Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Csp-226-2016.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/226/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: W. Z., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, L., o zaplatenie 231,68 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 231,68 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 67,64 EUR od 26.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 44,30 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 69,92 Eur od 26.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 49,82 EUR od 26.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde I. inštancie a na súde II. inštancie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 10.11.2016 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť istinu vo výške 231,68 Eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 67,64 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, 5,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 44,30 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, 5,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 69,92 Eur od 26.1.2014 do zaplatenia, 5,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 49,82 Eur od 26.2.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov, na základe ktorých sa dohodli, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo 911812587. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledovné faktúry, ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila, napriek opakovaným výzvam: faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 67,64 Eur splatná dňa 25.11.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 44,30 Eur splatná dňa 25.12.2013, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 69,92 Eur splatná dňa 25.1.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 49,82 Eur splatná dňa 25.2.2014. Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 27.8.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu bolo na žalobcu žalovanej oznámené listom zo dňa 4.9.2015.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.4.2018 tak, že žalobu zmietol, z dôvodu premlčania nároku žalobcu. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v neprípustnej konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. Súdu prvej inštancie doručili návrh na začatie konania, súčasťou ktorého bola i listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V podanom návrhu na začatie konania netvrdili, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Z obsahu súdneho spisu ani z obsahu napadnutého rozsudku dátum doručenia odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vôbec nevyplýva, nevyplýva ani to, že by sa tak stalo pred 6.10.2014. Namieta vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že odstúpenie od zmluvy bolo účinné, z tohto potom, nevyplýva ani to, že by sa tak stalo pred 6.10.2014. Z obsahu spisu ani z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva ani to, či vôbec, na akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy odoslané. Záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je potom ničím podložený. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že účinnosť odstúpenia od zmluvy by mala nastať dňa 6.10.2014, toto je v rozpore s platným právnym poriadkom. Súd prvej inštancie však tento rozpor nijakým spôsobom nevysvetlil. Záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy ku dňu 6.10.2014 nie je potom ničím podložený.
4. Právny zástupca v odvolaní ďalej nesúhlasil s postupom súdu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého žalobu zamietol, ak predtým súd prijal záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy a uviedol, že zmluva sa zrušuje od počiatku. Ustanovenia § 5b môže príslušný orgán - v tomto prípade súd použiť iba v prípade ako rozhodujúci o nárokoch zo zmluvy. Pokiaľ teda súd prvej inštancie o nárokoch zo zmluvy nerozhoduje (čo vyplýva z jeho odôvodnenia napadnutého rozsudku, táto mala zaniknúť), nemôže dôjsť k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento postup zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom účastníci uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší z argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci). S poukazom na uvedené právny zástupca žalobcu požadoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaného zaviaže voči žalobcovi na zaplatenie tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalovaná odvolanie nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.
6. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 7.8.2019 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne teda vec prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, uplatnený nárok opäť posúdiť, vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť a v
zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodnúť znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania.
7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 43 ods.1 písm. a) a ods.12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 8, písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
12. Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
13. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
16. Sud pri rozhodovaní postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a náležite zhodnotil výsledky celého konania. Z listinných dôkazov založených v spise a z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku a poskytol žalovanej služby špecifikované v zmluve, v dohodnutom rozsahu. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti tým, že neuhrádzala faktúry za poskytnuté služby. Žalobca k žalobnému návrhu pripojil aj odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb právneho predchodcu žalobcu zo dňa 29.9.2014 adresované žalovanej, v ktorej právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 6.10.2014. Súd toto odstúpenie nepovažoval za účinné z dôvodu, že zo spisu súdu nevyplýva, že odstúpenie bolo žalovanej skutočne odoslané a doručené, a teda, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. Žalovaná bola v konaní nečinná, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné a nárok žalobcu vo výške 231,68 Eur za dôvodný a preto mu v plnom rozsahu vyhovel.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,25%.
20. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy je povinná žalobcovi zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania v nižšej ako zákonnej výške, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak ako si ich uplatnil žalobca, vo výške 5% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
23. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.