Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/402/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem, v spore žalobcu v 1. rade: X., nar. XX. XX. XXXX, N. a žalobcu v 2. rade: MARIANI GROUP, a.s., Púpavová 28, Bratislava, IČO: 35 854 057, oboch zastúpených zastúpeného GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Patronka West Gate s. r. o., Osadná 267/2, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 805 790, zastúpeného AK IVANOVA s. r. o., Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 47 237 465, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, takto

rozhodol:

Súd určuje, že :

(1) uznesenie č. 1 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým zvolilo valné zhromaždenie za predsedu valného zhromaždenia S. a za zapisovateľa S., je neplatné; (2) uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie s účinnosťou ku dňu konania tohto valného zhromaždenia odvolalo konateľov spoločnosti: S., N., X. a X., a ktorým valné zhromaždenie s účinnosťou ku dňu jeho konania zároveň vymenovalo nového konateľa spoločnosti K., je neplatné; (3) uznesenie č. 3 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým rozhodlo valné zhromaždenie o zmene sídla spoločnosti na adresu: Osadná 267/2, Bratislava III - mestská časť Nové Mesto, je neplatné; (4) uznesenie č. 4 mimoriadneho valného žalovaného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že sa nebude rokovať o bode programu č. 4 - Zmena spoločenskej zmluvy, je neplatné; (5) uznesenie č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že stav krízy spoločnosti sa bude riešiť uhradením záväzkov spoločnosti pohľadávkami spoločnosti, je neplatné; a (6) uznesenie č. 6 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že sa nebude rokovať o bode programu č. 6 - Zriadenie záložného práva na obchodné podiely spoločnosti, je neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy konania spoločne a nerozdielne s tým, že plnením žalovaného jednému zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného plniť druhému zo žalobcov, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27. 12. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že: (1) uznesenie č. 1 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým zvolilo valné zhromaždenie za predsedu valného zhromaždenia S. a za zapisovateľa S., je neplatné;

(2) uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie s účinnosťou ku dňu konania tohto valného zhromaždenia odvolalo konateľov spoločnosti: S. a X., a ktorým valné zhromaždenie s účinnosťou ku dňu jeho konania zároveň vymenovalo nového konateľa spoločnosti K., za neplatné; (3) uznesenie č. 3 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým rozhodlo valné zhromaždenie o zmene sídla spoločnosti na adresu: Osadná 267/2, Bratislava III - mestská časť Nové Mesto, je neplatné; (4) uznesenie č. 4 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že sa nebude rokovať o bode programu č. 4 - Zmena spoločenskej zmluvy, je neplatné; (5) uznesenie č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že stav krízy spoločnosti sa bude riešiť uhradením záväzkov spoločnosti pohľadávkami spoločnosti, je neplatné; a (6) uznesenie č. 6 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 27. 09. 2016, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo, že sa nebude rokovať o bode programu č. 6 - Zriadenie záložného práva na obchodné podiely spoločnosti, je neplatné.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 27. 09. 2016 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti. Toto valné zhromaždenie bolo zvolané advokátskou kanceláriou AK IVANOVA s.r.o., 47 237 465, v mene ktorej koná JUDr. Lenka Ivanová, konateľka a advokátka. Advokátsku kanceláriu AK IVANOVA za týmto účelom splnomocnili dvaja spoločníci žalovanej spoločnosti, a to N., plnomocenstvo zo dňa 13. 06. 2013 a S., plnomocenstvo zo dňa 13. 06. 2013. O priebehu valného zhromaždenia spísal notársku zápisnicu č.k. N 1677/2016, Nz 34267/2016 notár JUDr. Ondrej Ďuriača. Uznesenia prijaté na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti sú neplatné, nakoľko boli prijaté v rozpore so zákonom a v rozpore so spoločenskou zmluvou žalovanej spoločnosti. Konkrétne sa jedná najmä o nasledovné porušenia zákona a spoločenskej zmluvy: 1. valné zhromaždenie zvolali spoločníci spoločnosti, pričom neboli naplnené zákonné podmienky a podmienky uvedené v spoločenskej zmluve spoločnosti, kedy by tak mohli spraviť, čím zároveň nebol dodržaný zákonný postup a postup určený v spoločenskej zmluve spoločnosti pri zvolávaní valného zhromaždenia, 2. nebolo dodržané kvórum hlasov stanovené spoločenskou zmluvou spoločnosti na prijatie akéhokoľvek uznesenia na valnom zhromaždení, 3. valné zhromaždenie sa konalo na mieste v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti. Uvedené porušenia zákona neobmedzili žalobcu v 1. rade ako spoločníka len na jeho práve hlasovať na valnom zhromaždení, ale aj na ďalších právach, napríklad na práve podieľať sa na zisku spoločnosti. K. bol do funkcie konateľa vymenovaný už aj v minulosti, pričom uznesenie, ktorým bol do funkcie menovaný, určil Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05. 04. 2016, č.k. -63 za neplatné. Počas svojho pôsobenia však uvedený konateľ nenávratne poškodil spoločnosť vo veľkom rozsahu tým, že nekonal pri vedení spoločnosti s náležitou odbornou starostlivosťou, nevymáhal pohľadávky spoločnosti, neuplatňoval práva spoločnosti na súde v súdnych konaniach (čím ich nechal premlčať), neviedol riadne účtovníctvo a ďalšie. Aj pre uvedené nezákonné správanie sa konateľa K. netvorí spoločnosť už dlhodobo zisk, čím obmedzuje žalobcu v 1. rade ako spoločníka na jeho práve podieľať sa na zisku. Opätovné vymenovanie tej istej osoby do funkcie konateľa, ktorá dlhodobo pôsobí spoločnosti stratu a škody je preto porušením a obmedzením práv žalobcu v 1. rade ako spoločníka žalovanej spoločnosti. Z ust. vyplýva, že existuje určitý princíp graduality v tom, kto a kedy môže zvolať valné zhromaždenie. V zmysle tak musí byť zachovaná postupnosť v tom, že najskôr má právo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie konateľ spoločnosti a až v prípade, keď tak neurobí v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď ho o tom požiadal spoločník s aspoň 10% vkladom do základného imania, až potom má právo zvolať toto valné zhromaždenie sám spoločník/spoločníci spoločnosti. Zákonnú úpravu v zmysle spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti v tomto prípade ešte sprísňuje, a to tak, že v článku X ods. 4 upravuje, že: „Každý zo spoločníkov, ktorého vklad prevyšuje 10% základného imania, má právo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie v prípade, že konatelia nezvolajú valné zhromaždenie na návrh obsahujúci program rokovania a odôvodnené návrhy na uznesenie v priebehu 4 týždňov po obdržaní tohto návrhu a záujmy spoločnosti si vyžadujú zvolanie valného zhromaždenia spoločníkov. Mimoriadne valné zhromaždenie je treba zvolať v prípade, ak pokleslo základné imanie o jednu tretinu, ak je spoločnosť viac ako dva mesiace platobne neschopná, ak rezervný fond klesol pod polovicu hodnoty v porovnaní s jeho výškou ku dňu konania posledného valného zhromaždenia, ak ide o prevod obchodného podielu alebo sa na

zvolaní dohodnú spoločníci.“ Spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti tak upravuje ešte podrobnejšie situácie a podmienky, za naplnenia ktorých je oprávnený zvolať valné zhromaždenie sám spoločník spoločnosti. Aj bez ohľadu na túto podrobnejšiu úpravu v spoločenskej zmluvy je vždy podmienkou na to, aby mohlo byť valné zhromaždenie zvolané spoločníkom to, aby najskôr spoločník o toto zvolanie požiadal konateľa a až keď tento v stanovenej lehote valné zhromaždenie nezvolá, až potom je na toto zvolanie oprávnený sám spoločník. V tomto prípade spoločníci zvolávajúci valné zhromaždenie nepožiadali konateľov o jeho zvolanie, ale toto zvolanie iniciovali rovno sami, čím porušili aj spoločenskú zmluvu spoločnosti. Žiadosť menšinového spoločníka na zvolanie valného zhromaždenia je adresovaná konateľom. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia žiadosti menšinového spoločníka, je tento spoločník oprávnený sám zvolať valné zhromaždenie. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným má menšinový spoločník priamo zo zákona oprávnenie zvolať valné zhromaždenie bez poverenia súdu (na rozdiel od menšinového akcionára podľa ust. ). Konatelia zabránia zvolaniu valného zhromaždenia menšinovým spoločníkom len vtedy, ak zvolajú valné zhromaždenie na základe jeho žiadosti do 30 dní od jej doručenia. V tejto lehote sa teda musí valné zhromaždenie aj konať, nepostačuje ho len v tejto lehote zvolať. Pri zvolaní valného zhromaždenia menšinovým spoločníkom ostáva zachovaný spôsob a lehoty na zvolanie valného zhromaždenia podľa ust. , prípadne podľa úpravy spoločenskej zmluvy, avšak pri zachovaní zákonom určenej lehoty konania valného zhromaždenia do jedného mesiaca od doručenia žiadosti menšinového spoločníka. V tomto prípade má prednosť lehota uvedená v odseku 2 pred lehotou určenou v spoločenskej zmluve na zvolávanie valného zhromaždenia, pokiaľ by takto určená lehota v spoločenskej zmluve bola dlhšia ako jeden mesiac. Spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti ustanovuje v článku X ods. 11 odlišne od dispozitívnej zákonnej úpravy obsiahnutej v minimálne potrebné kvórum hlasov potrebné na prijatie akékoľvek rozhodnutia v prípade, že valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade so spoločenskou zmluvou spoločnosti, a to tak, že vyžaduje na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia konsenzus (100% všetkých hlasov) všetkých spoločníkov spoločnosti a zároveň aj ich prítomnosť na tomto valnom zhromaždení. Nakoľko valné zhromaždenie zvolala v tomto prípade osoba, ktorá na to nebola v zmysle a ani v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti oprávnená, toto valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade so spoločenskou zmluvou spoločnosti a na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia na ňom bol potrebný 100% všetkých hlasov všetkých spoločníkov a ich osobná účasť. Z notárskej zápisnice č.k. N 1677/2016, Nz 34267/2016 zo dňa 27. 09. 2016, ktorá osvedčuje priebeh valného zhromaždenia vyplýva, že zápisnicu podpísali predseda a zapisovateľ valného zhromaždenia až dňa 28. 09. 2016 o 19:20 hodine, a to v kancelárii notára JUDr. Ondreja Ďuriača na ulici Rajská 3 v Bratislave. Predseda a zapisovateľ teda podpísali zápisnicu mimo miesta konania valného zhromaždenia a dokonca aj mimo času konania valného zhromaždenia, t.j. až deň nasledujúci po dni, kedy sa malo valné zhromaždenie konať. Spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti pritom prísne stanovuje v čl. X ods. 6, že „Miestom rokovania valného zhromaždenia je spravidla sídlo spoločnosti. Odchylne miesto konania valného zhromaždenia môže byť za súhlasu všetkých spoločníkov.“ Nakoľko v tomto prípade spoločníci neudelili svoj súhlas na konanie valného zhromaždenia mimo sídla spoločnosti, mohlo byť miestom konania valného zhromaždenia spoločnosti iba (v tom čase) Púpavová 75, Bratislava - mestská časť Karlova Ves a nie W. 3, D..

3. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že spoločník spoločnosti pán Q. zvolal valné zhromaždenie bez žiadosti adresovanej konateľovi. V čase, keď bolo potrebné zvolať valné zhromaždenie bol jediným konateľom spoločnosti K. S., ktorého spoločník spoločnosti pán Q. riadne písomne požiadal dňa 01. 08. 2016 o zvolanie valného zhromaždenia. Pán K. S. prevzatie žiadosti osobne potvrdil svojim podpisom s vyznačením dátumu prevzatia. Nakoľko na základe žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia pán S. valné zhromaždenie nezvolal, bolo potrebné postupovať v zmysle zákona a spoločenskej zmluvy a spoločník pán Q. zvolal valné zhromaždenie sám pozvánkou, ktorá bola doručená všetkým spoločníkom. Z uvedeného vyplýva, že bol riadne dodržaný postup tak, aby bol oprávnený zvolať valné zhromaždenie aj spoločník spoločnosti. Spoločník pán Q. zvolal valné zhromaždenie zároveň z dôvodu právnej istoty, nakoľko dňa 03. 08. 2016 už podľa zápisu v obchodnom registri pán K. S. nebol konateľom spoločnosti na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. 04. 2016, č.k. , ktorý žalobcovia v žalobe taktiež uvádzajú, no ten nie je doposiaľ právoplatný v dôsledku podaného odvolania, pričom doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na rozsudku vyznačená predčasne v dôsledku administratívnej chyby súdu. Odvolacie konanie by malo v súčasnosti stále prebiehať. Následne na základe ešte neprávoplatného rozsudku boli ku dňa 03. 08. 2016 vykonané zmeny zapisovaných údajov

v obchodnom registri, čím súd závažným spôsobom zasiahol do práv strán sporu. Žalovaný podal v trojmesačnej lehote dňa 16. 08. 2016 voči tomuto rozsudku odvolanie. Ako vyplýva z uvedeného, pre právoplatnosť rozsudku neboli splnené zákonné podmienky a zápis zmien v obchodnom registri na podklade rozsudku dňa 03. 08. 2016 sa teda nezhoduje so skutočným právnym stavom. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie o prešetrení sťažnosti predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. 09. 2016, Spr. 2084/2016, ktorá v oznámení okrem iného uvádza: „...nad rámec dodávam, že zo spisu sp. zn. som zistila, že dňa 24. 08. 2016 bolo Okresnému súdu Bratislava I zaslané oznámenie o nesprávne vyznačenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti a žiadosť o postup v zmysle ust. , čím bol registrovaný súd upozornený na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri.“ Na základe uvedenej administratívnej chyby nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nemal byť vykonaný zápis zmien v obchodnom registri a pán Q. pri zvolávaní valného zhromaždenia sa nepovažoval za konateľa spoločnosti, a aj z toho dôvodu postupoval pri zvolávaní valného zhromaždenia už opísaným spôsobom. Žalovaný považoval zvolanie valného zhromaždenia za riadne, pričom na valnom zhromaždení sa zúčastnili dvaja spoločníci, ktorí disponovali 2/3 hlasov postačujúcich na prijímanie rozhodnutí. Počas konania valného zhromaždenia o 9.05 hod. sa na miesto konania valného zhromaždenia na Púpavovej 75 v Bratislave dostavil pán N. I., ktorý predložil a odovzdal notárovi plnomocenstvo zo dňa 23. 09. 2016 udelené spoločníkom MARIANI GROUP, a.s. splnomocnencovi GHS Legal, s.r.o. na zastupovanie na valnom zhromaždení žalovaného, zvolaného na deň 27. 09. 2016 a poverenie advokátskeho koncipienta zo dňa 26. 09. 2016 udelené GHS Legal, s.r.o. advokátskemu koncipientovi S. Ten vyhlásil, že spoločnosť MARIANI GROUP, a.s. ako spoločník považuje toto valné zhromaždenie za neplatne zvolané a tým pádom považuje za zbytočné, aby sa toto valné zhromaždenie konalo a ako to bolo v poslednom prípade mal za to, že bude súdom určené za neplatné. Z toho dôvodu sa nebude zúčastňovať valného zhromaždenia, nakoľko je to bezpredmetné. Uvedená skutočnosť je osvedčená v notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia. Uvedené konanie spoločníka - žalobcu v 2. rade je účelové, ktoré malo jediný cieľ, a to znemožnenie prijímania rozhodnutí, ktoré sú pre žalovaného dôležité. V dôsledku správania sa žalobcu v 2. rade, ktorý s ostatnými spoločníkmi odmieta komunikovať a dohodnúť sa na postupe smerovania žalovaného do budúcna dochádza ku škodám na majetku spoločnosti a sú poškodzované aj práva ostatných dvoch spoločníkov, ktorí sú postojom žalobcu v 2. rade doslova „vyblokovaní“ vo veci prijímania rozhodnutí, napr. čo sa týka ozdravenia spoločnosti. Valné zhromaždenie sa konalo za účasti notára, predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa v sídle spoločnosti a bolo riadne vedené. Sám právny zástupca žalobcu v 2. rade sa predsa dostavil na adresu sídla spoločnosti na Púpavovej 75 v Bratislave počas konania valného zhromaždenia, presne po prerokovaní a schválení druhého bodu programu. Je nepodstatné kedy a kde sa notárska zápisnica podpísala, dôležité je tá skutočnosť, že osvedčuje skutočnosť konania valného zhromaždenia na adrese sídla spoločnosti.

4. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že podľa ust. konatelia spoločnosti sú povinní zabezpečiť, aby sa valné zhromaždenie spoločnosti už konalo v lehote jedného mesiaca od doručenia žiadosti spoločníka/spoločníkov. Z uvedeného implicitne rovnako vyplýva, že samotnému spoločníkovi vzniká právo zvolať valné zhromaždenie spoločnosti až po uplynutí jedného mesiaca od doručenia jeho žiadosti. Podľa vyjadrenia žalovaného a ním doloženého písomného dôkazu

- „Návrh spoločníka adresovaný konateľovi o zvolanie valného zhromaždenia podľa ust. a nasl. zo dňa 01. 08. 2016“, čo bola žiadosť spoločníka PhDr. S. Q. o zvolanie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti podľa ust. , bola žalovanej spoločnosti, resp. jej konateľovi K. S., doručená už 01. 08. 2016. Dokumenty na zvolanie napadnutého valného zhromaždenia boli žalobcovi v 2. rade doručené až dňa 19. 08. 2016, teda ešte pred uplynutím lehoty jedného mesiaca stanovenej v ust. , t.j. ešte pred vznikom práva spoločníka/spoločníkov na zvolanie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti nimi samotnými. Žalobcovia dokladajú súdu dôkaz - dve poštové obálky zaslané právnym zástupcom AK IVANOVA s.r.o., v ktorých sa nachádzali dokumenty oznamujúce zvolanie napadnutého valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti. Takisto je z doložených dokumentov zrejmé, že sú datované ku dňu 16. 08. 2016 a 18. 08. 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nedisponujú doručenkami/ potvrdeniami o doručení dokumentov zvolávajúcich napadnuté valné zhromaždenie, disponuje nimi iba zvolávajúci spoločník /právny zástupca, prípadne žalovaný, žalobcovia sa pokúsia na základe podacích čísiel uvedených na doložených obálkach získať od poštového prepravcu potvrdenie, že predmetné dokumenty boli žalobcovi v 2. rade doručené už 19. 08. 2016, teda v rozpore s ust. . V prípade, ak by Slovenská pošta, a.s. odmietla žalobcom

poskytnúť potvrdenie o dátume doručenia alebo odoslania obálok obsahujúcich dokumenty na zvolanie napadnutého valného zhromaždenia, žalobcovia navrhujú, aby súd uložil spoločníkovi N.. S. Q. doložiť do súdneho spisu doručenky prislúchajúce k vyššie uvedeným poštovým obálkam, prípadne aby súd uložil poštovému prepravcovi Slovenská pošta, a.s. vydať potvrdenie o dátume odoslania/doručenia predmetných poštových obálok. Je potrebné upozorniť, že právny zástupca žalovaného AK IVANOVA s.r.o. takisto zastupoval (zastupuje) spoločníka N.. S. Q. aj priamo pri zvolávaní a konaní napadnutého valného zhromaždenia. Avšak už len z hľadiska vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnuté valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti nebolo zvolané v súlade s , nakoľko spoločník PhDr. S. Q. zvolal napadnuté valné zhromaždenie pred tým, ako mu vôbec vzniklo právo na zvolanie valného zhromaždenia podľa ust. . Akékoľvek tvrdenia vo vyjadrení o „ozdravení žalovanej spoločnosti“ zo strany ostatných dvoch spoločníkov sú účelové. Voči spoločníkovi PhDr. S. Q. bola podaná obžaloba pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, o ktorej je vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Predmetom uvedeného trestného konania sú skutky, ktorými aktuálny spoločník a vtedajší konateľ žalovanej spoločnosti PhDr. S. Q. vyviedol jediný investičný nehnuteľný majetok za neekvivalentnú kúpnu cenu a dokonca bezprostredne po tom, čo tretia osoba kúpnu cenu za predmetný nehnuteľný majetok uhradila, ju PhDr. S. Q. vybral z účtu žalovanej spoločnosti. Z tohto dôvodu je žalovaná spoločnosť do dnešného dňa bez akéhokoľvek majetku. Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní rozhodol tak, že sa absolútne stotožnil so správnym právnym názorom Okresného súdu Bratislava IV, jeho rozsudok zo dňa 05. 04. 2016, č.k. -63 potvrdil a v odôvodnení uviedol aj ďalšie argumenty na zdôraznenie správnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok tak nadobudol právoplatnosť. Medzi stranami je nesporná skutočnosť, že konateľovi S. doručil spoločník PhDr. Q. žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia dňa 01. 08. 2016 a nakoľko valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti spoločník PhDr. Q. zvolal ešte v čase, keď toto právo nemal.

5. Žalovaný k veci samej ešte uviedol, že dňa 18. 08. 2019 spoločník spoločnosti zaslal pozvánku na valné zhromaždenie spoločníkom, kedy už po oznámení zo strany konateľa spoločníkovi, že valné zhromaždenie zvolá bolo zrejmé, že konateľ by už ani hypoteticky nemohol zvolať valné zhromaždenie tak, aby sa konalo v lehote 30 dní, ako určuje zákon a aby pozvánka bola spoločníkom doručená najmenej 15 dní pred konaním valného zhromaždenia (t.j. ak 01. 08. 2016 bol požiadaný o zvolanie valného zhromaždenia, najneskôr 15. 08. 2016 musela byť doručená pozvánka na valné zhromaždenie, aby sa valné zhromaždenie konalo 1 mesiac od doručenia žiadosti). Vyjadrenie konateľa spoločnosti potvrdzuje, že odmietol valné zhromaždenie zvolať. Ustanovenie nie je možné modifikovať a upravovať odlišne v spoločenskej zmluve, nakoľko to zákon nepripúšťa, preto odkazy žalobcov na znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti sú irelevantné. Napádané valné zhromaždenie zvolala oprávnená osoba, nakoľko bolo zvolané v súlade s ust. . Žalobcami predložené znenie spoločenskej zmluvy je neplatné z dôvodu, že predložené znenie spoločenskej zmluvy v konaní nebolo nikdy prijatí v súlade so zákonom, nakoľko nebolo schválené na valnom zhromaždení spoločnosti. V platnej spoločenskej zmluve, ktorá platila v čase zvolávania a konania valného zhromaždenia a ktorá je uložená v zbierke listín nie je ustanovenie, ktoré by vyžadovalo 100 % hlasov spoločníkov na prijatie uznesenia, ako to žalobcovia nesprávne uvádzajú.

6. Žalobca titulom svojho záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že valné zhromaždenie mohol zvolať spoločník so súhlasom konateľa žalovaného, ak tento súhlas nemal, až po uplynutí lehoty 30 dní, pričom spoločník zvolal predmetné valné zhromaždenie ešte pred uplynutím tejto lehoty, z dôvodu čoho je predmetné valné zhromaždenie neplatné.

7. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom súd pojednával na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcov súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. (ďalej len „“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. druhej vety odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 11. 11. 2019.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: spoločenskou zmluvou žalovaného, plnomocenstvami zo dňa 13. 06. 2013, listom spoločníka konateľovi žalovaného zo dňa 01. 08. 2016, oznámením žalobcu v 2. rade o zrušení konania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 18. 08. 2016, pozvánkou žalobcu v 2. rade na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 16. 08. 2016, pozvánkou

žalobcu v 2. rade na mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 18. 08. 2016, potvrdením Slovenskej pošty a.s. o doručení písomností žalovanému v 2. rade dňa 19. 08. 2016, notárskou zápisnicou č.k. N 1677/2016, Nz 34267/2016 zo dňa 27. 09. 2016, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -63 zo dňa 05. 04. 2016, rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. -92 zo dňa 06. 04. 2017, písomným vyhlásením K. S. zo dňa 08. 10. 2019, výpisom z obchodného registra spoločností žalobcu v 2. rade a žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré obsahuje súdny spis, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

9. Podľa ust. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa ust. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

11. Podľa ust. spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov.

12. Podľa ust. termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

13. Podľa ust. požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.

14. Podľa ust. veta prvá každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami.

15. Podľa ust. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

16. Ust. predstavujú jeden z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Tento rozpor sa môže jednak týkať formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci; nebola dodržaná lehota určená zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami; z označenia na pozvánke nevyplývalo, či sa jedná o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie) a na druhej strane môže ísť o obsahový rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom alebo spoločenskou zmluvou (napr. valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou, hoci zákon alebo stanovy vyžadovali dvojtretinovú väčšinu). V takýchto prípadoch umožňuje osobám taxatívne vymedzeným v ust. veta prvá obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Medzi tieto osoby oprávnené podať predmetnú žalobu (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným) možno zaradiť spoločníka, konateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty, vyrovnávacieho správcu alebo člena dozornej rady. Na to, aby sa mohol spoločník na súde úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, musí okrem preukázania splnenia podmienky rozporu uznesenia valného zhromaždenia so zákonom alebo spoločenskou zmluvou preukázať aj to, že takéto porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy spoločnosti mohlo obmedziť jeho práva spoločníka spoločnosti (ust. ), a že podal do zápisnice z valného zhromaždenia protest. neupravuje žiadne požiadavky na obsah protestu. Aby však bol protest zaznamenaný v zápisnici, musí o to spoločník, ktorý ho podáva, požiadať. Protest by mal obsahovať označenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým spoločník podáva protest a mal by tiež obsahovať presvedčenie spoločníka o existencii právneho dôvodu neplatnosti

prijatého uznesenia alebo uznesení a jeho načrtnutie. Na splnenie podmienky podania protestu však bude postačovať, ak v ňom spoločník označí, voči ktorému uzneseniu smeruje.

17. V danom prípade bolo súdu z vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané, že v spoločnosti žalovaného boli ku dňu 01. 08. 2016 spoločníkmi žalobca v 2. rade, JUDr. Q. Q. a PhDr. S. Q., všetci s vkladom rovnajúcim sa 1/3 základného imania a konateľom K. S.. K. S. bol však rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -63 zo dňa 05. 04. 2016 vylúčený ako konateľ, resp. týmto rozsudkom neboli schválené uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 28. 10. 2013, ktorými sa osoba K. S. stala konateľom žalovaného. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 06. 04. 2017, pričom v inkriminovanej dobe augusta a septembra 2016 žiadna zo zúčastnených osôb nemohla vedieť, že v tom čase neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV bude o trištvrte roka právoplatný v zmysle citovaného rozsudku odvolacieho súdu. Dňa 01. 08. 2016 navrhol spoločník žalovaného PhDr. S. Q. konateľovi žalovaného K. S. zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného. Tento spoločník žalovaného PhDr. S. Q. dňa 16. 08. 2016 zaslal žalobcovi v 2. rade pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného na deň 27. 09. 2016, pričom žalobca v 2. rade túto pozvánku prevzal 19. 08. 2016 (čo súdu osvedčilo oznámenie poštového doručovateľa - Slovenskej pošty a.s.). Spoločník žalovaného PhDr. S. Q. dňa 18. 08. 2016 zaslal žalobcovi v 2. rade oznámenie o zrušení mimoriadneho valného zhromaždenia konaného na deň 27. 09. 2016 a dňa 18. 08. 2016 zaslal žalobcovi v 2. rade pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného na deň 27. 09. 2016, pričom žalobca v 2. rade túto pozvánku prevzal 19. 08. 2016 (čo súdu osvedčilo oznámenie poštového doručovateľa - Slovenskej pošty a.s.). Podľa notárskej zápisnice č.k. N 1677/2016, Nz 34267/2016 sa právny zástupca žalobcu v 2. rade dostavil na mimoriadne valné zhromaždenie dňa 27. 09. 2016, kde predložil jednak plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v 2. rade na mimoriadnom valnom zhromaždení a zároveň vyhlásil, že žalobca v 2. rade považuje predmetné mimoriadne valné zhromaždenie za neplatne zvolané a z uvedeného dôvodu ho považuje za bezpredmetné, nakoľko má za to, že bude súdom vyhlásené za neplatné.

18. V zmysle čl. IX bod 5 spoločenskej zmluvy žalovaného môže požiadať o zvolanie valného zhromaždenia každý spoločník, ktorého vklad prevyšuje 10 % základného imania a ak konateľ nezvolá valné zhromaždenie do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať valného zhromaždenie sami. Žalovaný predložil v konaní vyjadrenie K. S., v ktorom táto osoba uvádzala, že síce prevzal od spoločníka žalovaného RNDr. S. Q. dňa 01. 08. 2016 návrh na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ale nakoľko bol dňa 02. 08. 2016 na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu vymazaný z obchodného registra žalovaného ako konateľ, z dôvodu právnej istoty dňa 03. 08. 2016 oznámil tomuto spoločníkovi, že valné zhromaždenie nezvolá, pokiaľ nebude figurovať v obchodnom registri žalovaného ako jeho konateľ. Súd mal preto na základe vyššie uvedeného za to, že v čase 01. 08. 2016 bol K. S. ešte konateľom žalovaného a prestal ním byť až dňa 02. 08. 2016. Táto osoba, rovnako ako žalovaný uvádzali, že bol K. S. dňa 02. 08. 2016 vymazaný z obchodného registra spoločnosti žalovaného na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu, avšak behom času sa toto rozhodnutie potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu stalo právoplatné. Uvedené však nebránilo spoločníkovi žalovaného RNDr. S. Q., aby sa v zmysle aktuálneho zápisu v obchodnom registri spoločnosti žalovaného obrátil s návrhom na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na konateľov žalovaného, ktorí boli od 03. 08. 2016 v obchodnom registri zapísaní ako konatelia žalovaného, a to JUDr. Q. Q., žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade a sám RNDr. S. Q.. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj súd pristúpil na obranu žalovaného, že K. S. nemohol zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, nakoľko bol deň po obdržaní návrhu na tento úkon vymazaný z obchodného registra, tak v zmysle čl. IX ods. 5 spoločenskej zmluvy žalovaného bol ktorýkoľvek z vyššie uvedených troch spoločníkov žalovaného oprávnený zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného až potom, ako by podal návrh na zvolanie takéhoto valného zhromaždenia niektorému zo štyroch konateľov žalovaného, aktuálne v tom čase zapísaných do obchodného registra a až po márnom uplynutí 30 dní mohol takýto spoločník zvolať mimoriadne valné zhromaždenie sám.

19. Z uvedeného mal súd za to, že spoločník RNDr. S. Q. nenavrhol zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v zmysle ust. a čl. IX ods. 5 spoločenskej zmluvy žalovaného konateľovi zapísanému do obchodného registra spoločnosti žalovaného, čím mu nevzniklo právo, aby sám zvolával mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, nakoľko neuplynula 30 dňová lehota, v ktorej mal konateľ žalovaného takéto valné zhromaždenie zvolať.

20. Súd preto v zmysle ust. veta prvá mal za to, že aktívna legitimácia žalobcov bola naplnená a v zmysle ust. s odkazom na ust. a čl. IX ods. 5 spoločenskej zmluvy žalovaného žalobe ako dôvodne podanej vyhovel, pretože považoval mimoriadne valné zhromaždenie za neplatne zvolané na deň 27. 09. 2016, z dôvodu čoho boli uznesenia na ňom prijaté neplatné.

21. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. tak, že žalobcom ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, nakoľko tvorili nerozlučné spoločenstvo podľa ust. , pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcov rozhodne súd podľa ust. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ust. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.