Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15C-42-2019.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Subarea
15C/42/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: F.. S. X., G. XXX/X, O. nad I., proti neoznačenému žalovanému, o neúplnom podaní, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu podané na tunajšom súde 30.08.2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1.Dňa 30.08.2019 bolo na tunajší súd podané podanie adresované predsedovi Okresného súdu Trenčín, kde žalobca uviedol, že si dovoľuje požiadať o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na úradu trov vyplývajúcich z vydaných platobných rozkazov okresného súdu, ktoré súviseli s kauzami - uznesenie č. 54Ro/1385/2011 a rozsudkom č.k. 24C/143/2016-262. Na ich vydanie nebola právna norma a postup žalujúcich je protiprávny a protizákonný. K podaniu doložil svoje skoršie písomné podania adresované súdu z 01.06.2017, 10.06.2019 a 05.06.2017.
2. Keďže uvedené podanie nebolo zrozumiteľne skutkovo odôvodnené tak, aby bolo jasné, z akého dôvodu žalobca žalobu podáva a nebolo ani jasné, čoho sa žalobca domáha a voči komu, súd uznesením č.k. 15C/42/2019-7 zo dňa 23.09.2019 vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:
- jednoznačným označením žalovaného, teda toho, proti komu podanie (žaloba) smeruje: o ak má byť žalovaným fyzická osoba, je potrebné ju označiť menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, o ak má byť žalovaným právnická osoba, je potrebné ju označiť názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené, o ak má byť žalovaným štát, je potrebné ho označiť uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, o ak má byť žalovaným štátny orgán, je potrebné ho označiť uvedením názvu tohto štátneho orgánu,
- zrozumiteľným odôvodnením a opísaním rozhodujúcich skutočností tak, aby súdu bolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca podáva žalobu a jasným vymedzením toho, čoho sa žalobca domáha:
o je potrebné jednoznačne opísať a vymedziť, z akého dôvodu žiada žalobca o vrátenie finančných prostriedkov, čo ho viedlo k podaniu žaloby; je potrebné vymedziť, aké finančné prostriedky a v akej konkrétnej výške od koho konkrétne požaduje uhradiť, žalovanú sumu je potrebné riadne špecifikovať, aby bolo zrejmé, z čoho táto pozostáva. Je nutné zrozumiteľne uviesť, čím svoj nárok na vrátenie finančných prostriedkov žalobca odôvodňuje, prečo ho považuje za opodstatnený.
- pripojením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení; tie dôkazy, ktoré žalobca nemôže pripojiť bez svojej viny, je potrebné aspoň označiť.
3. Predmetné uznesenie, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania, bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 30.09.2019. Na toto uznesenie žalobca vôbec nereagoval, podanie nedoplnil ani neopravil, a to ani v lehote určenej mu na odstránenie vád podania, ani po jej uplynutí. Podanie žalobcu by podľa obsahu mohlo byť žalobu, avšak táto nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Nie je uvedený žalovaný subjekt, skutkové vymedzenie je nezrozumiteľné, zmätočné a neúplné a nie je uvedené, čoho konkrétne, teda uloženia akej povinnosti, sa žalobca chcel domáhať.
4. Podľa ust. § 123 CSP, (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
5. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, (a) ktorému súdu je určené, (b) kto ho robí, (c) ktorej veci sa týka, (d) čo sa ním sleduje a (e) podpis.
6. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
7. Podľa § 133 CSP: (1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. (2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
8. Podľa § 134 CSP: Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
9. Podľa § 135 CSP: (1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
10. Podľa § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11. Vo vzťahu k označeniu žalovaného súdu uvádza, že žalobca v podaní neuviedol, koho mieni žalovať, teda od koho sa domáha „vrátenia všetkých finančných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na úhradu súdnych trov“. V podaní nie je uvedený žiaden konkrétny subjekt, voči ktorému by žaloba mala smerovať a o koho povinnosti by súd mal konať. Súd pritom žalobcu poučil podrobne, akým spôsobom je potrebné žalovaného označiť, pričom jeho označenie musí byť jednoznačné a nepochybné, nemožno sa len domnievať, koho mal žalobca v úmysle zažalovať, pretože súd nemôže konať o právach a povinnostiach iných subjektov, než len tých, ktorých žalobca vymedzí v žalobe. Už len pre túto nejednoznačnosť nie je možné v konaní pre túto vadu pokračovať.
12. Okrem toho skutkové vymedzenie žaloby je nezrozumiteľné, nejasné a nie je na podklade neho možné dovodiť, na akom skutkovom základe žalobca sa domáha svojho nároku. Žalobca vo všeobecnosti je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zasadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobca tak musí jednak uviesť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy, ako i konkretizovať návrh na poskytnutie súdnej ochrany - návrh na rozhodnutie súdu. Žalobca pre perfektnosť žaloby musí uviesť základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Tieto skutočnosti slúžia k individualizácii nároku a musia byť vymedzené v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné určiť dôvody podania žaloby, identifikovať nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku. Žalobca sa v podaní obmedzil len na konštatovanie, že žiada o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na úradu trovy vyplývajúcich z vydaných platobných rozkazov okresného súdu, ktoré súviseli s kauzami - uznesenie č. 54Ro/1385/2011 a rozsudkom č.k. 24C/143/2016-262, pretože ich vydanie bolo protiprávne. Žalobca ale bližšie ani neopísal, na akom základe sa rozhodol zažalovať vrátenie finančných prostriedkov, kedy, komu a aké finančné prostriedky vyplatil, z akého dôvodu ich vyplatil a na akom základe a prečo ich žiada týmto podaním teraz späť. Žaloba neobsahuje riadne popísanie skutočností, resp. ich popísanie učinené žalobcom je natoľko kusé, neúplné, neurčité či nezrozumiteľné, že nemožno bez ďalšieho určiť, aký presný skutok má byť predmetom konania a nárok nie je nijako bližšie špecifikovaný, aby bolo zrejmé, v akej sume si ho žalobca mienil uplatniť a z čoho tento nárok pozostáva. Aj táto vada, na odstránenie ktorej bol žalobca riadne vyzvaný aj s usmernením, ako ju odstrániť, bráni, aby súd o podaní ďalej konal.
13. Napokon podanie žalobcu neobsahuje žiaden žalobný návrh (žalobný petit), teda nie je z neho zrejmé, čoho konkrétne sa žalobca domáha, keďže sa domáha „vrátenia všetkých finančných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na úradu trovy vyplývajúcich z vydaných platobných rozkazov okresného súdu, ktoré súviseli s kauzami - uznesenie č. 54Ro/1385/2011 a rozsudkom č.k. 24C/143/2016-262.“ Takéto vymedzenie predmetu konania je neurčité, nejasné a na základe takého všeobecne formulovaného žalobného návrhu súd nevie, čo presne by malo byť predmetom konania a o čom má súd vlastne konať. Návrh na výrok rozsudku súdu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Súd poučil žalobcu, že je potrebné presne uviesť, aké finančné prostriedky a v akej výške a od koho konkrétne v konaní požaduje a len po doplnení týchto náležitostí by bolo možné zistiť, čo konkrétne by malo tvoriť predmet konania. Súd nie je povinný a za žalobcu ani nesmie iniciatívne vyhľadávať v opísaných konaniach (sp.zn. 54Ro/1385/2011 a 24C/143/2016), aké nároky by prípadne mohli byť tými, o ktorých sa žalobca v podaní zmieňuje. Je povinnosťou žalobcu tieto presne vymedziť tak, aby súd nad akékoľvek pochybnosti vedel, čo chcel žalobca učiniť predmetom konania a čoho äa voči komu sa domáha. Pokiaľ uvedené z podania žalobcu jednoznačne nevyplýva, podanie je neúplné a má takú vadu, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať.
14. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, voči komu konkrétne a na akom jednoznačnom skutkovom základe, nemožno považovať podanie žalobcu za žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Súd žalobcu pritom výslovne poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, na označenie žalovaného, ako podanie treba doplniť. Podľa názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podanie odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.