Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-45-2019.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: S. Š., O.. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E., E. XXX/X, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti manželovi: T. Š., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, zastúpenému JUDr. Petrom Rochovským, advokátom, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej N. Š., L.. XX.XX.XXXX a maloletému L. Š., L.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom C. K. D. r o z v á d z a .
Súd maloletú N. Š., L.. XX.XX.XXXX a maloletého L. Š., L.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť na výživu mal. N. sumu 200 eur mesačne a na výživu mal. L. sumu 125 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j ú .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 29.07.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavrela po sedemročnej známosti z hlbokej náklonnosti, z manželstva pochádzajú dve deti, ešte maloleté. Manžel sa viac venoval futbalu, priateľom, čas pre rodinu si našiel vždy len na naliehanie navrhovateľky. Postupom času sa odcudzili, vzájomná komunikácia sa obmedzila len na problémy detí, finančné problémy a najnutnejšie veci. V roku 2015 podala návrh na rozvod, žili oddelene asi rok, v záujme kompletnosti rodiny sa vrátila do spoločnej domácnosti. Spolužitie bolo však harmonické len krátku dobu, správanie manžela sa nezmenilo. Ich spolužitie pozostáva len z hádok a nemá záujem na tom, aby si ubližovali. Spolužitie považuje za vážne narušené. Navrhla na čas po rozvode zveriť maloleté deti do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhla otcovi určiť sumami 350 eur a 250 eur mesačne s tým, že bude čiastka 100 eur každému z detí určená na tvorbu úspor. Mesačné výdavky na maloletú dcéru odhadla na 400 až 450 eur (cestovné do školy 10 euro, ošatenie 70 eur, drogéria 150 eur, k tomu diétna strava pre zdravotné problémy, tomu náklady spojené so začiatkom školského roka 150 eur a príspevok do ZRŠ 15 eur) a na maloletého syna sumou 300 eur. Výdavky na bývanie predstavujú 273 eur mesačne (elektrina 90 eur, plyn 120 eur, voda 13 eur, inkaso 20 eur, UPC 30 eur) a k tomu úvery 140 + 700 eur mesačne s tým, že tieto výdavky znáša manžel. Styk nenavrhla upraviť.
(2) Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril písomne podaním z 13.10.2019 tým, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Poukázal na to, že manželský vzťah bol spočiatku harmonický, postupne navrhovateľka začala mať neprimerané nároky na financovanie nákladného života a postupne jej začal vadiť jeho aktívny spôsob života, keďže hral neustále futbal, z toho mal veľký okruh známych, s ktorými sa vzájomne navštevovali. K prvému vážnemu narušeniu ich spolužitia došlo v roku 2013, kedy zistil, že navrhovateľka si píše správy s neznámym mužom. Hoci vzťah pri konfrontácii poprela, odsťahovala sa aj s dieťaťom k svojím rodičom, po niekoľkých týždňoch však spolužitie obnovili. V roku 2015, keď podala návrh na rozvod, udržiavala mimomanželský vzťah. V tom období nadviazal mimomanželskú známosť aj on, z ktorého dôvodu navrhovateľka prvý návrh na rozvod stiahla späť s tým, že má záujem obnoviť manželské spolužitie. Asi polroka bolo všetko v poriadku, v roku 2016 sa im narodil syn a opäť začali nezhody medzi nimi z rovnakého dôvodu - futbal, kamaráti. Voľnočasovú aktivitu si našla aj navrhovateľka a v starostlivosti pri deťoch sa vtedy striedali. V súčasnosti podľa výpisov z telefónneho čísla si vymieňa opäť časté správy s neznámym číslom a zvykne na niekoľko dní aj s deťmi odísť. Manželstvo považuje za vážne narušené a trvalo rozvrátené, formálne a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil s poukazom na svoj príjem - podniká - prenajíma autožeriavy na výškové práce, s čím sú však spojené aj finančné náklady na ich údržbu a bezpečnosť, ako aj na školenie pracovníkov k obsluhe a vysoké výdavky aj na náhradné diely. Výživné navrhol určiť v sumách 150 eur a 100 eur. Navrhol zveriť maloleté deti na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s poukazom na najlepší záujem detí.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom v K. D. manželstvo v S. XXXX. Z manželstva pochádzajú dve, toho času ešte maloleté dieťa, narodené v roku XXXX S. XXXX.
(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že k rozvratu ich manželstva dochádzalo postupne, manžel ju neustále podozrieval, že má mimomanželský vzťah. Po obnove ich manželského spolužitia v čase späťvzatia prvého návrhu na rozvod manželstva sa jeho správanie ešte vystupňovalo, v súčasnosti už nemajú žiadne spoločné programy. Už nie je ochotná znášať jeho správanie, po narodení druhého dieťaťa sa v jeho správaní nič nezmenilo, naďalej chodí von s kamarátmi a ona sa stará o domácnosť, kričí na ňu aj pred deťmi, stalo sa, že ju v minulosti aj fyzicky napadol. V súčasnosti žijú v jednej domácnosti, nakoľko sa nemá kam odsťahovať, deťom v stretnutiach s otcom nemieni brániť. Keď pracuje v nočnej zmene, o deti sa stará manžel, keď budú bývať oddelene, bude pomáhať jej matka.
(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva z rešpektu k navrhovateľke. Je presvedčený, že ako v prvom prípade, aj v súčasnosti udržiava navrhovateľka mimomanželskú známosť.
(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)
(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému nedostatočnou vzájomnou komunikáciou, manžel sa nevenoval rodine dostatočne, ako vyžadovala navrhovateľka, vznikali nezhody, ktoré postupne vrcholili hádkami aj pred deťmi, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu manželov. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, vzhľadom na vyjadrenie oboch nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je funkčné, zo strany navrhovateľky nie je záujem zotrvať v takomto manželstve a také
prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
(10) Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)
(12) Procesný opatrovník vykonal šetrenie výchovného prostredia maloletých, zo správy spísanej dňa 04.11.2019 vyplýva, že rodičia s maloletými deťmi bývajú v jednej domácnosti v 3-izbovom rodinnom dome. V pohovore maloletá dcéra sociálnej pracovníčke uviedla, že si neželá rozvod rodičov, chcela by, aby navštívili manželskú poradňu. S otcom má veľmi dobrý vzťah a riadne sa o nich stará. Zo záverov správy vyplýva, že v starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Na pojednávaní navrhol zveriť deti na čas po rozvode matke a určiť otcovi výživné podľa odôvodnených potrieb maloletých detí. Styk navrhol neupraviť.
(13) Keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka nedokázala o maloleté deti riadne postarať a zabezpečiť ich potreby, otec na pojednávaní prejavil súhlas s návrhom matky zveriť maloletých do jej starostlivosti a procesný opatrovník súhlasil, súd s prihliadnutím na záujem maloletých detí zveril ich do výlučnej starostlivosti matke. Súd však pripomína, že dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby aj v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre svoje dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú živote potrebovať.
(14) Zároveň súd rozhodol, že matka bude zastupovať maloletých a spravovať ich majetok v bežných veciach. Tu je namieste dodať, že pokiaľ aj súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, že maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok, oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá aj po úprave pomerov podľa § 24. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(15) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že príjem má zo zamestnania, pracuje na polovičný pracovný úväzok, za obdobie od februára do apríla a od júna do októbra tohto roka vykázala príjem v priemere 399,31 eur mesačne, poberá prídavky na dve deti 48,68 eur mesačne, do mája tohto roka poberala rodičovský príspevok 220,70 eur mesačne. Spoločne vlastnia rodinný dom, ktorý vystavali sami, je zaťažený úverom. V minulom roku jej rodičia kúpili a darovali vozidlo zn. Š. V. Q. za 2.300 eur. K zvýšeným výdavkom na deti uviedla, že na syna má bežné výdavky, staršej dcére už dáva vreckové, týždenne chodí na doučovanie z anglického jazyka s poplatkom 6 eur, od útleho veku trpí na celiakiu, s čím je spojená diéta v stravovaní, čo navyšuje výdavky na stravu asi o 30 eur mesačne. K tomu bol maloletej priznaný „peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie“, v súčasnosti predstavuje 39,02 eura mesačne.
(16) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že príjem má zo živnosti, odhadol ho na 1.000 až 1.500 eur netto mesačne. (podľa údajov z daňového priznania za rok 2018 mal príjmy 45.329 eur a výdavky na odvodoch 3.979 eur a ďalšie 36.397 eur, z čoho vyplýva príjem cca 416 eur mesačne v priemere). Splátky úveru predstavujú 140 eur mesačne. Vlastní tri autožeriavy, ich hodnotu odhadol na spolu cca 25.000 eur. Vlastní dve osobné vozidlá zn. D. W., nadobudnuté v roku 2002 a zn. Š. D., nadobudnuté v roku 2004.
(17) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(18) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(19) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(20) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(21) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na
trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(22) V súdenom prípade má maloletá XX rokov a maloletý X S. G. O., staršie dieťa navštevuje X. P. X. v susednom meste, zvýšené výdavky na jej starostlivosť matka má najmä v súvislosti s cestovným do školy a stravovaním (č je však kompenzované poskytovaním príspevku od štátu), mladšie dieťa je v domácej starostlivosti (pre nedostatok miesta nebol prijatý do predškolského zariadenia), zvýšené výdavky naňho matka nemá. Vzhľadom tak na vek a (základné) odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň možnosti a schopnosti otca, súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumami 200 a 125 eur mesačne. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v súčasnosti nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu, sčasti sa tiež musí podieľať na starostlivosti aj finančne) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí. K úprave výšky výživného súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených - tu detí, ale aj povinných osôb - tu rodičov), čo z tvrdeného príjmu otca (1.000 až 1.500 eur mesačne) predstavuje rozsah cca 200 až 375 eur mesačne. Súd určil výživné v hornej hranici, nakoľko dostatočne príjem nepreukázal, pričom však aj z jeho návrhu výšky výživného pri pôvodne navrhnutej striedavej starostlivosti vyplýva, že je schopný takto určené výživné platiť. Navrhované výživné zo strany matky nebolo primerané odôvodneným potrebám detí a na navrhnuté úspory neboli preukázaný finančné možnosti otca.
(23) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)
(24) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)