Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-15-2019.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: EKO - podnik verejnoprospešných služieb, so sídlom Halašova 20, 832 90 Bratislava, IČO: 00 491 870 zastúpeného spoločnosťou RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO : 36 855 561 proti žalovanému Marián Figura, podnikajúcemu pod obchodným menom Marián Figura, miesto podnikania Partizánska 33, 900 21 Svätý Jur, IČO : 32830734 o zaplatenie nájomného s príslušenstvom vo výške 1.530,44 eura na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/198/2017 - 70 zo dňa 17. 9. 2018 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/198/2017 - 70 zo dňa 17. 9. 2018 v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty od 18. 9. 2018 do zaplatenia a súvisiacom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 188,43 Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 23,- Eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti trov prvoinštančného konania odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
Odvolací súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.530,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 188,43 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 23,- Eur od 16.10.2016 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.02.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.03.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.04.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.05.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.06.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.07.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.08.2016 do 17.09.2018, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 188,43 Eur od 16.09.2016 do 17.09.2018, a so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 23,- Eur od 16.10.2016 do 17.09.2018 a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty od 18.09.2018 do zaplatenia zamietol.
3. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 20.10.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2017 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 1.530,44 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.07.2014 ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 142/2014, predmetom ktorej bol prenájom skladového priestoru č. 68 spolu o rozlohe 10,8 m2, nachádzajúceho sa v budove Tržnice, Šancova, Bratislava. Zmluva bola uzavretá na jeden rok, nájom sa vždy predĺžil o jeden rok. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné a prevádzkové náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, keď nájomné je 67,50 Eur bez DPH mesačne a toto bol žalovaný povinný platiť mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca. Žalovaný však postupne prestal nájomné uhrádzať, po opakovaných výzvach na zaplatenie mu zaslali odstúpenie od zmluvy. Žalobca ku dňu 31.15.2017 viedol voči žalovanému pohľadávky z titulu nájomného a platieb za služby súvisiace s nájmom za mesiace február 2016 vo výške 188,43 eura, marec 2016 vo výške 188,43 Eur, apríl 2016 vo výške 188,43 Eur, máj 2016 vo výške 188,43 Eur, jún 2016 vo výške 188,43 Eur, júl 2016 vo výške 188,43 Eur, august 2016 vo výške 188,43 Eur, september 2016 vo výške 188,43 Eur, október 2016 vo výške 73,- Eur, celkom teda dlžná suma je 1.580,44 Eur. Vzhľadom na uplatnenie si práva vo výške 50,- Eur a následnému započítaniu na platbu za október 2016 je dlžná suma 1.530,44 Eur. Žalobca tiež žiada zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške. Súčasne si tiež žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžných súm odo dňa splatnosti do zaplatenia.
5. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 14.06.2018, k tejto sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 142/2014, faktúra č. 12014213 so splátkovým kalendárom, list zo dňa 04.11.2015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014, list zo dňa 05.08.2015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014, list zo dňa 07.04.2015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014, list žalobcu žalovanému zo dňa 12.09.2016, list žalobcu žalovanému zo dňa 13.07.2017, inventarizácia pohľadávok a to všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 142/2014 má súd preukázané uzavretie zmluvy dňa 30.07.2014, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako správcu majetku vo vlastníctve Mesta Bratislava prenechať žalovanému do užívania skladový priestor č. 68 o rozlohe 10,8 m2 nachádzajúci sa na prízemí budovy tržnice na Šancovej ulici 112, Bratislava, postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X vo výmere 4775 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území T. I., B. H. I.. Č.. T. I., B. H. V. a záväzok žalovaného platiť
nájomné vo výške 67,50 Eur bez DPH mesačne a súčasne úhrady spojené s nájmom všetko na dobu prenájmu jeden rok od 30.07.2014 do 29.07.2015. Súčasne bola dohodnutá splatnosť nájomného ako do 15. dňa v mesiaci i bez doručenia faktúry, účel nájmu bolo skladovanie tovaru, ktorý predmet činnosti je v súlade s oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného. Súčasne bolo dohodnuté, že pre prípad omeškania žalovaného s úhradou splátky nájomného je zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne z neuhradenej sumy do zaplatenia. Situačné vymedzeniu predmetu nájmu v budove Tržnice je neoddeliteľnou prílohou Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 142/2014. Z faktúry č. 12014213 so splátkovým kalendárom má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovaného zaplatenie sumy 810,- Eur ako ročné nájomné a sumy 1205,67 Eur ako ročná odplata za služby, keď žalovaný nezaplatil nájomné a odplatu za služby za mesiace august až december 2014. Z listu zo dňa 04.11.015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014 má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou oznamuje nesplnenie povinnosti platiť nájomné a úhrady za služby v roku 2015 vo výške 387,06 Eur za obdobie 9, 10/2015 vo výške 387,05 eura, na zaplatenie ktorej sumy vyzval v lehote do 15.11.2015 s tým, že v prípade nezaplatenia odstupuje od Zmluvy o nájme č. 142/2014. Z listu zo dňa 05.08.2015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014 má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou oznamuje nesplnenie povinnosti platiť nájomné a úhrady za služby v roku 2015 vo výške 387,06 Eur za obdobie 6, 7/2015 vo výške 387,05 Eur, na zaplatenie ktorej sumy vyzval v lehote do 31.07.2015 s tým, že v prípade nezaplatenia odstupuje od Zmluvy o nájme č. 142/2014. Z listu zo dňa 07.04.2015 Odstúpenie Zmluvy o nájme č. 142/2014 má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou oznamuje nesplnenie povinnosti platiť nájomné a úhrady za služby v roku 2015 vo výške 588,62 Eur za obdobie 1, 2, 3/2015 v celkovej výške 590,18 Eur, na zaplatenie ktorej sumy vyzval v lehote do 15.04.2015 s tým, že v prípade nezaplatenia odstupuje od Zmluvy o nájme č. 142/2014. Žalovaný nezaplatil nájomné a náhradu za služby za obdobie od február 2016 až október 2016 v celkovej výške 1.580,44 Eur ako ani úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z nezaplateného nájomného a náhrady za služby.
7. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Vzhľadom na to, že nájom nebytového priestoru nie je upravený v Obchodnom zákonníku ako typ zmluvy, spravuje sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej tiež „ZoNaPNP“), na ktorý Občiansky zákonník priamo odkazuje, v ostatných tam neupravených veciach Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom. Účastníci Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 142/2014 v zmluve uviedli, že ide o nebytový priestor (čl. 1 a 3 zmluvy), pričom následne táto skutočnosť nebola rozporovaná. Súd mal preto za to, že predmet nájmu určený v zmluve s listinou Situačné vymedzenie predmetu nájmu v budove tržnice je nebytovým priestorom, keď stavebné určenie na iné ako bytové účely nie je sporné. Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 142/2014 súd posúdil ako zmluvu o nájme podľa § 3 a nasl. ZoNaPNP obsahujúcu všetky zákonné náležitosti, keď účastníci zmluvy si v zákonom predpísanej písomnej forme (§ 3 ods. 3 ZoNaPNP) dohodli, ktorá vec je prenechaná do užívania, účel nájmu ako skladovanie tovaru, výška, splatnosť a spôsob platby nájomného sú dohodnuté mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci na účet alebo v hotovosti a to na dobu jedného roka. Nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil nájomné za obdobie november 2013 až marec 2014, všetko spolu vo výške 1.580,44 Eur zníženého o 40,- Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy nájomného a súčasne aj náhrady za užívanie nebytového priestoru.
8. Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 142/2014 súčasne obsahovala vedľajšie dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v určenej výške pre prípad meškania úhrady zo strany žalovaného (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), žalovaný je tak povinný zmluvnú pokutu zaplatiť (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a to v dohodnutej výške. Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu je peňažným záväzkom vznikajúcim po splnení podmienok dohodnutých účastníkmi zmluvy. Splatnosť tohto záväzku nie je určený Občianskym zákonníkom ani Obchodným zákonníkom. Pokiaľ splatnosť zmluvnej pokuty nie je dohodnutá zmluvnými stranami (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), nastáva pri obchodno- právnych vzťahoch na základe § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka a to po tom ako veriteľ požiadal o plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a splnení podmienok na vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný tak bol povinný zaplatiť po výzve žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, po tom
ako porušil svoju povinnosť zaplatiť včas svoje peňažné záväzky. Výzvou žalobcu žalovanému bola samotná žaloba, keď táto bola doručená spolu s platobným rozkazom a teda žalovaný bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu po doručení samotnej žaloby. Povinnosť splniť záväzok riadne a včas v dôsledku porušenia a vzniknutého omeškania nezaniká a trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď zanikne iným spôsobom (§ 365 Obchodného zákonníka), pričom povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, je dlžník zaviazaný plniť (ak nie je dohodnuté inak) aj po jej zaplatení (§ 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto každým ďalším dňom po dobu, po ktorú trvá omeškanie, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas a preto za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu (obdobne rozsudok NS ČR zo dňa 29.10.2002 sp. zn. 29 Odo 847/2001). Keďže nie je zrejmé či vznikne porušenie povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka) aj v budúcnosti a kedy a akým spôsobom dôjde k zániku povinnosti platiť zmluvnú pokutu, nie je možné priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcnosti, pričom rovnako podľa rozsudku NS ČR zo dňa 08.02.2007 sp. zn. 21 Cdo 681/2006 zmluvná pokuta nie je opakujúcou sa dávkou, ktorú by bolo možné veriteľovi súdnym rozhodnutím priznať aj do budúcnosti po vyhlásení rozsudku. Súd preto zmluvnú pokutu počnúc dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia rozsudku zamietol.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dňoch splatnosti dohodnutých v Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 142/2014 (§ 365 Obchodného zákonníka) a preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z nezaplateného nájomného a úhrad za energie. Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 nar. vl. Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 16.02.2016 bola 0,05 % ročne a k 16.03.2016 až 16.10.2016 bola 0,00 % ročne, táto zvýšená o deväť percentuálnych bodov je potom úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne a neskôr 9 % ročne. Súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžných súm počnúc prvým dňom omeškania vo výške určenej v závislosti od začiatku omeškania. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že v prevažujúcej časti úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému úspešný.
11. Proti tomuto rozsudku sa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, t. j. v časti, kde súd zamietol žalobu o zaplatenie pokuty od 18.9 2008 do zaplatenia odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, predovšetkým súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní žaloby v časti priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z neaplikovateľnej judikatúry, ktorú naviac nesprávne interpretoval. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil iba tým, že nie je zrejmé, či vznikne porušenie povinnosti aj v budúcnosti a kedy akým spôsobom dôjde k zániku povinnosti platiť zmluvnú pokutu a preto nie je možné priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcnosti. S rozhodnutím súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí. Má za to, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je možné priznať aj do budúcnosti a to v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
12. Poukázal tiež na to, že súdy poskytujú ochranu len existujúcim právam, ako to vyplýva z platnej právnej úpravy (predovšetkým z ust. § 544 ods. 1 Obč. zákonníka). Takýmito právnymi dôvodmi pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute a porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, ktorú však súd nepovažoval za spornú.
13. Rozhodnutie súdu podľa ust. § 217 ods. 2 CSP prichádza podľa názoru žalobcu do úvahy vtedy, ak je žalovaný už v omeškaní, čo je v tomto prípade nesporné, ale právo na ďalšie jednotlivé plnenie skutočne ešte len vznikne v budúcnosti. Takouto situáciou je aj zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou sadzbou za každý deň porušenia povinnosti, kde dôvodom podania žaloby je omeškanie žalovaného so zaplatením istiny a k nej prináležiacej zmluvnej pokute, ktorá vznikne každým dňom omeškania dlžníka splnením zmluvnej povinnosti, zabezpečenej zmluvnou pokutou a to právo na plnenie ďalších dávok zo zmluvnej pokuty vznikne in futuro v závislosti od plnenia alebo neplnenia povinnosti dlžníka.
14. Má za to, že aj táto podmienka bola zo strany žalobcu splnená. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoju právnu argumentáciu a odôvodnenie priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcnosti oprel iba o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré je na daný prípad neaplikovateľné a aj prekonané. Zdôraznil, že zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá percentuálnou sadzbou za každý deň porušenia povinnosti sa spravuje princípom úrokov z omeškania. Má za to, že aj v prípade opakujúcej sa zmluvnej pokuty sa uplatní mutandis v rovnakej réžii aj čo sa týka jej priznania do budúcnosti ako pri úrokoch z omeškania. Tak ako úrok z omeškania, aj opakujúca sa zmluvná pokuta predstavujú sankcie za omeškanie so splnením peňažného záväzku, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania samostatne. Má za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sa odkláňa od všeobecne judikovaných a doktrinálnych záverov a je principiálne nesprávne a neaplikovateľné. Práve naopak, pri omeškaní so splnením záväzku dlhu je táto povinnosť porušovaná po celú dobu omeškania, pokiaľ povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom. Každý ďalší deň omeškania veriteľovi vzniká právo na nový úrok z omeškania, čo sa principiálne totožne uplatňuje aj pri zmluvnej pokute. Uviedol, že okrem skutočnosti, že tak úrok z omeškania ako aj zmluvná pokuta je forma sankcie za porušenie povinnosti dlžníka, ktorá vzniká každým dňom trvania porušenia povinnosti, paralelu medzi úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou vidí v tom, či bude dlžník v omeškaní a ako dlho, sa nedá dopredu predpokladať a nevie to ani samotný dlžník. Pokiaľ teda súd vo výroku prizná žalobcovi zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa omeškania až do zaplatenia, postupuje tým podľa ust. § 217 ods. 2 CSP. Uviedol, že hoci je tiež možné úroky z omeškania a zmluvnú pokutu vyčísliť konkrétnou sumou ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, je ale pravdepodobné, že dlžník bude i po vyhlásení rozhodnutia naďalej v omeškaní. Z dôvodu procesnej ekonómie by bolo prinajmenšom nevhodné žiadať od veriteľov opätovne súdne uplatnenie si úrokov z omeškania alebo zmluvnej pokuty, ktoré vzniknú od vyhlásenia rozhodnutia až do zaplatenia istiny dlžníkom. Práve preto súdy pristupujú k úzusu súladného s platnou právnou úpravou, podľa ktorého priznávajú úrok z omeškania aj zmluvnú pokutu s vymedzením obdobia trvania záväzku do splnenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou.
15. Zdôraznil, že ak by sa pripustila právna argumentácia súdu prvej inštancie, znamenalo by to pre žalobcu neprimerané a nehospodárne náklady ako aj bezdôvodné zaťažovanie žalobcu ako aj súdov. V neposlednej rade by tým došlo k poskytnutiu neprimeranej výhody dlžníkovi, ktorý neplnením si svojich povinností zaviní súdne konanie a zároveň aj vznik zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že v čase vyhlásenia rozsudku bolo zrejmé, že žalovaný bude aj naďalej v omeškaní. Uviedol tiež, že žalovaný ku dňu podania odvolania neprejavil akúkoľvek snahu riešiť svoje záväzky voči spoločnosti žalobcu, ba ani len sa nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná nárok na zaplatenie zmluvných pokút tak, ako bol uplatnený v žalobe, teda až do splnenia povinnosti žalovaného zabezpečenej zmluvnou pokutou.
16. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.
17. Odvolací súd po prejednaní dôvodov podaného odvolania má za to, že odvolanie bolo podané dôvodne. Sú dané dôvody na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 383 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
20. Odvolací súd má za to, že súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Správne zistil skutkový stav veci, avšak zo zisteného skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty, vyvodil nesprávny právny záver. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd za to, že nebolo potrebné doplniť dokazovania v predmetnej veci, ale bolo potrebné vec na základe správne zisteného skutkového stavu iba právne posúdiť.
21. Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na nesprávne právne posúdenie, týkajúce sa zamietnutej zmluvnej pokuty v časti jej zaplatenia od 18. 9. 2018 do zaplatenia, poukazuje na ust. § 217 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď konštatoval, že keďže nie je zrejmé, či vznikne porušenie povinnosti sankcionovať zmluvnou pokutou aj v budúcnosti a kedy a akým spôsobom dôjde k zániku povinnosti platiť zmluvnú pokutu, nie je možné priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty do budúcnosti.
22. Je nesporné, že v prípade zmluvných pokút sa jedná o opakujúcu sa dávku, ktorá má rovnaký charakter a spravuje sa totožnými princípmi ako úrok z omeškania a sú zároveň splnené všetky predpoklady, aby súd prvej inštancie túto priznal aj do budúcnosti s jedinou podmienkou - zaplatenie žalovanej istiny.
23. Ustanovenie § 217 ods. 2 CSP umožňuje súdu uložiť povinnosť aj na plnenie, ktoré nie je v čase vyhlásenia rozsudku splatné. Podmienkou pre takéto rozhodnutie však je: a) existencia právneho dôvodu plnenia v čase vyhlásenia rozsudku b) splatnosť aspoň časti plnenia v čase vyhlásenia rozsudku c) postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia podľa hmotného práva alebo d) spravodlivosť umožnenia plnenia, ktoré už je podľa hmotného práva splatné v celej výške a v splátkach.
24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že by nebola medzi stranami uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute a že by nedošlo k porušení povinností. Nie je preto dôvod pochybovať o tom, že by táto prvá podmienka splnená nebola. Taktiež bol splnený aj druhý dôvod a to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením nájomného v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol v omeškaní s úhradou samotnej istiny pohľadávky, keď súd prvej inštancie sám konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že dohodnutá zmluvná pokuta bola splatná po výzve žalobcu, ktorou bola samotná žaloba. Z vyššie uvedeného dôvodu treba dospieť k záveru, že aj táto druhá podmienka, splatnosť aspoň časti plnenia v čase vyhlásenia rozsudku, bola splnená.
25. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, táto bola taktiež naplnená, keď je nesporné, že žalovaný bol v omeškaní ale právo na ďalšie plnenia vznikne ešte len v budúcnosti. Pre takúto situáciu bola aj zmluvná pokuta dojednaná percentuálnou sadzbou za každý deň porušenia povinnosti, keď dôvodom podania žaloby je omeškanie žalovaného so zaplatením istiny a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká každým dňom omeškania dlžníka so splnením zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou a teda právo na plnenie ďalších dávok zo zmluvnej pokuty vznikne v závislosti od splnenia alebo nesplnenia povinnosti dlžníka. Je nesporné, že žalobca formoval petit tak, že nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty sa domáhal u dlžníka až do zaplatenia. Takto formulovaný petit stanovuje skutočnosť, že moment zaplatenia nastane až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Okolnosť, či a kedy žalovaný splní v budúcnosti svoj záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou je potom závislý výlučne na splnení jeho povinností. Je však nepochybné, že do času takéhoto splnenia povinností, zabezpečenej zmluvnou pokutou, žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou tak trvá až do času jeho riadneho splnenia, ktoré je jedinou podmienkou na zánik
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Je nesporné, že tak úrok z omeškania ako aj zmluvná pokuta predstavuje sankcie za omeškanie s plnením peňažného záväzku, preto právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania samostatne. Z toho je zrejmé, že aj zmluvná pokuta plní prevenčnú funkciu a zabezpečuje, aby sa dlžník nedostal do omeškania a kompenzačnú funkciu, čiastočne sanuje ujmu spôsobenú omeškaním dlžníka a sankčnú funkciu, t. j. funkciu, ktorá spočíva v potrestaní dlžníka za omeškanie. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že by bolo nevhodné žiadať od žalobcu ako veriteľa opätovné súdne uplatnenie i zmluvnej pokuty, na ktorú mu vznikne nárok od vyhlásenia rozhodnutia do zaplatenia istiny dlžníkom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
26. V súvislosti so zmenou zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol aj o trovách konania s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 a § 255 CSP, keď zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa trov prvoinštančného konania a priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 262 CSP aj náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).