Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66Ek-731-2018.pdf
PDF · 92.3 KB
No categories available
66Ek/731/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 19EX 288/18, o vymoženie 3.218,78,- EUR., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/731/2018 zo dňa 3. júla 2019, takto
rozhodol:
Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/731/2018 zo dňa 3. júla 2019 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 3.5.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorými je Výkaz daňových nedoplatkov č. 102104350/2017 zo dňa 4.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 4.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že právo vyplývajúce z exekučného titulu na neho ako na postupníka prešlo Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 30.11.2017 pod číslom Z1700328 a ako prílohu k návrhu predložil súdu spolu s exekučnými titulmi aj Výpis z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2017 zo dňa 30.11.2017, v ktorom bola postúpená pohľadávky špecifikovaná.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/731/2018 dňa 6.7.2018 súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 6.7.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 66Ek/731/2018 zo dňa 13.11.2018, po preskúmaní veci, exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (výrok I.), a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,-EUR (výrok II.).
4. Predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka, bolo po podaní sťažnosti oprávneným, v celom rozsahu zrušené uznesením sudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/731/2018 zo dňa 6.3.2019 a vec bola vrátená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Dôvodom vrátenia boli procesné nedostatky napadnutého uznesenia, jeho zmätočnosť, pre rozpor výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, ako aj nepreskúmateľnosť a rozpor s ustanovením § 220 ods. 2 CSP keďže sa vyšší súdny úradník nevysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami pre svoje rozhodnutie. Vyšší súdny úradník sa pri skúmaní námietky premlčania vznesenej povinným nevysporiadal nijako s tvrdením oprávneného o tom, že voči povinnému prebiehalo aj daňové exekučné konanie, počas ktorého
premlčacia doba neplynula. Vzhľadom na konštantnú judikatúru týkajúcu sa práva na spravodlivé súdne konanie a odôvodnenie súdneho rozhodnutia súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka z uvedených dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 66Ek/731/2018 zo dňa 3.7.2019, po doplnení dokazovania a po opätovnom preskúmaní veci, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
6. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil najmä skutočnosťou, že po opätovnom preskúmaní veci zistil, že námietka, ktorú povinný vzniesol z dôvodu, že podľa §110 Občianskeho zákonníka uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu - výkaz nedoplatkov - 727/240/2898/00/Put, ktorý vydal Daňový úrad v Revúcej dňa 14.02.2000, na ktorú mal súd prihliadať z úradnej povinnosti (vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/2007), a ktorá je tak okolnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu, je nedôvodná. Poukázal pri tom na ustanovenia § 83, § 86 a § 96 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) a na doklady, ktoré do súdneho spisu predložil, na základe výzvy súdu, oprávnený a to na rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 727/2100/23884/02/ ŠT, ktoré sa začalo 25.9.2002. Keďže proti povinnému prebiehalo daňové exekučné konanie, vyšší súdny úradník mal za to, že tvrdenia povinného sú nesprávne, pretože počas prebiehajúceho daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynula. Oprávnený doručil súdu tiež rozhodnutie zo dňa 29.4.2019 o zastavení daňového exekučného konania č. 727/2100/23884/02/ST v ktorom sa uvádza, že keďže daňový dlžník v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve daňový nedoplatok neuhradil, správca dane vydal daňový exekučný príkaz č. 727/2100/26099/02/ST zo dňa 5.11.2002, v ktorom nariadil vykonať daňovú exekúciu. Predmetom daňovej exekúcie boli zrážky z podpory v nezamestnanosti, na ktoré mal daňový dlžník nárok voči platiteľovi tohto príjmu. V priebehu daňového exekučného konania bolo správcom dane zistené, že vymáhaný daňový nedoplatok bol kvalifikovaný podľa § 83 daňového poriadku, čím vznikla povinnosť správcu dane postúpiť dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok v súlade s § 86 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol. Keďže táto skutočnosť je považovaná za iný dôvod na zastavenie daňového exekučného konania podľa § 96 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, vznikol dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať a toto bolo zastavené. Na základe uvedených skutočností vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol
7. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 66Ek/731/2018 zo dňa 3.7.2019, ktoré bolo povinnému doručené dňa 12.7.2018, podal povinný dňa 28.7.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
8. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil tým, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného, keďže postúpenie pohľadávky nebolo vykonané podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka. Ďalej povinný uviedol, že popiera všetky tvrdenia oprávneného v jeho vyjadreniach, najmä tvrdenie oprávneného o tom, že v období od 25.9.2002 do roku 2019 prebiehalo daňové exekučné konanie. Uvedené tvrdenie nie je preukázané listinnými dôkazmi a bez exekučného titulu ani nemohlo prebiehať daňové exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto prípade je Výkaz nedoplatkov vyhotovený pod č. 102104350/2017 dňa 4.10.2017, vykonateľný dňa 4.10.2017, čiže po uplynutí 6- ročnej premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností, navrhuje povinný, aby súd exekúciu zastavil.
9. Súd zaslal sťažnosť povinného dňa 4.9.2019 na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.9.2019.
10. Oprávnený uviedol, že sťažnosť povinného považuje za neopodstatnenú. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného je nepodložená, neodôvodnená a tým aj bezpredmetná. Konštatáciu popretia všetkých tvrdení oprávneného považuje tiež oprávnený za nepreukázanú a bezpredmetnú. Priebeh daňového exekučného konania bol naopak oprávneným riadne preukázaný, tak ako to súd uvádza aj v odôvodnení uznesenia. Oprávnený sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu ako aj s jeho odôvodnením a navrhuje, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
16. Po preskúmaní súdneho spisu sudca zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorými je Výkaz daňových nedoplatkov č. 102104350/2017 zo dňa 4.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 4.10.2017 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že právo vyplývajúce z exekučného titulu na neho ako na postupníka prešlo Zmluvou o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 30.11.2017 pod číslom Z1700328 a ako prílohu k návrhu predložil súdu spolu s exekučnými titulmi aj Výpis z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2017 zo dňa 30.11.2017, v ktorom bola postúpená pohľadávky špecifikovaná. 17. Z predloženého exekučného titulu, súd zistil, že jeho predmetom je daňový nedoplatok podľa právoplatných rozhodnutí (§ 89 ods. 2 písm. d) daňového poriadku), k druhu dane „daň z pridanej hodnoty“, z rozhodnutia zo dňa 19.5.1997, s pôvodným dátumom splatnosti dane dňa 25.12.1998, s výškou daňového nedoplatku 3.218,78,-EUR.
18. Povinný sa v exekučnom konaní bránil vznesením námietky premlčania, tvrdením, že daňové exekučné konanie voči nemu neprebiehalo a tvrdením, že oprávnený nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie daňového nedoplatku voči nemu. Oprávnený tvrdil, že premlčacia lehota počas priebehu daňového exekučného konania spočívala a súdu na preukázanie svojho tvrdenia predložil Výzvu č. 727/240/28908/99/Put vydanú Daňovým úradom Revúca dňa 10.11.1999 v zmysle § 58a ods. 1 zák. č. 5611/1992 Zb., ktorej predmetom je výzva na úhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 108.454,-Sk, pôvodne splatnej dňa 25.12.1998, v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy, poštovú doručenku o prevzatí tejto výzvy povinným dňa 22.11.1999 a Opakovanú výzvu č. 727/240/30513/99/Put vydanú Daňovým úradom Revúca dňa 24.12.1999 v zmysle § 58a ods. 1 zák. č. 5611/1992 Zb., ktorej predmetom je výzva na úhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 108.454,-Sk, pôvodne splatnej dňa 25.12.1998 a v dodatočnej lehote splatnej dňa 7.12.1999, v ďalšej náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy s poučením, že v prípade nezaplatenia splatného nedoplatku v stanovenej lehote, prikročí daňový úrad po jej uplynutí, k vymáhaniu daňového nedoplatku, ktorú v zmysle priloženej poštovej doručenky povinný prevzal dňa 22.12.1999. Oprávnený ďalej súdu predložil Výkaz nedoplatkov č. 727/240/2898/00/Put vydaný Daňovým úradom Revúca dňa 14.2.2000 s uvedením výšky nedoplatku 108.454,-Sk, Rozhodnutie Daňového úradu Revúca č. 727/2100/23884/02/ŠT, zo dňa 25.9.2002, o začatí daňového exekučného konania, vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 108.454,- Sk, Rozhodnutie Daňového úradu Revúca č. 100936378/2019 zo dňa 23.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2019 a vykonateľnosť dňa 29.4.2017, o zastavení daňového exekučného konania začatého rozhodnutím Daňového úradu č. 727/2100/23884/02/ŠT zo dňa 25.9.2002, v ktorom sa vymáhal od daňového dlžníka daňový nedoplatok 3.600,01,-EUR (t.j. 108.454,-Sk) a poštovú doručenku o prevzatí rozhodnutia o zastavení daňového exekučného konania, ktoré povinný prevzal dňa 29.4.2019.
19. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či správne vyšší súdny úradník posudzoval plynutie premlčacích lehôt podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase jeho rozhodnutia alebo podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení účinnom v čase vzniku a splatnosti daňového nedoplatku a v čase doručenia výziev podľa § 58a ods. 1 tohto zákona daňovému dlžníkovi (povinnému). 20. Zákon č. 563/2009 Z.z. vo vyhlásenom znení, účinnom od 1.1.2010, ktorým bol zrušený zák. č. 511/1992 Zb. v prechodnom ustanovení § 165 ods. 1 stanovil, že právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vo vzťahu k plynutiu premlčacích lehôt, neurčil v prechodných ustanoveniach žiadne pravidlo. Konajúci súd tak mal za to, že v danej otázke nie je možné vychádzať z princípu tzv. okamžitej aplikability právnej normy k okamihu účinnosti právnej normy, ako to urobil vyšší súdny úradník, z dôvodu, že to z novej právnej úpravy nijako nevyplýva. Naopak, v súlade s princípom ochrany dôvery občanov v právo a požiadavku právnej istoty, je potrebné poukázať na princíp zákazu spätnej účinnosti (retroaktivity) právnych noriem. Zákaz retroaktivity spočíva v tom, že podľa súčasnej právnej normy zásadne nie je možné posúdiť ľudské správanie, právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa uskutočnili skôr, než právna norma nadobudla účinnosť. Zákaz retroaktivity právnych noriem vychádza z princípu, podľa ktorého každý musí mať možnosť vedieť, ktoré konanie je zakázané, aby mohol za porušenie tohto zákazu niesť zodpovednosť. Tento zákaz súvisí i s funkciou právnych noriem, ktoré svojim adresátom ukladajú, ako sa majú správať po ich účinnosti, a preto zásadne platí len do budúcnosti. Retroaktivita má za následok, že v čase, keď subjekt právne významne koná nemôže vedieť, aké právne dôsledky jeho správania vyvolá podľa budúceho retroaktívneho právneho predpisu. Neprípustnosť retroaktivity a retroaktívneho výkladu právnych noriem zdôraznil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v náleze PL. ÚS 16/95, podľa ktorého k znakom právneho štátu neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery občana v právo. na situácie, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy.
21. Súd ďalej poukazuje aj na § 5 ods. 4 zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov slovenskej republiky, prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu pri riešení otázky, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, podľa názoru tunajšieho súdu je potrebné na plynutie premlčacích lehôt aplikovať právnu úpravu platnú v čase vzniku, resp. splatnosti daňového nedoplatku. Novú právnu úpravu nemožno aplikovať na situácie, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy.
22. Teda, nakoľko v preskúmavanej veci daňový nedoplatok vznikol a bol splatný ku dňu 25.12.1998 v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. účinného v daný deň, resp. v súlade s výzvami zo dňa 10.11.1999 a 4.12.1999 vydanými podľa § 58a ods. 1, ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. účinného v deň doručenia uvedených výziev, bol vymáhateľný v daňovom exekučnom konaní s následkom začatie plynutia novej 6 ročnej premlčacej lehoty, pričom právne účinky týchto výziev zostali zachované (§ 165 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.) a iná právna úprava premlčania v prechodných ustanoveniach obsiahnutá nie je, súd mal za to, že je potrebné aj na plynutie premlčacích lehôt aplikovať právnu úpravu platnú v čase vzniku, resp. splatnosti daňového nedoplatku.
23. V zmysle § 165 ods. 1, prechodné ustanovenia, zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ daňový poriadok“), ktorým bol zrušený zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
24. V zmysle § 165 ods. 3, prechodné ustanovenia, zák. č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov.
25. V zmysle § 58a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, (v znení účinnom v čase doručenia výziev), podľa tohto ustanovenia daňovému dlžníkovi), ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo neodvedie vybranú alebo zrazenú daň v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, správca dane ho do 15 dní vyzve, aby zaplatil alebo odviedol daň v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Proti výzve možno podať námietky do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
26. V zmysle § 58a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, (v znení účinnom v čase doručenia výziev), podľa tohto ustanovenia daňovému dlžníkovi), ak daňový subjekt ani v náhradnej lehote podľa odseku 1 nezaplatí alebo neodvedie daň, správca dane ho opakovane vyzve na úhradu a na preukázanie tejto úhrady v lehote nie kratšej ako 8 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňový subjekt o možných následkoch nezaplatenia alebo neodvedenia dane.
27. V zmysle § 58a ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, (v znení účinnom v čase doručenia výziev), doručenie výzvy sa považuje za úkon vykonaný na vyberanie dane (§ 69 ods. 2).
28. V zmysle § 69 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, (v znení účinnom v čase doručenia výziev), právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným.
29. V zmysle § 69 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, (v znení účinnom v čase doručenia výziev), ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
30. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade je nepochybné, že daňový úrad doručil povinnému výzvy v zmysle § 58a ods. 1, ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. účinného v deň doručenia uvedených výziev, ešte pred uplynutím pôvodnej šesťročnej premlčacej lehoty a výzva doručená povinnému dňa 22.12.1999 založila plynutie novej šesťročnej lehoty, počas ktorej bolo voči povinnému začaté (dňa 25.9.2002) daňové exekučné konanie, ktoré trvalo až do 7.5.2019, kedy bolo právoplatne zastavené podľa § 96 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., nakoľko sa naň už vzťahoval „nový“ právny predpis. Napriek uvedený skutočnostiam, z dôvodu, že vyšší súdny úradník rozhodoval v predmetnej veci podľa ustanovení zák. č. 563/2009 Z.z. účinného až od 1.1.2010, t.j. aplikoval na posúdenie plynutia premlčania nesprávny právny predpis a jeho rozhodnutie tak nie je v súlade so zákonom, súdu nezostávalo iné, ako napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
31. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne posúdiť plynutie premlčacích lehôt v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v čase splatnosti daňového nedoplatku na základe výziev daňového úradu doručených povinnému, ktorých právne účinky zostali zachované.
32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).