Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-174-2019.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/174/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. O. B., o vymoženie 596,96 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 1574/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/755/2008 - 41 zo dňa 1. júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (I.výrok). Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 46,07 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor oznámil súdu prvej inštancie, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/682/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 144/2018 dňa 27.07.2018 pod č. K054266, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súd prvej inštancie preto postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol exekučný súd postupom podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a to tak, že súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 Eur. V poučení súd prvej inštancie uviedol, že proti výroku o zastavení exekúcie nie je odvolanie prípustné a proti výroku o trovách exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu odvolanie smeruje.
3. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Výnimky z tejto právnej úpravy sú obsiahnuté v § 203 Exekučného poriadku, pričom náhrada trov exekúcie nebola predmetom právnej úpravy v ZKR ani v Exekučnom poriadku. Uviedol, že oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a keďže zastavenie exekúcie nezavinil tak ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné ho zaviazať k náhrade nevyhnutných
trov exekúcie. Taktiež nie sú splnené podmienky na postup podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že súdny exekútor má aj podľa právnej úpravy účinnej do 31.03.2017 nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného. Samotné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka dáva predpoklad, že je nemajetný, a podľa ZKR je platobne neschopný. Podľa § 203 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie oprávnený v prípade, ak povinný nedisponuje dostatočným majetkom na náhradu trov exekúcie, pričom jednou zo základných podmienok konkurzu je, že dlžník je platobne neschopný, čiže nie je schopný platiť svoje pohľadávky, a teda ani trovy exekúcie.
6. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý považoval názor súdneho exekútora za neopodstatnený a v rozpore so zmyslom a účelom novelizácie Exekučného poriadku zákonom č. 348/2011 Z.z. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku účinné pred 01.01.2012 upravovalo, za akých okolností platí trovy exekúcie oprávnený, pričom vyhlásenie konkurzu sa takouto okolnosťou stalo až uvedenou novelou Exekučného poriadku.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky zákonom požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného podal dňa 19.08.2009 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 10.09.2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 11.09.2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 07.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2008 a vykonateľnosť dňa 19.06.2008. Dňa 10.08.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odk/682/2018 zo dňa 23.07.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 199 Exekučného poriadku; výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku; ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku). Preto podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. V zmysle uvedenej rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy odvolací súd nemá oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o náhrade trov exekúcie. Prelomiť tento zo zákona vyplývajúci záver nemôže ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (preto ani nie je na mieste rozhodovanie osobitne o nároku a osobitne o výške, ale je potrebné rozhodnúť o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí). Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné odvolanie.
19. Ak účastník konania podá odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)