Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4C-63-2019.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Subarea
4C/63/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne I., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v N., zastúpenej N., proti žalovanému I. narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v N., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.
II. Súd poučuje žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Zároveň žiadala priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V návrhu uviedla, že žalovaný je jej bývalý partner. V spoločnej domácnosti žili v rokoch 2012 až 2018. Majú jedno spoločné maloleté dieťa, U., narodeného XX.X.XXXX, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do jej osobnej starostlivosti. Styk žalovaného s dieťaťom upravený nie je, je len povinný prispievať na výživné. Uviedla, že už počas ich spoločného spolužitia dochádzalo medzi nimi k hádkam a tiež jej fyzickému napádaniu, čo bolo dôvodom ukončenia ich partnerského vzťahu. Od mája 2018, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, sú vzťahy medzi nimi naďalej vyhrotené a žalovaný ju opakovane fyzicky napáda. Svojim konaním ju neustále atakuje, hrubo uráža a vyhráža sa jej fyzickým napadnutím. Tvrdila, že žalovaný úmyselným, opakovaným a permanentným konaním v podobe fyzického a psychického násilia, obťažovania, prenasledovania, zastrašovania a iných foriem nepriameho nátlaku ohrozuje jej život, telesnú a duševnú integritu, osobnú slobodu a bezpečnosť. Ďalej tvrdila, že žalovaný ju napáda fyzicky, jeho konanie sa neustále zhoršuje a stupňuje, kedy často ju napadol aj v prítomnosti ich maloletého syna. Jeho agresivita vzbudzuje u nej odôvodnené obavy o zdravie a život, a to aj s poukazom na správanie sa žalovaného v minulosti, ten ju totiž nikdy nemal problém fyzicky alebo psychicky napadnúť. Po fyzickom napadnutí žalovaným bola opakovane nútená vyhľadať lekársku
pomoc. Žalovaný jej násilným konaním spôsobil viaceré zranenia, ktorých následkom bola, nie jedenkrát, jej dočasná pracovná neschopnosť. Poukázala na to, že napádanie zo strany žalovaného nespočíva len vo fyzickom násilí. Žalovaný sa k nej vulgárne vyjadruje, útočí agresívnymi a expresívnymi výrazmi i nadávkami. Jeho hrubé správanie voči nej sa prejavuje aj v elektronickej a telefonickej komunikácii, ktorá navyše vzbudzuje obavu z osobného stretnutia, kde už pri každom stretnutí očakáva fyzický atak. Tieto jeho vyjadrenia dlhodobo atakujú jej psychiku a vzhľadom na predošlé skúsenosti a agresívne sklony povinného u nej vzbudzujú odôvodnenú obavu z ohrozenia jej psychického i telesného zdravia. Tvrdila, že je ustavične vystavovaná ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany žalovaného a žije v neustálom strachu a napätí. V zásade každé ich osobné stretnutie sa končí fyzickým atakom alebo vulgárnym napadnutím s vyhrážkami zo strany žalovaného. Zdôraznila, že ako osoba ženského pohlavia nemá možnosť náležite sa brániť fyzickým atakom žalovaného a preto opakovane po útokoch z jeho strany oznamovala tieto skutočnosti polícii, opakovane podávala trestné oznámenia, ktoré však s poukazom na zásadu ultima ratio trestného práva boli odmietané a bola odkazovaná na správne, resp. občianskoprávne konania. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalovaného boli voči nej spáchané početné priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a to vyhrážaním a fyzickým napádaním, ako aj priestupky proti majetku. So zreteľom na uvedené sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. spočívajúceho v zákaze približovania sa žalovaného k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Zákaz približovania sa má vzťahovať na jej osobu, a teda na všetky miesta, kde sa zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, pracovisku, ale aj na verejnosti. Bola toho názoru, že vzdialenosť 5 metrov je postačujúca, aby sa zamedzilo hrozbe fyzického útoku žalovaného vo vzťahu k nej, ktorý je priamym zásahom do jej telesnej integrity, ohrozuje jej zdravie a život. Konštatovala, že z opísaných skutočností, ako aj z predložených listinných dôkazov možno prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného k nej, ďalej že náležitým spôsobom osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a tak naplnila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bola toho názoru, že navrhovaná úprava pomerov konzumuje vec samu, kedy v prípade splnenia podmienok podľa § 366 ods. 1 C.s.p. (správne § 336 ods. 1 C.s.p. - poznámka súdu) môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne žalobkyni uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Mala totiž za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnom prípade bude postačujúce na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy medzi stranami.
3. Žalobkyňa k podanému návrhu priložila listinné dôkazy, a to potvrdenia o jej dočasnej pracovnej neschopnosti, ambulantnú správu, lekársku správu, potvrdenia o jej oznámeniach vo veciach priestupkov, ďalej predvolania na prejednanie priestupkov, zápisnice o jej trestných oznámeniach, ako aj rozhodnutia o nich.
4. Z predvolaní na prejednanie priestupkov Okresného úradu I., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.7.2018 (č.l. 32 a 34) vyplýva, že žalobkyňa sa mala dostaviť ako svedok dňa 23.8.2018 na tamojší úrad v priestupkových veciach proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa mal dopustiť žalovaný 1/ v apríli 2018, kedy mal žalobkyňu silno sotiť, následkom čoho mala spadnúť na zem a dňa 12.6.2018 po ďalšej hádke mal schytiť kombinačky a s nimi mal žalobkyňu udrieť do oblasti krku a na spodnú peru po čom jej mala zostať podliatina, 2/ dňa 15.6.2018 v čase cca o 20.30 v obci N. mal žalobkyňu počas hádky urážať a fyzicky napadnúť a to takým spôsobom, že ju mal lakťom udrieť do hrudníka, následkom čoho mala spadnúť a malo sa jej ťažko dýchať, čím jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Z ďalšieho predvolania spomínaného úradu na prejednanie priestupku zo dňa 15.3.2019 adresovaného žalobkyni (č.l. 38) je zrejmé, že žalovaný sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď 30.10.2018 v čase okolo 15.30 h v N. počas hádky so žalobkyňou jej mal vulgárne nadávať a použiť voči nej hrozbu, že jej zuby vyrazí, pričom po tom ako mu mala otvoriť vchodové dvere do svojho bytu hovoriac mu, že nechce aby k nej vošiel, tento ju nemal poslúchnuť a mal vstúpiť do bytu so slovami „s kým si tu je..la“ a mal prejsť cez miestnosť v byte, pričom ho mala upozorňovať, nech z jej bytu odíde, po čom ju mal udrieť čiapkou po tvári a následne jej mal dať facku, ktorú mu mala vrátiť späť, po čom mal ešte chvíľu zostať v byte, následne mal prevrhnúť stolík na zem v obývacej izbe a mal z bytu odísť preč.
5. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v I. zo dňa 14.8.2019 ČVS:B. (č.l. 74) súd zistil, že ním bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Trestného zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností bol
dostatočne odôvodnený záver, že obvinený od mája 2018 opakovane v rôznych časových intervaloch vyhľadáva osobnú blízkosť žalobkyne (v uznesení označovanej ako poškodená), či už v mieste jej bydliska v obci N., alebo v zamestnaní, prípadne na iných rôznych miestach, kde ju sleduje, taktiež ju opakovane dennodenne kontaktuje SMS správami, i napriek žiadosti poškodenej, aby jej dal obvinený pokoj a nekontaktoval ju, kde len za uplynulé dva mesiace máj a jún 2019 jej doručil cca 1 700 SMS správ, pričom v uvedených SMS správach sa jej vyhráža ujmou na zdraví a používa rôzne vulgárne oslovenia, rovnako ju opakovane v rôznej dennej alebo i nočnej dobe vyhľadáva v mieste jej trvalého bydliska, kde i napriek tomu, že poškodená žije v spoločnej domácnosti so svojimi troma maloletými deťmi neustále i počas noci vyzváňa na domový zvonček a obťažuje ich, rovnako tiež cez ich spoločného maloletého syna T. L. pri kontakte s ním zisťuje, kde sa poškodená nachádza, s kým je, čo robí a kedy sa vráti, pričom toto správanie obvineného sa neustále stupňuje, dňa 10.7.2019 ju kontaktoval SMS správou s textom: „zavolaj malému lebo pôjdeme tam a zlomím ti nos ti prisahám na syna“, následne jej napísal viacero SMS správ s vulgárnym a urážlivým obsahom, dňa 12.7.2019 okolo 14.00 hod., keď poškodená išla v meste I. svojím osobným motorovým vozidlom cez svetelnú križovatku, kde zastavila na červenú, pristúpil obvinený k nej, zaklopal je na okno a spýtal sa kam ide, na čo poškodená odpovedala, že do OC I. a prešla na zelenú cez križovatku a pokračovala v jazde k OC I., kde zaparkovala v strede parkoviska obchodného centra, po vystúpení z jej vozidla k nej ihneď pristúpil obvinený a začal sa jej vypytovať, čo si ide kupovať, u ktorého mechanika mala auto v oprave a s kým je..va, na čo mu poškodená povedala, aby jej dal pokoj a na to obvinený poškodenú kopol do ľavej nohy v oblasti členka z vonkajšej strany, po čom táto zo strachu utiekla do predajne DM drogéria, kam za ňou obvinený utekal a vulgárne jej vynadal i v prítomnosti ich maloletého syna T. L., ktorý následne obvineného ťahal preč, čím tak týmto svojim konaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej.
6. Žalobkyňa ako svedok - poškodená v rámci svojho výsluchu dňa 9.8.2019 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v I., Obvodnom oddelení Policajného zboru K., uviedla, že po útoku žalovaného zo dňa 12.7.2019 je neustála práceneschopná, má v mieste kopnutia vnútri krvnú zrazeninu, členok mala pomliaždený a aj pri bežnej chôdzi má bolesti (č.l. 65). Práceneschopnosť žalobkyne v období od 13.7.2019 do 15.7.2019 vyplýva aj z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.l. 8).
7. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v I., Obvodného oddelenia Policajného zboru K. zo dňa 28.9.2019 (č.l. 14) je zrejmé, že žalobkyňa urobila ústne oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z ambulantnej správy Nemocnice I. - T. a.s., chirurgickej ambulancie zo dňa 28.9.2019 (č.l. 11) vyplýva, že žalobkyňu mal napadnúť jej bývalý priateľ, od ktorého dostala úder päsťou do oblasti ľavého predlaktia, v dôsledku čoho došlo k jeho pomliaždeniu. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 30.9.2019 (č.l. 9) súd zistil, že k tomuto dňu bola žalobkyňa z uvedeného dôvodu práceneschopná.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 336 ods. 1 prvá a druhá veta C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
17. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Tieto tvrdenia je nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. postačuje, ak je osvedčená existencia reálnej možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda navrhovateľa. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
19. Podľa názoru súdu, žalobkyňa v danej veci opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojenými listinnými dôkazmi osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., keď je potrebné žalobkyni poskytnúť ochranu pred konaním žalovaného ohrozujúcim najmä jej telesnú integritu. Správanie žalovaného spočívajúce vo fyzických útokoch voči žalobkyni po ich rozchode v máji 2018 až doposiaľ, na ktoré žalobkyňa poukazuje v podanom návrhu, mal súd za osvedčené 1/ jednak z vyššie spomenutých troch predvolaní Okresného úradu I., odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorých sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť v uvedenom období a 2/ z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v I. zo dňa 14.8.2019 ČVS:B., ktorým bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Trestného zákona. Fyzický útok, ktorého sa týkalo uznesenie o vznesení obvinenia, podľa tvrdení žalobkyne v rámci výsluchu v prebiehajúcom trestnom konaní mal spôsobiť jej práceneschopnosť v trvaní minimálne jedného mesiaca. To, že žalovaný vo fyzických atakoch voči žalobkyni naďalej pokračuje, je zrejmé aj z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v I., Obvodného oddelenia Policajného zboru K. zo dňa 28.9.2019, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa opätovne urobila ústne oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom podľa tvrdenia žalobkyne zachyteného v ambulantnej správe Nemocnice I.., chirurgickej ambulancie z toho istého dňa ju mal žalovaný napadnúť a spôsobiť jej pomliaždeninu ľavého predlaktia, čoho následkom bola jej krátkodobá práceneschopnosť. Vyššie spomenutým uznesením
o vznesení obvinenia mal súd taktiež za osvedčené, že žalovaný po rozchode so žalobkyňou túto prenasleduje, keď ju opakovane proti jej vôli vyhľadáva a obťažuje v mieste jej trvalého bydliska, v zamestnaní, ako aj na iných miestach.
20. Keďže so zreteľom na doterajšie konanie žalovaného možno dôvodne predpokladať, že v prenasledovaní žalobkyne a v totožnom násilnom správaní k nej majúcom za následok ohrozenie predovšetkým jej telesnej integrity bude žalovaný aj v budúcnosti v prípade osobného kontaktu so žalobkyňou pokračovať, súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. spočívajúcemu v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov vyhovel. Uvedený zákaz sa v súlade s podaným návrhom nebude vzťahovať na úkony trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.
21. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že nariadením tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.). V zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. potom poučil žalovaného o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Možnosť žalovaného domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z § 334 C.s.p. mu rovnako ostáva zachovaná.
22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).