Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-54-2019.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. F. XXXX/X, L., o zaplatenie 241,04 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 87,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9,73 eura od 04.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 41,69 eura od 05.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 16,88 eura od 04.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,00 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, zo sumy 9,67 eura od 05.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 01.03.2019, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 241,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9,73 eura od 04.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 46,68 eura od 05.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 41,67 eura od 04.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eura od 04.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 29,47 eura od 05.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 15.02.2016 uvedená pod VS 7601362818 vo výške 9,73 eura s lehotou splatnosti 03.03.2016, faktúra zo dňa 15.03.2016 uvedená pod VS 7602277457 vo výške 46,68 eura s lehotou splatnosti 04.04.2016, faktúra zo dňa 15.04.2016 uvedená pod VS 7603221784 vo výške 41,67 eura s lehotou splatnosti 03.05.2016, faktúra zo dňa 15.05.2016 uvedená pod VS 7604188176 vo výške 14,99 eura s lehotou splatnosti 03.06.2016, faktúra zo dňa 15.06.2016 uvedená pod VS 7605192091 vo výške
29,47 eura s lehotou splatnosti 04.07.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. V doplnení žaloby zo dňa 04.07.2019 žalobca na výzvu súdu uviedol, že poplatok za upomienku oneskorenej platby je obsiahnutý v Cenníku platnom v čase poskytnutia služby a vo Všeobecných podmienkach čl. 4. Prerušenie alebo obmedzenie Služieb a časť IV. Ceny a platobné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy a dodatku k zmluve. Zmluvná pokuta bola dojednaná v zmysle dodatku k zmluve, pričom vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty vo výške 98,50 eura je nasledovný: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP), t.j. 120 - (131/731 x 120) = 98,50 eura.
4. Žalobca ako dôkazy predložil Podací hárok č. EPH149897436, faktúry VS 7611005787, VS 7605192091, VS 7604188176, VS 7603221784, VS 7602277457, VS 7601362818, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Osobitné podmienky pre poskytovanie hlasových služieb, Úrokové sadzby ECB, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018, Predžalobnú výzvu zo dňa 14.01.2019, Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. platný od 1.2.2016, Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 04.02.2016, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.02.2016.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 99), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Na základe Žiadosti o prenos čísla zo dňa XX.XX.XXXX (rub č.l. 44) došlo k prenosu telefónneho čísla žalovaného (XXXX-XXXXXX) k spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, telefónne číslo XXXX-XXXXXX (č.l. 88) predmetom ktorého bola aktivácia programu služieb Happy XL volania NAJ SIM s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry: VS 7601362818 (č.l. 24) na sumu 9,73 eura so splatnosťou 03.03.2016, VS 7602277457 (č.l. 11) na sumu 46,68 eura so splatnosťou 04.04.2016 (z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby), VS 7603221784 (rub č.l. 9) na sumu 41,67 eura so splatnosťou 03.05.2016 (z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby a 16,50 eura + DPH za obmedzenie služby-neplatenie), VS 7604188176 (rub č.l. 8) na sumu 14,99 eura so splatnosťou 03.06.2016 z nej 4,99 eura za upomienku oneskorenej platby), VS 7605192091 (rub č.l. 7) na sumu 29,47 eura so splatnosťou 04.07.2016 (z nej 16,50 eura + DPH za prerušenie služby-neplatenie), pričom pri všetkých uvedených faktúrach išlo o vyúčtovanie služieb spojených s telefónnym číslom XXXX-XXX XXX. Faktúrou VS
7611005787 (rub č.l. 6), splatnou dňa 03.01.2017, právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 98,50 eura, a to v súvislosti so službami poskytovanými pre telefónne číslo XXXX-XXXXXX. Pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 s účinnosťou k 03.08.2018, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 17.08.2018 (č.l. 26).
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu 04.02.2016), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 04.02.2016), účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
16. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V konaní nebolo žalovaným popreté skutkové tvrdenie žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb (k telefónnemu číslu XXXX-XXXXXX), a preto bolo toto skutkové tvrdenie nesporným, hoci samotná zmluva v konaní predložená nebola. Skutočnosť, že takáto zmluva bola uzavretá, preukazuje aj prenesenie vyššie uvedeného telefónneho čísla žalovaným k spoločnosti a faktúry na služby vyúčtované žalovanému v súvislosti s používaním vyššie uvedeného telefónneho čísla, ktoré žalovaný nespochybnil. V konaní bolo ďalej preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzatvorený dodatok, a to k zmluve o poskytovaní verejných služieb k telefónnemu číslu XXXX-XXXXXX.
20. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok súd posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a
plnení zmluvy a dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a ako podnik v zmysle § 43 zák.č. 351/2011 Z.z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ a účastník podľa § 43 zák.č. 351/2011 Z.z.. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok sú tak zmluvami spotrebiteľskými. Ich obsah bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
21. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z časti dôvodná. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný však neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi (ktorý je aktívne vecne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu) sumu istiny 87,97 eura pozostávajúcu z neuhradených faktúr za poskytnuté služby (t.j. z faktúry VS 7601362818 sumu 9,73 eura, z faktúry VS 7602277457 sumu 41,69 eura, z faktúry VS 7603221784 sumu 16,88 eura, z faktúry sumu VS 7604188176 sumu 10,00 eur, z faktúry VS 7605192091 sumu 9,67 eura).
22. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnil, dostal sa s plnením do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5% ročne.
23. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
24. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu na zaplatenie, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienku oneskorenej platby vo výške 3x 4,99 eura (faktúry VS 7602277457, VS 7603221784, VS 7604188176), nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby-neplatenie vo výške 16,50 eura + DPH, t.j. 19,80 eura (faktúra VS 7603221784) a poplatku za prerušenie služby-neplatenie vo výške 16,50 eura + DPH, t.j. 19,80 eura (VS 7605192091).
26. V prípade uplatnených poplatkov za upomienku oneskorenej platby (3x 4,99 eura) a poplatkov za obmedzenie služby-neplatenie (19,80 eura vrátane DPH) a za prerušenie služby-neplatenie (19,80 eura vrátane DPH), okrem toho, že žalobca nepreukázal vykonanie týchto úkonov (doručenie upomienok a prerušenie/obmedzenie služby), ktoré majú byť spoplatňované, nepreukázal ani, že by takéto poplatky z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Žalobca argumentoval, že poplatky sú obsiahnuté v cenníku a všeobecných podmienkach. Žalobca však nepreukázal, že tento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy a dodatku odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Nie je pritom možné, aby sa cenník stal súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky. Poctivému prístupu poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie uvedených poplatkov. Pokiaľ ide o poplatky za upomienku oneskorenej platby, okrem toho, že súdu nebolo preukázané doručenie týchto upomienok žalovanému, neboli ani preukázané skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by právnemu predchodcovi žalobcu mohol vzniknúť nárok. Poplatky za upomienky, za prerušenie služby pre neplatenie a za obmedzenie služby pre neplatenie nemožno pritom ani považovať za služby, a
už vôbec nie za služby, ktoré by poskytovali žalovanému určitý prospech, a za ktoré by bol žalovaný povinný platiť. Z povahy obmedzenia a prerušenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že prerušením a obmedzením poskytovaných služieb sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Súd tiež dodáva, že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom (poplatkami za upomienku oneskorenej platby, za prerušenie a obmedzenie služby) účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že sú uvedené len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 OZ).
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku zamietol žalobu v časti uplatňovaných poplatkov za upomienku, za prerušenie a obmedzenie služby pre neplatenie v celkovej výške 54,57 eura. Keďže žalobca nemá právo na plnenie uvedených poplatkov, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania z poplatkov, a preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.
28. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,50 eura, ktorá bola vyúčtovaná žalovanému faktúrou VS: 7611005787, súd však dospel k záveru, že túto mu nemožno priznať.
29. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
30. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak v konaní nepreukázal, že by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, ktorá by bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Žalobca v konaní totiž síce predložil dodatok zo dňa 04.02.2016, v ktorom sa nachádza dojednanie o zmluvnej pokute, avšak tento dodatok bol uzavretý k zmluve o poskytovaní verejných služieb s telefónnym číslom XXXX-XXXXXX. Žalobca pritom nepreukázal, že by žalovaný porušil záväzok viazanosti v súvislosti s touto zmluvou s týmto telefónnym číslom, keď v konaní predložil faktúry (s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania), ktorými žalovanému boli vyúčtované služby v spojitosti s iným telefónnym číslom, a síce O. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že žalovaný v konaní porušil zmluvnú povinnosť obsiahnutú v dodatku, keď nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania s takou faktúrou, ktorou by mu boli vyúčtované služby v súvislosti s používaním telefónneho čísla XXXX-XXXXXX, respektíve žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi právnym predchodcom a žalovaným bola dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s používaním telefónneho čísla XXXX-XXXXXX.
31. Súd dodáva, že v prípade, že by sa dojednanie zmluvnej pokuty nachádzalo vo všeobecných alebo osobitných podmienkach, takéto dojednanie by nebolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto prípadné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných alebo osobitných podmienkach nemožno považovať za platné písomné dojednania zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade by teda nebol splnený zákonný predpoklad určitého dojednania vyššie uvedenej zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuta v zmysle § 37 ods. 1 OZ, resp. § 40 ods. 1 OZ.
32. Súd ďalej dáva do pozornosti, že predložená zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Neprijateľnou je aj výška zmluvnej pokuty 120,- (hoci bolo upravené jej klesanie), keďže v tomto prípade žalovaný nedostal benefit vo forme zľavneného mobilného telefónu, pričom nie je zrejmé, aké konkrétne benefity boli žalovanému poskytnuté a v akej hodnote boli prípadné benefity, keď uvedenie len, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby je 120,- eur, je neurčité. V nadväznosti na vyššie uvedené, i v prípade, že by žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného v súvislosti s predloženým dodatkom, dospel by súd k záveru, že uvedená zmluvná pokuta jednostranne zaťažuje spotrebiteľa a je neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute.
33. Súd poukazuje na skutočnosť, že na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich nárok na zmluvnú pokutu bol žalobca vyzývaný upomínacím súdom (č.l. 40), ako aj tunajším súdom (č.l. 66), avšak nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal, preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Súd dodáva, že na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktorom v rámci konštatácie podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že pre súd zostáva sporným nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Žalobca sa však na pojednávanie nedostavil, čím sa vzdal možnosti reagovať na uvedené a predkladať súdu prípadne ďalšie dôkazy.
34. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 98,50 eura. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Žalobca len konštatuje existenciu faktúry, ktorou bola zmluvná pokuta žalovanému vyúčtovaná, ale opodstatnenosť vyúčtovania zmluvnej pokuty nijako nepreukázal.
35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
39. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 241,04 eura s príslušenstvom
priznaná suma 87,97 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 37% a hrubý úspech žalovaného 63%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 26% (63-37). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 26% trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku III. nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).