Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-264-2012.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/264/2012
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: O. O., nar. X.X.XXXX, J. XXXX/X, K., o vymoženie XXXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, sídlo exekútorského úradu Sadová 621, Senica, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 322,26 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému dňa 22.2.2012 návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Trenčín - Výkazu nedoplatkov č. 1110233913 zo dňa 18.04.2011. Súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 26.3.2012.
2. Dňa 20.9.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013, § 243 b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom
poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
6. Na základe podnetu súdneho exekútora, predložených výsledkov šetrení majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého exekútorského spisu EX 640/2012 a v ňom založených listinných dôkazov mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: podľa výsledkov lustrácie v katastri nehnuteľností nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľnosti, povinný nemá zriadený účet v banke, z lustrácie v Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný je od 1.6.2016 zamestnaný v SALFORD, s.r.o., Modra, pričom jeho mesačný plat je 150 eur a nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy, nie je poberateľom žiadnej dávky, je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel v premávke, zn. Chrysler rok výroby 1994, zn. Ford rok výroby 1990, proti povinnému je vedených 16 exekučných konaní.
7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/288/20060701.html> s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 326,10 Eur pozostávajúcej z odmeny 250 eur (20% z vymoženej sumy 1248,80 eur, uhradenej povinným priamo oprávnenému), náhrady hotových výdavkov
- poštovného v sume 21,75 eur, 20 % DPH v sume 54,35 eur.
10. Oprávnený k súdnym exekútorom uplatnenej odmene uviedol, že počas exekúcie bola dňa 26.3.2013 na účet oprávneného uhradená suma 1248,80 eur priamo od povinného, súdny exekútor oprávnenému nezaslal žiadnu sumu. Uhradenie vymáhanej pohľadávky oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi 28.3.2013.
11. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 20 % z vymoženej sumy 1248,80 Eur. Nakoľko mal súd aj z vyjadrenia oprávneného preukázané uhradenie tejto sumy, súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu vo výške 20 % z vymoženej pohľadávky po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky v sume 250 eur. K splneniu povinnosti povinného došlo po začatí exekučného konania (dňa 26.3.2013) a po vydaní poverenia 26.3.2012, súdny exekútor má preto nárok na odmenu podľa § 5 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 2 vyhlášky, pričom však je irelevantné, či povinný uhradil vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor vykonal úkony exekučnej činnosti, povinný uhradil pohľadávku oprávneného až dňa 26.3.2013, súdnemu exekútorovi preto patrí odmena podľa citovanej vyhlášky.
12. Súd preskúmal vyúčtované poštové výdavky v sume 21,75 eur podľa predloženého exekučného spisu EX 131/2010 a z v ňom založených doručeniek mal preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty doporučené zásielky určené do vlastných rúk nasledovne: v roku 2017 1 x DVR, v roku 2016 6 x DVR, v roku 2012 4 x DVR. Súdny exekútor žiadal priznať poštovné v sume 21,75 eur. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2012 bola vo výške 1,60 eur, doporučenej zásielka v roku 2016 1,70 eur a v roku 2017 1,95 eur. Súd mal tak preukázané dôvodné poštové výdavky v sume 18,55 eur. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
13. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 322,26 eur (odmena 250 eur, poštovné 18,55 eur, 20 % DPH), ktorá je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.