Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6T-115-2018.pdf
PDF · 129.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/115/2018
Uznesenie
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v trestnej veci obžalovaných Bc. S. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., O.. U. XXXX/X, S.M. W., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom E., G. XXX/XX a Mgr. G. I., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N., V. XXX/XX pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 11. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku súd zastavuje trestné stíhanie
obžalovaných
Bc. S. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., O.. U. XXXX/X S. W., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom E., G. XXX/XX Mgr. G. I., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N., V. XXX/XX
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali podľa obžaloby dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 17.12.2016 v čase približne o 03.30 hod. v Skalici na Vajanského ulici č. 1 pred reštauračným zariadením Bowling Center a teda na mieste verejnosti prístupnom, v tom čase zamestnaní ako príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, spoločne fyzicky napadli poškodeného X. I. takým spôsobom, že obvinený Mgr. G. I. ho dvakrát udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti hlavy - tváre, následkom čoho X. I. spadol na zem, kde ho potom následne všetci traja obvinení Mgr. G. I., Bc. S. N. a S. W. kopali do rôznych častí tela, následkom čoho poškodený X. I. utrpel povrchové pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo, povrchové odreniny a opuch ľavého zápästia a odlomenie zuba číslo 21 s dobou liečenia do 7 dní,
pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva a to článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresnom súde Skalica dňa 08.10.2018 obžalobu č. 1Pv 244/17/2207-56 na obžalovaných Bc. S. N., S.M. W. a Mgr. G. I. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pôvodné konanie
Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ pod ČVS: SKIS-13/OISZ-SV-2017 bolo dňa 02.03.2017 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ v postavení príslušníka Policajného zboru služobne zaradený na OOPZ v Skalici na tom skutkovom základe, že v Skalici na Vajanskej ulici 1 pred podnikom Bowling Center na mieste verejne prístupnom dňa 17.12.2016 okolo 3.30 h v čase osobného voľna fyzicky napadol poškodeného X. I. a to tak, že ho niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy, pričom poškodený X. I. spadol na zem, kde ho následne kopol na bližšie neurčené miesto, pričom X. I. utrpel v oblasti ľavej časti čela edém a povrchovú odreninu, mierny edém a odreninu v oblasti dorza ľavého zápästia a vyrazenie bližšie nezisteného predného zuba s bližšie neurčenou dobou liečenia.
Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Podľa § 214 ods. 2 Trestného poriadku policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.
Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ pod ČVS: SKIS-13/OISZ-SV-2017 zo dňa 23.06.2017 (č.l. 173-179) bola vec postúpená riaditeľovi OR PZ v Skalici na disciplinárne konanie, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
Z citovaného uznesenia vyplýva, že vyšetrovaním bol ustálený skutkový dej tak, že obžalovaní v Skalici na Vajanského ulici 1 pred podnikom Bowling Center na mieste verejne prístupnom dňa 17.12.2016 okolo 03.30 h v čase osobného voľna ppráp Bc. G. I. fyzicky napadol poškodeného X. I. a to tak, že ho niekoľkokrát udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti hlavy a to najmä do oblasti úst, následkom čoho X. I. spadol na zem a následne ppráp. Bc. G. I., ppráp. Bc. S. N. a stržm. S. W. kopali X. I. na bližšie neurčené miesto, pričom X. I. utrpel povrchové pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo, povrchové odreniny a opuch ľavého zápästia a odlomenie už predtým liečeného zuba číslo 21 s dobou liečenia do 7 dní. Vyšetrovanie preukázalo, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví. Bolo zistené, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, avšak s prihliadnutím na § 10 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde o prečin, ale o priestupok, nakoľko závažnosť tohto skutku bola nepatrná. Obžalovaní sa mali dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch. V zmysle § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona, ktorým v danom prípade u policajtov je zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Vyššie uvedeným zavineným konaním sa príslušníci PZ dopustili priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, ktorý s poukazom na § 52 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ sa prejedná v disciplinárnom konaní nadriadeným orgánom Policajného zboru s personálnou právomocou.
Podľa § 364 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len ako „Trestný zákon“) trestného činu výtržníctva sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako „Zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“) disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa § 52 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku.
Podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu do 99 eur.
Podľa § 53 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Podľa § 53 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom (pozn. zákonom o priestupkoch).
Podľa § 56 a § 233 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ bolo voči obžalovaným dňa 08.08.2017 začaté disciplinárne konanie vedené na OOPZ Skalica pod ORP-SI-OPDP2- 252-001,002,003/2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch (bližšie viď záznamy o uložení disciplinárnych opatrení na č.l. 183, 189 a 195).
Obžalovanému Bc. S. N. bolo disciplinárnym rozkazom č.2 riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Skalica, odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Skalici dňa 22.08.2017 uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch tým, že dňa 17.12.2016 okolo 03.30 h v Skalici na ul. Vajanského 1 pred podnikom Bowling Center v čase osobného voľna spoločne s ppráp. Bc. G. I. a stržm. S. W. v postavení príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru Skalica, fyzicky napadol poškodeného X. I., čím spôsobil z nedbanlivosti inému ujmu na zdraví. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017.
Obžalovanému S. W. bolo disciplinárnym rozkazom č.3 riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Skalica, odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Skalici dňa 22.08.2017 uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch tým, že dňa 17.12.2016 okolo 03.30 h v Skalici na ul. Vajanského 1 pred podnikom Bowling Center v čase osobného voľna spoločne s ppráp. Bc. G. I. a ppráp. Bc. S. N. v postavení príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru Skalica, fyzicky napadol poškodeného X. I., čím spôsobil z nedbanlivosti inému ujmu na zdraví. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017.
Obžalovanému Mgr. G. I. bolo disciplinárnym rozkazom č.1 riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Skalica, odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Skalici dňa 22.08.2017 uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch tým, že dňa 17.12.2016 okolo 03.30 h v Skalici na ul. Vajanského 1 pred podnikom Bowling Center v čase osobného voľna spoločne s ppráp. Bc. S. N. a stržm. S. W. v postavení príslušníkov Policajného zboru služobne zaradených na Obvodnom oddelení Policajného zboru Skalica, fyzicky napadol poškodeného X. I., čím spôsobil z nedbanlivosti inému ujmu na zdraví. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017.
Po právoplatnom skončení veci (vyššie uvedeného pôvodného konania) nasledovalo :
Ďalšie konanie
Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Západ pod ČVS: SKIS-13/OISZ-SV-2017 bolo dňa 10.01.2018 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie obžalovaným Bc. S. N., S.M. W. a Mgr. G. I. za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Po vznesení obvinenia v rámci prípravného konania počas vyšetrovania bolo vykonané množstvo dôkazov, boli vypočutí obžalovaní, viacerí svedkovia, niektorí z nich opakovane, zabezpečené listinné dôkazy.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresnom súde Skalica dňa 08.10.2018 obžalobu č. 1Pv 244/17/2207-56 na obžalovaných Bc. S. N., S.M. W. a Mgr. G. I. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 17.12.2016 v čase približne o 03.30 hod. v Skalici na Vajanského ulici č. 1 pred reštauračným zariadením Bowling Center a teda na mieste verejnosti prístupnom, v tom čase zamestnaní ako príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, spoločne fyzicky napadli poškodeného X. I. takým spôsobom, že obvinený Mgr. G. I. ho dvakrát udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti hlavy - tváre, následkom čoho X. I. spadol na zem, kde ho potom následne všetci traja obvinení Mgr. G. I., Bc. S. N. a S. W. kopali do rôznych častí tela, následkom čoho poškodený X. I.D. utrpel povrchové pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti vľavo, povrchové odreniny a opuch ľavého zápästia a odlomenie zuba číslo 21 s dobou liečenia do 7 dní.
Podľa § 2 ods. 8 Trestného poriadku (základné zásady trestného konania) nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku (neprípustnosť trestného stíhania) trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa článku 153 Ústavy Slovenskej republiky na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný
1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.
2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.
Zásada ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom v totožnej veci), teda právo nebyť stíhaný (súdený) alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok je vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z č.l. 153 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zásada ne bis in idem vyjadrená aj v základných zásadách trestného konania § 2 ods. 8 Trestného poriadku nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
Slovenský preklad čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.) nie je úplne presný, pretože v porovnaní s originálom v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku nepresne používa slovenské termíny „trestný čin“ a „trestné konanie“, „odsúdenie“ a „rozsudok“, čím sa pozmeňuje celkový význam textu tohto článku. Podstatné je slovo „delikt“ (vo francúzskom znení „infraction“, v anglickom znení „criminal offence“). Usudzovať o tom možno nielen z výslovného znenia tohto článku, ale aj z jeho porovnania s predchádzajúcimi článkami 2 a 3, v ktorých je použitý termín „criminal offence“ (v anglickej verzii) a termín “infraction criminelle“ (vo francúzskej verzii) a to v súvislosti s vymedzením práva na odvolanie v trestných veciach a na odškodnenie v prípade nezákonného odsúdenia. Pritom za smerodajnú a určujúcu je potrebné považovať originálnu verziu v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku, a aj v nadväznosti na skutočnosť, že anglickému termínu „offence“ a francúzskemu pojmu „infraction“ v slovenskom jazyku zodpovedajú termíny trestný čin a priestupok, resp. porušenie zákona kvalifikovaného buď ako trestný čin alebo ako priestupok (pozri odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS SR 185/2014 z 13.11.2014, tiež Justičná revue, 61, 2009, č. 6-7-, s. 764. ČENSTEŠ, J.: Trestné činy daňové a zásada ne bis in idem, tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 14 Kse 5/2012 z 19. novembra 2013).
ESĽP pojem trestné obvinenie definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len čin (skutok), ktorý je výslovne označený vnútroštátnym právnym poriadkom za trestný čin. Autonómny výklad pojmov trestné konanie a trest sa v judikatúre ESĽP viaže na výkladové pravidlá týkajúce sa pojmov „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto výkladové pravidlá jasne ESĽP formuloval vo veci Engel a ďalší vs. Holandsko č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72 a 5370/72 zo dňa 8. júna 1976. Aj pri vyššie spomenutom preklade citovaného článku dohovoru záver o tom, či ide v konkrétnom prípade o konanie, resp. delikt (v našom prípade priestupok), ktoré spadá pod ochranu čl. 4 ods. 1 Protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konečnom dôsledku závisí na posúdení tzv. Engelovských kritérií ustálených primárne pre účely interpretácie pojmu „trestné obvinenie“. Tieto kritéria treba posúdiť pri určovaní, či ide alebo nejde o „obvinenie z trestného činu“, teda či konanie má alebo nemá trestnoprávny charakter. Jedná sa o tieto kritériá : 1. kritérium : Právna kvalifikácia činu podľa vnútroštátneho práva 2. kritérium : Povaha deliktu 3. kritérium : Prísnosť hroziacej sankcie (nie uloženej sankcie)
Tieto kritériá majú alternatívnu povahu a pre naplnenie pôsobnosti čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postačuje naplnenie aspoň jedného z nich, pričom súd pristupuje k testovaniu týchto kritérií postupne, teda od prvého k tretiemu.
1. kritérium : Právna kvalifikácia činu podľa vnútroštátneho práva
Ide o formálne kritérium, ktorého podstatou je, či vnútroštátne právo ten ktorý delikt zaraduje do trestného práva alebo správneho práva. Ak delikt patrí do trestného práva, je trestným činom a teda ide o delikt v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ delikt nie je vo vnútroštátnom právnom poriadku právne kvalifikovaný ako trestný čin, pristupuje sa ku skúmaniu druhého kritéria, čo v tomto prípade (keďže ide o priestupok) aj súd učinil.
2. kritérium : Povaha deliktu
Jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) vo vzťahu k čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
Súd len pripomína, že odvolanie sa na menšiu závažnosť činu samo osebe nevylučuje jeho klasifikáciu ako trestného v autonómnom zmysle dohovoru, pretože nič v dohovore nenaznačuje, že trestnosť činu nevyhnutne vyžaduje určitý stupeň jeho závažnosti.
Vzhľadom na ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno však zásadu ne bis in idem, okrem trestného konania, uplatniť iba na tie činy kvalifikované správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie.
Súd teda posudzuje, či z hľadiska chráneného záujmu ide o záujem všeobecný alebo partikulárny, z hľadiska adresáta normy, či je daný právny predpis adresovaný neurčitému všeobecnému okruhu osôb alebo iba určitej špecifickej skupine osôb so zvláštnym statusom a tiež účel sankcie, či je aspoň čiastočne preventívno - represívny (teda sankcia je ukladaná ako trest s cieľom odradiť páchateľa od ďalšieho páchania takýchto činov) alebo len reparačný (teda sankcia by predstavovala len ekonomickú náhradu, napr. v podobe úrokov z omeškania). K uvedenému bližšie viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Tdo 18/2011 zo dňa 20.04.2011, tiež ČENTEŠ, J.: Súbeh trestného konania a daňového konania a zásada ne bis in idem; Justičná revue, 69, 2017 str. 765-766 .
Súd posúdil, či priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch má trestnoprávnu povahu a dospel k jednoznačnému záveru, že tomu tak je. Ustanovenie § 49 Zákona o priestupkoch chráni všeobecný záujem (primárnym objektom je ochrana pokojného občianskeho spolunažívania, sekundárnym zdravie, česť a pod.), je adresovaný neurčitému všeobecnému okruhu osôb a sankcia, ktorú možno za priestupok uložiť plní preventívno - respresívny účel, keďže jej účelom je odradiť páchateľa od ďalšieho páchania takýchto činov (preventívne pôsobiť) a zároveň potrestať (represívne pôsobiť). Vzhľadom na uvedené je potrebné priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, ktorého sa obžalovaní dopustili a za ktorý už boli právoplatne potrestaní disciplinárnym rozkazom, priznať trestnoprávnu povahu.
Súd len poznamenáva, že je absolútne irelevantné, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch sa dopustili policajti. Jediný rozdiel od ostatných osôb je v tom, že prejednanie a uloženie sankcie v prípade policajtov je zákonom zverené inému subjektu. Viď ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o priestupkoch a § 52 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. Podstatné je, že títo boli disciplinárne potrestaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch (§ 52 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ) a nie za disciplinárne previnenie (§ 52 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ). Teda policajti sa dopustili deliktu (priestupku proti občianskemu spolunažívaniu), ktorý vyplýva z porušenia právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov (Zákona o priestupkoch). Všeobecnosť adresáta právnej normy, ako aj všeobecnosť chráneného záujmu je zachovaná.
Je potrebné rozlišovať, o aký delikt v prípade policajtov sa jedná, či sa policajti dopustili priestupku alebo len disciplinárneho previnenia, ktoré nie je priestupkom.
Ak by boli potrestaní len za disciplinárne previnenie, ktoré nie je priestupkom (§ 52 ods. 1 v spojení s § 48 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ), súd by síce skonštatoval opäť preventívno - represívny účel sankcie (jej účelom by bolo odradiť policajta od neplnenia alebo porušovania povinností), ale z hľadiska chráneného záujmu by súd skonštatoval partikulárny záujem (objektom by bola dobrá povesť, dôvera a vážnosť Policajného zboru) a z hľadiska adresáta právnej normy, že sa jedná o delikt osoby so zvláštnym statusom. Teda v takom prípade, by disciplinárnemu konaniu za disciplinárne previnenie, ktoré nie je priestupkom nepriznal súd trestnoprávnu povahu na základe 2. Engelovského kritéria (bližšie viď aj uznesenie NS SR 5To 9/2010) a pristúpil by k posúdeniu ďalšieho v poradí 3. Engelovského kritéria (kde by posudzoval prísnosť hroziacej sankcie). Uvedené však nie je náš prípad a súd toto uvádza len ako pomôcku pre zdôraznenie rozdielu medzi konaním a potrestaním policajta za priestupok a konaním a potrestaním policajta za disciplinárne previnenie, ktoré nie je priestupkom.
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pod pôsobnosť čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno podradiť protiprávne konania a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy, tzn. v kombinácii trestný čin - trestný čin, trestný čin - priestupok, priestupok - trestný čin, priestupok - priestupok (R 125/2012).
Skutočnosť, že priestupku je potrebné priznať trestnoprávnu povahu vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Tdo 18/2011 zo dňa 20.04.2011, v ktorom bolo priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch priznaná trestnoprávna povaha.
Ďalej súd poukazuje aj na prípad Lauko vs. SR rozsudok ESĽP z 02.09.1998 (sťažnosť č. 26138/95) a Kadubec vs. SR rozsudok ESĽP z 02.09.1998 (sťažnosť č. 27061/95), kde ESĽP jednoznačne konštatoval, že priestupky majú trestnoprávnu povahu a spadajú pod ochranu čl. 4 ods. 1 Protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Keďže delikt - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch, resp. priestupkové konanie (disciplinárne konanie policajtov za uvedený priestupok) má trestnoprávnu povahu už pri naplnení druhého Engelovského kritéria, je bezpredmetné skúmať tretie kritérium a to prísnosť hroziacej sankcie (nie uloženej sankcie).
Totožnosť skutku - IDEM
Zásada ne bis in idem zakazuje stíhať (súdiť) pre ten istý trestný čin. ESĽP zaujal názor, že článok 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by sa mal chápať ako zákaz stíhať (súdiť) osobu za druhý trestný čin, ak sa zakladá na identických skutkových okolnostiach alebo na skutkových okolnostiach, ktoré sú v podstate zhodné s tými zakladajúcimi prvý trestný čin. K totožnosti skutku (priestupok - trestný čin) súd poukazuje tiež na prípady Maresi vs. Chorvátsko, alebo Sergey Zolotukhin vs. Rusko.
Súd porovnal skutkové okolnosti uvedené v citovaných rozhodnutiach (disciplinár-nych rozkazoch) o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu so skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobe prokurátora a dospel k jednoznačnému záveru, že tieto skutky sú zhodné. Je zjavné, že sa jedná o tú istú udalosť a identické konanie. O ten istý skutok ide pri úplnom súlade v konaní a následku, ale tiež v prípade aspoň čiastočnej zhody v konaní alebo v následku, ale to len vtedy, pokiaľ je takáto zhoda v podstatných okolnostiach, ktorými sa rozumejú najmä skutkové okolnosti charakterizujúce konanie alebo následok z hľadiska právnej kvalifikácie, ktorá prichádza do úvahy.
Zhoda skutkových okolností priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch tak, ako je uvedené v rozhodnutiach o priestupku a skutkových okolností trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora (pozn. ale už i v uznesení o vznesení obvinenia), je v danom prípade očividná a medzi stranami (obžaloba vs. obhajoba) nesporná a preto nie je potrebné sa bližšie ďalej zaoberať okolnosťami určujúcimi totožnosť skutku.
Dvojaké (duplicitné) konanie - BIS
V tejto časti a na tomto mieste súd dáva zároveň aj odpoveď obžalobe, ktorá má za to, že v prejednávanom prípade nejde o porušenie zásady ne bis in idem, pričom obžaloba poukazuje na ustanovenie § 59 ods. 1 vety za bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ s tým, že ak by prišlo v druhom konaní k právoplatnému odsúdeniu obžalovaných, zároveň by prišlo ex lege k zrušeniu disciplinárnych opatrení, teda neboli by 2x potrestaní za ten istý skutok.
Podľa § 59 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
Odhliadnuc od toho, že ustanovenie, na ktoré poukazuje obžaloba, v žiadnom prípade nezabezpečuje obžalovaným väčší rozsah ústavných práv a slobôd než medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách (článok 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), súd k uvedenému názoru obžaloby uvádza, že zásada ne bis in idem nezakazuje len dvojaké potrestanie, ale zakazuje i dvojaké (duplicitné) stíhanie. Viď článok 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého, nikoho nemožno stíhať alebo potrestať (....).
Zásada ne bis in idem zakazuje už samotné stíhanie (súdenie) osoby za druhý (ten istý) delikt tresnoprávnej povahy. ESĽP zdôraznil, že článok 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obsahuje záruku, že osoba nebude znovu trestne stíhaná, resp. nebude môcť byť trestne stíhaná v novom trestnom konaní, a nie len zákaz byť druhýkrát odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.
Účelom článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zákaz opakovať trestné konanie ukončené právoplatným rozhodnutím. Článok 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa neobmedzuje len na právo nebyť opakovane potrestaný, ale zahŕňa i právo nebyť opakovane stíhaný (súdený).
Uplatňuje sa aj vtedy, ak osobu stíhali v konaní, ktoré nemalo za následok odsúdenie (Sergey Zolotukhin proti Rusku, ods. 110 a 111 v súvislosti s oslobodením spod obžaloby v druhom konaní). Súd rozhodol, že článok 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jasne zakazuje po sebe nasledujúce konania, ak sa prvé konanie právoplatne skončilo pred tým, než sa začalo druhé konanie (bližšie viď Bulletin 1/2019, JUDr. Ján Šikuta, sudca NS SR str. 51, 54).
Keďže k porušeniu (zásady ne bis in idem) článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by prišlo dokonca aj v prípade, že by boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby, o to viac (argument a minori ad maior - od menšieho k väčšiemu), by k porušeniu zásady ne bis in idem došlo i v prípade odsudzujúceho rozsudku za súčasného zrušenia disciplinárnych opatrení ex lege.
Teda pokiaľ obžaloba argumentuje tým, že k porušeniu zásady ne bis in idem nedôjde s odkazom na ustanovenie § 59 ods. 1 vety za bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, nakoľko v prípade odsúdenia príde ex lege k zrušeniu disciplinárnych opatrení, súd odpovedá tým, že predsa v ďalšom konaní vôbec k odsúdeniu nemusí ani dôjsť. Môže dôjsť k oslobodeniu spod obžaloby, k čomu už ESĽP vyjadril názor, že dokonca i v takomto prípade dochádza k porušeniu zásady ne bis in idem.
Summa summarum, v každom do úvahy prichádzajúcom rozhodnutí (nech by sa druhé konanie skončilo akokoľvek) dochádza k porušeniu zásady ne bis in idem, nakoľko dvojaké konanie (bis) sa zakazuje, je neprípustné a pokiaľ už bolo začaté musí byť zastavené. Článok 4 Protokolu č.7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa totižto neobmedzuje len na právo nebyť opakovane potrestaný, ale zahŕňa i právo nebyť opakovane stíhaný (súdený).
Súd tiež poznamenáva (aj keď tým obžaloba neargumentuje, ale súd to považuje za potrebné uviesť), že prvé konanie (konanie o priestupku, resp. disciplinárne konanie policajtov za priestupok) a druhé konanie (trestné konanie) nie sú vzájomne vnútorne úzko prepojené konania, u ktorých by dochádzalo k jednému zhromažďovaniu a hodnoteniu dôkazov, naopak jedná sa o nezávislé zhromažďovanie,
vykonávanie a hodnotenie dôkazov (viď napr. prípad Johannesson a ďalší vs. Island). Teda v danom prípade nejde o navzájom doplňujúce sa konania, ktoré tvoria jeden koherentný celok, nemožno hovoriť o duálnom konaní (ako tomu bolo napr. v prípade odoberania vodičských preukazov viď prípady Nilsson vs. Švédsko, Maszni vs. Rumunsko, Boman vs. Fínsko, alebo v prípade daňového a trestného konania prípad A a B vs. Nórsko), ale jednoznačne sa jedná o duplicitné konanie.
K vyššie uvedenému názoru obžaloby, ktorá sa odvoláva na ustanovenie § 59 ods. 1 vety za bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov PZ súd už len pripomína (tak ako už uviedol v časti druhého Engelovského kritéria: Povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu), že nie každé právoplatné disciplinárne konanie a rozhodnutie v ňom vydané vytvára prekážku k uplatneniu zásady ne bis in idem. Treba rozlišovať či bolo disciplinárne rozhodnutie uložené za priestupok (trestnoprávna povaha) alebo len za disciplinárne previnenie, ktoré nie je priestupkom (ktoré nemusí mať trestnoprávnu povahu v závislosti od vyhodnotenia tretieho Engelovského kritéria).
Súd tiež poukazuje aj na iné ustanovenia v našom právnom poriadku, ktoré by sa na prvý pohľad mohli zdať ako „prelomujúce“ zásadu ne bis in idem a to ustanovenie § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte (...). Obdobne § 241 ods. 1 psím. e) Trestného poriadku, § 244 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, § 281 ods. 2 Trestného poriadku. Právna úprava citovaných ustanovení Trestného poriadku akceptuje vedenie trestného stíhania pre skutok obvineného, za ktorý už bolo vo vzťahu k nemu právoplatne rozhodnuté napr. v správnom konaní, či disciplinárnom konaní, pričom prokurátorovi v prípravnom konaní, či súdu v súdnom konaní umožňuje fakultatívne zastaviť trestné stíhanie. K uvedenému možno zaujať názor, že nie každé právoplatné disciplinárne rozhodnutie vytvára prekážku k uplatneniu zásady ne bis in idem. (BELEŠ, A. - HAVELKOVÁ, M.: Uplatňovanie zásady ne bis in idem pri disciplinárnych konaniach vo väzenstve; in: Justičná revue, 69, 2017, č. 2, s. 149-162. ČENTEŠ, J.: Uplatňovanie zásady ne bis in idem v rozhodnutiach slovenských súdov = Applzing the principle of ne bis in idem in decisions of Slovak courts; in: JELÍNEK, J.: trestní právo procesní - minulost a budocnost; Praha: Leges, 2016, s. 129-142).
Výnimky
Podľa článku 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.
Článok 4 ods. 2 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pripúšťa možnosť, že osoba bude musieť akceptovať trestné stíhanie na podklade identických obvinení v súlade s vnútroštátnym právom, ak sa konanie obnoví potom, čo vyjdú najavo nové skutočnosti či podstatná chyba v predchádzajúcom konaní.
S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 8 druhej vety Trestného poriadku tú istú osobu možno opätovne trestne stíhať pre ten istý skutok, pre ktorý už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby len vtedy, ak bolo také rozhodnutie zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom. Použitie mimoriadnych opravných prostriedkov nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem, pretože skutočnosti, ktoré odôvodňujú ich použitie, sú také významné, že požiadavka právnej istoty musí pred nimi ustúpiť (ČENTEŠ, J. a kol.: Trestný poriadok s komentárom; Žilina. Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006 s. 33).
Je zjavné, že v tomto prejednávanom prípade sa nejdená o nové (obnovené) konanie, ktoré by nasledovalo potom, čo by bolo predchádzajúce rozhodnutie zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom na podklade nových skutočností, dôkazov či pre podstatnú chybu v predchádzajúcom konaní, ale ide o ďalšie (duplicitné) konanie. Tým, že nebolo pôvodné rozhodnutie zrušené, nebolo možné opäť začať konanie (obnoviť konanie) pre ten istý skutok. Súd len pripomína, tak ako už vyššie uviedol, že ESĽP rozhodol, že článok 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jasne zakazuje po sebe nasledujúce konania, ak sa prvé konanie právoplatne skončilo pred tým, než sa začalo druhé konanie. Ustanovenie § 59 ods. 1 vety za bodkočiarkou Zákona o štátnej službe
príslušníkov PZ nemožno v žiadnom prípade uplatniť ako výnimku zo zákazu opätovného stíhania za ten istý skutok.
Súd na záver, len pre zaujímavosť, poukazuje aj na Uznesenie NS ČR sp.zn. 5 Tdo 1399/2007 zo dňa 12.12.2007 podľa ktorého, ne bis in idem bráni trestnému stíhaniu toho, proti komu priestupkové konanie o tom istom skutku trestnoprávnej povahy skončilo právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (vrátane blokového konania) i v prípade podstatnej a zjavnej chyby v predchádzajúcom konaní. Ochrana proti novému procesu je daná i v prípade, že priestupkové konanie bolo zjavne vedené kvôli nesprávnej kvalifikácii skutku ako priestupku, hoci išlo jednoznačne o trestný čin. Je právne bezvýznamné z akých dôvodov prišlo k novému procesu, pokiaľ nebolo pôvodné rozhodnutie najskôr zrušené. V prejednávanom prípade páchateľka odcudzila tovar v hodnote nižšej než je malá škoda a policajt „vďaka“ chybne zadaným údajom pri lustrácii nezistil, že za taký čin už bola v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutá a uložil jej na mieste blokovú pokutu 100,- CZK, ktorú hneď aj zaplatila. Fakticky sa jednalo o trestný čin krádeže v našich podmienkach § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor a poškodený do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.