Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Csp-56-2019.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2329/17, 690 02 Břeclav, IČ: 043 55 211, Česká republika, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, adresa na doručovanie: Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému: K. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. W. N. Č., XXX XX N. Č., zaplatenie 75,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 75 € od 27.2.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 75,00 eur od 27.02.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,00 eur ako aj nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 21, Česká republika uzatvoril so žalovaným dňa 22.01.2016 Smlouvu o zápujčce č. 479511, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 75,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom, t.j. odplatou za poskytnutý úver vo výške 21,00 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jej dlh splatným dňom 19.02.2016. Právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo mailov. Žalovaný na výzvy nereagoval. Ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu platbu. V dôsledku cezhraničného zlúčenia právny predchodca žalobcu zanikol a nástupníckou spoločnosťou sa stal žalobca, ktorý v rámci cezhraničnej fúzie zmenil svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia dlhu vo výške 75,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 12,00 eur a úroku z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko žalovaný sa dostala do omeškania so zaplatením dlhu.
2. Upomínací súd zistil rozpor návrhu s právnymi predpismi, preto vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 75,00 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 75,00 eur od 27.02.2016 do zaplatenia a v časti trov konania. S vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, žalobca súhlasil.
3. Súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 33Up/45/2019 zo dňa 06.02.2019, ktorým návrhu v nerozporovanej časti vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Platobný rozkaz bol preto v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. zrušený a spis bol postúpený dňa 02.05.2019 na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku na tunajší súd.
4. Žaloba (návrh) ako aj ostatné listinné dôkazy boli žalovanému doručované zákonným spôsobom, žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 11.11.2019 sa strany sporu nezúčastnili.
8. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav. Dňa 22.01.2016 právny predchodca žalobcu MINIHOTOVOST a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 21, Česká republika, IČ: 043 55 211 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Smlouvu o zápujčce (č.l. 12), podľa ust. § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 145/2010 Sb.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 75,00 eur s dohodnutou odmenou vo výške 21,00 eur. Celková dlžná čiastka bola dohodnutá v sume 96,00 eur, deň splatnosti 19.02.2016 a hodnota RPSN 2290,09 %. Zmluvu zmluvné strany uzatvorili prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk>, kde sa žalovaný zaregistroval a požiadal o poskytnutie úveru vo výške 75,00 eur. V bode V. zmluvy žalovaný prehlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami (č.l. 15-17) a rozhodcovskou zmluvou (č.l. 13), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Zároveň potvrdil, že údaje, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné a súčasne vyhlásil, že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle zmluvy. Zmluva ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú opatrené podpismi zmluvných strán, nakoľko ide o zmluvu uzatvorenú na diaľku. Splatnosť zmluvy bola dohodnutá dňa 19.02.2016. Žalovaný dlh nezaplatil, preto sa dlh stal v tento deň splatným. Dňa 07.01.2019 bola žalovanému e-mailom zaslaná výzva na zaplatenie dlhu (č.l. 22).
9. Podľa bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani všeobecnými podmienkami použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľského úveru a zákona na ochranu spotrebiteľa.
10. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobca má sídlo na území Českej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdu SR na konanie v tejto veci a tiež aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
11. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
14. Žalovaný má bydlisko na území SR, preto v súlade s vyššie cit. ustanoveniami Nariadenia č. 1215/2012 je daná právomoc súdov SR a je daná aj príslušnosť súdov SR v tejto veci. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade ako rozhodné právo zvolili právny poriadok ČR, v zmysle Nariadenia č. 593/2008 súd bude zmluvný vzťah posudzovať podľa právneho poriadku ČR.
15. Podľa § 2390 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (ďalej len „OZ ČR“), přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.
16. Podľa § 1958 ods. 1 OZ ČR, je-li čas plnění přesně ujednán nebo jinak stanoven, je dlužník povinen plnit i bez vyzvání věřitele.
17. Podľa § 1968 OZ ČR, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
18. Podľa § 1969 OZ ČR, po dlužníkovi, který je v prodlení, může věřitel vymáhat splnění dluhu, anebo může od smlouvy odstoupit za podmínek ujednaných ve smlouvě nebo stanovených zákonem.
19. Podľa § 1970 OZ ČR, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
20. Podľa § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
21. Podľa § 1 ods. 1 druhá veta zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru (ďalej len „zákon č. 145/2010 Sb.“), spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem.
22. Podľa § 3 zákona č. 145/2010 Sb., a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání,
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 22.01.2016 prostredníctvom diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu vo výške 75,00 eur so splatnosťou 19.02.2016. Vzhľadom na povahu zmluvných strán je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ je právnickou osobou, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný má postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ, o čom svedčí skutočnosť, že v zmluve je označený identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa, a to menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Súd je toho názoru, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné právne predpisy spotrebiteľského práva upraveného v zákone č. 145/2010 Sb. ako aj v Občianskom zákonníku ČR. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil a žalobcovi neuhradil ani časť požičaných peňažných prostriedkov. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným na vymáhanie dlhu, nakoľko sa z titulu zlúčenia stal právnym nástupcom jeho právneho predchodcu, z ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke. V rámci upomínacieho konania žalobca súdu oznámil, že už na nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty netrvá, čo v zmysle
§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní posúdil ako čiastočné späťzatie žaloby. Podľa cit. ust. sa konanie v tejto časti zastavilo. Na žalobe v časti o zaplatenie sumy 75,00 eur žalobca zotrval. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené dokonania ani skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaného rozporované, súd má za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby po jej čiastočnom späťvzatí, a to v časti istiny vo výške 75,00 eur. Súd preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 75,00 eur.
24. Žalobca si v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny. V rámci upomínacieho konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť aj čo sa týka výšky uplatneného úroku z omeškania a teda konanie bolo aj v tejto časti zastavené zo zákona. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 27.02.2016 do zaplatenia, tak ako bol žalobcom uplatnený po čiastočnom späťvzatí, nakoľko neodporoval ustanoveniam § 1970 Občianskeho zákonníka ČR v spojení s ust. § 2 Nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb..
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.