Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1147-2006.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/1147/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.29. Augusta č.8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. N., D.. XX.XX.XXXX, N. N. X, G., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karol Mihal, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 260/2006, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. U k l a d á povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,66 €, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 1. 3. 2006 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 20. 3. 2006, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal.
2. Dňa 20.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie. Súd z úradnej povinnosti zistil, že v predmetnom konaní nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
3. V danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutia - č.5759076807 zo dňa 14. 12. 2004, ktoré sa stalo právoplatným dňa 28.2.2005. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 28.2.2015 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení). V zákonnej desaťročnej lehote musel podať oprávnený nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel aj skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.
4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej EP) v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7.Podľa ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
8.Lehota podľa ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je lehotou prekluzívnou, to znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale i skončiť.
9.Z uvedeného vyplýva, že predmetnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne po 10-tich rokoch odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ex lege zanikla vykonateľnosť, čiže toto rozhodnutie už nie je spôsobilé byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by sa v exekučnom konaní mohlo pokračovať. Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným titulom, sú v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10.Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a následne rozhodoval o trovách exekúcie.
11. Podľa ust. § 196 EP) v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade hradí povinný. Výnimkou z tohto pravidla sú prípady, ak k zastaveniu exekúcie dôjde v dôsledku procesného zavinenia oprávneného alebo ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že dôvod, pre ktorý súd zastavil exekúciu nemohol procesne zaviniť svojim konaním oprávnený a zároveň súd konštatuje, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mal súd zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie. Súd teda zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie a ďalej posúdil správnosť výpočtu a účelnosť vynaložených trov exekúcie.
16. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
17.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
18.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
19.Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
20.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22.Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
23.Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
24.Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: 1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: Spolu: 60 min.=1x6,64=6,64 €
2) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................................3,32 € c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 € h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3x..............................................................9,96 € i) každé zisťovanie účtu povinného....................................................................................3,32 € j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x..............................................................6,64 € Spolu 8x3,32=26,56 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za: Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- poštovné...................................................................................................................5,41 €
- poplatok za elektronické zisťovanie mot. vozidiel...................................................0,20 €
- poplatok za elektronické zisťovanie účtov...............................................................0,70 €
- náhrada za použitie motor. vozidla dňa 15.2.2010...................................................3,89 €
- poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie..................................1,55 € Spolu trovy exekúcie vrátane 20 % DPH.....................................................................53,94 €
25. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a nie počet týchto úkonov. Pokiaľ ide o úkony za ktoré si súdne exekútor vyúčtoval časovú odmenu ( spracovanie upovedomenia o spôsobe, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie+ výzvy), považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za tieto úkon exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné
považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 €. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008.
26. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 5,03 € + 20% DPH (pozostávajúce: doručenie výzvy 1x1,13, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3x1,30), náhrada za cestovné vo výške 3,89 €+ DPH vykonané za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného, a náhrada za elektronické zisťovanie spolu vo výške 0,90 € + DPH. Pokiaľ ide o poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, súd poukazuje na to, že náhrada hotových výdavkov, tak ako to vyplýva už z názvu tohto inštitútu, sa týka iba výdavkov, ktoré exekútor už vynaložil pri výkone exekúcie, nie je možné priznať náhradu za niečo, čo exekútor ešte ani nerealizoval a súd ani nemôže v čase rozhodovania zistiť, akým spôsobom (poštou alebo osobne) uvedený administratívny úkon zrealizuje, preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie vo výške 1,55 €.
27. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 43,66 €, ktoré pozostávajú z odmeny spolu vo výške 36,38 € + DPH, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 26,56 € (8x3,32) a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 9,82 € (poštovné+ele. zisťovanie+ cestovné).
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p.).