Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/366/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci navrhovateľa: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní spoločnosti Poštová banka, a.s. proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 26. júla 2019, č. k. -16

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením bezo zvyšku vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa, keď uložil spoločnosti Poštová banka, a.s. zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.10.2014 a oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľa, že od vykonávania zrážok zo mzdy na jej základe upustil. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí vyšiel z osvedčenej existencie veriteľsko-dlžníckeho vzťahu navrhovateľa a Poštovej banky, a.s. zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 5383293885 zo dňa 20.10.2014 (ďalej tiež len „úverová zmluva“), záväzky z ktorého boli zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy. Výkon práv a povinností z hlavného i zabezpečovacieho právneho vzťahu považoval súd prvej inštancie medzi stranami za sporný preto, že navrhovateľ vo svojej predstave o rozsahu svojich povinností, naproti obsahu úverovej zmluvy, vychádzal z domnienky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zastáva názor o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti. Keďže „...žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nedisponuje žiadnym toho času relevantným exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok voči žalobcovi mal právoplatne potvrdený relevantným orgánom verejnej moci, ktorý by v konečnom dôsledku tento nespochybňoval jeho oprávnenie domáhať sa finančného plnenia voči žalobcovi a zároveň na druhej strane, ktorý by zákonnom osvedčeným spôsobom nútil aj samotného žalobcu splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanému“ a i napriek tomu predložil dohodu o zrážkach zo mzdy na jej realizáciu zamestnávateľovi navrhovateľa, hrozí podľa úvahy prvoinštančného súdu, že pokiaľ by sa ukázala byť správnou argumentácia navrhovateľa a „... súd (by) na základe vykonaného dokazovania v riadnom sporovom konaní dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere - lepšia splátka č. 5383293885 je bezúročný a bezpoplatkov a teda, že žalovaný voči žalobcovi mal nárok len na vrátenie istiny a napriek tomu by na základe takejto dohody sa naďalej prevádzali zrážky zo mzdy žalobcu, vzniklo by tu nebezpečenstvo, že by sa žalobca dostal do nevýhodnej pozície, kedy by musel voči žalovanému viesť nové konanie o spätne vrátenie takto neoprávnene odňatých finančných prostriedkov“. Z toho vyplýva, že potrebnosť okamžitej úpravy

pomerov súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vzhliadol v predpoklade, že týmto opatrením sa zamedzí, aby nútenými zrážkami zo mzdy došlo k preplateniu skutočného zostatku úverového záväzku navrhovateľa, ktorých vrátenia by sa následne musel domáhať žalobou. Prvoinštančný súd zároveň skonštatoval, že žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred zásahom do jeho majetku na čas, kým sa meritórne nerozhodne v riadnom sporovom konaní. Súd prvej inštancie ním vykonaný zásah do práv a povinnosti strán považoval za spôsobilý byť trvalou úpravou pomerov; z tohto dôvodu navrhovateľovi neuložil podať žalobu vo veci samej a poučil spoločnosť Poštová banka, a.s. o možnosti zvrátiť účinky neodkladného opatrenia žalobou o splnenie úverového záväzku navrhovateľom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť Poštová banka, a.s. (ďalej tiež len „odvolateľ“) s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa zamietne. Odvolateľ v odvolaní polemizoval so záverom súdu prvej inštancie o naplnení procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Argumentoval v prospech platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a akcentoval, že sám navrhovateľ v návrhu neviedol takú skutočnosť, na podklade ktorej by mal byť tento právny úkon z hľadiska platnosti posúdený inak. Za tejto situácie podľa odvolateľa, len existencia dohody o zrážkach zo mzdy bez ďalšieho nezakladá potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov a pre nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že výkonom práv a povinnosti z tejto dohody mu hrozí ujma. Hrozba takejto ujmy podľa odvolateľa nemôže byť vystavaná len na subjektívnom presvedčení, že nakoľko sa pre uspokojenie pohľadávky z dohody o zrážkach zo mzdy nevyžaduje jej judikovanie súdom, výkonom práv z tejto dohody sa nevyhnutne obchádza súdna kontrola spotrebiteľského úverového vzťahu. Odvolateľ v tomto smere vo všeobecnosti vyzdvihol skutočnosť, že spotrebiteľ disponuje celým radom právnych prostriedkov, ktorými môže dosiahnuť konečnú úpravu pomerov z úverového vzťahu s dodávateľom. To za situácie, keď navrhovateľ v návrhu ani netvrdil, aby vykonávanými zrážkami reálny úverový záväzok preplácal, podľa odvolateľa samo o sebe spochybňuje potrebnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Podľa odvolateľa navrhovateľovi výkonom práva z dohody o zrážkach zo mzdy nehrozí vznik ujmy tiež preto, že v súlade s jej obsahom sú zo mzdy navrhovateľa vykonávané zrážky len vo výške zodpovedajúcej dohodnutým úverovým splátkam.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s názorom odvolateľa, že zabezpečenie spotrebiteľského úverového záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy samo o sebe nezakladá potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán s argumentáciou, že uspokojenie pohľadávky výkonom práv z takejto dohody nie je založené na objektívnom vyhodnotení stavu dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky. Navrhovateľ zastával názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy, umožňujúca dodávateľovi uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi bez súdneho prieskumu jej výšky, je spotrebiteľsky neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. Odvolateľ vo svojej odvolacej replike poukázal na všeobecnú povahu odvolacej argumentácie navrhovateľa a v ďalšej jej časti už len zopakoval odvolacie dôvody.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie Poštovej banky, a.s. ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

6. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , nastolili predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán zamedzením uspokojenia jeho úverovej pohľadávky voči navrhovateľovi výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. § až 326 , ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.

9. Na základe všetkých doterajších tvrdení strán a listinných dôkazov nimi predložených možno pre zjednodušenie zhrnúť niekoľko kľúčových momentov: 1/ medzi stranami je právny vzťah z úverovej zmluvy, záväzky z ktorého sú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy, 2/ navrhovateľ netvrdí, aby pri realizácii hlavného alebo zabezpečovacieho právneho vzťahu s odvolateľom vznikli konkrétne nezrovnalosti, vyžadujúce okamžitú úpravu; osobitne neprezentuje ani, aby odvolateľ pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy neoprávnene. Potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov teda navrhovateľ odvodzuje len zo svojho subjektívneho presvedčenia o tom, že z dôvodu formálneho nedostatku - údaja o celkovej výške úveru, je úver bezúročný a bezpoplatkový, 3/ navrhovateľ netvrdí, aby úhrn ním doposiaľ zaplatených splátok úveru nateraz zodpovedal aspoň výške poskytnutých peňazí, pričom z úverovej zmluvy a jej dodatku v tejto súvislosti možno vyvodiť, že aktuálne sa úver nachádza v stave uplynutia práve polovice dohodnutého času jeho splácania (prvá splátka bola splatná 10.11.2014 a posledná 120. splátka je zročná 10.10.2024), pričom pri predpoklade doterajšieho riadneho splácania úveru navrhovateľ zatiaľ odvolateľovi nezaplatil ani sumu zodpovedajúcu poskytnutým peniazom a 4/ navrhovateľ nepopiera tvrdenie odvolateľa, že výška vykonávanej zrážky z jeho mzdy zodpovedá podľa dojednania v dohode o zrážkach zo mzdy výške úverovej splátky.

10. Z tejto rekapitulácie vyplýva hneď niekoľko zásadných skutočností, ktoré sú v príkrom kontraste so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V prvom rade je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odvolateľ uspokojuje svoju pohľadávku voči navrhovateľovi práve v rozsahu zodpovedajúcom dohodnutým úverovým splátkam. Z tohto dôvodu výkon práva z dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nie je spôsobilý materiálne zaťažiť navrhovateľa o nič viac než jeho povinnosť platiť dohodnuté úverové splátky, ktorú prevzal v úverovej zmluve. Je teda evidentné, že pohnútkou pre úpravu pomerov u navrhovateľa nie je ani tak fakt, že sú mu vykonávané zo mzdy zrážky,

keďže i tak by tú istú časť svojej mzdy musel mesačne zaplatiť na úverové splátky, ale predpoklad, že zrážkami zo mzdy bude uspokojovaná aj tá časť jeho úverového záväzku, ktorá zodpovedá úrokom a poplatkom, a to i napriek jeho predstave o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z toho potom vyplýva, že potrebnosť okamžitej úpravy pomerov musí v myšlienkovej konštrukcii navrhovateľa priamo nadväzovať na skutočnosť splatenia úveru v rozsahu poskytnutého úveru. Až následne totiž, za predpokladu ak sa ukáže byť správny jeho názor o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, môže sa odvolateľ ďalším výkonom práva z dohody o zrážkach zo mzdy bezdôvodne obohacovať. Dovtedy, ako správne argumentoval odvolateľ, navrhovateľ, hoc inou formou - cestou zrážok zo mzdy, platí nateraz dlh v rozsahu, ktorý sám nerozporuje. Preto podľa posúdenia odvolacieho súdu rozhodne nie je na podklade skutočností, ktoré nateraz vyšli najavo, opodstatnený záver súdu prvej inštancie o naliehavosti úpravy pomerov. Navrhovateľ netvrdí, aby zrážkami zo mzdy už bola uspokojovaná úverová pohľadávka nad rozsah poskytnutých peňazí, alebo aby k tomu malo dôjsť v časovom horizonte odôvodňujúcom vôbec len uvažovať o naliehavosti požadovanej ochrany. Potrebnosť úpravy pomerov si ale nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy preto musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia bez ďalšieho nevyplýva len z predpokladu, že v istom momente trvania úverového vzťahu strán (v danom prípade podľa hrubého prepočtu odvolacieho súdu k tomu dôjde najskôr o 10 mesiacov) už zaplatené splátky úveru prevýšia poskytnutú sumu úveru a rovnako ani z aktuálneho spôsobu uspokojovania úverovej pohľadávky, pokiaľ navrhovateľ výšku zrážok v rozsahu dohodnutých úverových splátok nijak nerozporuje. S rozhodujúcim záverom prvoinštančného súdu teda odvolací súd súhlasí len potiaľ, že skutočne možno za potenciálnu ujmu považovať prípadné uspokojovanie úrokov a poplatkov z úveru, ktorého úročenie a uplatňovanie s ním súvisiacich poplatkov je medzi stranami sporné. Odvolací súd sa však už nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie o bezprostrednosti a vôbec o aktuálnosti takejto hrozby, bez ktorých parametrov potrebnosť neodkladnej úpravy nemožno považovať za osvedčenú. Už vôbec odvolací súd nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že v okolnostiach prípadu má byť iniciatívny v smere vyriešenia sporných otázok, predovšetkým ale výšky úverovej pohľadávky odvolateľ. I v spotrebiteľských vzťahoch platí základná zásada záväzkového práva, v zmysle ktorej sa majú dohody plniť. Pokiaľ preto navrhovateľ spochybňuje rozsah prevzatých zmluvných povinností, zvlášť pokiaľ tak činí na podklade z hľadiska závažnosti skutočne pozoruhodného argumentu, že celková čiastka úveru je podľa jeho prepočtu 34.200,- Eur a nie v úverovej zmluve uvedených 34.172,19 Eur, odvolací súd považuje za rozumné a spravodlivé, aby autoritatívne usporiadanie sporného právneho vzťahu s odvolateľom inicioval práve on. Ostáva len dodať, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi platná právna úprava poskytuje celý rad právnych inštrumentov, ktorými je možné takéto usporiadanie dosiahnuť. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že požiadavku preferencie výkladu vedúceho k platnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej neplatnosť nemožno podľa jeho názoru prehliadať ani pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení a ani len preto, že jeho navrhovateľom je spotrebiteľ. Ani v konaní o nariadení predbežného opatrenia totiž nemožno poskytnúť ochranu pochybnému právu a ani v prípade spotrebiteľa nemožno bez ďalšieho neodkladne upraviť pomery subjektov právneho vzťahu len na podklade paušálnej a formalistickej argumentácie celkom zrejme sledujúcej len zámer vyhnúť sa plneniu inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne pravdepodobných záväzkov.

11. Z týchto dôvodov, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd postupom podľa ust. § 388 C.s.p rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa zamietol.

12. Nakoľko zmeňujúce uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.

13. Podľa ust. a , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

14. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnému odvolateľovi nárok na náhradu 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.