Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tv-1-2019.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tv/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci obvineného prof. T. J. X., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, dňa 11. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku v spojení s § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa trestná vec obvineného prof. vojaka J. X., narodeného XX.XX.XXXX v Q. M., trvale bytom R. č. XXX/ X, E., okres Q. M., príslušníka VÚ XXXX Q., pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.09.2019, č. k. 2Pv 132/19/1101-9, právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, spočívajúci v zmysle predmetnej obžaloby v tom, že obvinený dňa 24.07.2019 v čase o 14:30 hodine ako vodič riadil motocykel zn. Babeta v obci Gbelce pri železničnej stanici, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI PZ Nové Zámky v zložení npráp. Lukáš Vrábel a práp. Peter Mrázik z dôvodu vedenia motocykla bez riadne upravenej ochrannej prilby, pričom v čase o 14:31 hodine bol príslušníkmi policajnej hliadky vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu certifikovaným prístrojom Alkotest 6020 plus: A410188, kedy mu bola nameraná hodnota 0,51 mg/l (1.06 promile) alkoholu v dychu a pri opakovanej kontrole v čase o 14:56 hodine mu bola nameraná hodnota 0,46 mg/l (0,96 promile) alkoholu v dychu, čím porušil § 4 odsek 2 písmeno d/ s poukazom na § 5 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
p o s t u p u j e na prejednanie veliteľovi Vojenského útvaru 4405 Nitra,
pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Dňa 18.09.2019 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená obžaloba na obvineného prof. T. J. X. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podaná obžaloba bola zo strany samosudcu konajúceho súdu primárne prezretá z hľadísk predpokladaných v § 238 odsek 1 Trestného poriadku, teda či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, predovšetkým či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať. Na tomto základe bolo zo strany súdu zistené, že v predmetnej trestnej veci nebol zistený skutkový stav v takom rozsahu, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti, čím došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v § 2 odsek 10 Trestného poriadku. V danom prípade ide pritom o zistenie zásadné, nakoľko s ohľadom na povahu veci uvedený nedostatok nie je možné zhojiť na hlavnom pojednávaní vykonaním nových dôkazov,
nakoľko ich zabezpečenie je už v tomto štádiu konania nemožné, pričom tento fakt sa nevyhnutne premieta do záveru o tom, či vôbec boli naplnené znaky stíhaného trestného činu.
Preto následne po preskúmaní obžaloby dospel samosudca k záveru, že podľa obsahu obžaloby a obsahu spisu je odôvodnené rozhodnutie podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.
Podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Ako vyplýva zo skutkovej vety podanej obžaloby v posudzovanej trestnej veci boli u obvineného namerané hraničné - z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti - hodnoty množstva alkoholu v dychu, a to pri prvom meraní 0,51 mg/l (1.06 promile) a pri druhom meraní 0,46 mg/l (0,96 promile). Tu je namieste poukázať na to, že hranicu medzi zodpovednosťou za priestupok a trestnoprávnou zodpovednosťou predstavuje hodnota 0,48 mg/l (presne ide o hodnotu 0,4762 mg/l alkoholu - 1 promile), nakoľko pri tejto hodnote podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Uvedené bolo akceptované aj súdnou praxou v rámci posudzovania stavu vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si páchateľ privodil vplyvom návykovej látky a v ktorom vykonával zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu (§ 289 odsek 1 Trestného zákona).
V súvislosti s uvedeným je však potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak u páchateľa budú namerané hraničné hodnoty tak, ako tomu bolo v posudzovanej trestnej veci, nesmie byť o presnom množstve
- hodnoty alkoholu žiadna pochybnosť, a to napríklad aj z hľadiska posudzovania závažnosti činu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. V takýchto hraničných prípadoch je nevyhnutné podrobiť osobu páchateľa aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, aby nebolo žiadnych pochybností o tom, či takáto osoba skutočne vykonávala danú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.07.2012, sp. zn. 8To/20/2012, vzťahujúce sa na prípad, kde predmetom posudzovania bola nameraná hodnota 0,52 mg/l alkoholu v dychu (1,08 promile alkoholu v krvi), teda ešte o jednu stotinu viac, ako tomu bolo u obvineného prof. vojakaX. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že výsledok dychovej skúšky vykonanej overeným meradlom neovplyvňuje len prípustná neistota merania prístroja, ale i celý rad faktorov a rušivých vplyvov ako teplota okolia, jeho relatívna vlhkosť, atmosférický tlak, obsah uhľovodíkov v okolitom prostredí, vibrácie, elektrostatické výboje, elektromagnetické a magnetické polia, otrasy počas transportu, zvyšky alkoholu, liečiv, prípadne iných produktov metabolizmu človeka v ústach a horných dýchacích cestách, tabakový dym vo vydychovanom vzduchu a dokonca aj spôsob, akým osoba, u ktorej je vykonávaná skúška, pred meraním dýcha. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na štúdiu korelácie výsledkov dychových analyzátorov a výsledkov laboratórnej analýzy pracovísk pôsobiacich v Českej republike a Slovenskej republike (Soudní lékařství, 55, 2010, č. 1, str. 8-9), z ktorej výsledkov vyplýva, že hladiny alkoholu zistené pomocou dychových analyzátorov boli zhodné s hladinami zistenými laboratórnym vyšetrením krvi len v 20,8 % a najväčší rozdiel, kedy dychový analyzátor nameral viac, bol až 1,34 promile alkoholu. Krajský súd následne výslovne skonštatoval, že v hraničných prípadoch, za ktorý je možné považovať aj posudzovanú vec (a teda aj trestnú vec, ktorá je predmetom tohto konania), je možné množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo zistiť iba jej laboratórnym vyšetrením. Objektívne zistenie presného množstva alkoholu v krvi obvineného (t. zn. odberom a vyšetrením krvi) pritom neprichádza v tomto štádiu konania vôbec do úvahy.
S uvedenými závermi sa konajúci súd plne stotožňuje a tieto si osvojuje, pričom s ohľadom na povahu danej trestnej veci je nepochybné, že tieto závery sú plne aplikovateľné aj v prípade obvineného prof. vojaka J. X..
Vzhľadom na odstup času a doterajší postup príslušníkov PZ už v danom prípade nie je možné objektivizovať hladinu alkoholu v krvi obvineného tzv. bilančným prepočtom, t. j. iba na základe údajov obvineného alebo svedkov, resp. doteraz zistené skutočnosti (požitie dvoch pollitrových 10 stupňových pív, presvedčenie obvineného, že nie je pod vplyvom alkoholu, vyjadrenie svedkov - policajtov, ktorí ako dôvod zastavenia obvineného uviedli, že nemal nasadenú ochrannú prilbu, pričom neuviedli žiadne iné okolnosti ohľadne spôsobu jazdy obvineného, resp. iných okolností, za ktorých bola jazda uskutočnená) v nijakom smere nemôžu založiť záver o tom, že obvinený vykonával danú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť.
Vzhľadom na to, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol zistený skutkový stav v rozsahu predpokladanom v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom v danom prípade už nie je možné objektívne zistiť, či schopnosť obvineného viesť motorové vozidlo bola v dôsledku požitia alkoholu skutočne zistená v rozsahu, ktorý predpokladá § 289 odsek 1 Trestného zákona, a to ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní, je potrebné prijať jediný možný záver, v zmysle ktorého neboli naplnené zákonné znaky trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, a teda nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Nakoľko služobný pomer obvineného prof. vojaka J. X. trvá naďalej (Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6242 zo dňa 12.08.2019 bol obvinenému dočasne pozastavený výkon štátnej služby), je v zmysle § 151 odsek 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prejednanie priestupku príslušný veliteľ Vojenského útvaru, ktorého príslušníkom je obvinený, v danom prípade je to veliteľ VÚ 4405 Nitra.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku v spojení s § 214 odsek 1 Trestného poriadku trestnú vec obvineného prof. vojaka X.postúpil na prejednanie veliteľovi Vojenského útvaru 4405 Nitra.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Sťažnosť má odkladný účinok.