Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-21-2017.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudcom Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej veci žalobkyne: N. X., B.. XX. XX. XXXX, V. X, XXX XX V., štátny občan SR, v konaní zast. Občianske združenie OSPO Martin - OCHRANA SPOTREBITEĽA, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 52 354 237, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 821 09 Bratislava, IČO:35 807 598, o neplatnosti právneho úkonu, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. 11. 2014 je neplatná.
II. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 602200547 zo dňa 25. 11. 2014 je neplatná.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 576,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalobkyni súd náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 01. 2017 domáhala proti žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 25. 11. 2014 je neplatná, spoločenská zmluva č. 602200547 zo dňa 25. 11. 2014 je neplatná, úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. 602200547 zo dňa 25. 11. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je povinný vydať žalobkyni po zmene petitu bezdôvodné obohatenia vo výške 576 Eur. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe uviedla, že uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu č. 602200547 dňa 25. 11. 2014 so žalovaným, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver 600,- Eur. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter a má za to, že právne úkony žalovaného pri uzatváraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú jej absolútnu neplatnosť. Právne úkony žalovaného boli podľa nej neurčité a nezrozumiteľné, nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Zároveň je zmluva vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Uviedla, že má vo veci naliehavý právny záujem, bez tohto určenie je jej právo ohrozené a jej právne postavenie neisté. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN, čo považuje za zavádzanie spotrebiteľa a nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože mu neboli dané k dispozícii správne informácie. Zároveň poukázala za neprimerané vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok a rozhodcovskú doložku, ktorá tiež predstavuje výrazný
zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Ďalej uviedla, že administratívny poplatok je veľmi úžerný, žalobca neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je neprijateľný. Zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a preto je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, pretože mu zaplatila 1 176,12 Eur, pričom výška úveru bez poplatkov a bez úrokov je 600,- Eur. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu 576,12 Eur.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10. 07. 2017, ktorý namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvorili dňa 25. 11. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol sumu vo výške 600,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť o príslušný poplatok vo výške 576,- Eur. V zmluve sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 25. 11. 2015. Na základe uvedeného podľa neho nie je možné hovoriť o absencii dohody doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1 176,- Eur s termínom splatnosti dňa 25. 11. 2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,- Eur, vždy k 12.temu kalendárnemu dňu k mesiaci, počnúc dňom 12. 12. 2014. Výška RPMN je vypočítaná podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne oproti bankám. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Zároveň uviedol, že zmluva v bode 2 obsahuje výšku RPMN spotrebiteľskej zmluve a v bode 3 obsahuje údaj o priemernej RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere, v danom prípade teda nejde o žiadne rôzne uvádzanie RPMN.
3. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, táto je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v článku II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, slovenská právna úprava účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza v zákone o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poprel, že zmluvná podmienka, t. j. administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal pritom na článok 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vyhlásenie zmluvy za neplatnú ako celok, nemá podľa neho oporu v ustanoveniach vnútroštátneho ani európskeho práva.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 28. 07. 2017 ďalej uviedla, že na jeseň roku 2016 sa od občianskeho združenia na internete dozvedela, že úvery žalovaného sú bezúročné a bezpoplatkové a ich zmluvy sú v rozpore so zákonom, a ako oklamaný spotrebiteľ sa začala domáhať svojich práv, pretože žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na uvedené má na veci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov záujem z dôvodu, aby súd určil, či tu právo je alebo nie je, pretože jej postavenie je neisté.
5. Súd uznesením č. k. 15Csp/21/2017-97 zo dňa 08. 02. 2018 odmietol podanie žalobkyne zo dňa 29. 01. 2017 v časti o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
zo zmluvy č. 602200547 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
6. Podaním doručeným dňa 22. 03. 2018 žalovaný predložil súdu prehľad splátok zo zmluvy o úvere č. 602200547 zo dňa 25. 11. 2014, z ktorých vyplýva celková úhrada v sume 1 176,- Eur. Na pojednávaní dňa 08. 02. 2018 žalobkyňa upresnila, že sa domáha určenia neplatnosti dohody o plnení v splátkach.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami: zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. 11. 2014, dohoda o plnení v splátkach, všeobecné podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o RPMN, rozhodcovská zmluva, potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, výpis z účtu a oznámenie MS SR.
8. Podľa ustanovenia § 53 ods.6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
9. Vykonávacím predpisom je v danom prípade nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tomto nariadení je v § 1a ods. 1 uvedené, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
10. Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere o dňa 25. 11. 2014 mal súd preukázané, že na základe tejto žalovaný poskytol žalobkyni úver 600,- Eur za odplatu a úrok vo výške 576,- Eur. Úrok z toho predstavoval 66 % ročne, čo predstavovalo sumu 396,- Eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala výšku 30 %, priemerná RPMN 15,89 % a splatnosť bola dojednaná do 25. 11. 2015. Predmetom sporu sú nároky žalobkyne ako spotrebiteľa, ktorý uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň účastníci zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy uzatvorili aj dohodu o plnení v splátkach. V zmluve o úvere je uvedené, že výška priemernej RPMN platnej ku dňu podpisovania zmluvy je 15,89 %, dvojnásobok predstavuje 31,78 %. Samotný úrok bol dohodnutý vo výške 66 % ročne, to znamená viac ako dvojnásobok priemernej RPMN. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože dojednanie ohľadne výšky odplaty odporuje § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 a §1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12. Z uvedených dôvodov súd v žalobe v časti I. a II. vyhovel, pričom nárok na určenie neplatnosti zmluvy o úvere vyplýva z osobitného predpisu z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže súd vyhlásil za neplatnú zmluvu o úvere, neplatná je aj dohoda o plnení v splátkach, ktorá na túto zmluvu nadväzuje. Vzhľadom na prepojenie týchto dvoch titulov je tu daný aj naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. d) CSP na určení neplatnosti dohody o plnení v splátkach uzatvorenej dňa 25. 11. 2011, ktoré upravuje podmienky splácania zmluvy o úvere č. 602200547 zo dňa 25. 11. 2014, ktorú súd považoval za absolútne neplatnú.
13. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, tento nárok vyplýva tiež z § 11 ods. 4 a zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle uvedeného je žalobe procesne prípustná. Podmienky vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov upravuje § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy
- výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, súd má za to, že v súčasnej dobe nie je legitímny a zákonný výklad zákona, ktorý prijala skoršia rozhodovacia prax súdov, a podľa ktorého súdy požadovali od veriteľov uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
rozpísanie mesačnej splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a prípadne ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátke, a to priamo v texte zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017). Vzhľadom k tomu, že bolo určené, že úverová zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie je daný dôvod na určenie jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V tejto časti potom súd žalobu zamietol.
14. Vzhľadom na právny názor súdu v danej veci a hospodárnosť konania, súd sa už k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok uvádzaných žalobkyňou nevyjadroval, rovnako súd nepovažoval za hospodárne vykonávať navrhovaný výsluch svedka Milana Števove, ktorý so žalobkyňou uzatváral zmluvu o úvere.
15. Nárok žalobkyne na zaplatenie 517,12 Eur posudzoval súd ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 457 Občianskeho zákonníka. Súd mal z prehľadu splátok preukázané, že žalovaný prijal od žalobkyne celkové plnenie vo výške 1 176,- Eur. Potom je žalovaný povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške 517,12 Eur ako rozdiel medzi prijatou sumou a výškou poskytnutého úveru 600 Eur.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá si však náhradu trov konania výslovne neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.