. H., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. J., R. XXXX/XX, W.. Č.. T. J., S. XX, a otec - Z.. R. H.Č., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. J., R. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení : „Maloletá X. H., Q.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Matka sa zaväzuje platiť na výživu mal. X.Í. sumu 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 20.08.2019.

Rodičia styk matky s mal. X. n e u p r a v u j ú .“

Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 20.08.2019 do 11.11.2019 v sume 350,75 eur. Súd povoľuje matke dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. X. rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -28 zo dňa 22.04.2010.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 20.08.2019 sa otec maloletej (navrhovateľ) domáhal zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej tak, že navrhol zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať matku k plateniu výživného v sume 200 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla neupraviť styk matky s maloletou. Návrh odôvodnil tým, že pôvodne (v rozvodovom konaní) bola maloletá (spolu s ďalším - vtedy maloletým súrodencom) zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, otca súd zaviazal k plateniu výživného. Otec sa s deťmi následne pravidelne stretával. Matka nezvládala starostlivosť o deti, pre neudržateľný stav obe vtedy maloleté deti presťahoval k sebe, s maloletými deťmi sa do domácnosti otca vrátila aj ich matka. Po narušení spolužitia matka odišla vo februári 2019 bývať k svojim rodičom. Od toho času deti žijú u otca. Plnoletý syn v septembri nastúpi do 1. ročníka vysokej školy, maloletá nastúpi do 1. triedy Strednej priemyselnej školy stavebnej v F..

(2) Matka v priebehu konania dňa 14.10.2019 uzavrela s plnoletým synom dohodu o platení výživného v sume 100 eur mesačne a rodičovskú dohodu s otcom maloletej o tom, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti otcovi, výživné sa zaviazala platiť sumou 200 eur mesačne, styk matky s maloletou rodičia ponechali neobmedzený.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou súdnou úpravou a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom Okresného súdu X. č. k. -28 zo dňa 22.04.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode uzavreli rodičia dohodu, ktorou bola maloletá zverená do starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť na maloletú výživné v sume 80 eur mesačne, na ďalšie dieťa sumu 90 eur mesačne. Dohodou upravili rodičia aj rozsah styku otca s deťmi.

(5) Matka vykázala príjem za obdobie od októbra 2018 do septembra 2019 vo výške 1.028,20 eur v priemere, otec za obdobie od augusta 2018 do júla 2019 v priemere vo výške 775,67 eur mesačne, poberá výsluhový dôchodok vo výške 518,68 eur mesačne. Otec vlastní byt, zaťažený hypotékou so splátkami 276,16 eur mesačne, výdavky spojené s bývaním má spolu cca 200 eur mesačne (plyn, voda, elektrina, TV internet) a cca 100 eur ročne (daň z nehnuteľnosti a odvoz komunálneho odpadu).

(6) Procesný opatrovník navrhol schváliť dohodu rodičov a zveriť tak maloletú do starostlivosti otcovi a matke určiť dohodnuté výživné s poukazom na to, že je uzavretá v záujme dieťaťa a šetrením výchovného prostredia nezistil žiadne nedostatky. V písomnej správe zo dňa 16.10.2019 uviedol, že maloletá v pohovore uviedla, že chce ostať v starostlivosti otca, ktorý sa o ňu riadne stará a cíti sa uňho v bezpečí, s matkou sa stretáva.

(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine) (9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(13) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania. (14) V danom prípade ide o dieťa vo veku XX N., otec má zvýšené výdavky na starostlivosť oň v súvislosti so štúdiom - internát a strava 100 eur mesačne, výdavky spojené s nástupom na strednú školy vyčíslil na 300 eur.

(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda rodičov prihliada na záujem maloletej a jej odôvodnené potreby a preto ju schválil.

(16) Vyživovaciu povinnosť matke súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu, keďže zmena pomerov bola preukázaná už v čase podania návrhu. Matke od podania návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom tak vznikol na výživnom dlh, ktorý je povinná splatiť, pričom v prípade omeškania (nedodržania termínov splatnosti) stáva sa splatným zvyšok dlhu v celosti.

(17) Podľa ( - ) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti výroku o schválení rodičovskej dohody ( ) Proti tomuto rozsudku zo strany procesného opatrovníka a v ostatných výrokoch je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - . Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok)