Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-86-2019.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného Q. W. a spol. pre spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods.1, ods.4 písm a), písm. b) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 12. novembra 2019 v Košiciach o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2018, sp.zn. 1T/49/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému Ing. B. W..
Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku u k l a d á obžalovanému Ing. B. W., nar. X. X. XXXX v R. - Č.A. Y., trvale bytom J. K. O., O. XX, Č. Y., občanovi Č. Y., podľa § 221 ods. 4, § 39 ods. 1 Trestného zákona s použitím článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona u s t a n o v u j e v trvaní 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 29. 11. 2018, sp.zn. 1T/49/2018 bol obžalovaný Ing. B. W. (ďalej „obžalovaný“) uznaný vinným:
- pre skutok v bode 1A rozsudku právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona (ďalej „Tr.zák.“),
- pre skutok v bode 4 rozsudku právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Bol mu za to uložený podľa § 221 ods. 4, § 36 písm. j), § 36 písm. 6), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. za použitia článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložený a zároveň určený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému určená v trvaní 5 rokov.
Súčasne, podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Napokon, podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej „Tr.por.) bola poškodená strana P. J. W., W..Y..R.. V. X/B, O. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný sporový proces.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej „odvolateľ“) - a to proti výroku o treste u obžalovaného.
Odvolateľ odôvodnil podané odvolanie nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.zák., nakoľko neboli splnené podmienky pre takýto postup, pretože sa obžalovaný aktívne podieľal na spáchaní žalovaných skutkov, pričom bez jeho účasti by nedošlo ku spôsobeniu protiprávneho následku. Taktiež zdravotný stav - ochorenia obžalovaného - nie je z hľadiska závažnosti dôvodom ovplyvňujúcim osobné pomery obžalovaného ako páchateľa, ktorý by odôvodňoval aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný - prostredníctvom obhajcu - využil svoje právo v zmysle § 314 Tr.por. a podal vyjadrenie k odvolaniu odvolateľa.
Vo vyjadrení poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov (napr. Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Tz/2/2003, 2Tz/3/2003, Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3T/1/2010, Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1T/17/2002), v ktorých sa súdy zaoberali otázkou postupu, ak od vznesenia obvinenia uplynula dlhšia doba.
V zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h) Tr.por per analogiam sa považuje uplynutie doby 8 rokov od vznesenia obvinenia, u obžalovaného došlo ku vzneseniu obvinenia dňa 17. 1. 2008, teda aplikácia judikatúry a argumentácia prvostupňového súdu je plne v súlade s nimi. Navrhol, aby bolo odvolanie odvolateľa zamietnuté.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej organizácie P. J. W., O., nakoľko predmetný procesný postup bol plne v súlade s ustanovením § 294 ods. 1, 2 Tr. por.
Intervenujúci prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní odvolateľa s tým, že prvostupňový súd zdôvodnil použitie mimoriadneho zníženia trestu dĺžkou prípravného a najmä súdneho konania a tiež aj chorobou - ochorením odvolateľa. Sčasti možno pritakať dôvodu, že dĺžka konania bola väčšia ako obvykle pri takýchto veciach, avšak ochorenie odvolateľa nie je takého rázu, aby súd použil aj tento dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na stanovisku obhajoby predloženom prvostupňovému súdu dňa 12. 3. 2019 a odvolanie okresného prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí sa pripojil v plnom rozsahu k prednesom a návrhom svojho obhajcu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Krajský súd ( ďalej len „odvolací súd“) potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné.
Odvolací súd preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2018 - po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov v bodoch 1A a 4 obžaloby prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 13/2008-237/2017 zo dňa 11. októbra 2011, právne kvalifikovaného - v bode 1A ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4, písm. a), písm. b) Tr. zák. a - v bode 4 ako spolupáchateľstvo zločinu podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., a prvostupňový súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por.
Po tomto vyhlásení obžalovaného prvostupňový súd správne postupoval podľa ustanovenia § 257 ods. 6 Tr.por., ak zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného. I ďalší postup prvostupňového súdu bol preto v dôsledku uvedeného v súlade s príslušným zákonným ustanovením, pokiaľ prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného, že je vinný s tým, že v súlade s ustanovením § 257 ods. 8 Tr.por. dokazovanie v rozsahu jeho priznania sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Prvostupňový súd potom vykonal - vo vzťahu ku skutkom 1A a 4 - dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste.
Hlavnou odvolacou námietkou odvolateľa je nesprávna aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. - upravujúce mimoriadne zníženie trestu - uvádza, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) v znení Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 1998, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 3. 2003, sp.zn. 3 Tz 2/2003, bod I., zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr.por. s poukazom na článok 6 Dohovoru neprichádza zásadne do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.
Odvolací súd preto konštatuje, že - a to v zhode s platnou judikatúrou i citovaným rozhodnutím - sú splnené podmienky vzhľadom tak na okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a to mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. V predmetnej trestnej veci došlo k neúmernej dĺžke konania, pričom obžalovaný nemal žiadnu zásluhu na vzniku daného stavu, nakoľko sa disciplinovane dostavoval na všetky úkony, ku ktorým bol predvolaný a taktiež jeho zdravotný stav odôvodňuje predmetný postup.
Podľa zistení odvolacieho súdu prvostupňový súd pri ukladaní trestu u obžalovaného postupoval - v zásade - v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl., i pri aplikácii ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu § 39 ods. 1 Tr. zák., avšak - z hľadiska právnej čistoty bolo potrebné výrok o treste opraviť, a to aplikáciou príslušných správnych zákonných ustanovení.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol - v zhode s prvostupňovým súdom - a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje uloženie výchovného trestu odňatia slobody pri mimoriadnom znížení trestu s podmienečným odkladom - pri uložení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe - na hornej hranici sadzby. Súčasne, taktiež dôsledne zohľadnil i potreby zaistenia zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie ako i generálnej prevencie.
Odvolací súd však neuložil obžalovanému žiadnu povinnosť - ako to urobil prvostupňový súd - a to vzhľadom na jeho vek ako aj dosiahnuté vzdelanie, no i problematickú realizáciu.
Na základe vyššie uvedených zistených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.