Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_25Co-238-2018.pdf
PDF · 97.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/238/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: J. X., nar. X.X.XXXX, adresa W., U. XX, o zaplatenie 2.334,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32Csp/95/2016-73 zo dňa 19.4.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 122, § 488 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len „OZ“), § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. - ďalej len „OBZ“), § 2 písm. a), b), c), § 4 ods. 1, 2 písm. i), j), k), ods. 3, 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ako i ust. § 156 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.655,51 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko uzavretá zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. k), a to priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá v zmluve nie je uvedená. V zmluve je tiež nesprávne uvedený údaj o RPMN, kde bol uvedený údaj vo výške 15,57%, pričom reálne RPMN bolo vo výške 16,9% po započítaní poplatkov za vedenie účtu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré poskytovateľ úveru započítať mal, pričom tak nevykonal. Ďalej súd zistil, že v zmluve bola nesprávne uvedená čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť, a to tak, že bola uvedená suma 2.044,28 Eur, pričom
správne mala byť uvedená suma 4.896,37 Eur (preplatenie predstavovalo sumu 2.241,25 eur). Nakoľko boli tieto údaje nesprávne, nemožno ich považovať za v zmluve uvedené, pretože sú to podstatné informácie pre spotrebiteľa rozhodujúceho sa o vzatí, alebo nevzatí úveru. Preto sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaný z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, potom nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného vo výške 2.119,93 Eur, t.j. na sumu 535,58 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný namietol premlčanie, zaoberal sa súd prvej inštancie ďalej touto otázkou. Zistil pritom, že pri výške splátky 45,14 Eur by suma istiny bola splatená do 59 mesiacov odo dňa poskytnutia úveru, a teda úver mal byť splatený do 20.1.2013, pričom žalobca žalobu podal na súd až dňa 26.9.2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Súd pritom aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ust. § 52 ods. 2 OZ, ktoré ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Súd ďalej vychádzal z § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke posúdenia doby premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa (3 roky) na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku (4 roky).Vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu potom súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 a čl. 17 CSP, avšak vzhľadom na to, že v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu, že nárok žalobcu je premlčaný v 3-ročnej premlčacej dobe. Namietal, že pri posudzovaní premlčania súd nesprávne vyhodnotil skutkové a právne okolnosti prípadu a nesprávne určil moment premlčania uplatnenej pohľadávky. Poukázal na to, že súd posúdil uzavretú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, na základe čoho má žalobca nárok na vrátenie rozdielu medzi reálne poskytnutou sumou pôžičky (2.655,51 Eur) a vykonanými úhradami zo strany žalovaného (2.119,93 Eur). Dôvodil, že pokiaľ súd konštatuje, že žalobca má titulom bezúročnosti úveru nárok len na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru, súd je potom povinný rozčleniť poskytnutú istinu na bezúročné splátky. Pokiaľ súd sumu poskytnutého úveru 2.655,51 Eur delí splátkou 45,14 Eur, takýto prepočet je nesprávny. Každá jedna zmluvne predpísaná splátka vo výške 45,14 Eur totižto v sebe zahŕňa jednak splátku istiny, tak aj splátku príslušenstva. Pri určovaní výšky bezúročnej splátky, je tak nutné vychádzať z výšky poskytnutého úveru (2.655,51 Eur), ktorá je následne vydelená počtom mesačných splátok (107). Uvedeným prepočtom je teda preukázané, že výška jednej bezúročnej mesačnej splátky tak nie je v sume 45,14 Eur, ale v sume 24,81 eur. Výška celkovo vykonaných úhrad zo strany žalovaného je v sume 2.119,93 Eur. Pri mesačnej výške bezúročnej splátky je tak zrejmé, že žalovaný uhradil necelých 86 predpísaných splátok, pričom všetky jeho platby boli započítané na riadne predpísané splátky úveru. Žalovanému tak ostáva uhradiť necelých 22 predpísaných splátok. Ako vyplýva z uzatvorenej úverovej zmluvy, termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol stanovený na dátum 20.12.2016. Žalovaný uhradil 85 riadnych splátok, pričom dátum splatnosti prvej neuhradenej, t. j. 86. splátky pripadal na dátum 20.3.2015. Pri posudzovaní premlčania v rámci 3-ročnej premlčacej doby pri každej splátke jednotlivo, tak nie je premlčanou žiadna z doposiaľ neuhradených splátok a žalobca tak má nárok na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Na základe uvedeného sa javí, že žalobca má v konaní nárok minimálne na rozdiel poskytnutej istiny a vykonaných úhrad v celkovej výške 535,58 Eur. Žalobca sa zároveň pridržiava svojich doterajších písomných podaní a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, pričom si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom a odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a účelové.
7. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
8. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal opakovane totožné písomné vyjadrenie, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom a odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a účelové.
9. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doložené neboli.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie a odvolacie argumenty uplatnené žalobcom, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy nesplatenej istiny úveru je premlčaný.
12. Súd prvej inštancie dospel predovšetkým k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Tento záver žalobca v podanom odvolaní nijako nenapadol, preto nie je viac predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Vychádzajúc z tohto záveru potom súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný by mal nárok len na vrátenie sumy nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 535,58 Eur, predstavujúci rozdiel medzi reálne žalovanému poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 2.655,51 Eur a žalovaným celkovo zaplatenou sumu 2.119,93 Eur. Vychádzajúc z výšky dohodnutej splátky 45,14 Eur mal potom súd za to, že suma poskytnutej istiny by bola splatená do 59 mesiacov odo dňa poskytnutia úveru, teda istina úveru by bola splatená dňa 20.1.2013, avšak nakoľko žalobca podal svoju žalobu na súd až dňa 26.9.2016, spravil tak až po márnom uplynutí premlčacej doby. Žalobca v podanom odvolaní dôvodil, že výška splátky 45,14 Eur v sebe zahŕňala nielen istinu ale aj príslušenstvo, preto mal súd vychádzať z výšky poskytnutého úveru vydeleného počtom mesačných splátok 107, z čoho vyplýva, že výška jednej bezúročnej mesačnej splátky bola 24,81 Eur, a preto žalovaný uhradil 85 riadnych splátok, ostalo mu uhradiť ešte 22 splátok a nakoľko dátum 86.mesačnej splátky bol 20.3.2015, nie je premlčanou žiadna z doposiaľ neuhradených splátok úveru a žalobca má nárok minimálne na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou istinou a vykonanými úhradami v sume 535,58 Eur.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie, že v prípade bezúročného a bezpoplatkového úveru, je potrebné celú sumu dohodnutej výšky splátky považovať za splátku istiny, je správny. Ak je totiž spotrebiteľský úver v zmysle tu aplikovaného ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ považovaný zo zákona za bezúročný a bez poplatkov, považuje sa za taký od počiatku vzniku právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a preto neexistuje opodstatnenie pre vyčísľovanie úroku z úveru. Bezúročnosť úveru je sankciou pre veriteľa práve za to, že v rozpore so zákonom neuviedol v zmluve požadované náležitosti. Preto ani pri posudzovaní premlčania nie je možné rozčleňovať dohodnuté splátky na istinu a úroky. Naopak je nevyhnutné celú dohodnutú výšku splátky (tu 1.300,- Sk, t. j. 43,15 Eur, a nie 45,14 Eur, ako nesprávne uviedol v odôvodnení súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu), považovať v celom rozsahu za splátku istiny, nakoľko takýto výklad zákona je napokon pre spotrebiteľa
aj priaznivejší (rovnako § 52 ods. 2 OZ). Len tak je totiž pre dlžníka zrejmé kedy a v akej výške má svojmu veriteľovi plniť.
14. V prípade bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru teda predstavuje dojednaná splátka v celej svojej výške istinu. Spotrebiteľ je potom povinný uhrádzať dojednané splátky v dohodnutých lehotách splatnosti, avšak nakoľko je povinný uhradiť iba istinu, je povinný uhrádzať splátky len do doby, kedy dosiahnu poskytnutú peňažnú sumu, teda sa skracuje konečná splatnosť úveru.
15. V danom prípade teda bol žalovaný v zmysle zmluvy povinný uhrádzať splátky vo výške 43,15 Eur mesačne, vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2008. Sumu poskytnutej istiny 2.655,51 Eur, by tak splatil v 62 splátkach (t. j. 2.655,51 Eur : 43,15 = 61,54, teda v 61 splátkach po 43,15 Eur a v 62. splátke v zostávajúcej sume 23,36 Eur), potom ak 1. splátka bola splatná dňa 20.2.2008, 62.splátka bola splatná dňa 20.3.2013. Nakoľko žalobca podal svoju žalobu na súd až dňa 26.9.2016, urobil tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby (§ 101 ods. 1 OZ), vzhľadom na čo rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ jeho žalobu jednak z dôvodu neexistencie nároku žalobcu na zaplatenie úrokov a poplatkov pre bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, ktorý záver žalobca odvolaním vôbec nenapadol, ako aj z dôvodu premlčania nároku žalobcu na zaplatenie zvyšku sumy nesplatenej istiny, ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.
16. S poukazom na uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, včítane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Odvolací súd preto úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).