Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-63-2023.pdf
PDF · 111.41 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E., B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/X, XXX XX I. proti žalovanému: A. E., neznámy (nezistený) vlastník, zastúpený C. J. H., so sídlom K. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. B. L., obec B. L., okres Žilina a to k pozemku M. parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 972 m2 a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 960,-eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet C. J. H. IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 11.08.2023 podal na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. B. L., obec B. L., okres Žilina a to k pozemku KNC parcela č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 972 m2 tak, aby súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovanému primeranú náhradu.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k.ú. B. L. a to spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 77/81 a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 48/972. Žalovaného nie je možné identifikovať, najmä zistiť, či žije, kde sa nachádza, prípadne určiť jeho právnych nástupcov. V obci nie je známy ani menom, priezviskom, takže nemožno s ním uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalobca pozemok užíva v celom rozsahu ako podielový spoluvlastník pre súkromné účely. V katastrálnom území B. L. sa nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce predávajú za 10,-eur za m2, hodnota nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania predstavuje sumu 480,-eur. Žalobca má záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva z dôvodu, že chce byť vlastníkom nehnuteľnosti v celku, aby mohol nehnuteľnosť spoločne s rodinou užívať pre osobné a rodinné účely.
3. Zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.10.2023 uviedol, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Čo sa týka výšky primeranej náhrady, predmetná nehnuteľnosť sa nachádza podľa LV XXXX v extraviláne obce Rajecká Lesná. Ako vyplýva z predloženej územnoplánovacej informácie obce Rajecká Lesná zo dňa 14.07.2023, tak predmetná
nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce a v lokalite evidovanej ako obytná zóna. Zároveň je k nej priamy prístup z verejnej komunikácie a v jej blízkosti sa nachádzajú inžinierske siete. V danej lokalite, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza už prebieha výstavba rodinných domov. Žalobca ako primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhol sumu 10,-eur za m2. S uvedenou sumou nesúhlasia, považujú ju za nízku. Žalobca výšku primeranej náhrady vyvodzuje z vyjadrení realitných spoločností. Spoločnosť I., C. dňa 20.06.2023 ohodnotila predmetnú nehnuteľnosť na 5,-eur za m2 až 10,-eur za m2. Spoločnosť B., C. dňa 06.06.2023 ocenila predmetnú nehnuteľnosť na 5,-eur za m2 až 10,-eur za m2. Ide len o vyjadrenia spoločností zaoberajúcich sa predajom nehnuteľností. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že obdobné nehnuteľnosti sa v katastrálnom území B. L. aj predali za cenu uvedenú vo vyjadreniach realitných spoločností. Chcú podotknúť, že realitné kancelárie oceňovali predmetnú nehnuteľnosť na základe dostupných informácii len ako pozemok v extraviláne bez inžinierskych sietí a bez možnosti výstavby. Takéto ocenenie predmetnej nehnuteľnosti realitnými kanceláriami len na poľnohospodárske využitie odporuje jej možnému využitiu podľa územného plánu obce Rajecká Lesná na výstavbu, čo podstatným spôsobom zvyšuje hodnotu daného pozemku. Zástupca žalovaného za účelom určenia primeranej náhrady zisťoval predaj podobných nehnuteľností v k.ú. B. L., súdu predkladajú aktuálnu ponuku z realitného portálu na predaj pozemku v k.ú. B. L. za 28,73 eur za m2. Nakoľko však v konaní nejde o model klasického komerčného predaja nehnuteľnosti za objektívnu cenu v danej lokalite, za predmetnú nehnuteľnosť považujú sumu 20,-eur za m2. V súvislosti s uvedeným upriamujú pozornosť na stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k určovaniu primeranej náhrady pri zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva: „Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takúto nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd, nemôže túto povinnosť' preniesť' na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 OSP, kde treba odborne posudzovať' napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byt informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu." (H., I. a kol. Občiansky zákonník. Veľký komentár 1 diel, str. 817, 818). Na základe uvedených skutočností žiadajú, aby súd určil primeranú náhradu za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 20,-eur za m2. Primeranú náhradu žiadajú zaslať na depozitný účet C. J. H. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 45632023 (s uvedením „rozsudok“ do poznámky pre prijímateľa).
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.02.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu a zástupcu žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, súhlasí s výškou primeranej náhrady ako navrhol zástupca žalovaného a to 20,-eur za m2. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach, súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, navrhujú výšku primeranej náhrady v sume 20,-eur za m2, s ktorou žalobca súhlasí.
5. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“): (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
7. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
9. Podľa § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka : (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
10. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
12. Podľa § 71 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona: (1) Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín.
13. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom a objektívne kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
14. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území
15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995“), fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
16. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
17. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
21. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
22. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zastúpeného zo zákona C. J. H. zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a to k parcele č. KNC č. 8322, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. B. L. a jej vyporiadania tak, že žalobca sa stane výlučným vlastníkom danej nehnuteľnosti s povinnosťou vyplatiť ostatného podielového spoluvlastníka vo výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci danej nehnuteľnosti a to žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 77/81 a žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 48/972. Súčet spoluvlastníckych podielov tvorí jeden celok.
23. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne voči pasívne vecne legitimovanému žalovanému, ktorý je neznámy vlastník, ktorého priamo zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.
24. Žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako neznámy vlastník so správou C., pri ktorom nie je možné zistiť, či skutočne žije, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne. C. J. H. ako zástupca žalovaného túto skutočnosť v konaní nerozporoval. Podľa vyjadrenia obce Rajecká Lesná zo dňa 14.07.2023, obec nevie poskytnúť údaje o žalovanom, nemá v obci evidovaný trvalý pobyt, nemajú vedomosť o uvedenej osobe, ani o jeho právnych nástupcov. Podľa potvrdenia N. C., sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov zo dňa 29.09.2023 žalovaný sa v registri nenachádza. Vzhľadom na vykonané dokazovanie potom súd vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť s nezisteným vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje C., ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Podľa názoru súdu nemožno trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámeho vlastníka, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac C. D. skutočnosť ani v konaní nerozporoval. Žalobca zároveň predložil dôkazy o vykonaní šetrenia týkajúceho sa osoby žalovaného, preukazujúce skutočnosť, že v prípade žalovaného ide o neznámeho vlastníka. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd konal so C. J. H. ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetným pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z.
25. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu. V prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Keďže nedošlo súčasne medzi spoluvlastníkmi vedenými na predmetnom liste vlastníctva k dohode o zrušení spoluvlastníctva, boli splnené podmienky podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby o návrhu jedného z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.
26. Rovnako bolo nesporným, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami z dôvodu neznámeho vlastníka zastúpeného zo zákona C..
27. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Citované ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okrem určenia základných zákonných hľadísk, rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný. Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na žalobcov navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať sa otázkou reálnej deľby spornej nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí.
28. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie v danom prípade nie je, aj vzhľadom na neznámeho vlastníka, účelné a efektívne, pre potreby reálneho využitia a reálneho obhospodarovania nehnuteľnosti (zostávajúci podielový spoluvlastník ani reálne nevyužíva, nestará sa o predmetnú nehnuteľnosť). Navyše parcela KNC č. XXXX o výmere 972 m2 ako trvalý trávny porast, ako vyplýva z LV č. XXXX, je umiestnená mimo zastavaného územia obce, reálnej deľbe tak bráni ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. (ide o pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz drobenia pozemkov).
29. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, účelné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Súd si v danej veci osvojil inak nerozporný názor strán sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu s určením primeranej náhrady. Zástupca žalovaného (C.) so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasil. V tejto súvislosti súd vychádzal z tej okolnosti, že predpokladom vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo zákonného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto prihliadal na skutočnosť, že žalobca má záujem na majetkovom vyporiadaní daného pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. S poukazom na uvedené zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a vykonal vyporiadanie tak, ako navrhol žalobca v žalobe. Súd zároveň z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že by ponechal spoluvlastnícky stav nezmenený.
30. Súd preto v súlade so žalobou podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti KNC parcele č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. B. L. zrušil a toto vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
31. Čo sa týka výšky primeranej náhrady, žalobca pôvodne navrhoval sumu 10,-eur za m2 s poukazom na vyjadrenia realitných kancelárií. Zástupca žalovaného navrhoval výšku primeranej náhrady v sume 20,-eur za m2, poukazoval na to, že ide o nehnuteľnosť v extraviláne obce Rajecká Lesná a ako vyplýva z predloženej územnoplánovacej informácie obce Rajecká Lesná, tak predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce, v lokalite evidovanej ako obytná zóna, k pozemku je priamy prístup z verejnej komunikácie, v blízkosti sa nachádzajú inžinierske siete. V danej lokalite, kde sa nehnuteľnosť nachádza, už prebieha výstavba rodinných domov. Zástupca žalovaného predložil súdu mapu z danej lokality, ponuku z realitného portálu na predaj pozemku v k.ú. B. L. za 28,73 eur za m2. Žalobca na pojednávaní sa vyjadril, že súhlasí s výškou primeranej náhrady 20,-eur za m2. Sporná tak medzi stranami sporu nebola ani výška primeranej náhrady. Súd navrhovanú primeranú náhradu za vyrovnací podiel vo výške 20,-eur za m2 u parcely KNC č. XXXX, k.ú. B. L. považoval za adekvátnu a primeranú. Táto primeraná náhrada za prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobcovi je primeraným hodnotovým ekvivalentom. Súd pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal z vyjadrenia obce Rajecká Lesná zo dňa 14.07.2023, ktorá sa vyjadrila, že pozemok KNC č. 8322 je územným plánom obce evidovaný ako obytná zóna, podľa schváleného územného plánu obce zo dňa 21.11.2017 sa nachádza v zastavanom území obce. Prílohou vyjadrenia obce bola aj mapa, z ktorej vyplýva, že ide o pozemok nachádzajúci sa v obytnej zóne, v danej lokalite už prebieha výstavba rodinných domov, k pozemku je prístup z verejnej komunikácie. Súd tak prihliadal na špecifiká, danosti predmetného pozemku a jeho využitie do budúcna. Súd tak určil výšku primeranej náhrady prepočtom k výške spoluvlastníckeho podielu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 960,-eur - za spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 48/972), a uložil žalobcovi ju vyplatiť na účet C. J. H. v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP (nakoľko zástupca žalovaného ani túto dlhšiu paričnú lehotu nenamietal).
32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
35. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán sporu, teda podielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 142 Občianskeho zákonníka), najmä pokiaľ ide o spôsob vyporiadania. Nie je rozhodujúce, ktorý z podielových spoluvlastníkov podal žalobu vo veci na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu oproti žalovanému. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa ako spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali, resp. nemohli dohodnúť a preto jeden z nich využil zákonné právo požiadať o rozhodnutie súd. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že na strane žalovaného ide o neznámeho vlastníka, za ktorú osobu v danej veci koná správca (C.), ktorý vykonáva správu a nakladanie nehnuteľností takýchto spoluvlastníkov a chráni ich oprávnené záujmy. Zástupca žalovaného navyše nárok žalobcu nespochybňoval a s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhovanom žalobcom súhlasil. Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. Nie sú preto splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k uvedenému rozhodol súd tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalobca si nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).