Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-123-2023.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/123/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. E. XXX, F. D. A. E. XXX, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. E. XXX, F. D. A. E. XXX, o návrhu navrhovateľov: 1. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XX, 2. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 21. marca 2023, č. k. 11P/1/2022-186, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril maloletú A. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom: G. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H., H. XX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach, počnúc od 05.01.2022 (výrok I.) a každému z rodičov uložil platiť výživné na maloletú A. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, počnúc od 05.01.2022 a zročné výživné za obdobie od 05.01.2022 do 21.03.2023 u každého z rodičov v sume 464,26 eur súd uložil každému z rodičov splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku (výroky II. – V.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 1, 45 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 a 9, § 46 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bude v prospech maloletej, keď bude zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom, ktorí majú vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý psychický a fyzický vývin, o maloletú sa všestranne starajú a zabezpečujú jej komplexnú starostlivosť. V konaní bola vypočutá aj maloletá, ktorá uviedla, že sa k svojmu otcovi v žiadnom prípade nechce vrátiť, vyjadrila želanie vrátiť sa k svojim starým rodičom s tým, že ak to nebude možné, prijala by aj iné riešenie, len aby sa k otcovi nemusela vrátiť. Maloletá je vo veku, kedy je dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelá na to, aby bola schopná vyjadriť svoj názor v prejednávanej veci, preto súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení prihliadol na jej výpoveď. Z vyjadrenia maloletej, ako i z obsahu ostatných listinných dôkazov produkovaných
účastníkmi konania i zabezpečených súdom mal súd preukázané, že maloletá sa u starých rodičov cíti dobre, títo jej poskytujú potrebnú starostlivosť, maloletú podporujú nielen po finančnej stránke, keď jej hradia všetky výdavky súvisiace s jej živobytím, ako i všetky poplatky súvisiace s jej štúdium (napr. opakovane jej zabezpečili flautu, ktorá je nevyhnutná pre štúdium na konzervatóriu vo zvolenom odbore, tiež pravidelne platia poplatky za internát, nájomné za skúšobnú miestnosť na konzervatóriu, v čase pandémie jej hradili poplatky za pravidelné testovanie). V neposlednom rade maloletú podporujú aj vo vzdelávaní i napriek tomu, že ukončila povinnú školskú dochádzku, pričom po ukončení stredoškolských štúdií má záujem študovať aj na vysokej škole. V priebehu celého konania otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by o maloletú mal skutočný záujem a maloletú v štúdiu podporoval, prejavoval záujem o jej študijné výsledky aj iným spôsobom, ako len informáciami zo školy, keď maloletú ani raz neodprevadil na jej vystúpenie, nezúčastnil sa koncertov, na ktorých vystupovala, preto podľa názoru súdu maloletá právom pociťuje, že zo strany otca nie je podporovaná. Čo sa týka pomerov na strane rodičov, tieto ani napriek opakovaným pokusom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistené neboli, keď otec sociálnej kuratele ani po opakovaných pokusoch neumožnil prešetriť pomery, preto súd tieto nemal preukázané, taktiež neboli preukázané ani príjmové pomery rodičov. Naviac, v priebehu konania bol zo strany sociálnej kurately podaný podnet na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania maloletej na príslušný orgán činný v trestnom konaní, keď vo veci prebieha trestné stíhanie vo veci, čo je také závažné podozrenie, ktoré nemôže ostať bez povšimnutia a z preventívnych príčin odôvodňuje zverenie maloletej do náhradnej starostlivosti starých rodičov. Otec svoj nesúhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti odôvodňoval tým, že starí rodičia s maloletou nenavštívili psychiatra, resp. psychológa pre jej sebapoškodzovacie sklony (najmä rezné rany na rukách), hoci jej zo strany CPPPaP v Bratislave bolo odporučené odborné vedenie psychológom. Maloletá počas výsluchu pred súdom nepoprela, že takéto sklony v minulosti mala, ale teraz ich už nemá. Súd sa s týmto tvrdením otca nestotožňuje, nakoľko bolo preukázané (výpoveďou maloletej i vyjadrením školy), že maloletá nateraz netrpí takýmito sklonmi a starí rodičia zabezpečujú maloletej všestrannú starostlivosť (vrátane zdravotnej), pričom je treba podotknúť, že tieto sklony u maloletej začali práve v období, kedy bola v starostlivosti otca. Naviac, počas náhradnej osobnej starostlivosti bude rodina, do ktorej je maloletá umiestnená, pod dohľadom a priebežne sa bude sledovať jej fyzický a psychický vývin. Preto len samotné obavy otca z pokračovania v sebapoškodzovacích sklonoch maloletej, resp. potreby jej psychoterapeutickej starostlivosti, ktorú maloletá môže podstupovať aj počas umiestnenia u starých rodičov, neodôvodňujú zamietnutie návrhu navrhovateľov, najmä keď neboli preukázané žiadne nedostatky ani patologické prejavy v priebehu ich starostlivosti o maloletú. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na skutočnosti, že zverenie maloletej do starostlivosti matky sa javí ako nereálne, otcove pomery preukázané neboli, pričom vzťahy medzi ním a maloletou sú vážne narušené, a nateraz nebolo ukončené trestné konanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania maloletej a v neposlednom rade z dôvodu, že správanie maloletej sa od jej umiestnenia do rodiny navrhovateľov zlepšilo, súd v najlepšom záujme maloletej, aby A. vyrastala v pokojnom a stabilnom rodinnom prostredí, ktoré jej zabezpečujú predovšetkým starý rodičia, rozhodol tak, že maloletú zveril do spoločnej náhradnej starostlivosti manželom (t. j. navrhovateľom a starým rodičom zo strany otca), ktorým bola maloletá zverená do starostlivosti i v minulosti a u ktorých sa cíti komfortne, v bezpečí, ktorí jej zabezpečujú všestrannú starostlivosť a maloletú podporujú v štúdiu, ku ktorým sa maloletá chce vrátiť a s čím súhlasí i matka maloletej. O povinnosti rodičov platiť výživné súd rozhodol podľa § 42 ods. 1 až 5 a § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, a rodičov zaviazal bez ohľadu na ich príjem na platenie výživného odo dňa zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti v zákonom stanovenej minimálnej výške, t. j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom toto životné minimum činí od 01.07.2022 107,03 eur mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, teda výživné na maloleté dieťa činí 32,11 eur mesačne. Nakoľko rodičia od podania návrhu na maloletú neplatili žiadne výživné, určením výživného vznikol každému z rodičov za obdobie od 05.01.2022 (podanie návrhu na súd) do 21.03.2023 (vyhlásenie rozsudku) nedoplatok na výživnom v sume 464,26 eur, ktorú sumu im súd povolil splácať, každému po 20 eur mesačne (§ 232 odsek 3 Civilného sporového poriadku). Zročné výživné súd vypočítal nasledovne: od 05.01.2022 do 31.01.2022 (29,87 eur : 31 dní = 0,96 eur/deň, preto 27 dní x 0,96 eur = 25,92 eur, ďalej 02/2022 - 06/2022, t.j. 5 mes. x 29,87 eur = 149,35 eur, ďalej 07/2022 - 03/2023, t.j. 9 mes. x 32,11 eur = 288,99 eur, spolu 29,87 eur + 149,35 eur + 288,99 eur = 464,26 eur). O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nepravdivých skutkových tvrdení, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd nemohol dospieť k záveru, že maloletá je rozumovo vyspelá, a že je schopná vyjadriť svoj názor. Maloletá A. je nezrelá, neistá, emočne labilná, nakoľko je dlhodobo traumatizovaná narušením primárnych vzťahových väzieb a nefunkčnými vzťahmi v rodine. Domáhal sa, aby súd zabezpečil lekárske správy navrhovateľov 1. a 2., nakoľko títo sú vo vysokom veku. Mal pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľa 1. vychovávať maloletú, pričom navrhovateľku 2. súd nedokázal ani raz predvolať na pojednávanie kvôli jej zdravotným problémom. Navrhovateľka 2. podľa jeho názoru trpí poruchou osobnosti. Poukázal na nepravdivé tvrdenia navrhovateľov, ako aj nepravdivé tvrdenia maloletej a namietol postup procesného opatrovníka.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý sa v plnom rozsahu pridržal písomných správ zaslaných súdu prvej inštancie, ktoré boli podané na základe vykonaných šetrení v rodine, a v rámci ktorých procesný opatrovník vykonal i pohovory s maloletým dieťaťom a navrhovateľmi, ktorí sú starými rodičmi maloletého dieťaťa.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá A. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti manželom: G. B. a I. B., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach, počnúc 05.01.2022 a súčasne rodičom maloletej uložil platiť výživné na maloleté dieťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, počnúc od 05.01.2022 a zročné výživné za obdobie od 05.01.2022 do 21.03.2023 v sume 464,26 eur u každého rodiča uložil každému rodičovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
11. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloletá A. žije už dlhší čas v spoločnej domácnosti s navrhovateľmi, kam odišla na základe vlastného rozhodnutia vzhľadom na nezhody s otcom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloletá má u navrhovateľov vytvorené vhodné podmienky, navrhovatelia sa o dieťa riadne starajú, maloletá sa u nich cíti dobre a chce i naďalej zostať v ich starostlivosti. Naproti tomu rodičia maloletej nemajú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, otec nesúhlasil, aby bola maloletá A. v jeho osobnej starostlivosti a matka súhlasila so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.
13. Otec v odvolaní vyjadril pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľov zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, pričom uvedené námietky otec uplatnil i na súde prvej inštancie, s ktorými sa prvoinštančný súd vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (bod 32.) bez potreby opakovania uvedených dôvodov.
14. Za vecne správny bolo potrebné považovať i rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti rodičom platiť výživné a zaplatiť zročné výživné, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 39. a 40.).
15. Správne súd prvej inštancie rozhodol i o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
17. O nárokuj na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.
18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).