Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-1322-2018.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Subarea
10Ek/1322/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PEMA Praha, spol. s r.o., so sídlom Dopraváků 723 18400 Praha 8 - Dolní Chabry, Česká republika, identifikačné číslo: 15273296, proti povinnému: W. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt I XXX XX I., o vymoženie 11724,84 EUR s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. 281EX 364/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/1322/2018 zo dňa 8. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/1322/2018 zo dňa 8. júla 2019 zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/1322/2018 zo dňa 8. júla 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.09.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 11724,84 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. 11Cb/26/2006-581 zo dňa 13.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 07.08.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Súd vydal dňa 17.10.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej, so sídlom exekútorského úradu: Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 281EX 364/18. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal v ňom, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekučného konania. Doplnil, že nevlastní žiadny majetok, je dlhodobo nezamestnaný, zo zdravotných dôvodov si nevie nájsť zamestnanie a je bez príjmu. Je voči nemu vedených ďalších 16 exekúcií, kde neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Z dôvodu, že sa pri podnikaní zadlžil, bolo rozsudkom Okresného súdu v Rožňave na návrh jeho manželky za trvania manželstva zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K tvrdeniu povinného o jeho nemajetnosti súd dôvodil, že nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie musí byť preukázaná počas priebehu exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý exekúciu vykonáva. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Práve súdny exekútor je povinný v priebehu exekúcie zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinného preto patrí do kompetencie súdneho exekútora, nie je zverená súdu. Ak sa počas priebehu exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí súdnemu exekútorovi zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V takomto prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Ako uviedol súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v posudzovanom prípade nie sú dôvody zastavenia exekúcie exekútorom podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Súd zároveň konštatoval, že povinný aj napriek nepriaznivým majetkovým pomerom môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Vychádzajúc z daného skutkového stavu súd dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil žiadne také skutočnosti, pre ktoré by súd mohol jeho návrhu vyhovieť. Keďže v konaní neboli preukázané ani iné dôvody na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal exekúciu zastaviť. Opätovne poukázal na skutočnosť, že je nemajetný a ani v blízkej a ani vo vzdialenej budúcnosti nie je predpoklad, že by nejaký majetok nadobudol. Je dlhodobo nezamestnaný a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje nájsť si zamestnanie. Nesúhlasil preto s názorom súdu, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadril.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti podľa § 127 CSP v spojení s § 243 CSP (súd pri posudzovaní náležitostí sťažnosti povinného použil v danej veci extenzívny výklad, pričom dospel k záveru, že nedostatok formálnych náležitostí nebráni prejednaniu podanej sťažnosti), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti.
12. Povinný v sťažnosti namietal, že sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že nie je vylúčené, že v budúcnosti získa majetok a bude spôsobilý uhradiť vymáhanú pohľadávku. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že toto konštatovanie súdu bolo len okrajové a súd oň neopieral svoj záver o nedôvodnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Preskúmavané rozhodnutie sa opiera o správne vyslovený právny záver, že deklarované nepriaznivé majetkové pomery povinného nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, pretože nemajetnosť povinného zákonodarca v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku nevymedzil ako dôvod zastavenia exekúcie. Je nutné v tejto súvislosti rovnako zdôrazniť, že tvrdenie povinného o nedostatku majetku nie je podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami a nie je ničím preukázané. Je práve úlohou povereného súdneho exekútora objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii, prihliadať na prípadné vyživovacie povinnosti povinného a až na podklade jeho zistení je na mieste postupovať niektorým zo spôsobov upravených v Exekučnom poriadku. Súdny exekútor určuje aj spôsob vykonávania exekúcie v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. V zmysle § 64 Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. Exekučný poriadok v § 61 g ods. 3 Exekučného poriadku ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa § 61 n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Správne potom postupoval súd v preskúmavanom rozhodnutí, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu jeho nemajetnosti zamietol, keďže právomoc zisťovať majetkové pomery ako aj určiť prípadne riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného je zákonom zverená súdnemu exekútorov, nie súdu.
13. V exekučnom konaní súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
14. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnenému v tomto konaní ale žiadne trovy vniknúť nemohli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadril. Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok výslovne neriešia situáciu, ak účastníkovi konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016 sťažnostný súd oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania voči povinnému nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).