Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-291-2018.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/291/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, vo veci starostlivosti o mal. deti: D., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.X.XXXX - B., bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov C.. U. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Žabotova X/B, zast. AK Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava - Ružinov a C.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXX, zast. JUDr. Martou Dachovou, advokátkou so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 41/95, v konaní začatom na návrh otca o vydanie súhlasu s očkovaním z dôvodu nezhody rodičov takto
rozhodol:
I. U d e ľ u j e súhlas otcovi namiesto matky na vykonanie očkovania maloletých detí M. B., nar. X.X.XXXX a D. B., nar. 29.9.2011 proti bakteriálnej meningitíde, ktoré vykoná odborný lekár po zvážení všetkých okolností po posúdení celkového zdravotného stavu maloletých detí v rámci určenia jednoznačnej indikácie daného očkovania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom z 10.12.2018 žiadal o vydanie nahradenia súhlasu namiesto matky na vykonanie očkovania proti bakteriálnej meningitíde, keďže sa nevedia s matkou dohodnúť o podstatných veciach maloletých detí.
2. Pojednávania sa nezúčastnil, doručenie mal súd riadne vykázané a preto podľa § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
3. V písomnom podaní jeho právneho zástupcu, ktoré doručil súdu dňa 4.11.2019, konštatoval, že proti meningokokom existuje jediný spôsob ochrany a tým je očkovanie, ktoré však matka odmieta. Poukázal na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje právo na súkromný a rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v uvedenom rozsudku uviedol, že v danom prípade bolo nesporné, že ide do zásah do súkromného života sťažovateľa. Súd však uviedol, že takýto zásah bol jasne určený zákonom a sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Po posúdení zásahu sa Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, že nedošlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru. V súvislosti s konaním o žalobe je potrebné uviesť, že vláda Ukrajiny uviedla, že zásah bol odôvodnený v prejednávanej veci. Podľa ust. § 27 zákona o zdravotnej starostlivosti a kontrole chorôb 1994 ukrajinského právneho poriadku, preventívne očkovanie proti záškrtu bolo povinné a Ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny vydalo usmernenie, v ktorom určilo postup a podmienky takého očkovania.
4. Ďalej uviedol, že v súvislosti s odmietnutím rodičov dať zaočkovať dieťa bol vydaný aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szd/1/2013 zo dňa 16.04.2013. V uvedenej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 20S 24/2011-49 zo
dňa 27.03.2012 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. 20S/24/2011-68 zo dňa 11.02.2013. V uvedenej veci vydal Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutie č. OLP/4239/2011 zo dňa 27.06.2011, ktorým potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava č. 2011/00752/OE-Kod, Rap (3) zo dňa 28.03.2011, ktorým boli žalobcovia uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa ust. § 56 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane zdravia a podľa vykonávacej vyhlášky, keď nezabezpečili plnenie povinnosti a odmietli podrobiť povinnému očkovaniu svoju dcéru proti tuberkulóze a proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam.
5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 12.11.2019 uviedla, že im bolo doručené aj stanovisko otca, ktoré je podľa ich názoru nepoužiteľné pre účely tohto konania, pretože všetka právna argumentácia obsiahnutá v tomto stanovisku pojednávania výlučne o povinnom očkovaní. Poukázala, že na Slovensku v systéme očkovania je určených 6 druhov povinných očkovaní a 8 druhov nepovinných očkovaní. Očkovanie proti meningokokovým ochoreniam je nepovinným očkovaním a je dôvodné všade tam, kde je riziko vzniku meningokokových ochorení, a to hlavne vo vzťahu k osobám pracujúcim v zdravotníctve alebo doporučuje sa očkovanie vo viacpočetných komunitách, ako internáty, kempy, osady, teda zhromaždenia ľudí so slabším sociálnym zázemím a rovnako sa doporučuje u osôb s poruchami imunity. Obe deti Hrivnákové sa nevyskytujú v takýchto komunitách a nie je u nich zistená porucha imunity. Postoj matky vychádza z toho, že každý jeden druh očkovania, resp. očkovacia látka v sebe obsahuje práve tie zložky, ktoré spôsobujú danú chorobu a očkovanie má zabezpečiť akoby obranu proti tomuto ochoreniu. V nepatrnom % prípadov sa stáva, že dochádza ku poškodeniu zdravia práve v dôsledku očkovania. Máme informáciu, že ani otec nie je očkovaný proti týmto ochoreniam a ani svoj návrh neodôvodnil zdravotnou závažnosťou potreby očkovania oboch maloletých detí. Matka preferuje prirodzenú imunitu detí, ktoré sú základnou formou ochrany pred všetkými chorobami. Na margo toho doplnila, že omnoho dôležitejšie pre obe deti je psychická pohoda a pokoj vo vzájomných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, ktoré podľa ich názoru ochránia život a zdravie oboch mal. detí a teda navrhla návrh zamietnuť.
6. Opatrovník mal za to, že každá z variant, teda očkovanie, neočkovanie, môže byť pre deti nebezpečné, príp. život ohrozujúce, i keď po oboznámení sa so stanoviskom Ministerstva zdravotníctva SR bolo zistené, že očkovanie je považované za správne rozhodnutie.
7. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
8. V danom prípade je zrejmé, že sa jedná o podstatnú otázku pri nezhodách rodičov, keďže jeden z rodičov nesúhlasí s takýmto postupom, t. j. s očkovaním. 9. Súd si vyžiadal stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré pod sp. zn. S11346-2019-OSZ-2 bolo doručené súdu 2.9.2019 konštatuje: Meningokokovú meningitídu vyvoláva baktéria, ktorá môže vyvolať aj iné závažné ochorenia, ktoré môžu viesť až k otrave krvi, pričom očkovanie nie je preventívnym opatrením len proti meningitíde, ale všetkých foriem invazívnych meningokokových ochorení. Zdrojom infekcie je nosič - človek, ktorý nie je chorý, ale má v nosohltane prítomné rôzne kmene, pričom prenos baktérií sa uskutočňuje vzdušnou cestou už pri bežnom rozhovore. Rozvoj ochorenia je mimoriadne rýchly a pri fatálnom priebehu od začiatku ochorenia z plného zdravia až do smrti pacienta môže uplynúť len 12 až 24 hodín a aj pri prežití vo veľa prípadoch zanechá táto infekcia ťažké devastačné invalidizujúce následky. Z daných dôvodov preto považovali očkovanie mal. D. a M. za správne rozhodnutie, nakoľko maloleté deti bez vakcinácie sú v ohrození zdravia a života.
10. Vychádzajúc z uvedeného stanoviska súd dospel k záveru, že očkovaním sú chránené nielen tieto maloleté deti, ale aj širšia populácia, čo možno chápať už ako verejný záujem.
11. Súd však napriek týmto skutočnostiam vo výroku síce udelil súhlas namiesto matky, avšak uložil, že očkovanie môže byť vykonané odborným lekárom po zvážení všetkých okolností a po posúdení celkového zdravotného stavu maloletých detí v rámci určenia jednoznačnej indikácie daného očkovania.
12. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.