Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-181-2019.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/181/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, s adresou pre doručovanie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX O. N., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1850/06, o vymoženie istiny 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1173/2006-25 zo dňa 10. júna 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 5Er/1173/2006-25 zo dňa 10.06.2019 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 95,36 Eur.
2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že súdny exekútor podaním zo dňa 05.04.2018 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z oznámenia súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že povinný nevlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 95,36 Eur voči oprávnenému.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v danom prípade je exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, bloku na pokutu vydaného Obvodným oddelením policajného zboru Veľký Krtíš pod číslom PB-AA- XXXXXXX-XXXX zo dňa 02.09.2004. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2004 a vykonateľnosť dňa 18.09.2004, pričom súdny exekútor prevzal návrh na vykonanie exekúcie dňa 12.05.2006. Poukázal na znenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ zákon o priestupkoch“) platného a účinného do 31.08.2008, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, čo znamená, že v uvedenej trojročnej lehote sa musí výkon rozhodnutia aj skončiť, pričom po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Podľa jeho názoru má na uvedenú skutočnosť príslušný súd prvej inštancie prihliadať
priamo zo zákona a exekúciu zastaviť. Poukázal na skutočnosť, že v danej exekučnej veci prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia uplynula v roku 2007, teda súd prvej inštancie mal s poukazom na uvedené zastaviť exekúciu priamo zo zákona z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty a nie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 11/2018 , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/302/2018-29 zo dňa 31.01.2019 a č. k. 1CoE/134/2018-26 zo dňa 15.08.2018. Z týchto dôvodov oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie znovu prejednal a rozhodol.
4. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku; za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 Exekučného poriadku; náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 Exekučného poriadku; (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. (3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008; rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 12.05.2006 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.05.2006 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610 003514*. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu vydaný Obvodným oddelením policajného zboru Veľký Krtíš pod číslom PB-AA-XXXXXXX-XXXX zo dňa 02.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2004 a vykonateľnosť dňa 18.09.2004. Dňa 05.04.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
18. V prejednávanej veci má odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu vydaného Obvodným oddelením policajného zboru Veľký Krtíš pod číslom PB-AA-XXXXXXX-XXXX zo dňa 02.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2004 a vykonateľnosť dňa 18.09.2004. Trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 na vymáhanie tejto pohľadávky uplynula dňa 18.09.2007. Trojročná prekluzívna lehota tak uplynula pred novelizáciou zákona o priestupkoch, vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z., s účinnosťou od 01.09.2008, kde došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vymáhať uložené pokuty za priestupok, z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
19. V zmysle citovaného § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 je v prípade exekučných titulov vydaných podľa predmetného zákona stanovená lehota, v ktorej ich je možné vykonať tak, že ich možno vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať v tom zmysle, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty troch rokov stratí rozhodnutie účinok vykonateľnosti, na základe ktorého je možné exekučný titul vykonať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia - exekúcie. To znamená, že nie je možné ani pokračovať v skôr začatej exekúcii na jeho podklade, ak rozhodnutie nebolo dovtedy vykonané. Rozhodnutie sa tak uplynutím lehoty podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 stáva neúčinným. Citované ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch tak predstavuje takú úpravu konania, z ktorej je zrejmé, že nepostačuje exekúciu v zákonom stanovenej lehote len nariadiť, ale rozhodnutie musí byť v danej lehote aj vykonané, t. j. ak bolo začaté exekučné konanie, musí byť pohľadávka uspokojená z exekvovaného majetku povinného. V prípade, ak sa tak nestane, exekučný súd je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku povinný exekučné konanie zastaviť.
20. V danom prípade trojročná lehota na vykonanie exekučného márne uplynula dňa 18.09.2007. Od uvedeného dátumu je exekúcia vedená na podklade neúčinného exekučného titulu, a preto bol súd prvej inštancie povinný aj bez návrhu exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného dňa 05.04.2018, teda v čase, keď už bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal preto uprednostniť ako dôvod pre zastavenie exekúcie stratu účinnosti exekučného titulu po začatí exekúcie pred nemajetnosťou povinného, keďže tento časovo predchádza dôvod, pre ktorý súdny exekútor podal exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie. Odvolaciu námietku oprávneného v tomto smere je teda možné vyhodnotiť ako náležitú.
21. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku časovo predchádzal dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na skutočnosť, že exekučný titul stratil účinnosť predtým, ako mu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie mal na stratu účinnosti exekučného titulu adekvátne procesne zareagovať. Keď tak pre nesprávne právne posúdenie veci neurobil a následne zastavil konanie z iného dôvodu, rozhodol nesprávne nielen o zastavení konania, ale aj o trovách exekúcie, nakoľko oprávnený znáša trovy exekúcie len v prípadoch uvedených vo vyššie citovanom § 203 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na už konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého pokiaľ oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom
konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 11/2008 zo dňa 31. júla 2008, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 36/2014).
22. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil v celom rozsahu v obidvoch (aj závislý výrok o trovách konania podľa § 379 CSP) výrokových vetách a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom posúdiť stratu vykonateľnosti exekučného titulu v priebehu exekučného konania a na základe týchto právnych skutočností znovu rozhodnúť o zastavení exekúcie a trovách exekúcie.
23. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)