Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3To-66-2019.pdf
PDF · 121.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/66/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného Y. S., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.04.2019, č.k. 46T/122/2018-268, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2019 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 320 ods. 1 psím. a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného
Y. S., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXXX/XX, F.
stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. 1Pv 80/2018 z 21.09.2018, na skutkovom základe, že
dňa 28.11.2017 v čase okolo že dňa 28.11.2017 v čase okolo 00:00 hod v F. na G.. Q. X/B poškodil motorové vozidlo zn. Š. I., čiernej farby, X.: H.-XXXFN, ktorého vlastníkom je X. R., trvalý pobyt W. U. XXXX/XX, H. L. a to tak, že obvinený vystúpil z motorového vozidla zn. Š. I., tmavo modrej farby, X.U.:F.-XXXFM, pristúpil k ľavej zadnej časti vozidla poškodenej, pričom si nasadil na hlavu čiernu pletenú čiapku, presunul sa k ľavej prednej časti vozidla, a kľúčom, ktorý držal obvinený v ruke vytvoril nepravidelnú prerušovanú ryhu od prednej ľavej časti vozidla až po ľavú zadnú časť vozidla, pričom ryhy sa nachádzajú nad ľavým zadným kolesom, pravých zadných dverách a pravých predných dverách, čím spôsobil poškodenej škodu poškodením vozidla vo výške 538,97 €, p o s t u p u j e
Okresnému úradu Bratislava, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok.
II.
Podľa § 316 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej X. R., F. H. L., W. U., z a m i e t a
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.04.2019, sp. zn. 46T/122/2018, samosudca rozhodol tak, že obžalovaného Y. S. uznal vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom vyššie.
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú X. R., trvalý pobyt W. U. XXXX/XX, H. L., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný Y. S. po porade s obhajcom proti výroku o treste, výroku o vine ako aj konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a jeho písomné dôvody boli prvostupňovému súdu doručené dňa 04.07.2019.
V písomných dôvodoch odvolania obhajca v mene obžalovaného primárne konštatoval, že napadnutý rozsudok, v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, neobsahuje dostatočné odôvodnenie, pretože súd neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o aké dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a neobsahuje akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Zdôraznil, že incident inak popisoval Y. R. a inak svedkyňa T. T. a úplne inak sám obžalovaný a svedok F. V.. Vytkol súdu prvého stupňa, že neakceptoval návrh obžalovaného, aby bol podrobený prevereniu detektorom lži, ktorý preukáže, že jeho tvrdenia sú pravdivé.
Ku skutku obhajca uviedol, že tento sa nezakladá na pravde a konanie obžalovaného nenaplnilo žiadne subjektívne a ani objektívne znaky žalovaného prečinu a obžalovaný nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú mu kladené za vinu, pretože tento skutok nespáchal.
K rozporom vo výpovediach Y. R.a a svedkyne T. T. dodal, že tieto samé o sebe spôsobujú nehodnovernosť ich výpovedí aj preto, že sú životnými partnermi. V kontexte s naznačeným mal súd, podľa obhajcu, hodnotiť ich výpovede a nazerať na ne aj cez aplikáciu R.A.V.E.N.. K vykonaným dôkazom obhajca skonštatoval: „Obhajoba poukazuje na to, že absolútne žiadnym dôkazom - ani výpoveďou vyššie uvedených svedkov (Y. R., T. T.), ale ani výpoveďou svedkov Bc. F. F. (správne má byť F.-pozn. krajského súdu) a H. J., nebolo preukázané, že by obžalovaný poškodil cudziu vec - motorové vozidlo kľúčami, tým, že by vytvoril ryhu na predmetnom motorovom vozidle. V konaní je absolútne nesporné, že NEEXISTUJE ŽIADNYPRIAMY SVEDOK KONANIA obžalovaného vo vzťahu k predmetnému vozidlu zn. U. I. tmavomodrej farby EČV: BL-XXXFM.....Obžalovaný nemá žiadnu vedomosť o takých skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu v napádanom rozsudku. Uvedený skutok (v napádanom rozsudku) obžalovaný nespáchal. Obžalovaný absolútne popiera a neuznáva svoju vinu k skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu.“.
Obhajca rozobral výpovede svedka Y. R.a a svedkyne T. T. a tieto vyhodnotil ako absolútne nelogické, najmä v časti keď mal obžalovaný na mieste zotrvať aj po poškodení vozidla. K samotnému poškodeniu auta upriamil pozornosť na fakt, že ani dvaja policajti a ani servisný technik sa nevedeli vyjadriť k „čerstvosti čiastočiek z ryhy“ auta a teda je objektívne nezistiteľné, kedy ryha vznikla.
K vyššie rozvedenému upozornil, že obžaloba v skutkovej vete popisovala vykonanie ryhy opačne tj. spredu dozadu. Záverom opätovne zdôraznil, že obžalovaný od počiatku popiera, že by vozidlo poškodeného akýmkoľvek spôsobom poškodil, a ani na takéto konanie dôvod nemal.
Na podklade uvedeného vyjadril záver, že z doteraz vykonaných dôkazov a zistených skutočností je zrejmé, že v kontexte § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku nie je preukázaná vina obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a preto bol súd prvej inštancie povinný oslobodiť obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/, resp. b/, resp. c/ Trestného poriadku a keď tak neurobil, obžalovaný žiada, aby túto chybu napravil žiadaným smerom odvolací súd.
Odvolanie voči rozsudku podal aj splnomocnenec poškodenej X. proti výroku o náhrade škody, ktorého odôvodnenie bolo súdu doručené dňa 10.05.2019. V tomto argumentoval nasledovne: „...svedok C. Q., sa v uvedenej časti výpovede vyjadroval všeobecne, k výpočtu škody na vozidle, a teda nemal na mysli konkrétne vozidlo poškodenej a konkrétne poškodenie, ktoré je predmetom trestného konania, išlo iba o všeobecné konštatovanie toho, akým spôsobom sa určuje škoda na vozidle a že v niektorých prípadoch môže pri reálnej oprave, dôjsť k navýšeniu nákladov a teda k navýšeniu škody. Opakovane uvádzame,
že nešlo o konštatovanie súvisiace s predmetným prípadom a poškodením-konkrétne poškodenie bolo v danom prípade predmetom ohodnotenia vykonaného svedkom C.om Q.m, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že v danom prípade vznikla poškodenej škoda vo výške 538,97 EUR. U. tak bola v priebehu trestného konania jednoznačne zistená, nárok na náhradu škody bol poškodenou riadne a včas uplatnený, pričom výška škody nebola v priebehu trestného konania spochybnená ani prokurátorom, tak ani obžalovaným. Na záver uvádzame, bez ohľadu na vyššie uvedené, že ak by aj škoda vznikla vo vyššom rozsahu, je na poškodenom, v akom rozsahu si uplatní nárok na náhradu škody, a teda či si nárok na náhradu škody uplatní v rozsahu vzniknutej škody, alebo v menšom rozsahu. Konajúci súd má pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody vychádzať z uplatneného nároku poškodeným, a v prípade, že tento je riadne preukázaný, nie je dôvod nepriznať nárok na náhradu škody (z dôvodu, že táto je alebo môže byť vyššia). Opakovane však poukazujeme na skutočnosť, že v danom prípade bola výška škody stanovená jednoznačne na sumu 538,97 EUR, v tomto rozsahu bola škoda uplatnená poškodenou a výška škody nebola žiadnou zo strán spochybnená....Ako splnomocnenec poškodenej týmto v súlade s § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podávame odvolanie proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/122/2018, zo dňa 26.04.2019, a to konkrétne proti výroku o náhrade škody, a žiadam odvolací súd aby, v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku, napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaný Y. S., nar. 05.04.1983, trvalé bytom C.ova XX, F., je povinný nahradiť poškodenej X. R.ovej, trvale bytom W. U. XXXX/XX, H. L., náhradu škody vo výške 538,97 EUR.“
K odvolaniu poškodeného sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu poukazujúc na zápisnicu o hlavnom pojednávaní z 26.04.2019 a hlavne na vyjadrenie prítomného splnomocnenca poškodenej požiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodenej zamietol, pretože bolo podané osobou, ktorá sa opravného prostriedku výslovne vzdala.
Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaniach tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol: „Chcem poskytnúť súdu vyjadrenie, pričom poukazujme za zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 08.02.2019 čl. 238, kde zdôrazňujem výpoveď pána poškodeného, ktorý nepovedal, že by videl ako môj klient kľúčom auto poškodzuje. Nie je to ani možné, pretože z okien domu nie je vidno na tú stranu auta, ktorá bola poškodená i keď predtým uviedol, že videl ako obžalovaný vytvoril kľúčmi ryhu v odpovediach na otázky mnou kladené už tak jednoznačne toto nepotvrdzoval a znovu zdôrazňujem, že to ani vidieť nemohol, pretože poškodenie bolo za zorným uhlom. Chcem tiež zdôrazniť, že je nelogické, žeby môj klient ak by chcel poškodzovať cudzí majetok sa vopred telefonicky ohlási. Chcem dodať, že v prípade, že by súd uvažoval o inom rozhodnutí ako o oslobodení môjho klienta, podotýkam, že tento toho času na základe koncesie prevádzkuje taxislužbu a akýkoľvek trest, ktorým by mu bol uložený, mal by preňho fatálne následky a negatívne by poznačil jeho život. Zároveň ak by súd neakceptoval náš návrh na oslobodenie obžalovaného dávam do pozornosti § 10 ods. 2 Trestného zákona. Čo sa týka záverečného návrhu navrhujem, aby súd zrušil napadnutý rozsudok a aby obžalovaného navrhol tak, ako som navrhol. Čo sa týka odvolania poškodeného poukazujem na svoje vyjadrenie, ktoré som súdu poskytol a konštatujem, že toto bolo podané osobou, ktorá sa ho vzdala.“ .
Zástupkyňa krajskej prokuratúry považujúc rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za správny a uložený trest za primeraný a zákonný, navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť a čo sa týka odvolania poškodeného pripojila sa k návrhu obhajcu.
Obžalovaný záverečným návrhom predniesol: „Ja sa pripájam k prednesu môjho obhajcu, vo veci sa cítim byť nevinný, vozidlo som nepoškodil. Dva dni pred týmto dňom sme sa stretli, dohodli sme sa, že sa ešte stretneme. Pán R. mi mal vrátiť peniaze, do dnešného dňa mi je dlžný. Ja som skutočne nevinný, nič som nespáchal a preto navrhujem to, čo môj obhajca.“
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku: Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a a) vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku: Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán (kontradiktórnosti)- § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Odvolací súd rozhodujúci o odvolaniach z predloženého spisového materiálu zistil, že na obžalovaného Y. S. bola dňa 21.09.2018 na Okresný súd Bratislava III podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava III obžaloba č.k. 1Pv 80/18/1103-21, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe v nej uvedenom, pričom vec bola na prvostupňovom súde vedená pod sp. zn. 46T/122/2018.
Podaná obžaloba bola prejednaná na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 08.02.2019 a 26.04.2019, kedy bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. S., svedkov Y. R.a, T. T., F.a V.a, Bc. F.a F.a, H.a J.a, C.a Q. a oboznámením listinných dôkazov a po odznení záverečných rečí bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie samosudca odôvodnil nasledovne: „Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný Y. S., jeho konanie je možné kvalifikovať ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že neexistuje žiadny priamy svedok udalosti, tak ako ho popisuje obžaloba. Jediný priamy svedok konania obžalovaného je F. V., ktorý vylúčil vo výpovedi na súde dňa 8.2.2019 to, že by obžalovaný akokoľvek konal tak, ako je opísané v obžalobe. Vylúčil, že by sa obžalovaný predmetného vozidla vôbec dotkol. Konanie obvineného nenaplnilo žiadne subjektívne ani objektívne znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ, ktorý sa mu kladie za vinu. Absentuje nielen subjektívna stránka (úmysel
obvineného, ktorý sa v kontexte § 17 a § 245 ods. 1 TZ obligatórne vyžaduje) ale aj ostatné znaky (objekt, objektívna stránka a hlavne subjekt). Obvinený nemá žiadnu vedomosť o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe. Uvedený skutok obvinený nespáchal. Obvinený absolútne popiera a neuznáva svoju vinu k skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sú absolútne vymysleným tvrdením. Ďalej poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov a poškodeného na hlavnom pojednávaní 8.2.2019, najmä že z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní vyplýva, že videl len to ako obžalovaný drží kľúče v ruke, škrabanie nie. Čo ani vidieť nemohol, poškodenie bolo na odvrátenej strane auta. Podľa výpovede mal obžalovaný ísť okolo vozidla zozadu dopredu keď mal poškodiť vozidlo a potom ísť opačným smerom späť, hoci obžaloba to uvádza presne opačne. Obžalovaného aj so svedkom V.om poškodený pozná, presne vedel koho auto prišlo k domu na Q. ulici X/B, napriek tomu označil auto, ktorým prišli za podozrivé. Podozrivosť správania a konania obžalovaného pripisoval poškodený neskorej večernej hodine („nikto normálny Vám nevolá v noci opakovane, bol opitý”) napriek tomu, že vo výpovedi potvrdil, že takýto nočný čas na stretávanie a kontaktovanie bol u nich bežne zaužívaný, nehovoriac o tom, že on so svojou družkou o takomto čase len večeral. Obžalovaný mu mal poškodzovať auto škrabaním, no napriek tomu nezakročil aktívne, aby tomu zabránil. Obhajoba poukazuje aj na rozpory vo výpovediach svedkyne T. na hlavnom pojednávaní 8.2.2019, najmä že udalosť o poškodení auta nevidela, máju len sprostredkovanú od poškodeného - znížená hodnovernosť výpovede. Je evidentné, že na hlavnom pojednávaní klamala ohľadom telefonátov obžalovaného po jeho príchode k domu na Q. ulici , tvrdila, že vyvodila podozrivosť správania obžalovaného z toho, že ich nekontaktoval keď prišiel, pritom z dôkazov zo spisu jasne vyplýva, že obžalovaný volal poškodenému aj po príchode na Q. ulicu v čase XX:XX a v čase XX:XX. Súd aj napriek žiadosti obhajcu nezaprotokoloval do zápisnice, že počas výsluchu poškodeného M. R.a, odišiel z pojednávacej miestnosti jeden z jeho kamarátov, ktorý bol prítomný ako verejnosť, pričom nie je vylúčené, že mohol ovplyvniť následnú výpoveď P. T. čakajúcej pred pojednávacou miestnosťou tým, že by jej poskytol informácie z výsluchu poškodeného .Ak svedkyňa T. tvrdí, že obžalovaný sa „tackal ako keby bol opitý“ žalovaný udáva, že to je z dôvodu ochorenia kŕčových žíl od cca r. 2012, je pacientom nemocnice Sv. Y., ošetrujúci lekár je Y.. H., kde je pre neho bolestivé dlhšie státie najednom mieste, kde liečebná terapia je pomalý pohyb. Svedkyňa T. na HP 8.2.2019 uviedla, že políciu volala hneď po príchode obžalovaného a uviedla, že obžalovaný sa pred domom dlhšie zdržiaval. Svedkovia F. aJ. (ako zasahujúci policajti) na HP 26.4.2019 uviedli, že prišli na miesto činu do pár minút, ale už tam potenciálny páchateľ nebol. Z uvedeného vyplýva ďalšia nehodnovernosť výpovede svedkyne T.. Výpovede svedkov R.a a T., kde zhodne hovoria, že obžalovaný aj po údajnom skutku naďalej čakal pred domom na Q. X/ B „ako keby chcel byť chytený“, sú absolútne nelogické, nakoľko obžalovaný by predsa po skutku nezostával na mieste činu. Na hlavnom pojednávaní 26.4.2019 žiadny zo svedkov sa nevedel vôbec vyjadriť a ustáliť čerstvosť (časový vznik) čiastočiek z ryhy na aute t.j. je nezistiteľné, kedy ryha na aute vznikla. K obhajobe obžalovaného súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného, že svedok V. svojou výpoveďou vylúčil akékoľvek protiprávne konanie obžalovaného. Svedok naopak uviedol, že keď obžalovaný vystúpil, tak išiel zaparkovať, moc si ho nevšímal. Ani naňho veľmi nevidel. Preto súd v rozpore s mienkou obhajoby nepovažuje výpoveď svedka V.a za výpoveď, ktorá zbavuje obžalovaného viny. Pokiaľ ide o namietnutú absenciu subjektívnej stránky trestného činu, úmysel obžalovaného, tento súd považuje za preukázaný výpoveďou svedkov R.a a T., ktorí zhodne uviedli, že s obžalovaným mali nezhody a báli sa ho. Toto ich mentálne nastavenie potvrdila aj zasahujúca hliadka PZ. Nezhody sú koniec koncov preukázané najmä privolaním hliadky PZ na pomoc. Tieto skutočnosti, spolu so správaním sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorí svedkovia taktiež súdu objasnili - nutkanie na násilie voči iným osobám - považuje súd za dostatočnú motiváciu na poškodenie majetku svedka R.a. Požitie alkoholu pred skutkom potvrdil samotný obžalovaný, ako aj svedok V.. Námietku, že svedkyňa T. videla skutok len sprostredkovane, nakoľko opakovane volala políciu a nemohla vidieť konanie obžalovaného považuje súd za vyvrátenú tým, že z priebehu dokazovania je jasne preukázané, že práve svedkyňa T. zbadala ako prvá podozrivé vozidlo, upozornila naňho svedka R.a a potom spolu s ním sledovala konanie oboch osôb vystúpivších z auta. Je pravdou, že dvakrát telefonovala na políciu, avšak situáciu sledovala, aby mohla sprostredkovať aktuálne dianie, pritom si dlaňou tienila displej, aby jeho svetlo neprezradilo osobám vonku jej prítomnosť. Súd považuje za čiastočne opodstatnenú námietku obhajoby, že podľa výpovede svedka R.a mal obžalovaný ísť okolo vozidla zozadu dopredu, keď mal poškodiť vozidlo a potom ísť opačným smerom späť, hoci obžaloba to uvádza presne opačne. Uvedený svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný najprv išiel okolo poškodeného vozidla zozadu dopredu, keď pravdepodobne poškodil toto vozidlo a neskôr sa vracal opačným smerom. Videl, že v rukách držal kľúče. Nevyjadril sa teda exaktne, kedy mal obžalovaný poškodiť vozidlo, iba vyjadril svoj názor. Dôležitá je najmä okolnosť, že mu videl kľúče, t.j. nástroj, ktorým došlo k poškodeniu vozidla, v
ruke. Preto aj súd pristúpil k úprave skutkovej vety bez úpravy právnej kvalifikácie. Výsledkom je, že súd konštatuje opis poškodenia vozidla, ku ktorému došlo konaním obžalovaného. K tvrdeniu obhajoby, že obžalovaný mal poškodzovať auto škrabaním, no napriek tomu poškodený nezakročil aktívne, aby tomu zabránil súd uvádza, že poškodený prostredníctvom svedkyne T. zavolal na tieňovú linku polície, čo súd považuje za dostatočnú aktivitu smerujúcu k ochrane svojho majetku. Naviac buchol päsťou do okna, aby obžalovaného odradil od ďalšieho konania. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania
- výsluch na detektore lži, vyžiadanie lekárskej správy a opätovný výsluch obžalovaného, nakoľko sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. V danej veci sa však nejedná o tvrdenie voči tvrdeniu, ale o tvrdenie troch osôb (svedkovia R., T. a čiastočne aj V.) voči tvrdeniu jednej osoby - obžalovaného. Naviac, detektor lži sa v trestnoprávnej praxi súdov Slovenskej republiky nepovažuje za dôveryhodný dôkazný prostriedok. Ostatné návrhy na doplnenie dokazovania považuje súd za zbytočné. Ak by aj obžalovaný trpel zápalom kŕčových žíl a mal predpísaný jemný neustály pohyb, to ešte neznamená, že nemohol byť aj opitý.“
K výroku I.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že to čo sa uvádzalo v skutkovej vete obžaloby sa aj stalo, teda došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. U. I., EČ BL 332 FM, vo vlastníctve poškodenej X. R.ovej, ktoré vozidlo používal Y. R. a na podklade vykonaných dôkazov v konaní pred súdom, bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 00.00 hod sa obžalovaný Y. S. spolu s F.om V.om nachádzal pred domom v F., na Q. ulici č. X/B, kde v danom čase býval Y. R. spolu s T. T., a pred ktorým domom parkoval predmetným motorovým vozidlom, pričom svedkovia Y. R. a T. T. zhodne popísali, že videli ako obžalovaný pristúpil k danému autu, nasadil si na hlavu pletenú čiapku a kľúčom, ktorý držal v ruke vytvoril na vozidle nepravidelnú prerušovanú ryhu. Okrem výpovedí svedkov Y. R.a a T. T. je prítomnosť obžalovaného v danom čase a mieste potvrdená aj samotným obžalovaným, ktorý dokonca potvrdil, že keď sa nachádzal pred domom, v istom okamihu si skutočne na hlavu nasadil pletenú čiapku, a v konečnom dôsledku aj výpoveďou svedka F.a V.a, ktorý tiež potvrdil, že obžalovaného na dané miesto uvedeného času priviezol a všimol si, že tento sa pohyboval v blízkosti aj auta, ktoré bolo neskôr zistené ako poškodené, avšak nevidel, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal auto poškodiť.
Od samotného počiatku trestného konania obžalovaný priznáva, že daného večera mal snahu kontaktovať Y. R.a, ktorý ale komunikáciu odmietal, obžalovaného v telefóne zablokoval, a tak sa nechal svedkom F.om V.om zaviesť pred dom, v ktorom Y. R. býval, za účelom s týmto sa osobne stretnúť, ale rozhodne a jednoznačne popiera, že by vozidlo vôbec poškodil tak ako mu to je obžalobou kladené za vinu. Podľa podanej obžaloby konanie obžalovaného Y. S. naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že to čo sa uvádzalo v skutkovej vete obžaloby, sa aj stalo.
Sporným zostalo právne posúdenie skutku, teda či konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (ako bolo žalované a takto konanie posúdil aj prvostupňový súd), alebo je možno, vzhľadom na materiálny korektív ustanovený v § 10 ods. 2 Trestného zákona, vec postúpiť na prejednanie priestupku.
Nadriadený súd, po preskúmaní predloženého spisu, po zvážení všetkých dostupných informácií, vo svetle aj skutočností objasnených obžalovaným a viac menej potvrdených aj Y.om R.om o predchádzajúcej spolupráci a doposiaľ nedoriešených záležitostiach medzi obžalovaným Y.om S.m a Y.om R.om.
Totiž obžalovaný od začiatku trestného konania ozrejmoval, že mal snahu kontaktovať a vyhľadať Y. R.a aj v daný večer (aj pred týmto dňom) aj za účelom doriešenia záležitostí, ktoré zostali nevyriešené z obdobia ich spolupráce v minulosti, kedy obžalovaný potvrdil, že s Y.om R.om sa pozná dlho, asi od 15 rokov veku Y. R.a, ktorému v minulosti aj finančne aj inak pomáhal, pričom Y. R. mu doposiaľ dlhuje sumu 900,-€ a tiež obžalovanému spôsobil škodu na vozidle zn. Audi A6. V dôsledku týchto nedoriešených záležitostí s ním Y. R. odmieta v súčasnosti akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Tiež vysvetlil, že svedkyňa T. T., družka Y. R.a, v minulosti pracovala pre obžalovaného a keď začali spolu s Y.om R.om žiť ako partneri, odišla pracovať pre Y. R.a.
Čo sa týka nedoriešených záležitostí ohľadne dlžnej sumy (900,-€), doposiaľ Y.om R.om nevrátenej a poškodeniu vozidla zn. E. A6 Y.om R.om patriace obžalovanému, ako aj skutočnosti, že sa snaží presvedčiť zamestnancov obžalovaného, aby pracovali pre neho (Y. R.a), je dôležité upozorniť aj na výpoveď Y. R.a v naznačenom smere, ktorý potvrdil, že s obžalovaným mali spoločné podnikateľské aktivity, čo sa týka vozidla E. A6 toto obžalovanému vrátil a už pri vrátení auta si mali dohodnúť „vymazanie dlhu“ a čo sa týka zamestnancov, Y. R. toto tvrdenie obžalovaného označuje za „výplod fantázie“, pretože nikdy žiadneho zamestnanca obžalovanému neprebral (čl. 53). Na hlavnom pojednávaní (čl. 239) však potvrdil, že voči obžalovanému podĺžnosti mal, ale maximálne 100,-€, tieto sa vždy snažil vrátiť a nespôsobil mu žiadnu škodovú udalosť. K vozidlu A6 uviedol, že toto auto kúpil (kúpnu zmluvu predložiť však nevedel), ale nechcel aby bolo písané na neho (Y. R.a), splácal mu to (obžalovanému) mesačne, ale zároveň priznal, že raz mu „rupli nervy“ (Y.ovi R.ovi) a tak na aute rozbil okno, ktoré tvrdenie korešponduje s obrannými a vysvetľujúcimi tvrdeniami obžalovaným.
Vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti pri posudzovaní predloženej trestnej veci zarezonovali do takej miery, že odvolací súd pristúpil ku korekcii rozhodnutia prijatého prvostupňovým súdom a úvahy v tomto rozvádza nasledovne:
Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že princíp „ultima ratio“ je síce využiteľný pri interpretácii a aplikácii trestného práva, avšak možno ho uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, tj. len pri prečinoch.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin v intenciách odseku 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).
Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, je záverom právnym.
Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.
Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.
Naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného v danej veci, nie je preukázané.
Nie každé poškodzovanie cudzej veci, i keď bolo preukázané, že sa ho obžalovaný dopustil, musí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona aj z pohľadu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pri správnej aplikácii hmotnoprávneho ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona krajský súd dáva do pozornosti, že hodnota poškodenej veci nie je rozhodujúca a to ani pri posudzovaní materiálneho korektívu pri tomto prečine.
Z uvedeného dôvodu potom záver súdu prvého stupňa o tom, že sa jedná o trestný čin, nemožno prijať a akceptovať.
Vo veci konajúci senát, dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obžalovaného nesvedčí ani závažnosť jeho konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. Berúc do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti prípadu, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia
ako aj pohnútku, uzatvára, že prejednávaný prečin má len formálne znaky žalovanej skutkovej podstaty, avšak jeho závažnosť je nepatrná tj. inklinuje k posudzovaniu jeho konania ako priestupku proti majetku.
V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, tj. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. T. ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.
S poukazom na vyššie zdôvodnené krajský súd dospejúc k záveru, že závažnosť žalovaného činu je nepatrná a teda nejde o trestný čin (prečin), postupom podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku vec obžalovaného Y. S., postúpil Okresnému úradu Bratislava, pretože žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok.
K výroku II.
Ako už bolo vyššie predznačené, odvolanie voči výroku, ktorým bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodenej X.vej, podal písomne splnomocnenec poškodenej (čl. 275).
Krajský súd v Bratislave preskúmaním spisového materiálu v tejto napádanej časti zistil, že na podklade podaného odvolania poškodenou (prostredníctvom splnomocnenca) sa nemôže vecou zaoberať z meritórneho hľadiska, t.j. splniť si prieskumnú povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, pretože odvolanie bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
Podľa § 312 ods. 1 Trestného poriadku po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Poškodený je v zmysle § 307 Trestného poriadku oprávnenou osobou, ktorá môže podať odvolanie proti rozsudku len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, avšak výslovné vyhlásenie oprávnenej osoby, že sa vzdáva (práva) podať odvolanie je neodvolateľné.
Podľa citovaného ustanovenia, ak poškodený, resp. jeho splnomocnenec po vyhlásení rozsudku a po poučení o práve podať odvolanie výslovne prehlásil „výslovne sa vzdávame opravného prostriedku“ (čl. 262), ktorá skutočnosť je jednoznačne zistiteľná zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2019, z tohto jeho prehlásenia jednoznačne vyplýva vôľa vzdať sa odvolacieho práva bezvýhradne a úplne, pričom účinok vzdania sa odvolania plynie z toho, že výslovné prehlásenie bolo urobené pred súdom v predpísanej forme. Vzdanie sa odvolania je neodvolateľné.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z posudzovanej veci jednoznačne vyplýva, že splnomocnenec poškodenej X. R.ovej, po vyhlásení rozsudku prejavil vôľu nepodať vo veci odvolanie, tj. vyhlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie. Vzhľadom k citovanému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 317 Trestného poriadku meritórne nepreskúmava ale odvolanie a limine bez ďalšieho zamietne, a preto Krajský súd v Bratislave odvolanie poškodenej Evy R.ovej čo do výroku o náhrade škody, podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.