Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-14-2019.pdf
PDF · 150.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súd o maloleté deti W. - A., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov U. W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., R.L. XXX, právne zastúpená JUDr. Stanislavou Ďurišovou, advokátkou, so sídlom Ilava, Ružová 112/18, IČO: 42 281 393 a O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., R. XXX, právne zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, o zákaz styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd n a r i a ď u j e rodičom maloletých detí A., nar. X. X. XXXX a I., nar. XX. XX. XXXX W., aby sa podrobili najmenej 10-krát odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zákazu styku otca s deťmi. V návrhu uviedla, že maloleté deti boli rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 6P/9/2018-98, zverené na čas po rozvode, na základe rodičovskej dohody, do jej osobnej starostlivosti a otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. V čase návrhu na rozvod manželstva žiadala upraviť styk otca s deťmi tak, aby sa tento s deťmi stretával raz za mesiac na tri hodiny za jej prítomnosti, keďže už v tom čase vzťah detí k otcovi nebol dobrý, nakoľko za prítomnosti syna ju bývalý manžel viackrát fyzicky napadol a zbil, čím sa ho syn bál, nechcel byť s otcom doma, plakával a niekedy hystericky kričal. Dcéra otca mala rada, no vnímala hádky a taktiež plakávala, keď jej manžel ubližoval. Prvý mesiac po rozvode, kedy styk otca s maloletými deťmi prebiehal za jej prítomnosti, bolo všetko v poriadku, avšak potom začali problémy, najmä syn A. odmietal ísť s otcom preč, hoci sa mu snažila vysvetliť, že otec ho má rád, že pôjde na pár hodín na výlet a potom sa vráti späť domov. Má za to, že nemôže deti nútiť k niečomu, z čoho majú strach a čo jednoznačne odmietajú. Dňa 03.10.2018 bol A. vypočúvaný prokurátorkou v trestnej veci domáceho násilia a keďže mal pred výsluchom strach, navštívila s ním klinickú psychologičku Mgr. Miroslavu Švrlovú, ktorá po rozhovore s A. odporučila vykonať výsluch bez prítomnosti oboch rodičov. Uviedla jej, že v rozhovore badala, že by rád hovoril a odpovedal na otázky a povedal o tom, čo videl a zažil, avšak len pri predstave, že by mal hovoriť v prítomnosti otca, sa cítil zablokovaný a ohrozený dôsledkom očakávaných následkov. Pred psychologičkou sa A. vyjadril, že nemá otca rád, pretože tento bije mamu a robí jej zle, pričom posledný incident, kedy potrebovala lekárske ošetrenie, sa maloletému stále opakuje v sne. Tiež jej psychologička uviedla, že keď je A. v škole, myslí na to, či otec nebije mamu, a preto je maloletý v škole zasnený, nepracuje na hodine a býva nepozorný. Napriek odporúčaniu psychologičky bol však syn vypočúvaný v
prítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, pričom otec mu pred výsluchom dohováral, čo má povedať. Ďalej uviedla, že dňa 15.01.2019, potom ako jej otec detí poschovával veci, prišli k ním jej otec s bratom a keď sa pýtali bývalého manžela, kde jej dal veci, tento na nich zaútočil v drevárni sekerou a kričal na nich, že ich zabije, pričom otec mal na bruchu seknutú ranu a pomliaždený, zlomený prst na pravej ruke od zápasu a brat mal zranenú pravú nohu. Celý tento skutok videli aj maloleté deti. Bývalý manžel ako obvinený z daného skutku však vo výpovediach klamal a staval sa do pozície obete. Od tohto času už nie je možné presvedčiť deti, aby s otcom šli niekam na výlet, keďže majú z neho panický strach. Je pravdou, že do tohto incidentu aspoň dcéra otca rada videla, avšak odvtedy má aj ona strach a začala sa o matku až chorobne báť, ráno nechce ísť od nej do škôlky. Dňa 11.02.2019, kedy otec s deťmi nemal byť, prišiel za dcérou do škôlky a za synom do školy, pričom dcéra plakala, bála sa ho a nechcela s ním nikam ísť rovnako ako syn, ktorý jej volal až po neho príde do školy. V závere uviedla, že otec sa o deti nikdy nezaujímal, neinformoval sa na nich ani ako sa im darí v škole, v škôlke, či o ich zdravotnom stave. Ak chcel niekam s deťmi ísť, bolo to len preto, aby sa ukázal, že sa o ne stará. Záujem otca o deti je hraný a tieto to cítia. Taktiež uviedla, že uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.01.2019, sp. zn. 7Tp/7/2019, bývalého manžela súd nevzal do väzby ale nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a prepustil ho zo zadržania, pričom súd prijal jeho písomný sľub, že povedie riadny život, že sa nedopustí trestnej činnosti a že sa z rodinného domu v obci O., ktorý dom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, odsťahuje a nebude doň vstupovať až do právoplatného skončenia trestného konania.
2. Matka vo svojej replike okrem vyššie uvedených skutočností uviedla, že otec maloletých detí ju viackrát fyzicky napadol a zbil, aj v prítomnosti A., ktorý sa otca ešte v čase, kedy boli manželia bál, nechcel byť s otcom doma a prosil ju, či nemôže prespať o starých rodičov zo strany matky. Ako A. zbadal otcovo auto a zistil, že je doma, rozplakal sa a niekedy až hystericky kričal. Dňa 14.04.2019, kedy si otec prišiel po deti spolu so svojím bratom a jeho deťmi, maloleté otca odmietli, pred strachom z neho zaliezli pod perinu a nikam s otcom ísť nechceli, I. plakala a A. žiadal, aby zavolala policajtov. O týždeň sa situácia zopakovala, otec detí si priviedol rodinu a kamarátov a ostali na dvore grilovať. I., keďže bola zvedavá, sa sem-tam pozrela z okna a zakývala svojmu kamarátovi a nie otcovi, ako to on tvrdí. Deti boli po celú dobu vystrašené, nechceli zísť z horného poschodia a mali pokazenú Veľkonočnú nedeľu. Hoci otec tvrdí, že o deti má záujem, nikdy sa telefonicky alebo SMS správou nepýtal, ako sa deti majú, či sú zdravé, ako sa im darí v škole alebo škôlke. O deti sa nezaujíma, keď majú sviatok, nepošle im darček ani im nezablahoželá. Deti sa bránia akémukoľvek kontaktu s otcom, a preto nesúhlasila so sedeniami s opatrovníkom, nakoľko by deti na tieto sedenia, ktorých sa mal zúčastniť aj ich otec, nedostala. Z dôvodu, že Mgr. Švrlová veľakrát prekladala sedenia a nemala čas s deťmi pracovať, skontaktovala sa so psychologičkou PhDr. Magdalénou Krasulovou, ktorá mala doteraz sedenia len s A.. V závere poukázala na správu z vyšetrenia psychologičky, podľa ktorej sú u maloletého A. prítomné známky neuroticizmu a postraumatickej stresovej poruchy, pričom táto odporučila nenútiť A. k stretávaniu s otcom proti jeho vôli.
3. K návrhu sa písomne vyjadril i otec maloletých detí, ktorý s návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť ako nedôvodný, pričom dôvody uvádzané matkou detí v návrhu považoval za vymyslené. Uviedol, že do 15.01.2019 žil spolu s matkou a deťmi v spoločnej domácnosti, pričom s deťmi udržoval pravidelný kontakt a styk, deti sa ho nebáli, trávili s ním radi svoj voľný čas. Dňa 15.01.2019 došlo k incidentu s otcom a bratom matky maloletých detí, po ktorom incidente sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a stratil akýkoľvek kontakt s deťmi. Nie je pravdou, že napadol otca a brata matky detí sekerou, práve naopak, on sám bol napadnutý nimi vo vlastnom dome, pričom v danej veci prebieha trestné konanie a poukázal na skutočnosť, že platí ústavná zásada prezumpcie neviny, a preto sa na neho nehľadí ako na trestaného, resp., že trestný čin spáchal. Matka maloletých detí sa mu už dávno pred rozvodom prostredníctvom SMS správ vyhrážala, že na deti môže zabudnúť, ani jedenkrát do mesiaca ich neuvidí a bude na deti len platiť. Opakovane žiadal matku maloletých detí aby mu tieto pripravila na styk a odovzdala v čase, ktorý mu bol určený, avšak matka deti nikdy nepripravila a ani mu ich neodovzdala, nakoľko tvrdila, že sa ho deti boja. Celé konanie matky maloletých detí navodzuje dojem, že takéto konanie mala dávno pripravené s cieľom zamedziť mu styk s jeho deťmi. Má za to, že matka používa deti ako zbraň proti nemu, keďže vzájomné vzťahy sú medzi nimi naštrbené. K tvrdeniu matky, že sa ho deti boja uviedol, že keď bol osobne po deti v ich bydlisku, kedy matka mu deti odmietla dať, maloletá I. mu mávala z okna, avšak po chvíli bola nejakou osobou od okna odtiahnutá. Poukázal na ustanovenie § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pričom podľa jeho názoru, matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že zakázať mu styk s deťmi je v záujme maloletých, a zároveň má za to, že ani neexistujú
takéto dôvody, keďže svoje deti má rád, chce s nimi aj naďalej tráviť čas, udržiavať stály styk a nikdy sa k deťom nesprával agresívne.
4. Otec sa vo svojej duplike stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý opatrovník sám uviedol, že v záujme maloletých detí je aby udržiavali rodinné zväzky, pričom deti majú právo, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne. Tiež uviedol, že od momentu, kedy bol nútený opustiť spoločnú domácnosť sa snažil o styk s deťmi, no matka detí mu v tomto neustále bráni. Otec poukázal na tú skutočnosť, že A. nemohol incident zo dňa 15.01.2019 vidieť, nakoľko bol v tom čase doma a nebolo z technického hľadiska možné, aby útok tak, ako ho popisuje poškodený v trestnom konaní a matka detí, pričom títo nespomínajú, že maloleté deti boli na mieste činu, by bol v blízkosti útoku. To, že matka nechcela maloletého A. nechať zhovárať sa s pracovníkmi úradu práce bez jej prítomnosti len dokazuje, že maloletý je pod jej veľkým vplyvom, pričom matka chce kontrolovať, čo povie a podsúva mu svoju pravdu, resp. to, čo chce, aby si maloletý myslel, že je pravda. Ďalej uviedol, že od začiatku sa snaží o pravidelný kontakt s deťmi aj za pomoci úradu práce, pričom matke navrhoval stretávanie sa s deťmi v prítomnosti pracovníkom úradu, avšak matka toto odmietla. Má za to, že matka si svoju povinnosť, pripraviť deti na stretnutie, riadne neplní, skôr maloleté deti navádza, aby o otca nejavili záujem, nechceli sa s ním stretnúť, čo je v rozpore so záujmom maloletých detí.
5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2019 uviedol, že obaja rodičia kontaktovali v období od februára do mája 2019 orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde otec maloletých detí sa domáhal stretnutia s nimi, ktoré stretnutia mu matka od 15.01.2019, po incidente otca s príbuznými matky, neumožňovala. Otec uviedol, že si nechce násilím vynucovať stretnutie s deťmi nakoľko vie, že sú matkou veľmi ovplyvňované. Matka uviedla, že od uvedeného incidentu majú detí z otca strach a nechcú s ním komunikovať ani sa stretávať. Rodičom maloletých detí bolo poskytnuté sociálne poradenstvo ako i ponúknuté sprostredkovanie odborného poradenstva a pomoci deťom, čo však matka odmietla a žiadala, aby otcovi dohovorili, nech sa s deťmi nekontaktuje. Otec maloletých detí bol po udalosti zo dňa 15.01.2019 vzatý do väzby, z ktorej väzby bol po štyroch dňoch prepustený a väzba mu bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, pričom sľúbil, že do spoločného domu nevstúpi. Otec bol toho času stíhaný pre ublíženie na zdraví, no vyšetrovanie nie je ešte ukončené, avšak nie je stíhaný pre ublíženie voči bývalej manželke alebo deťom. Sám otec tvrdí, že deti neboli svedkami tohto incidentu, pri ktorom bol práve on napadnutý rodinnými príslušníkmi matky maloletých detí. V rámci výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v záujme predchádzania nepriaznivým vplyvom rozvodu na deti, stabilizovania stavu detí, ktoré boli vystavené traumatickej udalosti a zabezpečeniu podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s druhým rodičom, bol požiadaný psychológ referátu poradensko-psychologických služieb o poskytnutie pomoci deťom, A. V. I., ako aj ich rodičom. Matka maloletých detí odmietla prítomnosť otca na týchto sedeniach, pričom otec bol prístupný ku všetkému, čo by pomohlo jeho deťom a jeho kontaktu s nimi. Psychologička zrealizovala úvodnú motivačnú konzultáciu individuálne (na žiadosť matky) s matkou a individuálne s otcom. Matka zabezpečila toho času psychologickú starostlivosť oboch detí u Mgr. Švrlovej, avšak nedala súhlas na spoluprácu s deťmi, a preto navrhovaná konzultácia s maloletými deťmi nemohla byť realizovaná.
6. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 13.08.2019 kolízny opatrovník poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodiča a sú rovnocenní partneri pre svoje dieťa. Dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Otec nie je stíhaný a ani nebol odsúdený za násilie páchané voči svojim maloletých deťom. Je v záujme maloletých detí, aby udržiavali rodinné zväzky s otcom, pričom majú právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne. Matka maloletých detí by sa mala snažiť a podieľať sa na udržiavaní citovej väzby medzi otcom a maloletými deťmi, je povinná viesť deti k tomu, že majú dvoch rodičov. Matka do záznamu zo dňa 30.07.2019 uviedla, že deti sú toho času spokojné a že ich otec nekontaktuje. Zo strany opatrovníka bola rodine ponúkaná spolupráca so psychológom, avšak matka tvrdí, že deti sú teraz stabilizované a že od apríla majú kľud a bolo by najlepšie, keby otec deti nevyhľadával. Pri zisťovaní názoru maloletých detí na situáciu v rodine, A. uviedol, že teraz mu je dobre, má prázdniny a je s mamou. Bývaval aj s otcom ale teraz s ním nie je, lebo sa bojí, pretože ublížil dedovi (sekol mu do oblasti hrudníka). Za otcom mu nie je smutno, nechce ho vidieť, je na neho nahnevaný a už mu nikdy neodpustí, čo urobil dedovi. Otec je podľa neho zlý a krutý voči ním všetkým. Maloletá I. sa rozhovoru zúčastniť nechcela. Otec pri pohovore uviedol, že s deťmi nie je v kontakte, matka ho o deťoch neinformuje, deti na styk s ním nepripravuje a nereaguje ani na telefonáty a SMS správy. Otec
má záujem byť s deťmi v kontakte, nikdy im neublížil, avšak nepraje si styk vynucovať násilnou formou. Napríklad, aj keď mal A. sviatok, chcel mu priniesť darček, zablahoželať mu, avšak nemal možnosť, tak ho aspoň telefonicky kontaktoval, ale A. nereagoval.
7. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že strach A. z otca sa prejavuje už od 02.10.2018, kedy mal byť za prítomnosti opatrovníčky vypočutý ako svedok v rámci trestného konania v postavení svedka a má za to, že návrh je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.
8. Právny zástupca otca na pojednávaní poukázal na tú skutočnosť, že maloletý A., ako vyplynulo z nahrávky, nemá pri rozhodovaní svoje informácie, práve naopak, je zrejmé, že dieťa incident zo dňa 15.01.2019 vidieť nemohlo a ani nemohlo vidieť ako otec utrpel zranenie hlavy, a preto žiadal návrh zamietnuť.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že maloletý A. nebol pred opatrovníkom vypočutý v rámci trestného konania, ale išlo o priestupkové konanie, ktoré sa viedlo na okresnom úrade, kde matka predložila potvrdenie od Mgr. Švrlovej, že dieťa nemá byť vypočúvané za prítomnosti otca, nakoľko má z neho strach. Sám kolízny opatrovník bol na konaní prítomný, pričom sa maloletého A. opýtal, či sa otca bojí, avšak A. uviedol, že z otca strach nemá a následne sa pristúpilo ku kladeniu otázok, na ktoré otázky A. odpovedal. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že sa na orgán obrátila Mgr. Švrlová a žiadala, aby cestou psychologičky na úrade spolupracovali s rodičmi na vyriešení danej situácie a že ona bude potom riešiť deti po stránke psychologickej a psychiatrickej, nakoľko A. mal problém, no otca neodmietal úplne, avšak matka nedala psychologičke z úradu súhlas na spoluprácu. Kolízny opatrovník tiež poukázal na to, že na ich oddelenie sa dostavil otec s tým, že o deťoch nič nevie, bolo mu dané poučenie, že má právo informovať sa na deti v škole a v škôlke o ich výsledkoch ako aj u lekársky ohľadom ich zdravotného stavu. Nie je pravdou, že by kolízny opatrovník poslal otca za deťmi priamo. Rovnako uviedol, že nie je pravdou, že by maloletý A. bol vypočúvaný v odvolacom konaní ku skutočnosti, či sa otca bojí, ale išlo o pohovor, ktorý bol vykonaný v rámci výkonu rozhodnutia o úprave styku, pri ktorom pohovore nebol A. dopytovaný, či sa otca bojí, ale aký má na celú situáciu názor, kde v jeho názore sa samozrejme prejavili informácie zo strany matky. Vzhľadom na uvedené žiadal opatrovník návrh matky zamietnuť, a zároveň zdôraznil, že sa jedná o konflikt rodičov, do ktorého boli zatiahnuté aj deti, pričom matka zjavne komunikuje o celej situácii so synom, čo však nie je vhodné a pre deti je to stresujúce. V závere kolízny opatrovník poukázal na to, že matke sa práca Mgr. Švrlovej javila ako nedostatočná, a preto si matka našla inú psychologičku, ktorá sa mala vyjadriť, že toto potrebuje čas, avšak opatrovník je toho názoru, že spolupráca s deťmi je potrebná ihneď a navrhol, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu, prostredníctvom ktorého by danú situáciu zvládli.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a prečítaním, resp. oboznámením obsahu Rodných listov maloletých detí, Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 6P/9/2018-98, Správ klinickej psychologičky Mgr. Miroslavy Švrlovej zo dňa 02.10.2018 a zo dňa 04.04.2018, Zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 16.01.2019, Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného M. M. (starého otca maloletých detí) zo dňa 17.01.2019, Zápisnice o výsluchu svedka
- poškodeného M. M. (strýka maloletých detí) zo dňa 17.01.2019, Úradných záznamov ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov zo dňa 30.01.2019, zo dňa 05.02.2019, zo dňa 11.02.2019 a zo dňa 05.04.2019, Listu zástupkyne MŠ R.L., Výzvy na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu zo dňa 14.03.2019, sp. zn. 6Em/1/2019-10, Potvrdenia OR PZ PB zo dňa 14.04.2019, SMS správ, Správy klinickej psychologičky PhDr. Magdalény Krasulovej zo dňa 17.06.2016, Zvukového záznamu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Maloletý A., nar. XX.XX.XXXX a maloletá I., nar. XX.XX.XXXX sú deti U. W., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a O. W., nar. XX.XX.XXXX.
12. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 6P/9/2018-98, právoplatným a vykonateľným dňa 20.08.2018 súd, okrem iného, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti W. - A. V. I., na čas po rozvode, manželov U. V. O. W., zverili do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok boli oprávnení obaja rodičia, pričom otcovi detí bol upravený styk tak, že je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať každú nedeľu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, za prítomnosti matky do 08.09.2018 a ďalej bez prítomnosti matky, kedy si otec
v stanovený čas deti od matky prevezme pred jej bydliskom a v stanovený časť deti matke odovzdá pred jej bydliskom.
13. Zo správy klinickej psychologičky Mgr. Miroslavy Švrlovej zo dňa 02.12.2018 bolo zistené, že matka požiadala o psychologickú konzultáciu z dôvodu, že maloletý A. mal byť dňa 03.10.2018 vypočutý na súde v trestnej veci domáceho násilia za prítomnosti otca a jeho právneho zástupcu. Zo správy bolo tiež zistené, že A. pri rozhovore so psychologičkou uviedol, že nemá rád tatina, pretože bije mamu a robí jej zle, pričom popísal aj niektoré incidenty, kedy otec napadol matku. Psychologička doporučila, aby maloletý A. bol vypočúvaný bez prítomnosti oboch rodičov, nakoľko v prípade, že by sa mal výsluch maloletého dieťaťa realizovať za podmienok, o akých matka dostala informáciu a ktorú verbalizovala aj v rámci psychologickej konzultácie, bolo by dieťa vystavené silnému emočnému tlaku a týmto úkonom viktimizované, keďže v rozhovore s A. psychologička badala, že by rád hovoril a odpovedal na otázky o tom, čo videl a čo sa stalo, avšak už len pri predstave, že by mal hovoriť v prítomnosti otca, sa cítil zablokovaný a ohrozený dôsledkom očakávaných následkov.
14. Dňa 30.01.2019 sa dostavil na úrad práce otec maloletých detí, ktorý oznámil, že dňa 15.01.2019 došlo v ich dome ku konfliktu s jeho bývalým svokrom a švagrom, pričom skončil vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej väzby bol prepustený. Na súde zložil sľub, že až do ukončenia vyšetrovania nevstúpi do domu, avšak má záujem byť s deťmi opäť v kontakte, za tým účelom kontaktoval aj matku detí, ktorá telefonáty ani SMS správy neakceptuje. V závere uviedol, že maloletý A. je pod veľkým vplyvom matky, pred konfliktom býval spolu s rodinou, s deťmi bol aj v nedeľu, dňa 13.01.2019, na sánkovačke a deti boli šťastné.
15. Z piatej strany zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 16.01.2019 bolo zistené, že obvinený ku skutku, ku ktorému došlo dňa 15.01.2019 v čase okolo 20:00 hod. okrem iného uviedol, že večer k nim prišiel bývalý svokor s bývalým švagrom, ktorých požiadal, aby odišli, nakoľko podľa výrazu tváre svokra videl, že sa s ním neprišiel rozprávať ale naplniť vyhrážky, ktorými sa mu v minulosti opakovane vyhrážal. Aby predišiel konfliktu v dome, odišiel do kotolne, pričom dvere od kotolne nemohol zatvoriť, lebo sa do nich opreli svokor so švagrom, tieto vypadli z pántov a pritlačili ho o kotol, ktorý kotol sa nachádza za dverami. Následne sa dal na útek, no svokor so švagrom ho prenasledovali aj do drevárne, pričom svokor držal v ruke kutáč alebo tyč, a preto na svoju obranu siahol po sekere v drevárni. Obaja sa na neho vrhli, svokor ho udieral päsťami do hlavy, švagor ho chytil pod krk a škrtil, pričom v rukách držal stále sekeru, ktorou ich chcel odtlačiť, avšak svokor na neho spadol a bil ho aj po hlave, ktorú mu potom museli zošívať. Svokor mu rozviazal ruky a odišiel, pričom so švagrom sa rozprával až do príchodu polície.
16. Zo šiestej strany zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného M. M. (starého otca detí zo strany matky) zo dňa 17.01.2019 vyplynulo, že tento sa vyjadril k incidentu zo dňa 15.01.2019 a okrem iného uviedol, že išiel spolu so synom za dcérou k ním domov, kde jej bývalý manžel v drevárni, potom ako sa domáhal, aby im uviedol, kde schoval dcérine veci, schytil sekeru a pri údere ho udrela sekera do brucha. Pri druhom údere ho už syn chytil pod krk, padli na zem, pričom tvrdil, že celú situáciu videli aj maloleté deti.
17. Zo šiestej strany zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného M. M. (strýka maloletých detí zo strany matky) zo dňa 17.01.2019 bolo zistené, že tento sa vyjadril k incidentu zo dňa 15.01.2019 a okrem iného uviedol, že krátko pred ôsmou hodinou večer ho matka požiadala, aby šiel s otcom k sestre, že sú u nich nejaké zvady. Dvere otvorili deti, pričom švagor ich privítal dlhým imbusovým kľúčom v rukách a rozbehol sa proti nim, aby odišli z domu, bral to ako vyhrážku, nevyzeralo to nebezpečne. Ohľadne schovaných vecí mu švagor povedal, že jeho do toho nič nie je a odišiel do kotolne, pričom išli spolu s otcom aj so sestrou za ním. Švagor sa tam chcel zatvoriť a pri pretláčaní dvere vyskočili z pántov. Potom pokračoval do drevárne, kde rovnako išli za ním, pričom švagor mal v rukách stále imbusový kľúč, v drevárni ho vymenil za sekeru a rozbehol sa proti nim so sekerou nad hlavou, čo ich šokovalo, pretože dovtedy ich nikdy fyzicky nenapadol. Otec sa postavil medzi neho a švagra a rukami stlmil úder sekerou, následne sa s otcom vrhli na švagra, pričom v tom zhone sa na nich zavesila aj sestra a všetci sa zvalili na zem. Potom chytil švagra pod krk, priškrtil ho a pustil ho až keď sa ukľudnil.
18. Dňa 05.02.2019 sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov dostavila matka maloletých detí, ktorá uviedla k akému incidentu došlo dňa 15.01.2019 a že kvôli tejto situácii majú deti strach z otca a nechcú sa s ním stretávať, a preto na súdom upravený styk s otcom nešli.
19. Dňa 11.02.2019 sa matka maloletých detí opätovne dostavila na úrad práce, aby oznámila, že ju kontaktovala riaditeľka MŠ R., ktorá jej uviedla, že do škôlky za maloletou I. prišiel otec, I. sa ho bojí, plače a nechce s ním odísť preč. Rovnako ju kontaktoval aj syn A., že v škole bol otec, ktorý ho volal sa kúpať, avšak A. odmietol s otcom odísť a žiadal, aby matka pre neho prišla do školy z dôvodu strachu, že keď pôjde zo školy, otec ho tam bude čakať.
20. V rovnaký deň (11.02.2019) sa dostavil na úrad práce aj otec maloletých detí, ktorý poukázal na skutočnosť, že matka mu do dnešného dňa neumožnila stretnutie sa s deťmi, hoci ju pravidelne o stretnutie žiadal. Informoval sa u detskej lekársky MUDr. Martišovej na zdravotný stav detí a taktiež sa bol pozrieť za maloletou I. v materskej škôlke, pričom dcéra ho držala za ruku, nechcela ho pustiť, bola šťastná a na rozlúčku mu dala aj pusu. Taktiež bol aj v škole za synom A., s vedomím riaditeľa školy, ktorý bol jeho návšteve rád, avšak podľa otca bolo na A. vidieť, že nevie, čo má povedať. Na rozlúčku mu syn povedal, že ho má rád, že I. poslúcha a dal mu bozk na líce.
21. Zástupkyňa Materskej školy R. sa listom vyjadrila k návšteve otca maloletých detí v materskej škole, v ktorom liste uviedla, že dňa 11.02.2019, kedy sa deti obliekali a prezúvali na pobyt vonku, vošiel do budovy materskej školy otec maloletej I., ktorý bez pozdravu doslova vletel do šatne detí bez toho, aby bol ohlásený vopred, resp. bez upovedomenia vedenia materskej školy. Podišiel k svojej maloletej dcére I., ktorá sa ihneď rozplakala a nátlakovým spôsobom sa jej pýtal, či sa ho bojí, na čo maloletá I. sa roztriasla a pýtala sa, kedy pôjde domov s dedkom. Následne otec vložil maloletej I. do rúk hračku so sladkosťou, avšak I. bola rozrušená a i naďalej plakala a dožadovala sa odpovede, kedy pôjde domov s mamou a dedkom. Kolegyňa zobrala deti von a otec maloletej jej začal vysvetľovať, že ho do škôlky poslali z úradu práce, aby zistil, či sa ho vlastné deti boja, pričom uviedol, že matka hučká maloleté deti proti nemu. Po vysvetlení, že ich práca nespočíva v riešení partnerských problémov, otec maloletej I. bez pozdravu odišiel. Rovnako z listu bolo zistené, že zástupkyňa materskej školy kontaktovala i úrad práce, kde jej bolo povedané, že otcovi maloletej nedali žiadne poverenie na zistenie a overenie psychického stavu maloletej I.. V závere listu zástupkyňa uviedla, že matka sa o maloletú I. príkladne stará, dieťa je vždy čisté, upravené, do materskej školy prichádza v dobrom zdravotnom stave, je šikovná, napreduje, je samostatná a vidno na nej vzornú až úzkostlivú starostlivosť matky. Citovo je dieťa fixované na matku a starých rodičov.
22. Výzvou na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu zo dňa 14.03.2019, sp. zn. 6Em/1/2019-10, bola matka maloletých detí, ako povinná. v zmysle ustanovenia § 379 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vyzvaná na rešpektovanie rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 6P/9/2018-98 a umožnila styk otca, ako oprávneného, s maloletými deťmi, aby nemarila výkon tohto rozhodnutia a aby dôsledne rešpektovala povinnosti vyplývajúce z vykonateľného rozhodnutia. Zároveň bola vo výzve poučená, že ak výzva zostane bezvýsledná, môže byť voči nej nariadený výkon rozhodnutia, a to ukladaním pokút v zmysle § 382 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, až do výške 1 000,- eur, alebo zastavená výplata rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa. V prípade, že úkony a opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostanú bezvýsledné, bola matka poučená, že súd výkon rozhodnutia uskutoční.
23. Zo správy klinickej psychologičky Mgr. Miroslavy Švrlovej zo dňa 04.04.2019 bolo zistené, že danú správu si vyžiadala matka pre účely súdu, v ktorej správe psychologička uviedla, že maloletý A. bol prvýkrát v psychologickej ambulancii v októbri 2018, kde o konzultáciu požiadala matka dieťaťa v súvislosti s výsluchom dieťaťa v trestnej veci vedenej proti otcovi dieťaťa. Na základe rozhovoru s matkou dieťaťa ako aj samotným dieťaťom vyplynulo, že v rodine sa objavovali agresívne útoky zo strany otca voči matke, najmä pod vplyvom alkoholu. Agresivita otca mala negatívny dopad na emočné prežívanie A., a zároveň narušila aj vzťah medzi dieťaťom a otcom.
24. Z úradného záznamu zo dňa 05.04.2019 bolo zistené, že matka maloletých detí sa dostavila na úrad práce za účelom, aby opatrovník maloletých detí viedol matku k dobrovoľnému plneniu rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn. 6P/9/2018-98, v zmysle ustanovenia § 380 Civilného mimosporového poriadku. Taktiež bolo z úradného záznamu zistené, že matka opätovne
poukazuje na incident zo dňa 15.01.2019 ako i na tú skutočnosť, že svedkami tejto udalosti boli aj maloleté deti, ktoré z otca od tejto doby majú strach, nechcú sa s ním stretávať, nakoľko videli ako ich otec sekol dedkovi sekerou do brucha. Na základe uvedeného matka detí uviedla, že nemá záujem deti presviedčať, aby išli s otcom von a ani ich na stretnutie s otcom pripravovať, keďže aj ona sama má z neho strach.
25. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici zo dňa 14.04.2019 bolo zistené, že toto potvrdenie bolo vydané na žiadosť matky, pričom matka maloletých detí o 21:20 hod. oznámila na polícií, že v čase o 08:50 hod. otec detí spolu so svojím bratom L. prišli k ich domu a myslela si, že si prišiel pre deti, s ktorými sa má právo stýkať, avšak otec detí jej vôbec nedal vedieť, že si po deti príde. L. W. (brat otca maloletých detí) sa pokúšal vojsť do domu, avšak kľúč, ktorý mu dal otec detí, nepasoval (matka maloletých detí vymenila zámku), tak to skúsil cez dvere na prístrešku, ktorý bol zaistený. Následne búchal na dvere ako i okná a deti potom ako vzhliadli svojho otca, sa začali báť a plakať, nechceli sa s otcom stretnúť.
26. Podľa záveru vyšetrenia klinickej psychologičky PhDr. Magdalény Krasulovej zo dňa 17.06.2019 má maloletý A. v klinickom obraze prítomné známky neuroticizmu a známky postraumatickej stresovej poruchy (ťaživé sny, neurotické symptómy, prítomnosť živých obrazov - bojí sa, keď vidí v živých obrazoch ako otec drží sekeru a zaháňa sa na dedka, ako ho sekol, ako prišla záchranka,...). Pri silnejších zvukoch sa strháva. Niekedy sa otáča, myslí si, že vidí otca, má vtedy strach, že otec zas niekomu ublíži, že sa niečo stane. Po prežití psychickej traumy zo dňa 15.01.2019 je maloletý neustále konfrontovaný so skutočnosťou, že bude musieť ísť k otcovi, čo on odmieta, pod hrozbou, že to matke nezabudne. Uvedené si asociuje s predošlými útokmi otca na matku, pričom otec je na základe týchto skúsenosti vnímaný maloletým A. ako „zlý“, nedôveruje mu a odmieta sa s ním stretávať. Ďalej zo správy bolo zistené, že psychologička odporučila pokračovať v psychoterapii, najmenej rok, a to najmä formou hry.
27. Z predložených SMS správ, zo strany otca ako aj zo strany matky, bolo okrem iného zistené, že už v apríli 2018 matka oznámila otcovi, aby zabudol na deti, že tieto neuvidí ani jedenkrát do mesiaca a že bude len na ne platiť. Tiež zo správ vyplynulo, že otec od januára 2019 žiadal, resp. oznamoval matke, že sa s deťmi chce stretnúť v čase, v ktorom má s deťmi určený styk, pričom matka len uviedla, že sa ho detí boja a nechcú s ním ísť.
28. Zo zvukového záznamu, ktorý záznam bol vyhotovený kolíznym opatrovníkom v rámci konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6Em/1/2019, o výkon rozhodnutia, a v ktorom bol zisťovaní názor maloletého A. na celú situáciu, bolo, podľa slov A., zistené, že s otcom niekedy býval ale teraz s ním nie je, pretože sa ho bojí. Bojí sa otca z dôvodu, že sekol dedka, ktorú udalosť videl, čím otec dedkovi ublížil a bál sa o deda. O otca sa nebál, lebo jemu sa nič nestalo. Až keď prišla záchranka, udieral si otec hlavu o drevo a potom klamal, že mu to urobili. Maloletý tiež uviedol, že za otcom mu nie je smutno a ani ho nechce vidieť, je na otca hrozne nahnevaný a už mu nikdy neodpustí, čo urobil dedkovi. Nikdy s otcom nechce byť, lebo aj mame robil zle, vykrútil jej ruky, aj tri razy. Podľa slov A. otca nechce vidieť ani I., tiež sa bojí. V závere pohovoru maloletý A. uviedol, že otec je zlý a ukrutný voči ním všetkým.
29. Matka na pojednávaní poukázala na tú skutočnosť, že sa snažila viesť deti k stretávaniu sa s otcom ako jej bolo určené v rozvodovom konaní, avšak po incidente pri rodinnom dome sa ho deti začali báť, pričom ona sama sa ho bojí, keďže aj voči nej prejavoval agresivitu, a preto v ten deň zavolala svojmu otcovi. Má za to, že nie je iný spôsob ako styk otca s deťmi zakázať. Nespolupracovala so psychologičkou a úradom práce, nakoľko so psychologičkou sa nevedeli dohodnúť na termínoch. Našla novú psychologičku v Novom Meste nad Váhom, kde s A. bola v lete a má ju opätovne kontaktovať v januári. Podľa psychologičky je maloletý A. vystavený stresu, lebo sa mu pripomína incident a že keď to všetko utíchne, bude s ním pracovať, aby na to zabudol. S maloletou I. k psychologičke nechodievala, pretože I. odmietala rozprávať a obe psychologičky jej povedali, že je ešte malá a že potrebuje čas. Tiež matka poukázala na to, že otec bol za deťmi až v apríli tohto roku, teda po štyroch mesiacoch, pričom prišiel spolu so svojím bratom L. a jeho dvomi deťmi, ktorým I. kývala z okna. L. sa snažil dostať do domu, búchal a trieskal na dvere, preto ona aj deti mali strach. Je pravdou, že otec doniesol deťom hračky, ktoré deťom odovzdala, avšak neboli to darčeky na narodeniny alebo meniny. Čo sa týka návštevy otca v škôlke, k tomu došlo v pondelok, v deň, kedy nemá upravený styk s deťmi, pričom riaditeľka škôlky jej volala, že I. je zľaknutá a hrozne plače. Rovnako v ten deň bol aj za A. v škole a syn jej volal, že
v škole bol on (tak volá ževraj svojho otca) a že mu sľúbil, že s ním pôjde na kúpalisko, lebo sa ho bál. Pokiaľ išlo o opekačku, na túto prišiel otec detí spolu s bratom a kamarátmi aj ich deťmi, kde sa opätovne správali tak, že vzbudzovali v maloletých deťoch strach a keďže mala za to, že nemali čo robiť na jej pozemku, zavolala policajtov, pričom hliadka jej povedala, že na pozemku byť môžu, len nemajú vyvolávať v deťoch obavy.
30. Otec na pojednávaní poukázal na to, že má svoje deti rád, bol s nimi každý deň, že sa snažil im dať všetko a venoval im svoj čas. Odmietol tvrdenia, že sa ho deti báli už počas manželstva, pretože keď ich matka potrebovala ísť na diskotéku alebo po svojich veciach, písala mu SMS správy, kedy po deti príde. Pokiaľ išlo o čas po incidente, vyzýval matku, aby mu deti na styk pripravila, avšak keď po deti prišiel, nedala mu ich. Druhýkrát si styk nahrával, pričom I. mu kývala z okna. Je pravdou, že bol za I. v škôlke, táto bola ľútostivá, plakala, avšak riaditeľka mu povedala, že to robí vždy, keď po ňu príde niekto z rodiny, no o dva mesiace napísala na sociálku list, že dieťa pred ním plakalo a že sa o deti nestará. Poukázal na skutočnosť, že riaditeľka v škôlke je susedou rodičov matky maloletých detí. Rovnako bol aj v škole za A. a keď sa ho opýtal, či pôjde s ním na výlet, ak mu mama dovolí, bez problémov povedal, že pôjde, ale keď sa to matka dozvedela, hneď volala na sociálku, že jej syn telefonoval, že bol za ním v škole a že preto sa bojí ísť zo školy. Ďalej otec uviedol, že s deťmi chce byť častejšie, že mu nestačí styk upravený súdom. Deti s ním boli šťastné, syna naučil veľa vecí. V čase, keď bol styk upravený s prítomnosťou matky detí, chodievali všetci po výletoch, do ZOO a podobne, čo sa deťom páčilo a boli spokojné. Pokiaľ išlo o darčeky pre deti napríklad k narodeninám, darčeky poslal deťom prostredníctvom brata, ktoré darčeky prebrala matka detí. Tiež písal A. aj SMS správu, na ktorú mu syn odpísal, avšak má za to, že správu s takýmto obsahom nemohol on ako 8-ročný napísať. Čo sa týka grilovačky na dvore rodinného domu uviedol, že mal zákaz zdržiavať sa len v dome, nie zákaz k prístupu na pozemok. V ten deň prišiel spolu s bratom a jeho dvoma deťmi, mali so sebou gitaru, chcel urobiť svojim deťom program a nerobili žiaden humbuk. Hoci matka detí tvrdí, že sa ho deti boja, nedovolila deti vidieť ani bratovi, ktorý je krstným otcom I., pričom deti od januára nevideli ani jeho rodičia.
31. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny, h) podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
33. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
34. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
35. Podľa § 40 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimisporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
36. Podľa § 121 CMP, rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
37. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa; čl. 5 Zákona o rodine). V prípade, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmú to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujme dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (pozri rozhodnutie R 96/1967).
38. V prípade rozhodovania o zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom musí konajúci súd vychádzať z premisy, že záujmom maloletého dieťa je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Len ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže, pričom obmedzenie alebo zakázanie styku je podľa právnej teórie osobitný druh obmedzenia rodičovských práv a povinností. Prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom.
39. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a považuje sa za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa, ktoré práva sú upravené v zákone o rodine. Európsky súd pre ľudské práva vo veci K. a T. proti Fínsku judikoval, že byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života a opatrenia, ktoré by im v tomto zabraňovali, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Európskeho dohovoru.
40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú hlboko a vážne rozvrátené a narušené, pričom maloletý A. je do negatívnej situácie medzi jeho rodičmi vťahovaný a hlavne s poukazom na zvukový záznam (napr. uviedol - otcovi nikdy neodpustí, že ublížil dedkovi; nikdy viac s otcom nechce byť; otec je zlý a ukrutný voči ním všetkým; otec si sám spôsobil zranenie, keď si búchal hlavu o drevo a vie to preto, lebo počul ako otec dvíha drevo; na otázky ohľadne otca, či mu chýba, či mu nie je za ním smutno alebo či má na otca pozitívne spomienky, resp. prežil s ním pozitívne udalosti, odpovedá len negatívne /nie, nechcem/,...) je zjavné, že takmer všetko, čo maloletý produkuje, resp. aké má informácie, nie sú informácie, ktorými by dieťa v jeho veku (8 rokov - pozn. súdu) samo disponovalo.
41. Ďalej bolo preukázané, že matka maloletých detí poskytuje nielen súdu alebo aj svojej právnej zástupkyni skreslené a ňou upravované niektoré informácie, ktoré sú v konečnom dôsledku zavádzajúce, napr. že maloletý A. mal byť vypočúvaný v trestnom konaní pred prokurátorkou, pričom bol vypočutý v priestupkovom konaní pred kolíznym opatrovníkom, ktorému sám maloletý A. uviedol, že otca sa nebojí a môže sa ho pýtať otázky; že A. bol vypočúvaný aj v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne z dôvodu podaného odvolania voči neodkladnému opatreniu, a to konkrétne na otázku, či sa otca bojí, avšak išlo o konanie vo veci výkonu rozhodnutia, kde orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťoval u A. názor na celú doterajšiu situáciu so stretávaním sa s otcom.
42. Hoci matka maloletých detí tvrdí, že deti sa otca boja, majú z otca strach, odmietla ponúknutú pomoc, zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, zameranú na zlepšenie vzťahov maloletých detí s ich otcom ako aj na pomoc, podporu a kooperáciu vzájomných vzťahom s otcom detí a rovnako aj návrh otca, aby sa všetci spolu aj s deťmi podrobili sociálnemu poradenstvu. Je pravdou, že matka si našla novú klinickú psychologičku, PhDr. Magdalénu Krasulovú, avšak s maloletým A. na sedení bola len raz, pričom ďalšie konzultácie si majú podľa slov matky dohodnúť až budúci rok, čo sa súdu javí ako nedostačujúce a takéto konanie jednoznačne nie je v záujme maloletého.
43. Súd poukazuje na tú skutočnosť, ku ktorej došlo dňa 14.04.2019, kedy otec maloletých detí okolo 08:50 hod. po tieto prišiel v zmysle rozhodnutia súdu, kedy mal upravený styk, avšak matka mu deti neodovzdala z dôvodu, že tieto s ním ísť ich nechcú, majú z neho strach, avšak oznámenie, že došlo k negatívnej situácii na pozemku ich rodinného domu, oznámila matka polícii až v čase o 21:20 hod. a nie v čase, keď k takémuto konaniu reálne došlo, a z daného potom vyplýva, že i v tomto prípade ide i rozporuplné informácie zo strany matky.
44. Pokiaľ matka tvrdí, že maloleté deti sa svojho otca báli už v čase konania o rozvode (jún 2018 - pozn. súdu) bolo z výsluchu otca ako aj obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/9/2018, preukázané, že deti sa otca nebáli, trávili s ním čas, chodievali spolu na výlety, pričom sama matka maloletých detí sa prostredníctvom SMS správ dožadovala otca, aby prišiel po deti, nakoľko mala svoj program.
45. Hoci je pravdou, že maloletý A. má negatívnejší postoj k otcovi a trpí následkami hádok ako i narušených vzájomných vzťahov medzi svojimi rodičmi, táto skutočnosť nie je za súčasného stavu taká závažná, aby bol otcovi zakázaný styk s maloletým synom, a zároveň má súd za to, že takéto obmedzenie nie je ani v záujme maloletého A., nakoľko dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi (mamou aj otcom). Sám A. v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že sa otca nebojí.
46. Čo sa týka vzťahu maloletej I. so svojím otcom, v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že I. sa otca bojí, ktorý fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že maloletá I. nie je v dispenzári žiadnej klinickej psychologičky, pričom sama matka uviedla, že v čase, keď sa už ževraj A. otca bál (v čase rozvodového konania - pozn. súdu), maloletá I. má otca rada, rada s ním trávi. Pokiaľ matka poukazovala v konaní na situáciu, ku ktorej došlo v materskej škole, otec tvrdenia zástupkyne škôlky vyvrátil, pričom je všeobecne známe, že maloleté deti, ktoré začnú navštevovať materskú školu vo svojich troch rokoch, sú v začiatkoch, kým si zvyknú, plačlivé, bojazlivé, citlivo vnímajú vonkajšie podnety a chcú ísť domov.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v záujme maloletého A. ako i maloletej I. je uskutočňovanie styku s otcom (rodičom, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti), a preto súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi zamietol ako nedôvodný, v opačnom prípade by podľa názoru súdu vzťah maloletých detí a ich otca utrpel závažné trhliny, ktoré by sa prehlbovali a vzniklo by riziko, že takéto následky by viac nebolo možné tzv. opraviť.
48. Na základe vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že v prejednávanej veci sú dané dôvody na uloženie výchovného opatrenia, navrhovaného kolíznym opatrovníkom, z dôvodu hlboko narušených vzťahov medzi rodičmi a tiež dlhodobo narušenej komunikácie medzi rodičmi maloletých detí. Vzťah medzi rodičmi je disharmonický, a hoci nemožno dúfať, že by sa ich vzťah vrátil do roviny priateľstva, je potrebné, aby rodičia dokázali spolu komunikovať a kooperovať aspoň v základných otázkach života maloletých detí a aby sa navzájom ako rodičia svojich maloletých detí rešpektovali.
49. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby sa rodičia maloletého A. a maloletej I. podrobili výchovnému opatreniu, s cieľom odstrániť vzájomné nepriateľské postoje a aby sa za pomoci tretej osoby pokúsili vyriešiť situáciu v prospech maloletých detí. S poukazom na vykonané dokazovanie je nevyhnutné riešiť vzájomné vzťahy rodičov, ktoré vzťahy sa odzrkadľujú aj na maloletých deťoch a ktoré sú príčinou negatívneho postoja detí vo vzťahu k otcovi. Súd má za to, že na tento stav nie je možné rezignovať a nakoľko je to potrebné v záujme maloletých detí, pričom najlepší záujem maloletých (nie záujme matky alebo otca) je v konaní určujúci, súd v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
50. Súd určil počet konzultácií, ktoré budú rodičia povinní absolvovať, a síce 10 konzultáciami, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsah súd považoval za primeraný konfliktnému vzťahu medzi rodičmi. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií. Súd poradenstvo definoval ako odborné, pričom bude na úrade práce, ktorú formu zvolí, a to podľa potreby a vývoja. Rovnako intervaly, termíny a miesto realizácie výchovného opatrenia určí jeho poskytovateľ, t.j. úrad práce.
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).