Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-44-2019.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/44/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30794536, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Dr. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok, proti žalovanému: A.. F. D., Z. S. K. XX, XXX XX K. K. N., P.: XXXXXXXX, zastúpenému Beňo & patrners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 2.605,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2Cb/5/2017-69 z 5.2.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že nepriznáva sporovým stranám náhradu trov prvoinštančného konania.
Nepriznáva sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 30.6.2014 Dohodu č. XX/§XX/XXXX/ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Žalovaný sa zaviazal vykonávať fotografickú činnosť nepretržite najmenej po dobu troch rokov od 1.7.2014 a žalobca sa zaviazal poskytnúť mu príspevok v celkovej výške 4.342,56 eur, z toho najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzavretia dohody na základe žiadosti o úhradu platby 60 % výšky príspevku, čiže 2.605,54 eur a zvyšnú časť 40 % vo výške 1.737,02 eur po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane príslušných účtovných dokladov preukazujúcich oprávnené vynaložené výdavky na sumu najmenej 60 % z celkového poskytnutého príspevku, ktorú bol povinný žalovaný predložiť žalobcovi v zmysle čl. II bod 19a) v nadväznosti na čl. II bod 7a) tejto dohody. Žalovanému bol príspevok vo výške 60 % po predložení žiadosti o úhradu platby vo výške 2.605,54 eur poskytnutý dňa 30.6.2014. Žalovaný bol povinný predložiť prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku vrátane príslušných fotokópii účtovných dokladov a k nahliadnutiu ich originálov o čerpaní príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sume najmenej 60 % počas prvého roku prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 30.9.2015. Súd síce nemal vedomosť, aké všetky doklady mal žalovaný do 30.9.2015 predložiť, ale z podacieho lístka datovaného dňom 30.9.2019 bolo zrejmé, že v ten deň adresoval zásielku žalobcovi, čo ten nepoprel. Je pravdou,
že na jednej listine bola prefotená faktúra spolu s pokladničným dokladom o zaplatení, ktorý sčasti prekrýval faktúru, čo však neznamená, že žalovaný závažne porušil ustanovenia dohody, keď na tejto listine vidieť takmer celú faktúru a celý doklad o zaplatení. Na ďalšej listine sa nachádzala len faktúra, či nejaký doklad o zaplatení patriaci k nej, ktorý nebol nafotený samostatne, to preukázané nebolo. Najrelevantnejšie ale bolo to, s akým výsledkom dopadla následná finančná kontrola u žalovaného, z ktorej záveru vyplynulo, že nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v Dohode č. XX/§XX/ XXXX/ŠR uzatvorenej dňa 30.6.2014 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. To, či žalovaný predložil, alebo nepredložil originály dokladov v zmysle dohody súd nepovažoval za jej závažné porušenie. Výkladom ustanovení dohody nebolo možné od žalovaného požadovať povinnosti nad rozsah dohody a v rozpore s jej znením. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
5. Namietal, že dňa 30.06.2014 žalovaný s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok uzatvoril Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na prevádzkovanie alebo vykonávanie SZČ podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Dňa 30.9.2015 predložil prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku, vrátane príslušných účtovných dokladov o čerpaní poskytnutého príspevku. Po prekontrolovaní žalovaným predložených dokladov bolo zistené, že výdavky, ktoré predložil s prvou písomnou správou nemohol žalobca považovať za oprávnené, nakoľko žalovaný predložil iba fotokópie účtovných dokladov, pričom podľa článku V. bod 11) Dohody nepredložil k nahliadnutiu aj ich originály preukazujúce vynaložené výdavky vo výške najmenej 60% poskytnutého príspevku v zmysle čl. II bod 7a) Dohody. Dňa 18.11.2015 bola žalovanému zaslaná výzva na vrátenie časti príspevku. Kontrolou na mieste, ktorá bola vykonávaná v čase od 28.1.2016 do 15.3.2016, bolo zistené, že predmetná Prvá písomná správa o prevádzkovaní SZČ mala všetky požadované náležitosti. Vykonanou kontrolou na mieste nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v Dohode. Kontrola na mieste sa nezaoberala vytýkanými nedostatkami, dôvodmi na vrátenie neoprávnene použitej časti príspevku vo výške 2.605,54 eur. Pri prvej správe o prevádzkovaní SZČ, ktorá bola na úrad doručená 30.9.2015, neboli predložené k nahliadnutiu originály faktúr o použití finančného príspevku, pričom k jednej fotokópii faktúry nebol priložený doklad o úhrade faktúry a jeho doloženie v priebehu kontroly nemožno považovať za dodržanie podmienok Dohody. Doklad o úhrade poistného do zdravotnej poisťovne za obdobie od 1.1.2014 do 27.10.2015 predložený dňa 3.11.2015, bol predložený po termíne ustanovenom v dohode (do 30.9.2015). Zároveň tento doklad nie je účtovným dokladom v zmysle zákona o účtovníctve a na základe takého dokladu nebolo možné odkontrolovať oprávnenosť použitia poskytnutého príspevku. Nakoľko bola prvá písomná správa o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku doručená úradu v posledný deň lehoty, ktorú ukladá dohoda (30.9.2015), nebolo možné zo strany príjemcu dokladať ďalšie doklady, pretože by nebola dodržaná lehota na doručenie. Dohoda neukladá povinnosť písomne vyzývať príjemcu na doloženie chýbajúcich dokladov. Žalovaný porušil článok V. bod 11 v zmysle článku II. bod 7a) dohody a preto bol povinný vrátiť neoprávnene použitú časť príspevku. Znenie dohody jasne stanovuje, že pri predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ má podnikateľ predložiť spolu s kópiami dokladov k nahliadnutiu aj ich originály.
6. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že je nedôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav. Poukázal na správu z finančnej kontroly na mieste, ktorú vykonal žalobca voči žalovanému so záverom, že vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v Dohode uzatvorenej dňa 30.6.2014 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť uzatvorenej podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Rovnako je nesprávne tvrdenie žalobcu, že znenie dohody jasne stanovuje, že pri predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ má podnikateľ
predložiť spolu s kópiami dokladov k nahliadnutiu aj ich originály. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadnej dohody, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným. Naopak, žalovaný si riadne splnil všetky povinnosti, ktoré z titulu NFP mal, čo potvrdil samotný žalobca v správe z finančnej kontroly. Neboli preto dané dôvody na vrátenie poskytnutého finančného príspevku.
8. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.
9. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, úrad môže poskytnúť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak v odseku 10 nie je ustanovené inak, a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), ak o príspevok písomne požiada. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 alebo ktorému je poskytovaný príspevok podľa § 60.
12. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer vrátane predpokladaných nákladov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý je podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.
13. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku podľa odseku 6 písm. d) do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy podľa odseku 6 písm. i) po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.
14. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 30.6.2014 uzatvorili Dohodu č. XX/§XX/XXXX/ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (ďalej len „Dohoda“). V súlade s touto Dohodou sa žalovaný zaviazal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť - Fotografickú činnosť, nepretržite najmenej po dobu troch rokov odo dňa 1.7.2014 a žalobca sa v súlade s čl. III. bod I) zaviazal poskytnúť žalovanému príspevok v celkovej výške 4.342,56 eur, z toho najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia Dohody, na základe žiadosti o úhradu platby 60 % výšky príspevku, t.j. 2.605,54 eur a zvyšnú časť 40 % vo výške 1.737,02 eur po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane príslušných účtovných dokladov preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sumu najmenej 60 % z celkového poskytnutého príspevku, ktorú bol žalovaný povinný predložiť žalobcovi v zmysle čl. II bod 19a) v nadväznosti na čl. II bod 7a) Dohody.
15. Na základe tejto Dohody a žiadosti žalovaného, žalobca žalovanému poskytol finančný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť vo výške 60 % príspevku, t.j. 2.605,54 eur.
16. V súlade s čl. II bod 19a) Dohody bol žalovaný povinný predložiť prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku, vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov a k nahliadnutiu aj ich originálov o čerpaní poskytnutého príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sumu najmenej 60 % z celkového príspevku, počas prvého roka prevádzkovania SZČ, najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovaní SZČ v nadväznosti na čl. II bod 7a) Dohody, t.j. najneskôr do 30.9.2015.
17. Prvú písomnú správu o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého finančného príspevku vo výške 2.605,54 eur, predložil žalovaný žalobcovi posledný deň lehoty, t.j. dňa 30.9.2015.
18. Podanou žalobou sa žalobca od žalovaného domáha vrátenie poskytnutého finančného príspevku vo výške 2.605,54 eur z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. II bod 19a) Dohody, keď do 30.9.2015 nepredložil všetky príslušné fotokópie účtovných dokladov (pričom toto pochybenie spočívalo v absencii fotokópie dokladu o zaplatení tzv. druhej faktúry na sumu 2 489 eur, tak ako to vyplýva zo žaloby) a vôbec nepredložil k nahliadnutiu aj ich originály preukazujúce vynaložené výdavky vo výške poskytnutého príspevku.
19. Aj keď je potrebné súhlasiť so žalobcom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu čl. II bod 19a) Dohody, tým, že do 30.9.2015 nepredložil všetky príslušné fotokópie účtovných dokladov (v zmysle vyššie uvedeného) a nepredložil k nahliadnutiu aj ich originály preukazujúce vynaložené výdavky vo výške poskytnutého príspevku, ochranu nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní nemožno priznať. Išlo by o príliš formalistický výklad čl. II bod 19a) Dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, keď z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplynulo, že žiadané doklady žalovaný predložil vo fotokópii (s výnimkou spomínaného dokladu o zaplatení tzv. druhej faktúry), teda žalobca ich mal k dispozícii. Originály dokladov k nahliadnutiu síce nepredložil v lehote do 30.9.2015, avšak mal ich k dispozícii pri osobnom jednaní, čo však žalobca neakceptoval pre zmeškanie lehoty, obrana žalovaného v tomto smere žalobcom nebola vyvrátená.
20. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatuje, že takéto sankcionovanie žalovaného, vo forme vrátenia poskytnutého finančného príspevku, sa aj odvolaciemu súdu v zhode so súdom prvej inštancie javí ako neprimerane prísne, s ohľadom aj na závery finančnej kontroly, ktorá bola u žalovaného vykonaná zamestnancami žalobcu, predmetom ktorej bolo dodržiavanie zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s predmetnou Dohodou č. XX/§XX/XXXX/ŠR uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, keď vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v Dohode č. XX/§XX/XXXX/ŠR uzatvorenej dňa 30.6.2014 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť.
21. Aj keď žalovaný porušil čl. II bod 19a) Dohody, tým, že do 30.9.2015 nepredložil všetky príslušné fotokópie účtovných dokladov a nepredložil k nahliadnutiu aj ich originály preukazujúce vynaložené výdavky vo výške poskytnutého príspevku, bolo by v rozpore s účelom, na ktorý bol predmetný finančný príspevok žalovanému poskytnutý, t.j. na samostatnú zárobkovú činnosť za účelom podpory podnikania, žiadať od žalovaného jeho vrátenie, keď finančná kontrola u žalovaného žiadne pochybenia pri použití predmetného finančného príspevku nezistila, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný predmetný finančný príspevok použil na účel, na ktorý mu bol poskytnutý.
22. Za týchto okolností preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
23. Následne odvolací súd preskúmal aj súvisiaci výrok o trovách konania, pričom dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v spore úspešnému žalovanému.
24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Odvolací súd uvádza, že účelom citovaného zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
26. Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že § 257 CSP teda umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k
odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Zákon teda vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom resp. čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
27. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania bola aplikácia § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v tom, že aj keď bol žalovaný v spore úspešný, dôvodom na podanie žaloby zo strany žalobcu bola práve skutočnosť, že žalovaný svojim konaním dal príčinu na podanie žaloby, a to tým, že v stanovenej lehote nepredložil žalobcovi všetky príslušné fotokópie účtovných dokladov a nepredložil k nahliadnutiu aj ich originály.
28. Preto za účelom spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov, ako aj za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti, odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a rozhodol, že žalovanému ako v spore úspešnému, vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach sporu, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznal.
29. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 257 CSP z rovnakých dôvodov, a tak žalovanému, úspešnému v tomto odvolacom konaní rovnako z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).