Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/74/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: BÁRDI AUTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Gazdovský rad 41, 931 01 Šamorín, IČO: 35 787 015, právne zastúpený: JUDr. Ladislavom Bohuniczkým, advokátom so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 51 012 774, proti žalovanému: D. H., F.. XX.X.XXXX, T. I. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.754,14 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2019 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.754,14 € s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 5.10.2018 do zaplatenia a trov konania. Žalobca skutkovo žalobu odôvodňoval tým, že dodal žalovanému tovar v hodnote 2.754,14 €, ktorý mu faktúrou č. W. XX-XXXXXX zo dňa 25.9. vyfakturoval, pričom splatnosť faktúry bola 4.10.2018. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, preto bol pokusom o zmier zo dňa 29.3.2019 k jej úhrade vyzvaný. 2. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. -37 zo dňa 15.7.2019.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, rozporuje všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. So žalobcom neuzatváral žiadnu ústnu ani písomnú kúpnu zmluvu ani inú zmluvu, na základe čoho by mu mal nejaký tovar dodať, ani si nič neobjednával, ako by to mohla predložená faktúra so súpisom tovaru, ktorý je v nej uvedený navodzovať. Nemal ani dôvod odoberať také veľké množstvo a tak rozmanitého automobilového tovaru, ako je vo faktúre uvedené, ani v tom čase a ani teraz nie je živnostníkom. Od 1.7.2009 do 30.6.2018 pracoval ako zamestnanec žalobcu a existoval medzi nimi pracovnoprávny vzťah, takže údaje o ňom, ktoré sú na faktúre uvedené má mať žalobca odkiaľ. Pracoval práve na tej pobočke žalobcu, ktorá bola v Žiline a ktorú pobočku následne žalobca ku dňu 29.3.2019, t.j. ku dňu spísania výzvy voči nemu zrušil. Podľa všetkého ide buď o nejaké nedorozumenie alebo omyl na strane žalobcu, ak nie niečo závažnejšie, čo by mohlo naberať až trestnoprávny rozmer, ale je jednoznačné, že tovar ktorého cenu žiada v rámci návrhu od neho zaplatiť žalobca, od neho nikdy neprevzal, ani si ho neobjednával, ani ho nijak od žalobcu nežiadal a ani údajné prevzatie tovaru nepodpisoval. 4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 14.8.2019, v ktorom uviedol, že je pravdou, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, pričom jeho pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 30.6.2018. Čo sa týka pohľadávky žalobcu, táto je založená na vystavenej faktúre žalobcu, ktorá je vedená v účtovníctve žalobcu, v zmysle nej tovar žalovaný prevzal. K okolnostiam, že nemal dôvod odoberať také veľké množstvo a tak rozmanitého automobilového tovaru

sa nevie vyjadriť a nevidí ani súvislosť so zrušením prevádzky žalobcu a zaslania pokusu o zmier s rovnakým dátumom, na tento pokus o zmier žalovaný nereagoval. K dodaniu a prevzatiu tovaru zo strany žalovaného došlo podľa predmetnej faktúry dňa 25.9.2018, teda niekoľko mesiacov po skončení pracovného pomeru žalovaného. 5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.9.2019, v ktorom zotrval na všetkých skutočnostiach ako ich uviedol v odpore. Pokiaľ žalobca uvádza, že faktúru vedie v účtovníctve, to nemá žiadny vplyv na podstatu veci a síce, že od nich tovar uvedený vo vystavenej faktúre neodobral a nie je dôvod, aby zaň zaplatil. Nie je pravdou, žeby na výzvu žalobcu - pokus o zmier nereagoval, pretože telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu a následne žalobcu, žiadal ho o vysvetlenie, pretože pokus o zmier nebol dôvodný, keďže chýbal právny základ - nebral od neho žiadny tovar. To, že bol zamestnancom žalobcu necelé 3 mesiace predtým ako bola vystavená faktúra môže zdanlivo nesúvisieť s vecou, ale v odpore poukázal na určité súvislosti, napr. údaje o ňom, vzhľad jeho podpisu, príp. jeho práca na prevádzke v Žiline, kde mala byť predmetná faktúra údajne vystavená. 6. Na pojednávaní dňa 11.11.2019 zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov na svojich písomných stanoviskách. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.2009 ako vedúci pobočky, pracovný pomer bol ukončený na základe vzájomnej dohody strán dňa 30.6.2018. 9. Žalobca faktúrou zo dňa 25.9.2018 č. W. XX-XXXXXX žalovanému ako zákazníkovi pod č. 30111 fakturoval vo faktúre špecifikovaný automobilový tovar - súčiastky v celkovej výške 2.754,14 €. Na uvedenej faktúre je uvedený dátum dodania tovaru 25.9.2018 so splatnosťou faktúry 4.10.2018. V záverečnej časti faktúry je pod poznámkou v časti referent uvedená pečiatka žalobcu a v časti tovar prevzal uvedené meno D. H. s podpisom. 10. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach v ktorých uvádzal, že si od žalobcu nič neobjednával, nič ani nepreberal, so žalobcom ukončil právny vzťah a po tomto ukončení ani nemal dôvod k žalobcovi ísť, odišiel odtiaľ s čistým štítom. Po ukončení prac. pomeru ho kontaktoval bývalý konateľ spoločnosti ohľadom faktúry, že si objednal a zobral nejaký tovar, že má pre neho faktúru, ktorú mu chce dať aby sa dohodli ako ďalej a už vtedy hovoril, že si nič neobjednal ani nič neprevzal. Konateľ spoločnosti mu telefonoval, mal cestu cez Žilinu, preto sa stretli v Žiline na pumpe. Uviedol mu, že mu ukáže faktúru a materiál ktorý si zobral. Túto faktúru mu ukázal a žalovaný mu povedal, že si žiadny tovar nezobral ani nebude nič platiť, lebo na to nemá dôvod. Chcel, aby tú faktúru podpísal že sa dohodnú na nejakom splátkovom kalendári. Túto faktúru však nepodpísal a vôbec si nie je vedomý toho, žeby nejaký tovar prevzal. V čase keď pracoval na pobočke žalobcu bol taký postup pri vydávaní a dodaní tovaru, že faktúra sa zakaždým robila na pobočke, pokiaľ to išlo rozvozom, dávali sa faktúry vodičom, ktorí viezli tovar k danému zákazníkovi. Ten ju tam podpísal a orazil pečiatkou pri prevzatí tovaru. Dodanie tovaru sa teda podpisovalo priamo na faktúre a nevypisovali sa osobitne dodacie listy. V niektorých prípadoch to bolo tak, že niektorí zákazníci mali nastavané dodacie listy, bolo to tak týždenne, od pondelka do piatku sa im vozil tovar a v piatok sa vystavovala faktúra. Nejaký tovar aj vracali čo im nepasoval, bol potom urobený mínusový dodací list a to čo zostalo v systéme sa zakaždým vyfakturovalo, robilo sa to každý piatok. Na pobočke sa vydával tovar aj pre fyzické osoby, ktoré chceli nejaký tovar a to keď prišiel zákazník, či už bol registrovaný alebo nebol, mohol si kúpiť diely. Pokiaľ nemal zákazník registráciu, tak sa zapísal ako nový zákazník, tam sa mu dávala aj zľava okolo 10 až 15 % a mohol si kúpiť u nich tovar a v takýchto prípadoch sa to platilo v pokladni v hotovosti. Niektorým zákazníkom sa vystavila faktúra, tá sa doručila zákazníkovi, vystavovali sa dva kusy, jedna faktúra išla zákazníkovi a jedna išla im do šanónu a v týchto prípadoch sa to hneď aj podpisovalo a na konci mesiaca sa takéto faktúry zasielali na pobočku. 11. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení poukazoval na to, že ide o klasický dodávateľský vzťah, kde faktúra slúži zároveň ako dodací list, preto je tam aj rubrika, že tovar prevzal. Uvedená faktúra prišla do centrály v centrále sa to realizovalo s tým, že bolo zistené, že faktúra nebola uhradená, preto sa pristúpilo k vymáhaniu. 12. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení poukázala na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žeby medzi zmluvnými stranami existoval nejaký vzájomný vzťah, na základe ktorého by mal žalovaný odobrať dané množstvo tovaru. Žalovaný faktúru a zároveň dodací list nepodpisoval. 13. Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Obč. zák., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody bez dôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 15. Podľa ust. § 490 ods. 1 Obč. zák., vznik zmlúv ktorými sa zakladajú záväzky sa spravuje ust. § 43 a nasl. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak. 16. Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 17. Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 18. So zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu je zrejmé, že v danej veci považoval za podstatné, že žalovanému na základe jeho objednávky dodal tovar, ktorý žalovaný prevzal, avšak fakturovanú sumu mu nezaplatil, súd preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny a skúmal, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy. 19. Z cit. zák. ustanovenia Obč. zák. vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Samotná kúpna zmluva je len zaväzujúcim právnym titulom, teda len právnym dôvodom na scudzenie veci, kúpna zmluva je preto konsenzuálnou zmluvou. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom medzi kupujúcim a predávajúcim, z ktorého vznikne záväzkový právny vzťah. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Zákon neustanovuje na vznik kúpnej zmluvy osobitnú právnu formu, v niektorých prípadoch sa kúpna zmluva uzaviera konkludentne, tak je tomu v prípade kúpy veci z ruky do ruky, pri nej je doba uzavretia zmluvy a plnenie časovo splývajú. Písomnú formu zákon vyžaduje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti. Pre uzavretie kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne. 20. Sporové konanie ovládané zásadou prejednacou, ktorú je potrebné chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva stranou tvrdená bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorá tzv. dôkazné bremeno neuniesla. Teória procesného práva teda podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien, ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti ktorú môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Rozsah dôkazného bremena teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis ktorý je na sporný vzťah aplikovaný, z toho totiž vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto zo strán je povinný stanovený okruh skutočnosti preukázať. Vzhľadom k tomu, že ku kúpnej zmluve dochádza na základe zmluvy bolo na žalobcovi dôkazné bremeno nielen o tom, že tovar žalovanému skutočne dodal, ale aj o tom, že dodaný tovar bol plnením v ich právnom vzťahu založenom kúpnou zmluvou. Uzatvorenie takejto zmluvy jednak žalovaný popieral a popieral aj odovzdanie a prevzatie predmetného tovaru, ako aj svoj podpis na faktúre, ktorá mala byť zároveň aj dodacím listom. V prejednávanej veci mal teda žalobca bremeno tvrdenia, že s odporcom uzatvoril kúpnu zmluvu, že predmet zmluvy žalovanému dodal a tento ho prevzal. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal a neboli preukázané ani predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, z ktorých vyplýva len to, že zo strany žalobcu došlo k fakturovaniu tovaru na základe vystavenej faktúry. Žalobca okrem tvrdenia, že k odovzdaniu tovaru došlo a predloženia vystavenej faktúry nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. 21. V danom prípade u vystavenej faktúry ide o súkromnú listinu, pri ktorej stačí formálne popretie jej správnosti druhou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdí skutočnosti, ktoré majú byť súkromnou listinou preukázané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR, ktorý vo svojom rozsudku spisová zn. 2Cdo 199/2005-RC 14/2010 vyslovil: „Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.“ V poznámke k uvedenému rozsudku je uvedené, že listinný dôkaz je nepriamym dôkazom,

spočíva v podaní určitej správy v písomnej forme zachytenej na hmotnom podklade ako je papier či iná podobná látka, ktorý možno predložiť súdu. Listiny sa delia na listiny verejné a listiny súkromné, zásadný rozdiel medzi nimi spočíva v dôkaznej sile, preto je okruh verejných listín zákonom presne určený ( ). Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny, ktorá je vymedzená v ust. a listiny súkromnej (t.j. tej, ktorá povahu listiny verejnej nemá) bol vyjadrený názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhou stranou, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno tej strany, ktorá tvrdila skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. . V prípade, keď strana poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej listiny, potom platí že stranu, ktorá túto listinu predložila dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a bremeno dôkazné. 22. Tak ako súd už uviedol vyššie, v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy, ako aj splnenie svojho záväzku predmet kúpy dodať, tieto skutočnosti žalobca nepreukázal a neboli preukázané ani predloženou faktúrou, ktorá mala byť zároveň aj dodacím listom. Súd v konaní nemal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, či už z titulu kúpnej zmluvy, alebo z iného právneho dôvodu. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať uplatňované peňažné plnenie na ním tvrdenom skutkovou základe, preto súd žalobu žalobcu zamietol. 23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorí vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).