Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3S-15-2024.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Subarea
3S/15/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., 2. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., obaja zastúpení: JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Námestie hraničiarov 16, Bratislava, 2/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. F., 3/ D. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E. F., 4/ D. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., 5/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E. F., 6/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E. F., 7/ Obec Ivanka pri Dunaji, so sídlom Moyzesova 57, Ivanka pri Dunaji, IČO: 00 304 786, 8/ Spoločnosť Ježišova, so sídlom Panská 11, Bratislava, IČO: 00 599 051, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2023/280768/CUJ zo dňa 30.11.2023, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 30.01.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 30.01.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 31.01.2024, domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2023/280768/CUJ zo dňa 30.11.2023 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obce Ivanka pri Dunaji č. Výst. 350/2042-2023/2022-SÚ/RK zo dňa 14.03.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým ako stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojení s § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolila stavbu „Rodinný dom F150/2“ na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 150/2 (parc. č. 232/52, 232/1, 690/22 – prípojky IS, vjazdy) v k. ú. D. E. F. (ďalej aj „stavba“), stavebníčke A. H. I., bytom N. O. XX, L..
2. Žalobcovia v žalobe navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnili tým, že hrozí závažná ujma na živote, zdraví a životnom prostredí, keď stavebníčka je na základe žalobou napadnutého rozhodnutia oprávnená realizovať stavebné práce na stavbe. Poukázali na to, že v predmetnej veci stavebný úrad vydal rozhodnutie č. j. Výst. 4444-16-Kt zo dňa 19.02.2020 o umiestnení stavby, pričom Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2020/80603/ CUJ zo dňa 30.06.2020 zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdil. Následne bolo rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020 rozsudkom Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/182/2020 zo dňa 15.11.2023 zrušené a vrátené Okresnému úradu Bratislava na ďalšie konanie. V dôsledku zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020 je podľa žalobcov žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného bez reálneho obsahu a účinku, nakoľko územné konanie bude potrebné uskutočniť nanovo. V stavebnom konaní sa však posudzujú a majú posudzovať úplne iné aspekty ako v územnom konaní, avšak stavebné konanie bezprostredne nadväzuje na výsledky jemu predchádzajúceho územného konania. Stavebné konanie teda bude potrebné uskutočniť od začiatku, pretože stavebné konanie môže vychádzať výlučne z výsledkov územného konania ku konkrétnej stavbe. Nepriznaním odkladného účinku by tak vznikla právne neprehľadná situácia, ktorá by ešte viac sťažila právne postavenie žalobcov. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcov umocňuje skutočnosť, že na pozemku, patriacom stavebníčke (parcela č. 150/2 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX), na ktorom sa má podľa stavebného povolenia nachádzať stavba, dochádza k realizácií úkonov, ktoré nasvedčujú úmyslu realizácie začatia stavebných prác na stavbe (rôzne vymeriavacie úkony realizované geodetom, či bagrovanie pozemku), a to aj napriek neexistencií právoplatného právneho titulu, na základe ktorého je možné takéto úkony realizovať. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že vzhľadom na opísané konanie sa už nejedná iba o hypotetickú hrozbu vzniku závažnej ujmy, ale o priamu hrozbu existencie závažnej ujmy, spočívajúcu v tom, že dôjde k začatiu stavebných prác na stavbe bez existencie právoplatného územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby). Žalobcovia tiež poukázali na to, že nepriznaním odkladného účinku hrozí vznik závažnej ujmy na zdraví a živote žalobcov, ako aj na životnom prostredí. Zo stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku zo dňa 17.08.2022 totiž vyplýva, že požiarne nebezpečný priestor susedných stavieb zasahuje do predmetnej stavby, čím je ohrozená požiarna bezpečnosť žalobcov (a ich majetku), aj vlastníkov nehnuteľnosti na parcele C-KN č. 149/3 (a ich majetku). Súlad stavby s okolitým životným prostredím, čo zahŕňa aj umiestnenie stavieb a protipožiarne podmienky umiestňovania stavieb, sa skúmajú výlučne v územnom konaní, a nie v stavebnom konaní, čo výslovne vyplýva z § 37 ods. 2 v spojení s § 39a ods. 2 Stavebného zákona. Je preto dôvodné, aby stavebné konanie mohlo začať a pokračovať, až po právoplatnom ukončení územného konania. Do toho času je potrebné pozastaviť účinky právoplatne ukončeného stavebného konania a predísť prípadným škodám či ujme na zdraví a živote žalobcov a na životnom prostredí, ktoré z tohto stavebného konania a jeho dokončenia (teda aj skutočnej realizácie stavby) hrozia. Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že z konania stavebníčky vyplýva vôľa faktickej realizácie stavby, a to bez právoplatného skončenia územného konania a bez existencie príslušného územného rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby). K návrhu žalobcovia priložili fotodokumentáciu.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.07.2024, doručenom Správnemu súdu v Bratislave dňa 08.07.2024, navrhol, aby Správny súd v Bratislave žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. K návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter. V konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu nie je postačujúce len nepodložené všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi. Taktiež tvrdená hrozba závažných následkov musí byť objektívne možná, teda musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Keďže žalobcovia, podľa názoru žalovaného, riadne nepreukázali zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Administratívny spis orgánu verejnej správy prvého stupňa bol správnemu súdu doručený dňa 08.07.2024. Administratívny spis orgánu verejnej správy druhého stupňa bol správnemu súdu doručený dňa 09.08.2024.
5. Ďalší účastníci sa k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadrili.
6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
12. Preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. S prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
15. Podstatou argumentácie žalobcov je skutočnosť, že v dôsledku zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020 súdom, nie je územné konanie právoplatne skončené a žalobou napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu bez reálneho obsahu a účinku, a že územné konanie a stavebné konanie bude potrebné uskutočniť nanovo. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktoré ustanovenie predstavuje určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Dôvod pre postup podľa § 185 písm.
a) SSP, zakladajúci sa na takomto tvrdení, je preto irelevantný. Uvedené platí aj pre argumentáciu žalobcov, týkajúcu sa súhlasného stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku zo dňa 17.08.2022, vydaného a posudzovaného na účely stavebného konania. Jednou zo žalobných námietok žalobcov je, že žalovaný nesprávne právne posúdil požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavby a stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Pezinku zo dňa 17.08.2022. Správny súd pri rozhodovaní o odkladnom účinku totiž nemôže prejudikovať výsledok konania vo veci samej, a teda ani sa zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú.
16. Žalobcovia zároveň nimi tvrdenú hrozbu závažnej ujmy na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí v návrhu, v súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, nijakým spôsobom nešpecifikovali a ani neosvedčili. Rovnako za neurčitý považuje správny súd argument žalobcov, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe by vznikla právne neprehľadná situácia, ktorá by ešte viac sťažila právne postavenie žalobcov.
17. Navyše z fotodokumentácie, ktorú žalobcovia k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predložili, nemožno vyvodiť záver o faktickej realizácií stavby, keď z uvedenej fotodokumentácie nie je zrejmé o realizáciu akých prác sa má jednať, ani v akom časovom období a na akom pozemku mali resp. majú prebiehať.
18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnili a neosvedčili.
19. Správny súd konštatuje, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedli také dôvody a nepredložili dôkazy, na základe ktorých by správny súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcom v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí.
20. Ako už správny súd uviedol vyššie, dôkazné bremeno nesú výhradne žalobcovia a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcov. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcov vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcoch, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčili, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do ich práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.
21. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčili hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, nie sú splnené zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP.
22. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
23. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).