Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-59-2018.pdf
PDF · 157.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému N.. T. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 v Bratislave, takto
rozhodol:
N.. T. J., narodený XX.XX.XXXX vo P. B. O., trvale bytom L. XXXXX/XX, Bratislava, slovenský štátny občan, nezamestnaný,
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e ,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 19.09.2018 sp. zn. 1 Pv 527/17/1102 - 36 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v čase o 20.15 h dňa 24.09.2017 vo svojom byte na L. D. Č. XX, Bratislava, na 8. poschodí, pod vplyvom alkoholu začal vulgárne nadávať svojej manželke H. J. s tým, že keď príde na jej neveru tak ju podreže, následne k nej pristúpil, chytil ju pravou rukou pod krk, ľavou rukou ju chytil za zápästie so slovami „zabijem ťa, podrežem ťa“, pričom ho poškodená prosila nech ju pustí, avšak na to jej stisol rukou krk ešte väčšou silou až tak, že nevedela lapiť dych, avšak po chvíli sa jej podarilo ho od seba odstrčiť, na čo od obvinenej odstúpil a zahnal sa po nej rukou zovretou v päsť avšak poškodenej sa podarilo vyhnúť úderu, čím tak svojím konaním u poškodenej H. J. vyvolal strach o svoj život, nakoľko nadobudla pocit, že manžel N.. T. J. svoje vyhrážky uskutoční,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného N.. T. J.Ž. v zmysle ustanovenia § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej H. J., svedkov T. K. a U. I., výsluchom znalca Mgr. Martina Balka, čítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania svedkov T. J. a T.. T. W. postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Ľubomíra Jalča postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 ods. 1 Trestného poriadku a to konkrétne zápisnice o trestnom oznámení, uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalca, lustrácie k obžalovanému a odpisu z registra trestov obžalovaného. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový a právny stav, tak ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutkovým zisteniam
Obžalovaný N.. T. J. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal zhodné skutočnosti ako uviedol v prípravnom konaní. Zároveň dodal, že dôvodom hádky, ktorá sa udiala dňa 24. 09. 2017 bola skutočnosť, že poškodená zmenila zamestnanie a v novej práci mala byť často služobne odcestovaná, čo spôsobovalo problémy pri starostlivosti o spoločnú dcéru a pri výchove jej syna z predchádzajúceho vzťahu. Je pravdou, že sa kvôli tomuto pohádali, ale keďže videl, že hádka k ničomu nevedie, tak sa vrátil do baru, kde bol následne zadržaný príslušníkmi PZ. Odmieta akékoľvek fyzické násilie, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej a chce poukázať na to, že počas života nemal problémy so súdmi, ani s políciou, ale naopak 13 rokov vychovával syna poškodenej z predchádzajúceho vzťahu. S poškodenou sú už rozvedení. Počas ich spolužitia sa mu doniesli chýry o tom, že mu mala byť neverná a v predmetný večer ju týmto poznatkom konfrontoval, avšak poškodená to odmietla a ohradila sa, že čo si to o nej myslí. Pred rozvodom však jej nevera bola potvrdená jej bývalými kolegami so spoločnosti Sconto, ktorí ho utvrdili v tom, že poškodená udržiavala mimomanželský vzťah a vôbec sa tým netajila. Nevie, či ďalej pokračuje v tomto vzťahu. Na doplňujúcu otázku prokurátora uviedol, že predtým ako prišiel domov a pohádal sa s poškodenou, bol v bare, kde požil asi 2 pivá. Je pravda, že pred skutkom mali manželskú krízu, ktorá trvala cca polroka až rok, avšak ani jedna zo strán sa nechcela rozviesť. Manželka mu povedala, že už k nemu necíti to čo predtým, ale dohodli sa, že kvôli deťom budú žiť v spoločnej domácnosti. V tom čase už spolu intímne nežili. Prespával v jednej izbe a manželka s dcérou v druhej. Počas tohto obdobia bolo viacero hádok, ktoré však vyplynuli z toho, že poškodená sa čoraz častejšie zdržiavala mimo domu, čo zdôvodňovala tým, že je u kamarátok a on nemal dôvod jej neveriť, takže ju žiadnym spôsobom nesledoval. Má dojem, že celé toto konanie poškodená vedie zo zištných dôvodov, nakoľko ho chce pripraviť o majetok, o dcéru a jeho osobnú slobodu. V súčasnosti trvá zákaz vstupu jeho osoby do bytu, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý poškodená opustila po rozvode až na základe viacerých výziev advokáta dňa 15. 01. 2019, pričom v tejto veci bolo vedené trestné stíhanie pre neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. K dôveryhodnosti poškodenej poukázal na to, že pred rokom v civilnom konaní o rozvod manželstva uvádzala, že sa nemá kam vysťahovať, že nemôže ísť bývať ku svojej matke, ktorá býva 5 min od jeho bytu a dôvodila to tým, že jej mama má priateľa, ktorý u nej aj žije a preto sa tam nemôže nasťahovať. On však od svokry vie, že jej priateľ tam chodieval iba cez víkendy, a že ich vzťah skončil približne pred 2 rokmi, a teda nebola tam žiadna prekážka, prečo by sa poškodená nemohla k nej nasťahovať tak, ako to prezentovala v civilnom konaní. Po prepustení z väzby na slobodu poškodenú nekontaktoval, stretol ju 3x za rok a pol počas súdnych pojednávaní, konkrétne v konaní o rozvod a na predmetnom pojednávaní. Komunikácia medzi nimi prebieha formou SMS správ a emailom, ale výlučne sa týka iba ich spoločnej dcéry, jej odovzdania, prevzatia, miesta a času, najmä do času kým nebola upravená rodičovskou dohodou a výkon rodičovských práv. Do bytu kde má zákaz vstupu sa nesnaží žiadnym spôsobom dostať, ani tam nebol. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo naňho po hádke zo dňa 24. 09. 2017 zavolala poškodená hliadku, nakoľko nechce fabulovať. Mohlo to byť z dôvodu, že poškodená nadobudla dojem, že sa jej nevera môže už nejakým spôsobom prevaliť, a že bude inicializovať rozvod. Uvedené sa domnieva preto, lebo sa rozprával s jej bývalým kolegom, podľa ktorého sa mala poškodená v práci vyjadriť, že si doma situáciu vyrieši a zbaví sa ho, aby prišla k bytu a mohla ho užívať. Je pravdou, že sa stýkala aj s bývalými kolegyňami ktoré boli rozvedené a tiež prišli takto k majetku. Ten jej bývalý kolega poznal aj jeho a ich deti, a snažil sa jej dohovoriť, aby s neverou prestala a viedla riadny život. Na doplňujúcu otázku obhajcu uviedol, že poškodená nebola v čase skutku nútená hľadať si nové zamestnanie z titulu lepšieho zárobku, ale je pravda, že v tom čase bol krátko nezamestnaný, avšak s výhľadom, že mal nastúpiť do novej práce. Predchádzajúcich 12 rokov pracoval na manažérskom poste jednej spoločnosti, kde mal nadštandardný príjem. Po odchode z tejto spoločnosti dostal odstupné vo výške 12.000,- € a mal aj úspory, z ktorých financoval kúpu vozidla pre manželku, kúpu rekreačnej chaty a rekonštrukciu bytu. Je pravdou, že sa staral aj o deti, zabezpečoval ich učenie, vozil ich na krúžky a v podstate celá starostlivosť bola na jeho pleciach. S poškodenou diskutovali ohľadom zmeny práce, ale hlavne v tom smere, že si mala nájsť prácu, kde by mala lepšiu pracovnú dobu, aby sa mohla venovať rodine a deťom. Zmenou jej práce však došlo k opaku, s rodinou bola čoraz menej, často bola na služobných cestách a na chod rodiny finančne prispievala minimálne, približne 10% z celkových nákladov užívania bytu.
K výpovedi svedkyne U. I. na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vyjadril tak, že nie je pravda, že deti prespávali u jeho bývalej svokry, vždy boli s ním v ich byte a on sa o ne staral. Nie je pravda, že chodil neskoro domov, keďže po deti chodil do školy. Takže určite sa neflákal po nociach niekde a ani nemohol byť pod vplyvom alkoholu. Poškodená išla vždy na návštevu z práce, iba mu poslala SMS správu, takže nemohla vedieť, či je pod vplyvom alkoholu a nemohli sa predtým ani pohádať.
Poškodená H. J., po zákonnom poučení, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodné skutočnosti ako uviedla v prípravnom konaní. Zároveň dodala, že po tom ako obžalovaný odišiel z domu a ako ju dcéra objala v spálni keď spolu plakali, tak telefonovala kamarátovi obžalovaného s tým, že mu povedala, čo sa stalo, a že nevie čo má robiť. Ten jej poradil, aby zavolala na políciu, tak zavolala a oni jej povedali, aby prišla vypovedať na OO PZ Podunajské Biskupice. Tam sa jej pýtali v ktorom podniku by obžalovaný mohol byť, k čomu uviedla dva podniky o ktorých vedela, že tam chodieva a v jednom z nich ho nakoniec aj zadržali. Obžalovaný sa jej vyhrážal pri hádke slovami „zabijem ťa“, „vyhodím ťa z balkóna“ a „podrežem ťa hrdzavým nožíkom“. Nechcela sa s ním hádať, pretože bol opitý, tak to riešila aj v minulosti. Pri tomto incidente sa bála a nevedela, čo má robiť. Pred posledným konfliktom mali viaceré incidenty, pri ktorých sa jej vyhrážal, ale len slovne, a potom sa vždy stiahol do obývačky, kde ešte niečo pokričal, ľahol si, vyspal sa z toho a bolo dobre. Pri poslednom konflikte ju chytil pod krkom a ona sa ho naozaj bála. V čase incidentu bola zamestnaná a obžalovaný bol naopak nezamestnaný, ale je pravdou, že z predchádzajúceho zamestnania mal dostatok financií, pretože mal nadštandardný príjem. Platil z toho nájom, hypotéku a sám sa vyjadril, že to finančne zvládne. Peniaze z jej zamestnania sa používali na bežné nákupy potravín, nákupy pre deti, používala ich aj na permanentky na cvičenia, pretože mala problémy s chrbtom. Prácu zmenila kvôli vyššiemu príjmu, nakoľko obžalovaný bol v tom čase čudný a nedával jej peniaze a chcela sa profesijne posunúť ďalej. V tom čase ich manželský vzťah nebol ideálny, viac menej to nefungovalo, ona navrhovala nech sa rozvedú, ale na to reagoval slovami, že sa nikdy nerozvedie, on to nedopustí, viac neuvidí svoju dcéru. Na doplňujúcu otázku obhajcu poškodená uviedla, že po incidente mala iba odtlačky na krku po škrtení, videli ich deti, ale na ošetrení nebola. Žiadne iné zranenia nemala, ani podliatiny alebo škrabance. Policajti odtlačky po škrtení nevideli, nakoľko to bolo síce intenzívne, ale krátke škrtenie a kým prišla na políciu, tak odtlačky vybledli a už neboli viditeľné. V zmysle ustanovenia § 264 ods. 1 bola na návrh obhajcu prečítaná časť svedeckej výpovede poškodenej H. J. z prípravného konania zo dňa 14. 11. 2017 s tým, že mala poškodená vysvetliť rozpor medzi jej výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní ohľadom vyhrážok, ktoré mal obžalovaný použiť, nakoľko vo svojej výpovedi v prípravnom konaní žiadne vyhrážky neuviedla. K uvedenému rozporu sa poškodená vyjadrila tak, že tieto vyhrážky zabudla uviesť do svojej výpovede pred vyšetrovateľom, nakoľko bola v strese. Na otázku obhajcu prečo je v strese keď vypovedá pred súdom, poškodená uviedla, že je v strese stále, keď je v prítomnosti svojho bývalého manžela - obžalovaného. Na otázku obhajcu prečo potom bola v strese pred vyšetrovateľom pri výsluchu dňa 14. 11. 2017, keď pri ňom nebol prítomný obžalovaný, poškodená uviedla, že akákoľvek výpoveď ohľadom skutočností, ktoré sa toho dňa stali a ktoré sa týkajú jej bývalého manžela vyvoláva v nej stres a počas toho výsluchu na ňu obhajca mal necitlivé otázky. Na doplňujúcu otázku obhajcu poškodená uviedla, že pravdivá je verzia, že volala kamarátovi obžalovaného, ktorý jej poradil ďalší postup. Pred vyšetrovateľom to neuviedla preto, lebo priateľka tohto kolegu je sestrou obžalovaného a tá bola v tom čase tehotná, tak nechcela aby sa jej zhoršil zdravotný stav. Vedome pred vyšetrovateľom nezamlčala žiadnu okolnosť. V súčasnosti býva u svojej mamy v Bratislave. Má za to, že s týmto prípadom nesúvisí otázka, prečo bývala v byte obžalovaného aj po rozvode a opustila ho až dňa 15. 01. 2019.
Svedkyňa T. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už na skutok moc nepamätá, bolo to relatívne dávno. Čo si spomína, tak jej buď poškodená volala alebo sa stretli a uviedla jej, že ju manžel napadol. Pri tomto skutku nebola prítomná. S poškodenou mali kamarátsky vzťah a rozprávali sa aj o súkromí. Nepamätá si už, čo jej hovorila. Keď došla reč na súkromné veci, tak hovorila, že všetko bolo v poriadku, raz bolo slnečno, raz oblačno. Po odchode sa ešte stretávali, ale už menej. V rokoch 2017-2018 chodievala poškodená aj k nej, lebo už nebýva v Bratislave, ale v Hviezdoslavove a poškodená sem tam aj prespala. Nevie ako často u nej prespávala, niekedy to bolo 2x za mesiac, niekedy 3x za mesiac. Nebola jediná, ktorá u nej prespávala. Postrehla v tom čase, že mali nejaké problémy s obžalovaným. Keď jej zavolala, že sa s obžalovaným pohádala a že či môže u nej prespať, tak s tým nemala problém. S poškodenou sa o jej súkromnom živote nebavila, ak jej to osoba nechce
povedať, tak nevyzvedá a nepýta sa. Čo sa týka obžalovaného, stretli sa dvakrát v živote, bolo to keď prišla k nim na návštevu. Spomína si na to, keď jej poškodená povedala, že ju manžel napadol, že ju škrtil tuší, pamätá si akurát to, že to videla ich dcéra. Poškodená niečo také spomínala, že ako zistili, že tam došla ich dcéra Anička, tak ju obžalovaný prestal škrtiť. Čo si pamätá, tak poškodená jej nehovorila, že by sa jej nejako vyhrážal obžalovaný pri skutku. Volala jej vtedy, keď už podala trestné oznámenie na polícii, po svojej výpovedi, z hlasu bolo počuť, že už je upokojená. Opisovala jej, že ju škrtil a že to videla H., potom že tam sedeli spolu a plakali, obžalovaný potom odišiel a že starší syn T. ich tam videl plakať, tak sa zaujímal, čo sa stalo a potom bola na polícii. Nespomínam si, že by jej poškodená hovorila o iných konfliktoch, ktoré mala mať s obžalovaným. Niekedy keď k nej poškodená išla spať, tak áno, bála sa obžalovaného, mala strach, tak u nej prespala. Nepamätá si už na obdobie, kedy mala strach zo svojho manžela, či to bolo pred žalovaným skutkom alebo po skutku. Nemá vedomosť o tom, že či mala poškodená nejakého partnera, mali kolegov a kamarátov. Nevedela o tom, že by poškodená mala v tom období mimomanželský vzťah. Poškodená hovorila, že obžalovaný pije alkohol. Svedkyňa u poškodenej počas ich stretnutí neregistrovala žiadne zranenia na jej osobe. Vzťah poškodenej a obžalovaného by charakterizovala tak, že asi v každom vzťahu je striedavo. Na doplňujúcu otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že nevie povedať presný počet koľkokrát do roka u nej poškodená prespala, mohlo to byť dvakrát za mesiac, niekedy aj trikrát za mesiac, takže teoreticky tak dvadsať až tridsaťkrát za rok. V zmysle ustanovenia § 264 ods. 1 bola na návrh obhajcu prečítaná časť svedeckej výpovede svedkyne T. K. z prípravného konania zo dňa 16. 03. 2018 s tým, že mala svedkyňa vysvetliť rozpor medzi jej výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní ohľadom frekvencie prespávania poškodenej u svedkyne a dôvodu tohto prespávania. K uvedenému rozporu sa svedkyňa vyjadrila tak, že si to naozaj nepamätá, nevie to spočítať, je to plus mínus. K tomu, čo uviedla, vtedy si to pamätala lepšie než teraz, čo je pochopiteľné, fakt sa nevie vyjadriť k intenzite prespávania poškodenej u nej. Počas prespávania poškodenej u nej doma boli jej deti doma s obžalovaným. Jeden alebo dva dni po incidente sa s poškodenou stretla a mala nejaké fľaky na krku. Nepamätá si, či boli spredu, zboku alebo zozadu. Myslí, že išlo o jeden odtlačok, bolo to do červena, nevie na akej strane, nespomína si na to. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že sa poškodenej nepýtala odkiaľ to má, respektíve či to má z toho škrtenia, ona len vyvodila z jej rozprávania, že ju mal škrtiť. Na doplňujúcu otázku samosudcu svedkyňa uviedla, že vie o tom, že aktuálne spolu obžalovaný a poškodená nežijú, respektíve. žijú oddelene. S poškodenou sa ešte stretáva, keď im to vyjde, tak približne raz za mesiac. Prespávať už k nej nechodí, sem tam príde len na návštevu. S poškodenou sa odvtedy čo jej tento incident oznámila už na túto tému nebavila.
Svedkyňa U. I. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodné skutočnosti ako uviedla v prípravnom konaní. Zároveň dodala, že obžalovaného pozná iba z počutia a nikdy ho nevidela. S poškodenou sa pozná približne od roku 2008. Po zlúčení oddelení pracovala na jej oddelení, rozprávali sa o pracovných aj súkromných veciach. Všetky informácie o ich vzťahu má len z rozprávania poškodenej. Vie o tom, že ich manželstvo bolo harmonické až do momentu, keď mal obžalovaný vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje, čo sa nepáčilo poškodenej, ktorá nechcela, aby deti videli, že obžalovaný je v podnapitom stave. Tak sa o tom aj spolu rozprávali, neviedlo to však k náprave a vyvrcholilo to, respektíve malo to vyvrcholiť incidentom, pri ktorom mala byť poškodená napadnutá. K tomu incidentu môže uviesť len to, čo jej povedala poškodená, že sa najprv spolu nahlas hádali, následne ju mal obžalovaný chytiť pod krk. Zdá sa jej, že o tom spolu telefonovali. Nevie o tom, že by sa obžalovaný poškodenej nejakým spôsobom vyhrážal. Poškodená u nej možno prespala 4-6x za rok. Nepamätá si o aké obdobie išlo, ale vie, že to bolo v čase, keď už mala poškodená maloletú dcéru. Nevie kto sa v tom čase staral o maloletú, pravdepodobne to však bola jej mama. O inom incidente mi poškodená nikdy nehovorila, pritom sa stretávali prakticky dennodenne z pracovných dôvodov. Poškodená ešte obžalovanému vyčítala, že chodil neskoro domov. Na poškodenej si nikdy žiadne zranenia nevšimla. Keď sa stretla s poškodenou po incidente, tak na nej nevidela žiadne zranenia. Poškodená u nej prespávala, pretože mávali kamarátske stretnutia u nej na dome v Zlatých Klasoch. Bolo tam aj viacero kolegýň, väčšinou po takomto stretnutí išli na druhý deň do práce. Poškodená sa jej nikdy nezdôverila, že by ju obžalovaný znásilnil alebo že by sa o to pokúsil. Nevie o tom, že by poškodená mala v tom čase mimomanželský vzťah. V zmysle ustanovenia § 264 ods. 1 bola na návrh prokurátorky prečítaná časť svedeckej výpovede svedkyne U. I. z prípravného konania zo dňa 16. 03. 2018 s tým, že mala svedkyňa vysvetliť rozpory medzi jej výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
K rozporom sa svedkyňa vyjadrila tak, že čo sa týka vyhrážok o ktorých vypovedala v prípravnom konaní, pridržiava sa výpovede z prípravného konania ohľadom tých vyhrážok, že keď ho opustí, tak sa môže rozlúčiť s dcérou a so synom môže ísť bývať kade ľahšie. Svedkyňa ďalej vysvetlila rozpory tak, že dôvodom prespania boli aj dôvody, že sa len tak stretli, ale aj ako uviedla v prípravnom konaní, že obžalovaný bol opitý. Nepamätá si koľkokrát u nej poškodená prespala a nevie uviesť, ktorý dôvod prevažoval - či to, že bol manžel opitý alebo či išlo o bežné stretnutie kamarátok. Matka poškodenej mala bývať niekde v Bratislave. Poškodená jej nehovorila prečo išla prespať k nej keď bol jej manžel opitý a prečo nešla prespať k svojej matke. Ohľadne otázky vyšetrovateľa č. 11 doplnila svoju výpoveď tak, že poškodená sa mala vyjadriť, že ju obžalovaný nútil k pohlavnému styku, nebolo to jedenkrát. Bolo to vždy pod vplyvom alkoholu, mal ju nútiť tak, že ona nechcela a aby bol kľud, aby sa nerozčúlil a aby zabránila kriku v rodine, aj kvôli deťom, tak išla do toho. K odpovedi na otázku obhajcu č. 25 svedkyňa uviedla, že si skutočne nepamätá tie dátumy, kedy sa jej mal vyhrážať. Je to možné, že to bolo tak ako uviedla v prípravnom konaní. Vypovedala pravdu v prípravnom konaní, tak ako si to pamätala. Na doplňujúcu otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že keď dostala predvolanie od policajtov na výsluch, tak ju poškodená kontaktovala telefonicky. V zmysle ustanovenia § 264 ods. 1 bola na návrh prokurátorky prečítaná svedecká výpoveď svedkyne U. I. z prípravného konania zo dňa 16. 03. 2018 v časti odpovedí na otázky obhajcu č. 18 a č. 19 s tým, že mala svedkyňa vysvetliť rozpory medzi jej výpoveďou v prípravnom konaní a výpoveďou na hlavnom pojednávaní ohľadom skutočnosti kde nechala poškodená deti keď prišla k nej prespať, pretože bol obžalovaný opitý. K uvedenému rozporu sa svedkyňa vyjadrila tak, že ohľadom toho, kde sa mali deti poškodenej nachádzať, keď u nej prespávala, tak túto skutočnosť, že mali byť u matky poškodenej, si vydedukovala, nemôže to tvrdiť na 100%. Na doplňujúcu otázku obžalovaného svedkyňa uviedla, že pracovná doba v spoločnosti Kika bola do 20:00 hod, avšak kým sa urobili potrebné úkony a odvody, tak sa z firmy odchádzalo približne o 20:30 alebo 21:00 hod. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto a kam išiel po práci, či išiel hneď ku nej na dom alebo sa zastavil u seba doma.
Znalec Mgr. Martin Balko z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých uviedol, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku č. 8/2018 vypracovaného v marci 2018, pričom vyšetrenie dotknutých osôb sa vykonalo vo februári 2018. Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, Mgr. Martina Balka, z ktorých vyplynulo nasledovné: Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku na obžalovaného vyplýva, že v jeho osobnosti nie sú prítomné také psychopatologické tendencie, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres. Obžalovaný nemá za štandardných okolností zvýšenú tendenciu k násilnému správaniu, ani k verbálnej alebo brachiálnej agresii. V konfrontácii s intenzívnymi emóciami v strese a v konfliktoch môže byť u neho prítomná tendencia k oslabeniu efektívnej racionálnej kontroly afektov i vnútorných impulzov. Obžalovaný mohol podľa názoru znalca pri konzumácii alkoholu reagovať vo vzťahu k manželke verbálne konfrontačné, s tendenciou vyčítať jej rôzne nedostatky, výsledky vyšetrenia poukazujú na dlhodobejšie konflikty v rámci manželského stavu. Podľa výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia je obžalovaný schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, je zachovaná jeho úroveň všeobecnej vierohodnosti. Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku na poškodenú vyplýva, že jej osobnosť v konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne labilnejším reakciám. Poškodená v rámci znaleckého vyšetrovania udáva neprimerané prejavy správania sa manžela pod vplyvom alkoholu, vrátane násilníckych tendencií, upodozrievanie z nevery spojené so žiarlivosťou a vyhrážkami. Ako kritický popisuje incident zo dňa 24. 09. 2017, kedy mal na ňu obžalovaný pri hádke zaútočiť, na čo ho poškodená vyhodila z bytu a následne zavolala políciu. Všeobecná vierohodnosť výpovede poškodenej je zachovalá, vzhľadom na jej dostatočnú úroveň intelektových a pamäťových funkcií. Naopak špecifická vierohodnosť je u poškodenej znížená v dôsledku tendencie k zvýšenej domýšľavosti, respektíve k emočnému skresleniu jej poznávacích procesov, zvlášť vo vzťahu k obžalovanému kvôli pretrvávajúcej manželskej problematike, v rámci ktorej poškodená vo zvýšenej miere kriticky hodnotí interpersonálny štýl manžela, zveličuje jeho sebapresadzujúce tendencie a podhodnocuje prosociálne komunikačné zručnosti, čo nekorešponduje s výsledkami osobnostného profilu obžalovaného, ktoré zistil znalec. Znalecké dokazovanie poukazuje na manželskú problematiku s prítomnými sporadickými emočne vyhrotenými situáciami, ktoré u poškodenej vyvolali stres alebo strach, avšak z psychopatologického hľadiska nezanechali na jej psychike klinicky významné následky. Podľa výsledkov znaleckého
dokazovania konanie obžalovaného ovplyvnilo obvyklý životný štýl fungovania poškodenej len parciálne, keďže obžalovaný svoju neschopnosť s manželským vzťahom a s fungovaním rodiny ventiloval väčšinou pod vplyvom alkoholu, s prevažujúcou prítomnou verbálnou agresiou. Podľa názoru znalca vo vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným absentujú typické znaky charakteristické pre domáce násilie, avšak to neznamená, že poškodená neprežívala situačné agresívne incidenty spôsobené konzumáciou alkoholu obžalovaným ako ohrozujúce, čo malo negatívny dopad na jej vnútorné prežívanie a následne aj celkový postoj vo vzťahu k obžalovanému ako jej manželovi. Na doplňujúce otázky obhajcu znalec uviedol, že ohľadom užívania alkoholu obžalovaným, skonštatoval u neho škodlivé pitie alkoholu, tzv. abúzus, vychádzal pri tom zo skutočností, ktoré vyplývajú z poskytnutého vyšetrovacieho spisu, ale samozrejme aj z následných psychologických vyšetrení vyšetrovaných osôb, ktoré sa konali formou rozhovoru, ale aj psychologických testov. V rámci vyšetrenia sa snažil maximálne objektivizovať svoje závery, pričom dospel k záveru a k zisteniu, že v určitom čase obžalovaný požíval alkohol vo väčšej miere, čo sa prejavovalo aj následnými konfliktami s poškodenou, kde obžalovaný bol v dôsledku vplyvu alkoholu „odbrzdený“. Samozrejme tým nekonštatuje jeho závislosť na alkohole, ktorú ak by nejakým spôsobom zistil, tak by navrhol psychiatrické vyšetrenie. Obžalovaný a poškodená mali veľmi rozporuplné tvrdenia ohľadne príčin konfliktov. Vylúčil psychické a fyzické týranie poškodenej zo strany obžalovaného. Z psychologického hodnotenia rodinného konfliktu, ktoré sa snažil maximálne objektivizovať, konštatuje, že medzi manželmi dochádzalo k izolovaným incidentom spojených s verbálnou agresiou obžalovaného, pri ktorej s veľkou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Uvedené konanie zodpovedá osobnostnému typu obžalovaného. Vo vzťahu k výpovedi poškodenej uviedol, že v jej výpovedi bolo viac rozporov, sama seba prezentuje ako autoritatívnu povahu, ktorá je do konca v konfliktoch s obžalovaným aktívne, že ho dokázala vyhodiť z bytu. Obžalovaný aj poškodená zhodne uvádzajú, že k incidentom dochádzalo, rôzna je len ich interpretácia. Áno, hodnotenie temperamentu obžalovaného z jeho strany, kedy zistil, že sa jedná skôr o introverta s emočnou stabilitou, je výrazne iné ako hodnotenie obžalovaného zo strany poškodenej. Jej závery o tom, že je príliš sebapresadzujúci nezodpovedá osobnostnému profilu obžalovaného zisteného pri vyšetrovaní. Jedná sa o subjektívne vnímanie osoby obžalovaného poškodenou v čase konfliktov, v čase rozvíjajúceho sa trestného konania, čo možno vyložiť ako vyhrotený postoj poškodenej.
Postupom podľa ustanovenia § 263 odsek 1 Trestného poriadku boli prečítané svedecké výpovede z prípravného konania svedkov T. J. a T.. T. W., z ktorých vyplynulo nasledovné: Svedkyňa T. J. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že nevie uviesť konkrétne fakty ohľadom konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 24. 09. 2017, avšak dodala, že obžalovaný sa stará o deti, vozí ich na krúžky a zabezpečuje domácnosť, pričom naopak ako problémovú vidí poškodenú, ktorá kvôli svojej práci nie je často doma a nestará sa o deti. Povedala, že jej brat nemá násilnícke sklony, naopak poškodená má výbušnú povahu. Nevidela nikdy žiadne známky nedorozumenia alebo týrania medzi nimi, ale do detailov ich súkromného života nevidí a nevie čo sa stalo za ich dverami. Ďalej uviedla, že predtým ako sa poškodená zoznámila s obžalovaným, žila s partnerom, ktorý sa volal P. X., s ktorým má aj staršieho syna, ktorého tiež obvinila, že ju týral, teraz nevie či psychicky alebo fyzicky, ale v tom čase ako ho udala už budovala vzťah s obžalovaným. Na základe tohto udania odišla so synom bývať k obžalovanému. Svedkyňa T.. T. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že je v kontakte s rodinou J.Ž., pričom nikdy nebola svedkom nejakého konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, či už hádky, nadávok alebo fyzického násilia. Počula o tom, že poškodená mala v tom čase inú známosť, ale nevie či to je pravda. Poškodená často uprednostňovala vlastné aktivity pred rodinnými záležitosťami alebo trávenia času s deťmi. Neverí, že by obžalovaný nejakým spôsobom ublížil poškodenej alebo nebodaj deťom.
Postupom podľa ustanovenia § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol oboznámený prečítaním znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, MUDr. Ľubomíra Jalča ohľadom otázky závislosti obžalovaného od návykových látok a prípadnej potreby skúmania jeho duševného stavu, z ktorého vyplynulo nasledovné:
- znalec nemá dostatočné podklady, aby u obžalovaného mohol konštatovať syndróm závislosti od alkoholu alebo od inej návykovej látky,
- u obžalovaného nebola zistená taká duševná porucha (vrátane závislosti), aby bolo potrebné navrhovať ochranné liečebné opatrenie,
- obžalovaný bol dňa 24. 09. 2017 v alkoholovom opojení, ktoré malo jednoduchý charakter, patologickú opitosť možno jednoznačne vylúčiť a v kritickom čase netrpel inou vážnou duševnou poruchou,
- konflikty medzi manželmi mali zrozumiteľný charakter, ale patologické pozadie nebolo zistené.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 odsek 1 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na:
- zápisnica o trestnom oznámení č. l. 1 - 4, na podklade ktorého bolo dňa 25. 09. 2017 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie osobe T. J.,
- uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca č. l. 135 - 137, ktorým bol do trestného konania pribratý znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, Mgr. Martin Balko a uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca č. l. 175 - 178, ktorým bol do trestného konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Ľubomír Jalč,
- lustrácie k obžalovanému č. l. 214 - 222, z ktorých vyplýva, že voči obžalovanému nie je vedené iné trestné stíhanie a že obžalovaný spáchal len jeden priestupok týkajúci sa porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorý bol vybavený blokovou pokutou,
- odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 11.11.2019 č. l. 223, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný.
K hodnoteniu dôkazov a právnym zisteniam
Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, nie je trestným činom a preto súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku. V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Predmetná zásada sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciu neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom a to z viacerých dôvodov. Obžaloba sa síce opierala o viaceré dôkazy - výpoveď poškodenej H. J., výpovede svedkov T. K. a U. I. - kamarátok poškodenej, záver znaleckého posudku na obžalovaného vypracovaného znalcom Mgr. Martinom Balkom a jeho výsluch, avšak orgány činné v trestnom konaní podľa názoru súdu nepreukázali protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania, respektíve iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má jednoznačne preukázanú skutočnosť o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa 24. 09. 2017 k hádke ohľadom služobných ciest poškodenej, jej zmeny zamestnania a údajnej nevery poškodenej, čo zhodne v prípravnom konaní a v konaní pred súdom uviedol obžalovaný aj poškodená. Podstatným rozdielom v ich výpovediach bol však priebeh tejto výmeny názorov a následné vyvrcholenie celej hádky. Kým podľa obžalovaného nedošlo k žiadnemu fyzickému násiliu a ani vyhrážok z jeho strany voči poškodenej, tak na druhej strane poškodená poukazuje na škrtenie obžalovaným a na vyhrážanie sa poškodenej smrťou a ťažkou ujmou na zdraví zo strany obžalovaného. Obžalovaný pri popise udalostí uvádzal rovnaké skutočnosti a to rovnako ako v prípravnom konaní - pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na jeho väzobné stíhanie, pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ, tak aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní,
pričom v jeho výpovediach neboli zistené žiadne závažné rozpory. Opakovane tvrdil, že bol v bare sledovať športový prenos a po návrate domov došlo k hádke, pri ktorej okrem iného konfrontoval poškodenú s poznatkom, že mu mala byť neverná. Po výmene názorov sa vrátil do neďalekého baru, kde bol následne zadržaný políciou, pričom odmietol akékoľvek fyzické násilie alebo vyhrážky voči poškodenej. Vo výpovediach uviedol, že poškodená často prespávala mimo domácnosť, často chodila na viacdenné služobné cesty, musel sa starať sám o deti, poškodená sa viac starala o seba ako o domácnosť, čo bolo častým dôvodom ich vzájomných hádok. Rovnako poprel nadmerné požívanie alkoholu. Výpoveď obžalovaného je podporená nepriamymi dôkazmi - výpovede svedkov T. Ď. a T. W., ktoré potvrdili skutočnosť, že dôvod rozporov medzi manželmi boli časté služobné, niekedy aj viacdenné cesty poškodenej a jej prespávania mimo domácnosť, skutočnosť, že obžalovaný sa staral o domácnosť ako aj deti. Popreli, že by mali poznatok o nejakom týraní poškodenej zo strany obžalovaného, rovnako popreli, že by mali vedomosť o násilí voči poškodenej. Z počutia vedeli o mimomanželskej známosti poškodenej. Na druhej strane boli výpovede poškodenej, medzi ktorými sú viaceré rozpory. Poškodená ku skutku vypovedala opakovane - zápisnica o podaní trestného oznámenia, výpoveď pre vyšetrovateľom PZ a v konečnom dôsledku výpoveď na hlavnom pojednávaní. Je potrebné uviesť, že poškodená svoju výpoveď v prípravnom konaní koncipovala ako dlhoročné týranie zo strany obžalovaného. Pri popise spôsobu a intenzity „týrania“ obžalovaným si poškodená viackrát protirečila, skutočnosti, ktoré uvádzala možno hodnotiť ako vágne, súd poukazuje na zrejmé nezrovnalosti a to najmä:
- poškodená v konaní pred súdom uviedla konkrétne slovné spojenia, ktorými sa jej mal obžalovaný vyhrážať „zabijem ťa, vyhodím ťa z balkóna, podrežem ťa hrdzavým nožíkom“ , pričom tieto skutočnosti neuviedla ani priamo po skutku do zápisnice o podaní trestného oznámenia, ani pri svojich opakovaných výpovediach pred vyšetrovateľom zo dňa 25.09.2017, respektíve 14.11.2017. Je pri tom zo súdnej praxe vysoko pravdepodobné, že práve postupujúcim časom sú výpovede svedkov o skutku menej presné ohľadne detailov skutku, použitých slov pri hádke. Svedok si skutok lepšie pamätá tesne po skutku, prípadne z odstupom pár týždňov ako z odstupom 18 mesiacov od skutku, ako to „predviedla“ poškodená. Jej vysvetlenie, že tieto skutočnosti neuviedla pred vyšetrovateľom, pretože bola pri výsluchu v strese z prítomnosti svojho manžela súd považuje za nedostatočné, nakoľko pri jej výsluchoch pred vyšetrovateľom nebol ani v jednom prípade prítomný obžalovaný. V tomto smere je potrebné uviesť, že vyhrážky zo strany obžalovaného nepotvrdili ani najbližšie priateľky poškodenej, ktorým povedala o protiprávnom konaní obžalovaného.
- poškodená vo svojich výpovediach v prípravnom konaní koncipovala konanie obžalovaného ako dlhotrvajúce /3 ročné / vyhrážanie sa najmä pod vplyvom alkoholu, opakujúcu stupňujúcu sa agresivitu voči poškodenej, ktorá u poškodenej posledný rok vyvolávalo neustály stres a strach z konania obžalovaného. Predmetná skutočnosť pri tom vyplýva iba z výpovede poškodenej, nevyplýva z ostatných vykonaných dôkazov a to ani z výpovedí svedkýň K. a I., ktoré zhodne uviedli, že o inom konflikte ako zo dňa 24.09.2017 im poškodená nepovedala, rovnako im neuviedla, že by mala byť obžalovaným aj znásilnená a to sa stretávali prakticky dennodenne. Obe svedkyne uviedli, že J.D. sa často hádali, pretože obžalovaný mal často chodiť domov neskoro a pod vplyvom alkoholu. Súd je toho názoru, že je veľmi nepravdepodobné, a to aj vzhľadom na závery znalca Mgr. Balka ohľadne osobnosti poškodenej, že by poškodená neuviedla svojím priateľkám - svedkyniam, ďalšie skutky obžalovaného, ak by sa aj skutočne stali.
- poškodená v prípravnom konaní uviedla, že po skutku ihneď kontaktovala políciu, pričom jej bolo odporučené, aby prišla podať trestné oznámenie, v konaní pred súdom poškodená upresnila, keď povedala, že po skutku kontaktovala kamaráta obžalovaného, ktorý jej odporučil, aby kontaktovala políciu, jedná sa ďalší rozpor ohľadne žalovaného skutku,
- poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný ju pri hádke dňa 24.09.2017 chytil pod krkom, krátko ju škrtil a to takou intenzitou, že sa nevedela nijako nadýchnuť, v konaní pred súdom doplnila, že krátko po skutku mala na krku odtlačky po škrtení, ktoré videli jej deti, po príchode polície však stopy po škrtení neboli vidno, rovnako nemala ani žiadne podliatiny alebo škrabance , na lekárskom ošetrení nebola. Súd hodnotil túto skutočnosť v kontexte ďalších dôkazov, pričom skutočnosti uvádzané poškodenou nemajú oporu v ďalšom vykonanom dokazovaní. Intenzívne škrtenie, ktoré by viedlo k zamedzeniu dýchania poškodenej, by podľa názoru súdu zanechalo stopy na krku poškodenej, ktoré by evidovali príslušníci PZ, vysvetlenie poškodenej je nedôveryhodné a to aj s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedla svedkyňa K., ktorá „videla“ neexistujúce stopy po škrtení na druhý deň po skutku, keď sa stretla s poškodenou a tá jej hovorila o incidente s obžalovaným.
- údajná závislosť obžalovaného na alkohole, na ktorú poukazovala poškodená pri svojich výpovediach v kontraste s objektivizovanými závermi znalca MUDr. Jalča, ktorý nezistil u obžalovaného závislosť na
alkohole, jedná sa o ďalší rozpor medzi skutočnosťami, ktoré uviedla poškodená a medzi okolnosťami, ktoré boli zistené dokazovaním. V kontexte ďalších dôkazov, ktoré by mali potvrdzovať a odôvodňovať obžalobu, súd opätovne poukazuje na výpoveď kamarátky poškodenej, svedkyne T. K., ktorá v konaní pred súdom uviedla, že jej poškodená hovorila o incidente s obžalovaným kedy ju mal škrtiť, avšak o žiadnych vyhrážkach pri tomto skutku zo strany obžalovaného jej poškodená nehovorila. Svedkyňa tvrdila, že pri ich stretnutiach neregistrovala žiadne zranenia poškodenej, ale potom následne sa v konaní pred súdom na doplňujúcu otázku obhajcu vyjadrila, že jeden alebo dva dni po incidente sa s poškodenou stretla a mala nejaké fľaky na krku. Súd považuje toto tvrdenie svedkyne za účelové v snahe pomôcť poškodenej k odsúdeniu obžalovaného, nakoľko ako uviedla poškodená v konaní pred súdom, po incidente mala síce odtlačky na krku, ale keď prišla v deň spáchania skutku na políciu, tak už tieto odtlačky neboli viditeľné, nakoľko vybledli. Svedkyňa tak nemohla na krku poškodenej vidieť jeden alebo dva dni po incidente fľaky, ktoré by pochádzali od údajného škrtenia zo strany obžalovaného. Súd takisto poukazuje na výpoveď kamarátky poškodenej, svedkyne U. I., ktorá v konaní pred súdom uviedla, že všetky informácie o vzťahu poškodenej a obžalovaného má len z rozprávania poškodenej. K incidentu uviedla, že ju mal obžalovaný počas hádky chytiť pod krk, ale na poškodenej si nikdy nevšimla žiadne zranenia. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že by sa obžalovaný poškodenej nejakým spôsobom vyhrážal, len že keď ho opustí, tak sa môže rozlúčiť s dcérou a so synom môže ísť bývať kade ľahšie. Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že výpovede kamarátok poškodenej, svedkyne T. K. a svedkyne U. I., o priebehu predmetného incidentu, sú výpoveďami, ktoré majú povahu odvodeného, sprostredkovaného a nepriameho dôkazu, nakoľko sú založené len na skutočnostiach, ktoré poškodená povedala svojim kamarátkam. Zároveň však treba poukázať na to, že obe svedkyne nemali žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou na zdraví tak, ako to tvrdí obžalovaná, aj napriek tomu, že je dôvodné predpokladať, že ak by sa obžalovaný naozaj poškodenej vyhrážal tak, ako je uvedené vyššie, tak by o tom kamarátky poškodenej vedeli a podporili by v tomto tvrdení poškodenú. Výpoveď poškodenej je v prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania dôkazom, o ktorý sa opiera obžaloba, by mala byť nosným dôkazom o vine obžalovaného. Je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že ak by mala byť vina obžalovaného preukázaná týmto jediným a hlavným dôkazom, tak takáto dôkazná situácia by nevyhnutne predpokladala presvedčivosť výpovede poškodenej, jej konzistentnosť, logickú súvislosť a najmä nerozporuplnosť v podstatných skutočnostiach, ktoré by vzbudzovali rozumné pochybnosti ohľadne otázky viny. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia poškodenej sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, že neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby, nakoľko súd výpoveď poškodenej vyhodnotil ako nedôveryhodnú poukazujúc na vyššie popísané rozpory medzi jej výpoveďami v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Súd pri hodnotení výpovede poškodenej vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. Martinom Balkom na poškodenú, v ktorom znalec konštatoval, že poškodená má v konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže tendenciu k emočne labilnejším reakciám, pričom jej špecifická vierohodnosť je znížená v dôsledku tendencie k zvýšenej domýšľavosti hlavne vo vzťahu k obžalovanému. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom prípade došlo k emočnému skresleniu vážnosti incidentu a k vyhrotenému postoju zo strany poškodenej, ktorá hádku s obžalovaným v dôsledku stresu zveličila, nakoľko ňou tvrdené skutočnosti nekorešpondujú s osobnostným profilom obžalovaného, ktorý zistil znalec. Pri posudzovaní konania obžalovaného sa súd priklonil k záverom vyššie uvedeného znaleckého posudku na obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nemá za štandardných okolností zvýšenú tendenciu k násilnému správaniu, ani k verbálnej alebo brachiálnej agresii. Pri konzumácii alkoholu mohol obžalovaný podľa znalca reagovať vo vzťahu k manželke verbálne konfrontačne s tendenciou vyčítať jej rôzne nedostatky, čo je aj nesporné, nakoľko došlo medzi obžalovaným a poškodenou k hádke. Znalec však v svojich záveroch nepoukazuje na žiadne sklony k fyzickému násiliu zo strany obžalovaného, pod čo možno podradiť aj vyhrážania obžalovaného smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví voči poškodenej. Tvrdenia poškodenej o alkoholizme obžalovaného sú vyvrátené ako vyššie uvedeným znaleckým posudkom, tak aj znaleckým posudkom znalca MUDr. Ľubomíra Jalča, ktorý skúmal závislosť obžalovaného od návykových látok a prípadnú potrebu skúmania jeho duševného stavu, pričom dospel k záveru, že u obžalovaného nemožno konštatovať syndróm závislosti od alkoholu alebo od inej návykovej
látky. V čase incidentu bol obžalovaný síce v alkoholickom opojení, avšak patologickú opitosť možno v tomto prípade úplne vylúčiť. Znalec ďalej konštatoval, že medzi manželmi vznikalo konflikty, ktoré mali zrozumiteľný charakter - podozrenia z nevery, nemali bludnú hĺbku, súviseli s vonkajšími okolnosťami, preto ani nenavrhol žiadne ochranné opatrenie. K osobe obžalovaného je potrebné navyše konštatovať, že tento viedol riadny život, pričom nebol doteraz nikdy súdne trestaný a spáchal len jeden priestupok týkajúci sa porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorý bol vybavený blokovou pokutou. Pri hodnotení skutkového stavu súd poukazuje aj na podstatnú skutočnosť a to, že prakticky celé prípravné konanie bolo vedené voči obžalovanému vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pričom primárne vychádzali zo skutočností, ktoré uviedla poškodená v trestnom oznámení a svojich výpovediach. Tieto okolnosti evokovali podozrenie z páchania protiprávnej činnosti obžalovaným za obdobie cca 3 rokov, cyklicky sa opakujúce agresívne správanie sa obžalovaného, opakujúce sa vyhrážky poškodenej, ku ktorým malo dochádzať v byte na Podzáhradnej ulici. OČTK viedli pomerne rozsiahle a podrobné vyšetrovanie a dokazovanie, avšak predmetné podozrenie žiaden dôkaz nepotvrdzoval, naopak dôkazná sila postupne slabla. Prokurátor, v snahe zachrániť situáciu v danej veci, vzhľadom na neudržateľnosť právnej kvalifikácie, pristúpil k prekvalifikovaniu skutku na prečin nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona. Súd si záverom dovoľuje vo všeobecnosti podotknúť, že podávanie trestných oznámení pre podozrenie z týrania, prípadne sexuálneho zneužívania dieťaťa zo strany jedného alebo oboch rodičov, sa stalo v Slovenskej republike štandardným postupom, ktorým jedna strana dosahuje výhodu najmä pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne pri získaní výhody pri majetkovom vysporiadaní, čo vo svojej výpovedi v prípravnom konaní naznačila aj poškodená, ktorá uviedla, že má záujem zostať bývať v byte obžalovaného. Predmetnému tvrdeniu zodpovedali aj ďalšie kroky poškodenej, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie za účelom zamedzenia vstupu obžalovaného do bytu č. 84 na L.Á. Č.. XX v Bratislave, zamedzeniu užívania predmetného bytu obžalovaným, ktorému bolo vyhovené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 1C/1/2017, pričom toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.05.2019 sp. zn. 14C/72/2017, nakoľko poškodená svoj návrh na vylúčenie obžalovaného z užívania bytu vzala v celom rozsahu späť. Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia poškodenej sú v kontexte všetkých vykonaných dôkazov takej povahy, ktoré neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby. Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.
Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom trestnom čine vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky takej intenzity, že dôvodne vzbudzujú obavu o život alebo zdravie iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je treba odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité silné slová, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život.
Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sa podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona blízkou osobou rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Súd ma za to, že pri skutkovej podstate prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je jedným z ťažiskových dôkazov obžaloby výpoveď poškodenej, z ktorej musí byť zrejmé, ako malo dôjsť ku skutku, za akých okolností bol skutok spáchaný, musí byť zrejmé, že pri incidente boli prítomné vyhrážky obžalovaného voči poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, aby bolo možné preukázať naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu. V prejednávanom prípade súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že by sa obžalovaný N.. T. J. vyhrážal poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Medzi poškodenou a obžalovaným vznikali pravidelné hádky, ktoré sa týkali ich rozdielneho pohľadu na výchovu dieťaťa, ďalej ekonomického fungovania rodiny, zainteresovanosti poškodenej na starostlivosti o domácnosť, rozpory ohľadne častých prespávaní mimo domácnosti, častých viacdenných služobných ciest poškodenej s podozrením na mimomanželský vzťah poškodenej v dôsledku ktorých, došlo k rozvratu vzťahov medzi manželmi, avšak v danom štádiu konania nie je bez relevantných skutočností preukázané, že by sa obžalovaný svojím konaním voči poškodenej dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, eventuálne iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má za nesporne preukázané, že medzi poškodenou a obžalovaným došlo v inkriminovaný večer k manželskej hádke, avšak podľa názoru súdu sa nepodarilo obžalobe preukázať ani násilie zo strany obžalovaného /škrtenie - absencia stôp napriek podľa slov poškodenej „intenzívnemu škrteniu“/, ani vyhrážky voči poškodenej /viď sporné výpovede poškodenej, respektíve výpovede svedkov, ktorí uviedli, že poškodená im o žiadnych vyhrážkach zabitím alebo spôsobením ťažkej ujmy nepovedala, napriek tomu, že im hovorila o tomto incidente/. Súd je toho názoru, že pri posúdení všetkých produkovaných dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, posúdení okolností a zvláštností prípadu nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za skutok prekvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a to pre absenciu protiprávneho konania obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje hlavne na vyššie uvedené úvahy pri hodnotení výpovedí poškodenej a konania obžalovaného. Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovaným v rámci jeho obhajoby, podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala protiprávne konanie obžalovaného ako je to vyššie spomenuté, bolo potrebné dôsledne uplatňovať zásadu „in dubio pro reo“ a pri pochybnostiach o základnom znaku skutkovej podstaty trestného činu - existenciu objektívnej stránky vychádzať z alternatívy pre obžalovaného priaznivejšej. Možno teda záverom zhrnúť, že v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za zistených okolností sa nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe o tom, že by sa obžalovaný poškodenej ako blízkej osobe vyhrážal smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že by to u nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení dôkazov, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.