Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-2-2019.pdf
PDF · 129.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne JUDr. Danice Birošovej, so sídlom kancelárie Piaristická 46, 911 01 Trenčín, správkyne úpadcu STAVMAX PLUS, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Pod hájom 952/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 328 821, proti žalovanému JUDr. Lukášovi Tykovi, so sídlom kancelárie Palackého 5, 911 01 Trenčín, správcovi úpadcu T & S Stav, s.r.o. v konkurze, so sídlom Pod hájom 952/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 44 401 582, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/91/2010-207 zo dňa 21. septembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, a to zmluvy o postúpení investičného zámeru, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 29.5.2009. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/16/2010-90 zo dňa 3.6.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu STAVMAX PLUS, spol. s r.o. a do funkcie správcu bola ustanovená žalobkyňa. Pri plnení povinností podľa § 57 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalobkyňa zistila, že úpadca ako pôvodný investor a žalovaný ako preberateľ investičného zámeru uzavreli dňa 29.5.2009 zmluvu o postúpení investičného zámeru. Cena za postúpenie investičného zámeru bola dohodnutá v čl. II zmluvy. Uviedla, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu vo všeobecnosti sú : 1/ včasnosť podania žaloby, 2/ platnosť právneho úkonu, 3/ vyhlásenie konkurzu, 4/ ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku do konkurzu a jej zistenie, 5/ zmenšenie majetku - rozsah a či tento postačuje na uspokojenie veriteľov. Má za to, že žaloba o určenie neúčinnosti dotknutého právneho úkonu bola podaná včas, t.j. v zákonnej 6-mesačnej lehote odo dňa zverejnenia vyhlásenia konkurzu v Obchodnom vestníku. Po preskúmaní dotknutej zmluvy nezistila žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú. Aj príslušné štátne orgány na základe tejto zmluvy v rámci správneho konania zaregistrovali zmenu v osobe stavebníka z úpadcu na žalovaného. Odporovateľným právnym úkonom boli ukrátení všetci veritelia, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu. Týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a zostávajúci majetok nepostačoval na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.
3. Žalovanému bola žaloba riadne a včas doručená, k žalobe sa nevyjadril. Na pojednávanie dňa 21.9.2017 sa žalovaný nedostavil, napriek tomu, že predvolanie mal riadne a včas doručené v súlade s § 111 ods. 3 CSP, neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd prvej inštancie vec prejednal v jeho neprítomnosti.
4. Z dokazovania vykonaného listinami a znaleckým posudkom č. 73/2009 znalkyne Ing. Slávky Burzalovej súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/16/2010-28 zo dňa 31.3.2010, právoplatným dňa 8.4.2010 a zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 7.4.2010 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi STAVMAX PLUS, spol. s r.o. Uznesením tohto súdu č.k. 28K/16/2010-90 zo dňa 3.6.2010, právoplatným dňa 25.6.2010, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka STAVMAX PLUS, spol. s r.o. Predmetné rozhodnutie bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 8.6.2010. Úpadca ako pôvodný investor uzavrel dňa 29.5.2009 so žalovaným zmluvu o postúpení investičného zámeru, ktorej predmetom bolo postúpenie investičného zámeru, a to realizácia stavieb „Bytové domy S., II. kvadrant, 1. etapa, F. N. M.“. Cena za postúpenie investičného zámeru predstavuje rozdiel medzi vloženými finančnými prostriedkami budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov a skutočnou preinvestovanou finančnou hodnotou vloženou do tohto projektu zo strany pôvodného investora, ktorá mala byť vyčíslená jednak na základe znaleckého posudku a jednak hodnotou nakúpeného stavebného materiálu a prefabrikátov, zabezpečených výlučne na stavbu investičného zámeru v zmysle tejto zmluvy. Suma vybratých záloh ku dňu uzavretia zmluvy predstavovala výšku 567 390,02 eur. V prípade, že by vznikol kladný rozdiel v prospech pôvodného investora, tento rozdiel by bol žalovaným uhradený úpadcovi na základe ním vystavenej faktúry. V prípade, že nevznikne rozdiel, bolo by postúpenie investičného zámeru bezodplatné. Žalovaný spolu s investičným zámerom prebral aj všetky práva a povinnosti zo zmlúv uzavretých medzi budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a úpadcom, ktoré boli v čase uzavretia budúcej zmluvy o postúpení investičného zámeru s budúcimi vlastníkmi uzavreté. Zo znaleckého posudku č. 73/2009 znalkyne Ing. Slávky Burzalovej vyplýva reálna deľba priestorov v bytovom dome S., II. kvadrant, pričom stavba bola posudzovaná ku dňu 30.11.2009.
5. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 1.1.2012 podľa § 206a ods. 1 tohto zákona.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. V zmysle citovaných zákonných ustanovení právo odporovať právnemu úkonu priznáva zákon okrem iných i správcovi konkurznej podstaty, ktoré je potrebné uplatniť v lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Keďže sa jedná o lehotu prekluzívnu, s márnym uplynutím ktorej zákon spája zánik práva, zaoberal sa súd prvej inštancie otázkou, či v danom prípade bola táto lehota dodržaná. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/16/2010-90 zo dňa 3.6.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 8.6.2010. Lehota na uplatnenie predmetného práva preto začala plynúť dňa 10.6.2010 a uplynula dňa 10.12.2010. Správca si svoje právo uplatnil žalobou na súde doručeným dňa 8.12.2010. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zákonom predpokladaná prekluzívna lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu bola zachovaná. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Základnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, že právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku a došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovať je možné len platnému právnemu úkonu. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že právny úkon, zmluva o postúpení investičného zámeru, je platným právnym úkonom, pretože nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať neplatnosť tohto právneho úkonu. Následne sa súd prvej inštancie zameral na splnenie zákonom predpísaných náležitostí pre odporovanie právnemu úkonu a dospel k záveru, že uvedeným právnym úkonom nedošlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Konštatoval, že zmluvou o postúpení investičného zámeru bol postúpený len investičný zámer, t.j. realizovanie tam uvedených stavieb,
čo vyplýva priamo zo zmluvy. Predmetom postúpenia nebol žiaden majetok, či už rozostavaný bytový dom alebo iný majetok patriaci úpadcovi, o ktorý by dotknutou zmluvou úpadca zmenšil svoj majetok. Z tohto pohľadu tak nemožno usúdiť na ukrátenie veriteľov, nakoľko títo neboli ničím ukrátení. Čo sa týka odplatnosti, resp. bezodplatnosti dotknutého právneho úkonu, tento podľa zmluvy mohol byť ako odplatný, tak aj bezodplatný, čo záviselo od splnenia tam dohodnutej podmienky. Žalobca však v konaní nepreukázal, či úpadcovi vznikol nárok na odplatu z postúpenia investičného zámeru a ak áno, v akej výške, príp. či mu na odplatu vôbec nárok nevznikol. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nepreukázal zmenšenie majetku úpadcu a jeho rozsah, nemožno konštatovať ani v tomto smere ukrátenie veriteľov, čím nie sú splnené zákonom predpísané predpoklady pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania žalovaného, ktorý mal plný úspech vo veci, rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Pri konštatovaní, že zo spisu nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by žalovanému v konaní vznikli, súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený dňa 22.11.2017 a žalovanému dňa 8.12.2017.
9. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 25.9.2017 sp.zn. 22K/11/2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka obchodnej spoločnosti T & S Stav s.r.o., so sídlom Pod hájom 1/952, 018 41 F. nad M., IČO 44 401 582 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Lukáša Tyka, so sídlom kancelárie Palackého 5, 911 01 Trenčín. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 186/2017 dňa 29.9.2017. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 30.9.2017, ktorým dňom došlo k zákonným účinkom prerušenia súdneho konania podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalobkyňa sa naďalej dôvodne domnieva, že právny úkon, ktorým došlo k postúpeniu investičného zámeru z úpadcu na spoločnosť T & S Stav, s.r.o. na základe zmluvy zo dňa 29.5.2009 o postúpení investičného zámeru, je neúčinný. Opakovane uviedla, že za postúpenie tohto zámeru nebola zo strany žalovaného uhradená úpadcovi žiadna finančná náhrada pri zmluvnom prevode investičného zámeru, ani neskôr pri zápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a ani na výzvu žalovanej. V konkurznej podstate sa namiesto matérie a hodnoty rozostavanej stavby „Bytové domy S., II. Kvadrant, 1. etapa, F. nad M., nenachádzalo nič. Odporovateľným právnym úkonom boli všetci veritelia úpadcu, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu. Týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobkyňa v rámci zabezpečovania majetku úpadcu pri konaní s odbornou starostlivosťou nenašla u úpadcu žiadne podklady z účtovníctva, žiadne finančné prostriedky v pokladni, resp. na bankových účtoch, nemohla porovnať finančnú hodnotu nakúpeného stavebného materiálu a prefabrikátov, hodnotu pozemku, na ktorom sa nachádza rozostavaná stavba, ani preinvestovanú finančnú hodnotu prevedeného investičného zámeru v porovnaní s vloženými finančnými prostriedkami budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Suma vybraných záloh ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy bola vo výške 567 390,02 eur, ktorú sumu sa žalobkyňa dozvedela len z dikcie predmetnej zmluvy, nakoľko táto čiastka nebola nikde u úpadcu preukázaná. Predmetnou zmluvou žalovaný simulovane nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - rozostavanému bytovému domu a začal stavať ako vlastník. Žalovaný okamžite po postúpení investičného zámeru začal realizovať prevody rozostavaných bytov a nebytových priestorov do vlastníctva fyzických a právnických osôb, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX k.ú. F. nad M.. Podľa názoru žalobkyne nebola splnená zákonná podmienka pre zápis vlastníckych práv na žalovaného, vrátane sekundárnych následných prevodov, s poukazom na zásadu civilného práva, že nevlastník nemôže previesť na iného vlastnícke právo, keď nič nevlastní. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozsudku nevysporiadal a neanalyzoval nezákonnosť prevodu rozostavanej stavby úpadcu prostredníctvom simulovaného právneho úkonu - predmetnej zmluvy. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V prípade prevodu nehnuteľností zmluvou o prevode investičného zámeru bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, neplatný a priečil sa zákonu. Žalobkyňa ďalej namietala, že úpadca a žalovaný konali v zhode spôsobom „in fraudem legis“, ktorý predstavuje postup, keď niekto sa chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Súd prvej inštancie prešiel túto otázku bez povšimnutia.
Jej vyriešením by súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní by vychádzal zo správneho posúdenia veci.
11. Dňa 10.12.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie JUDr. Lukáša Tyka, správcu majetku úpadcu T & S Stav s.r.o., so sídlom Pod hájom 1/952, 018 41 F. nad M., IČO 44 401 582, ktorým navrhol, aby súd pokračoval v konaní. Zároveň navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
12. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.
13. Konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu začalo dňa 8.12.2010 doručením žaloby na Okresný súd Trenčín podľa § 82 ods. 1 O.s.p., za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, procesné úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) žalobu o veci samej výrokom I. zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Na pojednávaní dňa 21.9.2017 súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Žalobkyňa sa z neúčasti ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, žalovaný mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Na prejednanie veci v neprítomnosti strán sporu boli splnené procesné podmienky a preto súd prvej inštancie správne podľa § 180 CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať. Po splnení procesnej povinnosti podľa § 181 ods. 2 CSP vykonal súd prvej inštancie dôkazy listinami podľa § 204 CSP a následne vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti strán sporu pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Žalobkyňa s postavením správkyne úpadcu, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz za účinnosti zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 1.1.2012, uplatnila v zákonnej prekluzívnej lehote proti žalovanému právo odporovať konkrétnemu právnemu úkonu, ktorý špecifikovala ako zmluvu o postúpení investičného zámeru uzatvorenú medzi úpadcom STAVMAX PLUS, spol. s r.o., IČO 36 328 821 a žalovaným dňa 29.5.2009. Právo odporovať právnemu úkonu odvodzovala, tak ako to uviedla v žalobe, z ceny za postúpenie investičného zámeru dohodnutej v čl. II. tejto zmluvy s tým, že v čase podania žaloby žalobkyňa zisťovala výšku dohodnutej ceny, do ktorej je cena odporovateľná. Iné rozhodujúce skutočnosti žalobkyňa v žalobe neuviedla. Splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v čase podania žaloby bola upravená v § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a v § 120 ods. 1 O.s.p. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe žalobkyňa vymedzila predmet konania (povinnosť tvrdenia) a v súvislosti s takto vymedzeným predmetom konania potom súd prvej inštancie určoval predmet dokazovaniam v rozsahu splnenia dôkaznej povinnosti žalobkyňou, najmä v rámci prípravy pojednávania. V priebehu konania sa žalobkyňa vyjadrila vo veci podaním zo dňa 9.5.2017, v ktorom uviedla, že po preskúmaní zmluvy o postúpení investičného zámeru uzatvorenej dňa 29.5.2009 nezistila dôvody, pre ktoré by bolo možné túto zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú. Túto zmluvu považuje žalobkyňa za platnú a na základe tejto zmluvy príslušné štátne orgány v rámci správneho konania zaregistrovali zmenu v osobe stavebníka z úpadcu na žalovaného. Za účelom splnenia dôkaznej povinnosti žalobkyňa v tomto podaní navrhla, aby súd prvej inštancie pripojil konkurzný spis Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K/16/2010 na oboznámenie sa so všetkými prihláškami konkurzných veriteľov úpadcu, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že odporovateľným právnym úkonom boli ukrátení všetci veritelia. Navrhla, aby sa súd prvej inštancie oboznámil so zoznamom pohľadávok, v ktorých je vyznačený stav zistenia/popretia pohľadávok konkurzných veriteľov. V súvislosti so zmenšením majetku úpadcu, ku ktorému došlo odporovateľným právnym úkonom, a ktorý nepostačoval na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, poukázala žalobkyňa na to, že tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel. Zároveň navrhla, aby súd v konaní ustanovil znalca, ktorý stanoví hodnotu majetku úpadcu pred a po odporovateľnom právnom úkone a tiež aby ustálil, že zostávajúci majetok nepostačoval na uspokojenie veriteľov. Uvedené dôkazy žalobkyňa označila a navrhla ich vykonanie pre prípad, že žalovaný jej tvrdenia poprie a bude namietať platnosť právneho úkonu. Po citácii zákonných ustanovení § 58 - 60 ZoKR žalobkyňa uviedla, že právnemu úkonu odporuje podľa týchto zákonných ustanovení, pričom žalovaný toto právne posúdenie nespochybnil. Podľa § 149, § 153 ods. 1, 2 a § 167 ods. 3, 4 CSP navrhla, aby súd prvej inštancie vyzval strany sporu na označenie alebo predloženie všetkých dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie pripojil konečný zoznam pohľadávok z konkurzného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28K/16/2010. Dňa 13.7.2017 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie ako dôkazy zmluvu o postúpení investičného zámeru zo dňa 29.5.2009, znalecký posudok č. 73/2009 zo dňa 21.10.2009, zoznam pohľadávok a výpisy z obchodného registra úpadcu a žalovaného. Spolu s doručením predmetných dôkazov žalobkyňa doplnila žalobu. Uviedla, že úpadca bol v čase vyhlásenia
konkurzu vlastníkom rozostavanej stavby, bytového domu SO 01 „Bytové domy S., II. Kvadrant (HBV) na p.č. 2300/366 (neskôr označenej 2300/236, 2300/239) k.ú. F. nad M.. Túto stavbu nadobudol úpadca do vlastníctva originálnym spôsobom, zhotovením veci, kedy ako stavebník podľa vydaného stavebného povolenia č.j. M. zo dňa 25.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.11.2007, bol zároveň aj zhotoviteľom stavby. Jednalo sa o bytový dom s 35 bytmi a nebytovými priestormi, ktoré mali byť po dostavaní samostatne odpredané jednotlivým záujemcom. Mesto F. nad M. listom zo dňa 16.6.2009 potvrdilo, že na základe zmluvy o postúpení investičného zámeru prešli všetky práva a povinnosti z vydaných stavebných povolení na žalovaného. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že žalobca aj žalovaný boli spriaznenými osobami, pretože v čase uzatvorenia zmluvy bol spoločníkom aj konateľom oboch spoločností Q. V.. V čase uzatvorenia zmluvy bol úpadca v úpadku v dôsledku insolvencie, pretože suma jeho nezaplatených záväzkov veriteľom bola najmenej vo výške 1 785 538,42 eur, čo vyplýva zo zoznamu pohľadávok, pričom previedol rozostavaný bytový dom bez protiplnenia - teda bezodplatne na osobu spriaznenú s dlžníkom s poukazom na znenie čl. II ods. 1, 2 zmluvy. V čase prevodu neboli uhradené pohľadávky veriteľov, predovšetkým tých, ktorí boli dodávateľmi materiálu a prác, nebol uhradený úver VÚB banky a ani pohľadávky niektorých záujemcov o nadobudnutie bytov a nebytových priestorov, ktorí uhradili zálohu, ani daňové pohľadávky a pohľadávky jednotlivých poisťovní.
24. Odvolací súd posudzujúci dôvodnosť žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov primárne uvádza, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila naplnenie podmienok skutkových podstát odporovateľnosti podľa ustanovení § 58 - § 60 ZoKR. Zo všetkých tvrdení žalobkyne uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie však možno podľa obsahu žaloby a podľa obsahu vyjadrení týkajúcich doplnenia žaloby vyvodiť iba skutkovú podstatu odporovateľnosti podľa § 58 ods. 1 ZoKR.
25. Ustanovenie § 58 ZoKR upravuje definíciu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a podmienky, za splnenia ktorých možno tomuto právnemu úkonu odporovať. Ustanovenie § 59 ZoKR upravuje definíciu zvýhodňujúceho právneho úkonu a podmienky, za splnenia ktorých možno tomuto právnemu úkonu odporovať. Pri právnych úkonoch uvedených v § 58 a § 59 ZoKR sa nevyžaduje úmysel dlžníka alebo vedomosť o tomto úmysle dlžníka druhej strany (dvojstranný právny úkon) ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľa, resp. veriteľov. Pre právne úkony, ktorým správca odporuje podľa § 60 ZoKR sa vyžaduje, aby právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, je povinný preukázať žalobca podanej žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu. Podľa citovanej zákonnej úpravy sa uplatnenie odporovateľnosti musí týkať právneho úkonu, nie iného konania vykonaného dlžníkom. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcom tvrdených skutkových okolností uvedených v žalobe. V konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu musí súd skúmať, či právny úkon dlžníka nie je právne neúčinný z dôvodov podľa § 58, § 59 a § 60 ZoKR. Pokiaľ ide o taký právny úkon, ktorý nie je vymenovaný v skutkových podstatách podľa § 58 a § 59 ZoKR, uplatní sa odporovateľnosť podľa § 60 ZoKR. Žalobkyňa ako správkyňa majetku úpadcu musí predovšetkým v konaní preukázať, že konkrétnym právnym úkonom, ktorého účinnosť namieta, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. V konaní bolo na žalobkyni, aby tvrdila a preukázala také skutočnosti a skutkové okolnosti, z ktorých jej záver o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu vyplýva. Z písomných vyjadrení žalobkyne podaných do rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývajú najmä jej tvrdenia opreté o právnu doktrínu odporovateľnosti. Vo vzťahu k samotnej zmluve o postúpení investičného zámeru, ktorej vyslovenie neúčinnosti navrhuje, uvádza žalobkyňa len vo vyjadrení zo dňa 30.6.2017 (ktoré podala po 1.7.2016 za platnosti a účinnosti CSP), že žalovaný nadobudol rozostavaný bytový dom bez akéhokoľvek protiplnenia a zmluva medzi úpadcom STAVMAX PLUS spol. s r.o. a T & S Stav, s.r.o. bola uzatvorená v čase úpadku STAVMAX PLUS spol. s r.o. Iné skutkové okolnosti žalobkyňa netvrdila.
26. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazu zmluvou o postúpení investičného zámeru zo dňa 29.5.2009 správne zistil, že cena za postúpenie investičného zámeru bola dohodnutá v článku II. bod 1. zmluvy ako rozdiel medzi vloženými finančnými prostriedkami budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov a skutočnou preinvestovanou finančnou hodnotou vloženou do tohto projektu zo strany pôvodného investora, ktorá mala byť vyčíslená jednak na základe znaleckého posudku a jednak hodnotou nakúpeného stavebného materiálu a prefabrikátov, zabezpečených výlučne na stavbu investičného zámeru v zmysle tejto zmluvy. Suma vybratých záloh ku dňu uzavretia zmluvy predstavovala výšku 567 390,02 eur. Zároveň bolo podľa článku II. bod 2. dohodnuté, že v
prípade, že by vznikol kladný rozdiel v prospech pôvodného investora, tento rozdiel by bol žalovaným uhradený úpadcovi na základe ním vystavenej faktúry. V prípade, že nevznikne rozdiel, bolo by postúpenie investičného zámeru bezodplatné. Ako správny vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení investičného zámeru mohla byť tak odplatná ako aj bezodplatná, čo záviselo od splnenia dohodnutých podmienok v zmluve.
27. Predpokladom úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu bolo splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti o tom, že zmluva o postúpení investičného zámeru je právnym úkonom, ktorým došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok všetkých veriteľov a k ukráteniu týchto veriteľov došlo z dôvodu, že táto zmluva je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia. Žalobkyňa ako strana sporu mala, predovšetkým od 1.7.2016 po zmene procesného predpisu, povinnosť preukázať, že cena za postúpenie investičného zámeru tak ako bola dohodnutá, nie je primeraním protiplnením v prípade vzniku kladného rozdielu, ktorý bol žalovaný povinný vyplatiť pôvodnému investorovi - úpadcovi alebo preukázať, že úpadcovi ako pôvodnému investorovi nárok na vyplatenie dohodnutej ceny nevznikol pre záver, že právny úkon bol bezodplatný. Ohľadne ceny a jej výšky za postúpenie investičného zámeru a splnenia dohodnutých podmienok, teda či vznikol kladný rozdiel pre vyplatenie ceny alebo či rozdiel nevznikol, žalobkyňa neoznačila a nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu. Za dôkaz o týchto skutočnostiach nepovažoval ani odvolací súd návrh žalobkyne na ustanovenie znalca na stanovenie hodnoty majetku úpadcu pred a po odporovateľnom právnom úkone a pre ustálenie, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie konkurzných veriteľov (podanie žalobkyne zo dňa 9.5.2017). Pre ustanovenie znalca ako odborne spôsobilej osoby neboli splnené podmienky predstavujúce splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyňou ohľadne ceny a najmä dohodnutých podmienok. Naviac je odvolací súd toho názoru, že tento návrh žalobkyne nebol vykonateľný, pretože žalobkyňa sama v odvolaní uviedla, že nenašla žiadne podklady z účtovníctva úpadcu, najmä nakúpeného stavebného materiálu a prefabrikátov, k čomu podľa názoru pristupuje aj skutočnosť, v akom štádiu rozostavanosti bola stavba v čase uzavretia zmluvy. Predmetom znaleckého posudku č. 73/2009 vyhotoveného Ing. Slávkou Burzalovou, ktorý v konaní predložila žalobkyňa, bola reálna deľba priestorov v rozostavanom bytovom dome SO 01 „Bytové domy S. „ II. kvadrant (HBV) na p.č. 2300/366 k.ú. F. nad M. a určenie spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Pre účely konania o odporovateľnosť právneho úkonu je predložený znalecký posudok bez významu na skutkový stav veci.
28. Súd prvej inštancie z preukázaného skutkového stavu správne vyhodnotil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala základnú podmienku odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR spočívajúcu v skutočnosti, že právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, prípadne všetkých veriteľov podľa tvrdenia žalobkyne. Zoznam pohľadávok (č.l. 195-200 spisu), predložený žalobkyňou podaním zo dňa 30.6.2017 (č.l.102-103 spisu) obsahuje zoznam pohľadávok zistených v konkurze so vznikom pohľadávok za obdobie od 3.7.2008 do júla 2009. V súvislosti s týmto dôkazom žalobkyňa netvrdila (splnenie povinnosti tvrdenia), že pohľadávky veriteľov, ktorí riadne a včas prihlásili tieto pohľadávky do konkurzu a tieto boli v konkurze zistené, vznikli pred alebo v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení investičného zámeru zo dňa 29.5.2009, týchto veriteľov nekonkretizovala a nekonkretizovala ani pohľadávku čo do jej základu a výšky. Dispozícia určenia, pohľadávky ktorých veriteľov boli ukrátené právnym úkonom - zmluvou o postúpení investičného zámeru, patrí v kontradiktórnom sporovom konaní, akým predmetné konanie nepochybne je, výlučne žalobkyni. Je neprípustné, aby bola táto dispozícia sporovej strany nahradená súdom a aby súd nad rámec tvrdení sporovej strany sám určoval rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti tvrdenia strany sporu.
29. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal a neanalyzoval nezákonnosť prevodu rozostavanej stavby úpadcu prostredníctvom simulovaného právneho úkonu - predmetnej zmluvy, ktorou žalovaný simulovane nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - rozostavanému bytovému domu, začal stavať ako vlastník a začal realizovať prevody rozostavaných bytov a nebytových priestorov do vlastníctva fyzických a právnických osôb, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX k.ú. F. nad M., keď podľa názoru žalobkyne nebola splnená zákonná podmienka pre zápis vlastníckych práv na žalovaného, vrátane sekundárnych následných prevodov, s poukazom na zásadu civilného práva, že nevlastník nemôže previesť na iného vlastnícke právo, keď nič nevlastní. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V prípade prevodu nehnuteľností zmluvou o prevode investičného zámeru bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, neplatný a priečil sa zákonu.
30. Pri posudzovaní a hodnotení vyššie uvedených odvolací tvrdení žalobkyne vychádzal odvolací súd z obsahu žaloby a prednesov žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa netvrdila žiadne skutkové okolnosti, ktoré by mohli súdu prvej inštancie naznačovať nesplnenie podmienok pre vznik platného právneho úkonu z hľadiska všeobecných a osobitných podmienok, vrátane vôle zmluvných strán a jej prejavu prostredníctvom písomne uzavretej zmluvy o postúpení investičného zámeru, prípadne vôle a prejavu v súlade s právom, ale s dôsledkami právom nedovolenými alebo právu sa priečiacim. Tieto tvrdenia žalobkyne sú novými tvrdeniami podľa § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní). Civilný sporový poriadok v ustanovení § 149 definuje prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany príkladmo, a sú nimi najmä skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 CSP), popretie skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP), návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 152 CSP). Odvolací súd dospel k názoru, že odvolacie tvrdenia žalobkyne nie sú prostriedkami procesného útoku jednak z dôvodu, že vo vzťahu k zmluve o postúpení investičného zámeru, od uzatvorenia ktorej žalobkyňa odvodzuje dôvodnosť uplatneného odporovacieho práva, neobsahujú žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, k čomu naviac pristupuje kritérium, že tieto skutkové tvrdenia nemohla žalobkyňa bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 366 písm.d/ CSP. Nakoľko odvolacie tvrdenie žalobkyne nespĺňa podmienky novoty v odvolacom konaní, odvolací súd vyhodnotil jej odvolacie tvrdenia ako neprípustné v odvolacom konaní a týmito sa nezaoberal.
31. Odvolací súd po preskúmaní písomných a ústnych vyjadrení strán sporu (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) a listín, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, konštatuje, že žalobkyňou tvrdené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, nie sú dané a sú bez opory vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení preukázaného skutkového stavu. Odvolací súd uvádza, že hodnotením dôkazov dospel k rovnakým skutkovým zisteniach ako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne skutkovo uzavrel, že žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nielen ohľadne splnenia podmienok podľa § 58 ZoKR, ale predovšetkým splnenia podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dlžníka - úpadcu.
32. Po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení dospel odvolací súd k záveru, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
33. Za skutkovo a právne správny podľa § 255 ods. 1 CSP považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v konaní trovy nevznikli.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).