Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-164-2017.pdf
PDF · 140.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.novembra 2019 v trestnej veci obžalovaného W. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona a iné, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného W. C., nar. XX. X. XXXX v O., trvale bytom A. XX, A. K., okres C., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 471/17/7703-6 zo dňa 24. 11. 2017 pre skutok , ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
dňa 11.06.2017 asi o 8.00 hod. v A. K., okres C. pri rodinnom dome s popisným číslom XX na ulici A., počas slovnej roztržky zo vzájomného slovného nedorozumenia a hádky medzi A. M., M. V. a Ľ. M. na jednej strane a B. V., G. C., M. C. a W. C. na strane druhej, pristúpil obžalovaný W. C. k poškodenému Ľ. M. a kopol ho jedenkrát do oblasti pravého kolena, čím mu spôsobil podvrtnutie kolena s pretrhnutím vonkajšieho postranného väzu kolena s podozrením na poranenie vnútorného menisku kolena aj s roztrhnutím predného skríženého väzu a potrebou artroskopického operačného zákroku, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 12.06.2017 až doposiaľ,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m m a l s p á c h a ť
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a Trestného zákona
p r e t o ž e
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodené strany
- Ľ. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., O. K. O. Z.,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436
- Sociálna poisťovňa - pobočka Poprad, ul. 1. mája č. 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30807484 s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 27.11.2017 obžalobu na obvineného W. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní po zákonnom poučení využil svoje právo a vypovedať odmietol. Na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že presný dátum nevie, ale bolo to v júni 2017, kedy sa vrátil z dvojtýždňového turnusu z M. domov. Bol doma, keď prišla domov jeho nevesta M. C. s tým, že mu bijú syna P., že prišlo nejaké čierne auto. Vybehol z domu len tak bosí, videl ako v priekope leží jeho syn P. skrvavený, už z dvora kričal čo sa stalo, blízko priekopy stálo čierne auto, pri nemu stál svedok poškodený M., prišiel k nemu, pochytili sa a začali sa biť, M. udrel jeho, on jeho, ani jeden z nich pri bitke nespadol, počul ako M. hovorí, že teraz bude zle, bol tam prítomný aj M. V.Č., toho poznal, lebo zvykol chodiť k ním na dvor. Opýtal sa, čo sa stalo, počul ako družka M. spomínala niečo ohľadne peňazí, nevedel o čo ide. Manželka Q. C. potom privolala políciu. Okrem neho tam boli prítomné osoby: M., jeho družka, syn P., nevesta M., B. V., M. V. a jeho manželka Q. C.. Poprel to, čo sa mu kladie za vinu, že mal kopnúť zozadu M., bol bosý, ešte si poranil na tej poľnej ceste nohu. Priznal, že sa pobili ako chlapi, ale kopnúť ho nekopol a je zvláštne tvrdenie M., že stál ku nemu chrbtom, keď ho mal kopnúť, keď utekal z domu smerom k nemu, je nelogické, aby stál chrbtom ku nemu. Potom sadli do auta M., M., jeho partnerka a odišli preč. Na to prišli policajti.
Svedok poškodený Ľ. M. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku vypovedal, že presný dátum si nepamätá, bolo to v júni roku 2017, kedy býval u svojej družky A. M.Č. spolu s jej synom M. V.. V deň incidentu bol s družkou v O., po návrate domov im jej syn M. oznámil, že mu B. dal po pysku s tým, že presný dôvod nevedeli, jednalo sa o nejaké peniaze. Družka spolu s M. B. poznali a družka chcela zistiť čo sa vlastne stalo, preto šli všetci traja autom do obce C. Z., kde bývajú. Po príchode do obce sme zbadali na ceste B. C. ešte s jedným jemu neznámym mužom. B. C.Č. bol pod vplyvom alkoholu. Vozidlo zastavili a všetci traja vystúpili z vozidla a podišli k nemu. Ten druhý, ktorý bol s B. vrazil jednu M., vrazil mu do tváre, do oka. B. sa pustil do jeho družky, začal ju što pať, odťahoval družku aj M. od nich preč, vtedy ho B. chytil, že sa nevedel hýbať a zozadu prišiel ku nemu obžalovaný, ktorý vybehol z domu bol do pol pása vyzlečený a kopol ho do pravého kolena zozadu. Po tomto útoku naložil do auta družku, aj M., C. im ešte búchali po aute, niekto z nich ešte udrel M. do tváre a išli preč. Okrem nás troch, teda mňa, jeho družky a jej syna tam ešte boli iné osoby, a teda obžalovaný, B. C. s jeho priateľom a dve dievčatá, mená uviesť nevedel. Pri danom údere utrpel zranenie kolena, ktoré si vyžiadalo liečenie pol roka, bol operovaný a ešte ho čakajú dve operácie. Hneď po incidente bol na vyšetrení v NsP O.. Uplatnil si náhradu škody, ktorá pozostáva z bolestného, ušlej mzdy, spoločne vo výške 5 000,- €. Na otázku, ako vie, že ho kopol obžalovaný uviedol, že keď padal na zem po údere sa otočil a videl obžalovaného. Nikoho nenútil, aby si niečo vymýšľal, od A. M. a M. V., s ktorými prišiel na miesto incidentu chcel, aby vypovedali tak ako sa skutok stal.
Svedok poškodený v prípravnom konaní uviedol, že keď mu priateľka A. M. povedala, že za jej synom M. V. bol nejaký cigán, a že sa pohádali ohľadom peňazí, a že dal M. V. po pysku, sadli všetci traja do auta a šli za tým cigánom. Po ceste stretli kráčať toho cigána, A. vyšla z auta a pýtala sa ho, prečo udrel jej syna M.. Ten začal do A. štopať, na čo vyšiel spolu s M. z auta a zadržal A., aby nespadla. Druhý cigán udrel M. päsťou do oka. Pri tom ako sa ich snažil rozdeľovať, pocítil zozadu kopec do pravého kolena, teda do oblasti nad lýtkom, v záhybe, až sa podlomilo. Otočil sa a videl ako bol pri ňom nejaký starší Róm. Podarilo sa mu ho odštopnúť, všetci traja nasadli do auta a išiel na lekárske ošetrenie do nemocnice. Od toho incidentu je práceneschopný a pravdepodobne ho čaká operácia.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne vystupovania z auta, súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania. Po jej prečítaní svedok poškodený uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania, že najprv vystúpila A. a vzápätí on s M.. 0
Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom poškodeným Ľ.P. M. realizovanej na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v ten deň prišiel domov z M., bol doma na adrese trvalého pobytu, kedy pre neho prišla nevesta M. C., aby vyšiel von, vybehol z domu bosý a videl, že sa niečo deje asi 60 m od jeho domu. Keď vybehol videl skrvaveného syna P. ležať v priekope a nad ním stál poškodený. Keď k ním podišiel poškodený naňho vybehol, začali sa navzájom naťahovať, poškodený ho udrel, on jeho, kopnúť ho nekopol. Je pravda, že podišiel k autu keď všetci sedeli v aute, cez otvorené okno udrel alebo dal facku M. V., ktorý niečo povedal na cigánov, že budú mať po pi... ďalej uviedol, že pokiaľ ako uvádzal poškodený, že ich nechcel prísť zbiť a ako rodič chcel niečo riešiť mal prísť ako slušný človek zazvoniť na jeho dom a porozprávať sa s ním a nie čakať v čiernom aute na ulici a potom vybehnúť na jeho syna, kde sú malé deti. Ak chcel získať nejaké peniaze mal ísť do práce robiť, má dve zdravé ruky. Svedok poškodený uviedol, že sa neprišiel biť a nemal nejaké rasistické reči. Videl šarvátku medzi svojou družkou A., synom obžalovaného P., o ktorom vtedy nevedel, že je synom obžalovaného. Pri tej šarvátke bol prítomný aj M. V.. Podišiel k nim a ťahal A. aj M. preč, a vtedy vybehol obžalovaný z domu smerom ku nemu a zozadu ho kopol do pravej nohy do kolena, podlomilo ho, skrútilo a vtedy keď sa otočil zbadal obžalovaného. Obžalovaný poprel, že by ho kopol zozadu, poškodený ho čakal a boli voči sebe tvárou tvár.
Svedkyňa Q. C., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a ku skutku vypovedala, že presný dátum si už nepamätá, ale bolo to vo večerných hodinách alebo poobede okolo 17.00 hod. - 18.00 hod., keď sa prechádzala okolo svojho domu v A. K. so svojou vnučkou a videla ako sa prechádzal aj zať (B. V.) s G. C., ktorí išli z mesta domov a videla aj syna P. C. s nevestou M. C. a z ich dcérou. Manžel bol v tom čase doma v pyžame. Ako sa prechádzala zbadala čierne auto, ktoré zastavilo vystúpil z neho starší pán, ktorého meno uviesť nevedela a začal sa dohadovať s jej synom P., na ktorom videla, že mal už vypité, tackal sa. Tento pán ho začal biť, syn spadol do priekopy a tam ho ten pán bil ďalej. Nevesta M. C. začala kričať a išla domov pre obžalovaného a ona medzitým privolala políciu. Obžalovaný pribehol bosý, polonahý a začal syna brániť, ktorý už mal skrvavené oko. Vo vozidla sa nachádzali ešte dve osoby, pani sedela celý čas v aute a mladší pán stál pri vozidle. Fyzicky sa do incidentu medzi manželom, starším pánom a synom P. nezapájali. Videla ako je nad synom sklonený ten starší pán, manžel ho zozadu chytil a odtiahol ho od syna, ona v tom zakričala, že privolala políciu a ten pán rýchlo nasadol do auta a odišiel preč.
V prípravnom konaní svedkyňa Q. C. vypovedala, že po ulici kráčal jej syn P. C. so ženou M. spolu s jej dcérou G. C. a jej druhom B. V.. Prišlo čierne auto, vyskočil z neho chlap, ktorý do nich skočil do bitky. Potom vystúpili z auta ešte ďalšie dve osoby a strhla sa bitka. Každý do každého skákal, priebeh bitky nevidela, lebo tam bolo veľa ľudí. Videla ako M. behala domov a potom vybehol jej manžel, ktorý vbehol medzi bijúcich sa ľudí, na čo zavolala políciu. Nevedela uviesť kto koho bil, nakoľko sa to zbehlo rýchlo a stála asi 200 metrov od bitky, aby chránila vnučku. Po pár minútach nasadli tí traja do auta, pričom tam prišlo nejaké iné auto a odišli preč. Hneď na to prišli policajti.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne Q. C. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne priebehu bitky súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania. Po jej prečítaní svedkyňa uviedla, že zotrváva na výpovedi z hlavného pojednávania.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok P. C., syn obžalovaného, ku skutku uviedol, že dňa 11.6.2017 sa vracal s nákupu s manželkou M. C., dcérou L. a B. V.. Keď bol pri svojom dome, bol pri dome už M. V., ktorý sa hádal s jeho sestrou G. C., potom prišla aj M. mama, ktorá dala G. facku. Z auta vystúpil M. otec, svedok ukázal na Ľ. M., ktorému dal prvý úder on, M. mu úder vrátil, na čo spadol na zem. Jeho manželka M. C. šla pre jeho otca W. C., ktorý keď vyšiel z domu, tak sa začal naťahovať s Ľ. M.. Potom videl ako M. mama udrela jeho sestru G. dala jej facku a ako sa vzájomne šarpali obžalovaný s poškodeným, iné fyzické incidenty nevidel. Potom nasadli všetci traja do auta a išli preč. Pri tomto incidente bola prítomná aj jeho mama. Na otázku, či videl, ako obžalovaný kopol svedka poškodeného uviedol, že nie, obžalovaný bol bosý a v pyžame.
Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa A. M. ku skutku uviedla, že netrvá na výpovedi z prípravného konania, nehovorila pravdu a k výpovedi bola donútená svedkom poškodeným M., s ktorým v tom čase žila, a ktorý chcel vymôcť peniaze od C.. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 11.6.2017 B. V. zaklopal u nich na dvere, otvorila mu s tým, že sa pýtal kde je jej syn M., chcel s ním rozprávať, nechcel ísť dovnútra, preto šiel syn za ním von, kde sa rozprávali asi 15 minút. Po návrate bol M. rozrušený, červený v tvári, preto sa pýtala, čo sa stalo, nakoniec jej povedal, že dal číslo svojho účtu B. V., že mu takto chcel pomôcť a povedal, že dostal facku od B. V.. Následne keďže chcela zistiť, čo sa tam udialo hlavne prečo mu dával môj syn číslo účtu, sadli do vozidla, ona, Ľ.F. M. a jej syn M.. M. šoféroval a šli za B. V. do A. K.. Po príchode na miesto, kde býval B. V. stretli menovaného spolu s P. C.Č., synom obžalovaného, na ulici a bolo tam aj nejaké dievča. Vystúpila z vozidla a opýtala sa B.Á. V., čo to malo znamenať, zvýšila aj hlas, lebo sa jej smial do tváre, a v tom ju to dievča, ktoré bolo s nimi oslovilo, že som „kurva“, keď to zopakovala ešte raz dala jej facku. Pred touto fackou videla ako sa jej syn ešte vzájomne udieral s P. C. ešte počas môjho rozhovoru s B. V.. Následne to dievča privolalo obžalovaného, videla ako vychádza z domu, vtedy jej povedal Ľ. M., aby som nasadla do vozidla, nasadla do vozidla spolu s M.. Keď zbadal M. ako obžalovaný kráča z domu, prudko vystúpil z auta a vtedy sa mu stalo to zranenie s kolenom, začal krívať, zostal skrčený v bolesti a potom napadol obžalovaného, s rukou ho udrel, ale kde nevie. Nastúpil potom do vozidla, synovi sa nepodarilo naštartovať, obžalovaný stál už pri okienku kde sedel jej syn a udrel ho päsťou do tváre. Odišli potom preč. Svedok poškodený M. začal vyvolávať svojim kamarátom, ktorí mali rôzne kontakty na iné vplyvné osoby, jedným z nich bol M. K., ktorý mu vybavil lekára a spolu riešili to jeho zranenie, preto odmietol aj súdneho lekára, ktorého nám pri výpovedi v A. K. odporúčali policajti pri výsluchu. Poškodený M. jej povedal ako má vypovedať, napísal jej to na papier, ona to spočiatku odmietala, kvôli tomu jej doma rozbil aj nábytok, potom vypovedala, tak ako on chcel. A potom sa s ním rozšila. Následne šla do A. K. na políciu, kde chcela oznámiť, že vypovedala nepravdivo, kde ma daný policajt meno nevie uviesť vypočul a povedal mi, že mám ísť do C. na políciu, kde mi povedali, že vec je už po podaní obžaloby na súde.
V prípravnom konaní svedkyňa A. M. vypovedala, že B. V. prišiel za jej synom M. po peniaze, vyšli na ulicu. Mala otvorené okno a počula ako sa rozprávajú o peniazoch a videla ako dostal M. od B. facku. M. sa vrátil domov, povedal jej, že si s B. vysvetľovali nejaké peniaze. Keď sa vrátil jej druh Ľ. M. požiadala ho, aby išli za B. V. si to vysvetliť. Všetci traja, ona, jej syn M. Ľ. M. sadli do auta a šli do A. K.. Keď prichádzali na ulicu A. videli B. V. kráčať po chodníku v spoločnosti nejakého mladého chlapca. Pristavila sa, ona vystúpila a opýtala sa B., čo sa deje. B. začal do štuchať, ale ju neudrel. Na to vyšli z auta M. a svedok poškodený M., pričom chlapec, ktorý bol s B. udrel M. do tvárte, do oblasti obočia. Svedok poškodený M. sa ju snažil od B. V. oddeliť. Z domu vybehol obžalovaný, priblížil sa k jej druhovi M. a kopol ho zozadu do pravého kolena, t. j. nad lýtkom takou silou, že ho až podlomilo. Všetko sa zbehlo rýchlo a mala problém všetko zaregistrovať. Potom nasadli do auta a šli na lekárske ošetrenie.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne A. M. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne priebehu bitky súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania. Po jej prečítaní svedkyňa uviedla, že zotrváva na výpovedi z hlavného pojednávania. Na otázku, či aj jej syn M. bol inštruovaný poškodeným M. ako má vypovedať, svedkyňa uviedla, že áno. Celú verziu ako majú vypovedať vymyslel svedok poškodený M.. Poškodený sa radil aj s dvoma policajtami, jeden bol pán K., druhý M., priezvisko uviesť nevedela. O poraneniach poškodeného vie, uviedla, že už keď vystúpil z auta začal krívať, bol prehnutý dopredu, následne došlo k výmene názorov medzi ním a obžalovaným. Potom sa vrátil do auta a po ceste už začal vymýšľať verziu ako prísť k peniazom skrz úraz.
Zhodne tak ako A. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok M. V., syn A. M., ktorý ku skutku uviedol, že netrvá na výpovedi z prípravného konania, a to a to z toho dôvodu, že výpoveď urobil pod nátlakom svedka poškodeného M., kedy musel vypovedať tak ako on chcel. Kvôli tomu aj rozbíjal nábytky, vyhodil televízor, že museli vypovedať tak ako on chce, z tohto prípadu chcel vysúdiť od obžalovaného peniaze, keďže mal exekúcie, aj teraz sedel za výživné. Na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že k celému incidentu predchádzalo nedorozumenie medzi ním a B. V. ohľadne peňazí, ktoré mali prísť na jeho účet, a ktoré mal odovzdať následne V.. V ten deň prišiel B. pred jeho dom, kde mu vysvetlil, že na účet prišlo len 50,- €. Na to dostal od neho facku, že prečo tak málo, odišiel preč, šiel domov a asi po 20 minútach prišla mama A. M., videla, že je červený, všetko jej povedal a ona chcela ísť do A. K. za B. V. si to vysvetliť, a tak sadli do auta spolu s mamou, ktorá sedela vzadu, on šoféroval, vedľa neho sedel M.. Keď prišli do A. K. na ulici, kde býva obžalovaný, mama videla na ulici B. V., ešte nestihol ani zaparkovať, vybehla z auta a šla smerom k nemu. Bol tam B. so svojou tehotnou priateľkou G. C., syn obžalovaného P. C.Č. s manželkou. Šiel za mamou, M. stále sedel v auta, bil sa aj s P., aj s B.. Zaregistroval ako M. C. utekala do domu, potom z domu vybehol obžalovaný. Predtým ako vybehol z domu obžalovaný vystúpil z auta M., už sa opieral o auto, ale nevie či mal vtedy niečo s nohou. Zastal tesne pri rigole, ktorý sa nachádzal na strane spolujazdca, keď vystúpil, je možné, že už vtedy stúpil zle. Potom už len registroval ako sa navzájom bijú, nevidel žiaden kopanec, teda aby obžalovaný kopol M.. Mama bola tiež zaplatená do konfliktu, tak ju len chytil a stiahol do auta a položil na zadné sedadlo, zavrel dvere, sadol dopredu na miesto šoféra a kulhajúci došiel do auta aj M., sadol si na miesto spolujazdca a odcúvali s autom preč rovno do nemocnice. Celou cestou kričal od bolesti a doma im povedal, že majú vypovedať tak, aby to bolo v jeho prospech, aby mohol niečo vysúdiť.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne vystupovania z auta, súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania. Po jej prečítaní svedok poškodený uviedol, že netrvá na výpovedi z prípravného konania, vypovedal pod nátlakom M.. Poškodený kuľhal už po vystúpení, opieral sa o kapotu. Trvá na tom, čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Presný spôsob, akým mal kopnúť obžalovaný poškodeného, tak ako uviedol v prípravnom konaní mal od poškodeného M., on povedal, že takto to má povedať. V skutočnosti k zraneniu došlo tak, že svedok poškodeným krivo stúpil. Na tom ako majú vypovedať sa dohadovali asi dva dni po incidente. Na otázku prečo hlavnom pojednávaní vypovedá inak uviedol, že s mamou sa rozhodli povedať pravdu, prečo by mal nevinný človek platiť nejaké peniaze
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok B. V., zať obžalovaného, ku skutku uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Celý incident sa stal kvôli jeho peniazom. Stretol sa s M. V., pýtal od neho peniaze, dal mu facku a odišiel preč. Keď sa vracal domov spolu s rodinou a so švagrom, už ich čakal M. V., jeho mama a svedok poškodený v aute pred domom obžalovaného. Z auta vystúpila M. mama a M. a prišli k ním a začala hádka, poškodený sa opieral o auto. Začala potom potýčka, poškodený zaútočil na P.K.. Obžalovaný vybehol z domu v trenkách, dali si s M. dve rany, nevidel, aby obžalovaný kopol svedka poškodeného M. do nohy, potom nasadli do auta a odišli preč. Na to prišla hliadka polície.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadne príchodu svedka poškodeného, A. M. a M. V., súd postupoval v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a prečítal časť jeho výpovede z prípravného konania. Po jej prečítaní svedok uviedol, trvá na výpovedi z hlavného pojednávania, keď sa vracali domov, oni už tam mali auto, M. V. a jeho mama sa rozbehli rovno ku nemu, poškodeného videl opretého o kapotu auta.
Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa M. C., nevesta obžalovaného, ku skutku uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V ten deň sa vracali z mesta domov ona, jej manžel P. C., jej dcéra a B. V.. M. V., M. mama a svedok poškodený M. ich už čakali v aute. M. a M. mama vystúpili z auta a skočili do jej manžela P., udreli ho. Ona išla pre svokra, obžalovaného, svokor vybehol vonku v pyžame a bosí, bola tam potýčka, M. ho udrel a zavolali policajtov. Žiadne kopnutie tam nebolo. Poškodený udrel obžalovaného, potom sa hádali.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok O.. M. K., O.. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že sa so svedkom poškodeným M. pozná od malička, v kamarátskom vzťahu sú dlhé roky. Kontaktoval ho Ľ. M. s tým, že A., jeho družka, priezvisko nevie, vypovedala v tejto veci tak, že on by mal nejakým spôsobom zasahovať alebo ovplyvňovať Ľ. M., čo nie je pravda. K samotnému skutku uviedol, že o prejednávanej trestnej veci sa dozvedel z médií, bolo to v televízii JOJ a kontaktoval Ľ. M., že čo sa stalo, na čo mu po telefóne povedal, čo sa stalo, ale on sa v tejto veci neangažoval.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec M.. V. O., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku č. XX/XXXX. Poškodený Ľ.P. M. utrpel pri fyzickom incidente 11.06.2017 nasledovné poranenia: podvrtnutie pravého kolena s pretrhnutím vonkajšieho postranného väzu kolena. Po tomto incidente bol poškodený najskôr ošetrený v C., následne v nemocnici v O., kde na základe odborných vyšetrení bola stanovená diagnóza. Poškodený mal nasadenú ortézu, to znamená fixačnú pomôcku siahajúcu od slabiny až na členok, ktorá fixuje koleno obmedzuje v ňom pohyb. Bol prepustený do domácej liečby, chodil na kontroly podľa ošetrujúceho lekára. Po 5 týždňov po poranení mal fixáciu odstránenú, odporúčali mu postupné zaťahovanie končatiny. Keďže mal naďalej ťažkosti bol 04.08.2017 na vyšetrení magnetickou rezonáciou, kde sa zistilo podozrenie vnútorného menisku kolena aj s roztrhnutím predného skríženého väzu. Na 11.10.2017 bol objednaný na operáciu atroskopiu, na ktorej sa tento predpoklad mal potvrdiť alebo vylúčiť. O výsledku operácie nevie, nakoľko po vyšetrení znalcom, čiže 14.09.2017, už s poškodeným v kontakte nebol. Podľa dovtedy dostupných výsledkov vyšetrení, je možné uvedené poranenie hodnotiť ako ľahké. Teoreticky by takéto poranenie vyžadovalo dobu liečenia a PN 6-8 týždňov, poškodený bol v dobe vyšetrenia PN, nakoľko mal stále ťažkosti s kolenom, dá sa povedať, že v tom čase ešte pretrvávali a prebiehala ďalej liečba a vyšetrenia. K možnosti trvalých následkov uviedol, že poranenie v rozsahu v akom bolo stanovené ku dňu vypracovania znaleckého posudku spravidla vážnejšie následky nezanecháva. Poškodený bol obmedzovaný tým, že mal počas 5 týždňov dolnú končatinu fixovanú ortézou, čo ho obmedzovalo v pohybe a tým pádom aj vo fyzickej aktivite. Bol síce sebestačný pre základné životné potreby a návyky, ale nevykonával žiadne činnosti vyžadujúce väčšiu fyzickú aktivitu. Po 5 týždňoch mal odstránenú fixáciu, jeho pohybové schopnosti sa tým pádom mali zlepšiť, avšak pretrvávali ešte ťažkosti, ktoré boli ďalej riešené a vlastne doriešené zrejme až po vypracovaní znaleckého posudku. K diagnózam, ktoré boli dovtedy stanovené predstavuje bolestné ohodnotenie vo výške 60 bodov, čo je v prepočte 1 094,40 €. K mechanizmu vzniku týchto poranení na podklade dovtedy známych výpovedi uviedol, že zodpovedá mechanizmu, ktoré uvádzal poškodený a časť svedkov, t. z. že mohol byť napadnutý zozadu kopnutý útočníkom, ktorý by zasiahol poškodeného v hornej tretine pravého predkolenia, hneď pod kolenom, pričom nejde o klasické kopnutie, ale je to obdobná situácia ako je vo futbale tzv. šlapák, takéto kopnutie mohlo spôsobiť aj podvrtnutie kolena s pretrhnutím vonkajšieho väzu. Na otázku, či dané zranenie mohlo byť spôsobené zlým stúpením pri vystúpení z auta znalec uviedol, že teoreticky takéto poranenie by mohlo vzniknúť aj tým spôsobom, že by poškodený zle stúpil, čo by mohlo hlavne v tom prípade, ak by sa jednalo o nejakú terénnu nerovnosť spôsobiť to, že by došlo k obdobnému mechanizmu čiastočnej rotácii v kolene a taktiež tlaku smerujúcemu na vonkajšiu bočnú časť predkolenia do takej miery, žeby vznikli obidve tieto poranenia, avšak vzhľadom na potrebnú silu, na vznik tohto poranenia nepredpokladá, že by sa tak stalo rovno pri vystúpení z auta, resp. motorového vozidla. Myslí tým to, že by nevzniklo poranenie pri prvom kroku, ktorým by poškodený dal nohu von z motorového vozidla a následne by vzniklo toto poranenie pri tejto terénne nerovnosti. Ale mohlo sa to stať následným krokom, keď stúpil na terénnu nerovnosť, ktorý predstavuje rigol alebo priekopu a zároveň si myslí, že aj v kontexte s tým čo sa uvádzalo, že počas cesty poškodený veľmi bolestivo reagoval tak pri tomto „krivom stúpení“ by následkom tohto poranenia zrejme spadol na zem, čo by bolo prejavom vzniku tohto poranenia. Na otázku či keď sa takto svedok poškodený zranil pri vystupovaní by bol schopný ešte stáť na nohách a biť sa s obžalovaným uviedol, že dokázal by stáť na nohách s tým, že by určite stál s prevahou na ľavej neporanenej končatine, poranenú končatinu by odľahčoval, čo by si mohli všimnúť aj okolití svedkovia a incident, ktorý uvádzal obžalovaný, že to bolo tzv. len fackovanie, to by dokázal.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne poškodenej B.. M. C. z prípravného konania, kedy uviedla, že je splnomocnená Sociálnou poisťovňou. Splnomocnená zástupkyňa svedka poškodeného v súvislosti s poskytnutím nemocenských dávok svedkovi poškodenému Ľ.F. M. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 539,50 eur.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne poškodenej M.. M. Ž. z prípravného konania, kedy uviedla, že je splnomocnená zástupcom Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., ktorej poistencom je aj svedok poškodený Ľ. M.. Splnomocnená zástupkyňa svedka poškodeného v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 99,19 eur.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ostatným obsahom trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda aktuálny odpis RT, znalecký posudok č. XX/XXXX, správu Sociálnej poisťovne, správu Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., priestupkový spis, charakteristiku mesta A. K. a výpis ÚSEP.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý.
Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol celkovo jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 313/93 zo dňa 21.12.1993, ktorým bol uznaný vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Osvedčenie sa 24.02.1995.
Mestom A. K. bol obžalovaný hodnotený všeobecne. Nebol riešený v priestupkovom konaní.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že vybehol z domu len tak bosí, videl ako v priekope leží jeho syn P. skrvavený, blízko priekopy stálo čierne auto, pri nemu stál M., prišiel k nemu, pochytili sa a začali sa biť. Manželka potom privolala políciu. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že dňa 11.06.2017 asi o18.00 hod. v A. K., okres C. pri rodinnom dome s popisným číslom XX na ulici A., počas slovnej roztržky zo vzájomného slovného nedorozumenia a hádky medzi A. M., M. V. a Ľ. M. na jednej strane a B. V., G. C., M. C. a W. C. na strane druhej, pristúpil obžalovaný W. C. k poškodenému Ľ.P. M. a kopol ho jedenkrát do oblasti pravého kolena, čím mu spôsobil podvrtnutie kolena s pretrhnutím vonkajšieho postranného väzu kolena s podozrením na poranenie vnútorného menisku kolena aj s roztrhnutím predného skríženého väzu a potrebou artroskopického operačného zákroku, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 12. 6. 2017 až doposiaľ. Obžalovaný poprel to, čo sa mu kladie za vinu, že mal kopnúť zozadu M.. Priznal, že sa pobili ako chlapi, ale kopnúť ho nekopol. V súlade s výpoveďou obžalovaného vyznela aj výpoveď A. M. a M. V., ktorí zhodne uviedli, že k zraneniu, resp. k úrazu poškodeného M. došlo pri náhlom vystupovaní z auta, kedy M. krivo stúpil na nohu a došlo k úrazu kolena. Títo obidvaja svedkovia M. a V. na týchto výpovediach zotrvali počas celého hlavného pojednávania a na viac uviedli, že poškodený M. ich v prípravnom konaní naviedol na takú výpoveď, ktorá bola podkladom obžaloby, to znamená v prípravnom konaní títo dvaja uvádzali, že zranenia poškodeného spôsobil obžalovaný W. C.. Priamym svedkom incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 11.06.2017 bol aj svedok P. C., syn obžalovaného, ktorý uviedol, že keď obžalovaný vyšiel z domu, tak sa začal naťahovať s Ľ. M., šarpali sa, ale nevidel, aby obžalovaný kopol poškodeného.
Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku oslobodzujúceho rozsudku.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spácha ten kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
Podľa § 15 písm. a/, b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo hrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 je ochrana života a zdravia každého jednotlivca pred fyzickými útokmi. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Na to, či obžalovaný konal v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, možno všeobecne usudzovať, okrem iného aj z toho akú intenzitu malo jeho konanie a proti ktorej časti tela poškodeného smerovalo. Následok je jednou zo zložiek objektívnej stránky trestného činu, zatiaľ čo zavinenie predstavuje subjektívnu stránku trestného činu, avšak ak má byť správne posúdené zavinenie vo vzťahu k určitému následku, nemôže sa tak stať bez toho, aby bol tento následok náležite zistený. Z adekvátnosti medzi následkom a konaním, z ktorého vzišiel, možno potom usudzovať tiež predvídateľnosť následku, čo je podstatný predpoklad spoľahlivých záverov o zavinení.
Objektom prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a podobne. V konaní páchateľa musí ísť o hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Pri hrubej neslušnosti ide o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétneho prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k občianskemu spolužitiu. Spravidla pôjde aj o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Je treba súhlasiť s rozhodnutím označeným R 40/1977, že každé fyzické napadnutie, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na miestne prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva.
V danom konkrétnom prípade miestom incidentu bola ulica A., Z. A.A. K.. Obžalovaný videl ako je jeho syn P. C. v priekope, pri ňom svedka poškodeného M.. Na to reagoval podráždene a fyzicky poškodeného napadol. Išlo teda o konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, aj keď sa tento odohral na verejnom priestranstve. Úmyslom obžalovaného v žiadnom prípade nebolo narušenie verejného poriadku. Konaním obžalovaného podľa názoru súdu nebola naplnená skutková podstata prečinu výtržníctva v jeho materiálnej forme.
Na to, aby súd mohol uznať obžalovaného za vinného z trestného činu, musí byť z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba stal, tento je trestným činom uvedeným v osobitnej časti Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný. Súd pritom musí mať vykonané také množstvo priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vylučujú akúkoľvek pochybnosť o správnosti uvedených záverov. Existencia takých dôkazov, ktoré by tieto závery akýmkoľvek, čo aj minimálnym spôsobom spochybňovali, musí mať nutne za následok oslobodenie obžalovaného spod obžaloby prokurátora.
Za dôkaznej situácie, kedy proti sebe stoja diametrálne odlišné tvrdenia obžalovaného a svedka poškodeného Ľ. M. o priebehu skutkového deja dňa 11.06.2017 A. K., pri rodinnom dome č. XX je nevyhnutné, aby súd argumentačne jasným spôsobom uviedol, na akých logických a tiež právnych úvahách založil svoje rozhodnutie. Rozdielnosti vo výpovediach oboch účastníkov incidentu sú totiž natoľko veľké, že zodpovedanie uvedených skutkových otázok a dôkaznej situácie má nevyhnutne vplyv na právny záver, či sa skutok stal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní jednoznačne poprel, že by kopol poškodeného do oblasti pravého kolena, čím by mu spôsobil podvrtnutie kolena s pretrhnutím vonkajšieho postranného väzu kolena s podozrením na poranenie vnútorného menisku, a to dňa 11.06.2017 v čase okolo 18.00 hod.. Pripustil, že sa s poškodeným pobil, došlo teda k fyzickému kontaktu, ale určite ho nekopol zozadu. Úplne odlišne situáciu, ku ktorej malo dôjsť opísal svedok poškodený Ľ. M., ktorý tak vo výpovedi v prípravnom konaní, ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný, ktorý vybehol z domu bol do pol pása vyzlečený a kopol ho do pravého kolena zozadu. Práve kopnutie do pravého kolena zozadu, teda časti nad lýtkom, malo byť podľa svedka poškodeného príčinou jeho bolesti, ktoré boli tak pri lekárskom vyšetrení ako aj v znaleckom posudku znalca M.. O. diagnosticky posúdené ako podvrtnutie pravého kolena a pretrhnutie vonkajšieho postranného väzu kolena. Tu je potrebné zdôrazniť, že v tom čase pri incidente, kde sa mal skutok odohrať, okrem obžalovaného a svedka poškodeného nachádzali ďalšie osoby, z ktorých ani jedna nepotvrdila tvrdenia uvádzané poškodeným.
Spornou otázkou je vznik poranení u poškodeného, ktoré boli relevantným diagnostickým spôsobom objektivizované. Znalec uviedol, že poranenia, ktoré opisoval svedok poškodený vznikli mechanizmom, ktorý spôsobil skrútenie, čiastočnú rotáciu pravého predkolenia. Znalec však pripustil, že by teoreticky dané zranenie mohlo byť spôsobené zlým stúpením pri vystúpení z auta a poranenie by mohlo vzniknúť aj tým spôsobom, že by poškodený zle stúpil, čo by mohlo hlavne v tom prípade, ak by sa jednalo o nejakú terénnu nerovnosť spôsobiť to, že by došlo k obdobnému mechanizmu čiastočnej rotácii v kolene a taktiež tlaku smerujúcemu na vonkajšiu bočnú časť predkolenia do takej miery, žeby vznikli obidve tieto poranenia, avšak vzhľadom na potrebnú silu, na vznik tohto poranenia nepredpokladá, že by sa tak stalo rovno pri vystúpení z auta, resp. motorového vozidla. Poranenie by nevzniklo pri prvom kroku, ktorým by poškodený dal nohu von z motorového vozidla, ale následným krokom pri terénnej nerovnosti, ktorú predstavuje rigol alebo priekopa.
Za danej dôkaznej situácie, teda prichádzajú do úvahy minimálne dve verzie skutkového deja, preto bolo potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. V danom prípade išlo o nedorozumenie a slovnú roztržku medzi obžalovaným, B. V., G. C. na jednej strane a A. M., M. V. a svedkom poškodeným Ľ. M. na strane druhej. Dôkazy vyznievajúce v prospech obžalovaného sa dopĺňajú, nadväzujú na seba, dôkazy vyznievajúce v jeho prospech, sú takej dôkaznej sily, aby vyvrátili skutkový stav.
Z dokazovania bolo možné bezpečne ustáliť nasledovné: v danom trestnom konaní nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaných trestných činov, ktoré oba sú úmyselné trestné činy, teda zavinenie obžalovaného. Naopak z vykonaného dokazovania výsluchmi priamych očitých svedkov, ktorí boli prítomní pri incidente vyplynulo, že obžalovaný nemal záujem žiadnym spôsobom poškodenému ublížiť. Uvedené vyplýva z výpovede obžalovaného, svedkov A. M.U., M. V., G. C., P. C.. V konaní bolo nesporne preukázané, že poškodený ako prvý jedenkrát udrel obžalovaného po tom, ako prišiel obžalovaný k nemu. Hoci túto skutočnosť poškodený pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, potvrdili to výpovede niekoľkých svedkov (napr. W. C., A. M., P. C.). V konaní bolo tiež preukázané, že poškodený mal s obžalovaným fyzický konflikt, čo vyplýva z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili bitku obžalovaného a poškodeného. Obžalovaný sa iba bránil voči útoku poškodeného, ktorý podľa výpovedí svedkov začal zo strany poškodeného. Znalec jeho zranenia celkovo zhodnotil ako ľahké. Nebolo teda preukázané zavinenie obžalovaného, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je pritom súčasťou skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. K úrazu poškodeného M. došlo jeho vlastným pričinením. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že dôkazy vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov na seba nadväzujúcich vyúsťujúcich do vyslovenia v podstate zrejmého záveru v tom, že zranenie, ktoré dňa 11.06.2017asi o 18.00 hod. bolo spôsobené u poškodeného Ľ. M. nemajú priamy súvis s jeho fyzickým napadnutím zo strany práve obžalovaného. Je potrebné mať na zreteli tú skutočnosť, že spracovateľ znaleckého posudku v podanom odbornom vyjadrení, resp. výsluchu realizovanom na hlavnom pojednávaní nevyvodil priamu príčinnú súvislosť s roztržkou medzi obžalovaným a svedkom poškodeným, keďže pripustil, že k zraneniu mohlo dôjsť aj tak ako to uvádzali svedkovia A. M. a M. V., a to zlým stúpením na nerovný terén. Pokiaľ sa týka spôsobu vyhodnocovania ďalších (vo veci zabezpečených a vykonaných dôkazov), z pohľadu súdu je potrebné uviesť, že väčšina svedkov pôvodne vypočúvaných, resp. vypočúvaných v rámci došetrenia veci nepotvrdila skutočnosť, že by poškodeného mal kopnúť obžalovaný tak ako to uvádza svedok poškodený.
Svedkovia A. M. a M. V.Í. ako aj ďalší svedkovia aj samotná výpoveď obžalovaného svedčia o tom, že skutok ako je popísaný v obžalobe sa nestal, k úrazu poškodeného M. došlo jeho vlastným pričinením, prudkým vystúpením z auta. Súd po vykonaní dokazovania navrhnutého stranami dospel k záveru, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že skutok uvádzaný v obžalobe sa skutočne stal. Súd zároveň konštatuje, že prokuratúre sa nepodarilo preukázať, že incident - skutok pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, je trestným činom. V tomto prípade je nesporné, že obžalovaný a poškodený mali medzi sebou konflikt, ktorý vyústil do vzájomnej bitky, nepodarilo sa však na súde preukázať konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako ublíženie na zdraví a výtržníctvo, ktoré bolo obžalovanému kladené za vinu a nepodarilo sa preukázať ani žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať, ako určitý trestný čin.
Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je pritom samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal. Pokiaľ súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa nestal, resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodené strany Ľ. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., O. K. O. Z., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436 a Sociálna poisťovňa - pobočka Poprad, ul. 1. mája č. 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30807484 odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.