Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-27-2018.pdf
PDF · 87.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, X. - G., právne zastúpený: JUDr. Hana Sopko, LL.M., advokátka, so sídlom Tehelná 9A, Trnava, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. R.. O.É. XX, O., o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „S.“ č. XXXXX/X - záhrada vo výmere 291 m2 a parc. č. XXXXX/X - záhrada vo výmere 21 m2 a odovzdať ich žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Súd vzájomnú žalobu zamieta.
IV. Súd žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.3.2018 domáha vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „S.“ č. XXXXX/X - záhrada vo výmere 291 m2 a parc. č. XXXXX/X - záhrada vo výmere 21 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti, resp. záhrada“) z dôvodu, že ich žalovaný užíva neoprávnene. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca dedením po svojom otcovi. K žalobe pripojil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12D/127/2016-69 zo dňa 20.04.2017 v dedičskej veci po neb. J. X., výpis z LV č. XXXX k.ú. O., výzvu žalobcu adresovanú žalovanému bez uvedenia dátumu a návrh Kúpnej zmluvy, oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.09.2017, príkaz na úhradu zo dňa 12.10.2017 a 21.04.2017, prihláška pohľadávky do dedičstva zo dňa 10.01.2017.
2. Žalovaný sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2018 domáha prikázania predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva za primeranú peňažnú náhradu žalobcovi z dôvodu, že žalovaný na vlastné náklady po ústnej dohode s právnym predchodcom žalobcu postavil na predmetných pozemkoch záhradnú chatku, v ktorej spoločne bývali do smrti poručiteľa a v súčasnosti v nej býva žalovaný sám. Výstavbu chatky financoval z dôvodu, že boli s právnym predchodcom žalobcu bratranci a dohodli sa, že právny predchodca žalobcu kúpi pozemok za 7.000,- € (1.7.2009) a žalovaný, v tom čase živnostník pracujúci v stavebníctve, postaví chatku. Tým, že dodal stavebný materiál a svojpomocne postavil chatku sa stal jej vlastníkom. Do výstavby chatky investoval asi 12.000,- €. Právny predchodca žalobcu bol v tom čase nezamestnaný. Žalovaný má záujem aj o odkúpenie pozemku od žalobcu, avšak
nedošlo k dohode o cene. K vyjadreniu pripojil Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 01.07.2009 a navrhol výsluch žalovaného.
3. Žalobca uviedol, že jeho otec predal rodinný dom za 33.194,- € rodinný dom, kúpil pozemok a teda mal hotovosť na výstavbu chatky približne 25.000,- €. Rodičia boli rozvedený od roku 2005 a otec na jeho výživu neprispieval. Otca navštívil v roku 2010 už v záhradkárskej osade. Následne ho otec 6 rokov nekontaktoval a až v roku 2016 mu oznámil, že je onkologicky chorý. Až do jeho smrti boli v kontakte a matka platila aj jeho pohreb. Po dedičskom konaní zaplatil za otca dlhy doposiaľ vo výške 3.567,83 €, pričom jeho jediným dedičstvom je práve záhrada. Navrhol žalovanému aj možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemky. K vyjadreniu pripojil Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 31.10.2018 č.k. 53Er 571/2015, výzvu na úhradu pohľadávky Ex 113/13 zo dňa 10.04.2018.
4. Žalovaný zotrval na tvrdení, že právny predchodca žalobcu nemal finančné prostriedky na výstavbu chatky, pretože bol závislý od drog a alkoholu. Poprel, že by sa žalobca s otcom stretávali až do jeho smrti. Uviedol, že zaplatil za otca žalobcu zameškané výživné 2.000,- €, nakoľko bol trestne stíhaný pre neplatenie výživného. Na základe „gentlmenskej dohody“, ak by jeden z nich zomrel, majetok by dostali deti rovnakým dielom. Táto dohoda nadväzovala na predchádzajúcu dohodu o výstavbe chatky. Tvrdil, že sa o právneho predchodcu žalobcu staral a živil ho až do smrti. O pohreb sa chcela postarať matka žalobcu, inak by pohreb tiež zabezpečil. S demontážou chatky žalovaný nesúhlasí, pretože stojí na betónovej platni a je pripojená na kanalizáciu. K vyjadreniu nepripojil žiadne listinné dôkazy.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že mimosúdne rokovania neboli úspešné z dôvodu nespolupráce žalovaného. Svoj nárok považuje žalobca za preukázaný. Žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Vzájomnú žalobu navrhla zamietnuť, nakoľko žalovaný okrem vlastného tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal že je vlastníkom chatky, ktorá je nezapísanou stavbou. Nepreukázal, že by kúpil stavebný materiál, že by vykonal stavebné práce. Nepreukázal akúkoľvek dohodu s právnym predchodcom žalobcu. Pozemok nie je možné prikázať do vlastníctva inému bez súhlasu vlastníka pozemku.
6. Pred prvým pojednávaním požiadali strany sporu o prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Žalovaný navrhol, že prvú časť kúpnej ceny 6.000,- € zaplatí hneď a zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatí v splátkach, so zriadením záložného práva. Súd dňa 20.03.2019 prerušil konanie. K mimosúdnej dohode neprišlo, pretože žalovaný sa nevedel vyjadriť k navrhovanej kúpnej zmluve. Na návrh žalobcu zo dňa 18.09.2019 súd pokračoval v konaní.
7. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, pričom neprítomnosť ospravedlnil len žalobca, prítomná bola právna zástupkyňa žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu do spisu do rozhodnutia vo veci uvedenými vyššie. Súd nedoplnil dokazovanie o jediný navrhnutý dôkaz a to výsluch žalovaného, nakoľko nebol prítomný na pojednávaní a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
8. Podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 135c OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). (1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (2) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. (3) Podľa § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 153 ods. 1,2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (1).
9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K žalobe a vzájomnej žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení v nich uvedených. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
10. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetné nehnuteľnosti - záhradu v záhradkárskej osade nadobudol právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo dňa 01.07.2009 za kúpnu cenu 7.000,- € do výlučného vlastníctva. Po smrti právneho predchodcu - otca dňa 07.09.2016 nadobudol žalobca predmetné nehnuteľnosti ako jediný dedič. Nehnuteľnosť užíval právny predchodca žalobcu spoločne so žalovaným a po smrti právneho predchodcu žalobcu ich užíva žalovaný sám a to bezodplatne. Uvedené skutočnosti neboli sporné. V konaní nebol žalovaným tvrdený žiadny právny dôvod užívania nehnuteľnosti, okrem ústnej dohody s právnym predchodcom žalobcu, že budú spolu užívať pozemky a bývať v chatke. Žalobca po nadobudnutí nehnuteľnosti vyzval žalovaného na jej odkúpenie za kúpnu cenu 10.000,- €. Pred prvým pojednávaním prebiehali mimosúdne rokovania za účelom odpredaja pozemkov, prípadne žalobca v konaní navrhoval aj uzatvorenie nájomnej zmluvy. K dohode ani v jednom prípade neprišlo pre nespoluprácu žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez právneho dôvodu, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
11. Ďalej sa súd zaoberal vzájomnou žalobou, ktorou sa žalovaný domáha prikázania predmetných nehnuteľností do svojho vlastníctva z titulu, že je vlastníkom záhradnej chatky postavenej na bližšie nešpecifikovanej parcele za primeranú náhradu. Žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o vlastníctve chatky nepreukázal. Žalobca spochybnil jeho tvrdenie, že financoval výstavbu chatky a že svojpomocne stavbu aj realizoval, rovnako uviedol, že právny predchodca žalobcu mal v čase výstavby k dispozícii sumu 25.000,- € po odpredaji rodinného domu, preto nebol dôvod, aby výstavbu chatky platil a realizoval výlučne zo svojich prostriedkov žalovaný. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadny dôkaz, okrem vlastného výsluchu, teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vlastníctve stavby. Žalovaný ani neuviedol a následne ani nepreukázal výšku primeranej náhrady za pozemky. Žalobca celú dobu deklaroval svoju ochotu dohodnúť sa na odpredaji predmetných pozemkov žalovanému. Z tohto dôvodu súd vzájomnú žalobu zamietol.
12. Okrem dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku súd vzájomnú žalobu zamietol aj z dôvodu, že náš právny poriadok neumožňuje podanie takejto žaloby, teda prikázať pozemok (bez súhlasu vlastník) za primeranú náhradu do vlastníctva vlastníka stavby postavenej na pozemku. V zmysle ustanovenia § 135c ods. 1,2 OZ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby len vlastník pozemku nie stavby. Vlastník stavby môže podať žalobu v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 OZ na zriadenie vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu za náhradu, avšak takýto nárok si v konaní žalovaný neuplatnil.
13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O nároku na náhradu trov konania ako aj konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca bol v oboch konania (vo veci samej i vzájomnej žalobe) plne úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konaní v celom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku II. a IV. rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Žalovaným pritom neboli tvrdené, a súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by žalobcovi nárok na náhradu trov konaní nepriznal. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol oslobodený od súdnych poplatkov nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, nakoľko žalobca sa konaniu snažil predísť a počas celého konania bol ochotný mimosúdne sa dohodnúť a práve žalovaný svojou nečinnosťou zavinil, že nedošlo k dohode.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).