Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-85-2023.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. V., N.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pochádzajúcu z matky A.. M. W., N.. XX.X.XXXX, C. A. C. B. XXXX/XX, K. - D., právne zastúpenej JUDr. Adriánou Kmecovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 6, Košice, a z otca A.. Š. V., N.. XX.X.XXXX, C. A. V. XXXX/X, M. K., C. Č.P. A. C. B. XX, K., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Pred Poľom 1652, Trenčín, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice II) č.k. 14P/99/2021-569 zo dňa 4.4.2023, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa 25.1.2022 opakovane do budúcna.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. K.. Otec žiadal, aby súd zveril mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a súd výživné neurčí. Matka navrhla zveriť mal. K. do jej osobnej starostlivosti, navrhla upraviť styk s otcom každý parný týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod. a určiť výživné zo strany otca 250 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (predtým Okresný súd Košice II) ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
"Mal. K. V., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. K. zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je o p r á v n e n ý na styk s mal. K. nasledovne:
- každý párny týždeň kalendárneho roka od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- každý nepárny týždeň kalendárneho roka od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. 14P/99/2021 2
- počas letných prázdnin každý rok vždy druhý celý júlový týždeň a druhý celý augustový týždeň vždy od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.
- počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 15:00 hod. do 29.12. do 17:00 hod. s tým, že v určenom čase je otec o p r á v n e n ý prevziať mal. od matky pred bydliskom matky alternatívne v školskom/predškolskom zariadení, ktoré mal. aktuálne navštevuje a p o v i n n ý v určenom čase pred bydliskom matky alternatívne v školskom/predškolskom zariadení, ktoré mal. aktuálne navštevuje, mal. matke aj odovzdať.
Matka je p o v i n n á mal. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase a mieste mal. otcovi na styk odovzdať a od otca aj prevziať."
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. sumou vo výške 140,- Eur mesačne, ktorú je p o v i n n ý poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa 25.01.2022 opakovane do budúcna.
Dlh na výživnom zo strany povinného otca pre mal. K. za obdobie od 25.01.2022 do 31.03.2023 vo výške 1.991,64,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu.
Návrh matky na určenie výživného zo strany povinného otca pre mal. K. za obdobie od 27.07.2021 do 24.01.2022 z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a upravený široký styk s otcom, pretože je to v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá to zistenému skutočnému stavu.
4. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmových a majetkových pomerov na strane oboch rodičov. Pri určení vyživovacej povinnosti zohľadnil to, že na úhrade výdavkov sa priebežne podieľa nielen matka, ale aj otec. Maloletá navštevuje W. D., je zdravým dieťaťom. Súd prvej inštancie podrobne rozpísal príjmové a majetkové pomery na strane matky aj otca, uviedol, ktoré výdavky považoval za odôvodnené a ktoré výdavky považoval za nedôvodné.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 11 písm. b), § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, proti výroku o určení vyživovacej povinnosti, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvej inštancie k spôsobu určenia výšky vyživovacej povinnosti považuje za nesprávne, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Nie je zrejmé, ako súd dospel k výške vyživovacej povinnosti vo výške 140 eur mesačne, ktorú považuje za neprimerane vysokú. Namietal predovšetkým to, že súd neurobil porovnanie toho, aká finančná suma matke a otcovi zostáva mesačne zo zohľadnenia súdom odôvodnených výdavkov, vrátane zohľadnenia potencionálnych príjmov na strane matky. Súd konkrétne neuviedol, ako vyhodnotil na strane matky nevyužitie možnosti prenájmu jej bytu. Otec ďalej uviedol že po zohľadnení príjmov a výdavkov matky a otca zostáva matke mesačne suma 250 eur a jemu suma 125
eur. Vo vzťahu k jeho príjmu súd nevysvetlil, prečo a v akej výške zohľadnil príspevky od jeho rodičov, ktoré podľa jeho názoru nemali byť zohľadnené, pretože rodičia nie sú povinní mu žiadne príspevky poskytovať. Zotrval na tom, že za zohľadnenie vyššie uvedených skutočností vrátane jeho zdravotného stavu, kedy v dôsledku blížiacej sa operácie, sa mu navýšia jeho mesačné náklady na stravu, nie je schopný uhrádzať súdom určené výživné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil a odvolanie otca ako nedôvodné zamietol. Otec namietal, že súd na strane matky nezohľadnil nevyužitie prenájmu jej bytu. K tomu uvádza, že v konaní bola dôkladne zisťovaná životná úroveň oboch rodičov, pričom maloleté dieťa sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, teda sa na životnej úrovni matky podieľa od jej narodenia. Poukázala na to, že súd prvej inštancie správne posúdil nedôvodné výdavky na strane otca, ktoré nemožno uprednostniť pred výživným na maloleté dieťa. Otec nemá žiadne dlhy, ani pôžičky a jeho príjem je navýšený o nepravidelné príspevky zo strany rodičov vo výške 100-200 eur. Otec pri svojom výsluchu uviedol, že sa prevažne stravuje v reštauráciách, čo podľa jej názoru taktiež ukrajuje z jeho rozpočtu.
8. Otec podaním zo dňa 14.7.2023 oznámil, že jeho pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby určitej ku dňu 31.5.2023.
9. Matka sa vo svojom vyjadrení k oznámenej zmene pomerov na strane otca vyjadrila, že podľa jej názoru na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Počas súdneho konania bolo preukázané, že otec niekoľkokrát zmenil zamestnanie a napriek tomu si dokázal udržať takú životnú úroveň, ktorá odôvodňuje priznanie výživného, tak ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok vo výroku o určení výživného je potrebné zmeniť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP a vo výroku o určení dlžného výživného zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a to výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 140 eur mesačne a s ním súvisiaci výrok o určení dlžného výživného a trovách konania.
12. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil príjem oboch rodičov a výdavky maloletej dcéry. Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia otca v rámci podaného odvolania má svoju relevanciu vyjadrenú v ust. § 75 Zákona o rodine. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
13. Odvolací súd zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie zistil, že rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do 27.7.2021, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala matka s maloletou dcérou. Maloletá dcéra navštevuje V. Š., je zdravým dieťaťom. Matka vyčíslila výdavky na maloletú dcéru vo výške 369,72 eura mesačne. K majetkovým a príjmovým pomerov matky, ktorá sa o dieťa osobne stará, bolo preukázané, že jej mesačné výdavky (okrem výdavkov na maloletú dcéru) sú vo výške 427,16 eura. Matka sa opätovne vydala a dňa XX.X.XXXX sa jej z manželstva narodila dcéra Z.. Matka je momentálne na rodičovskej dovolenke. Matka je vlastníčkou 1,5-izbového bytu v K., za ktorý uhrádza
hypotekárny úver so splátkou mesačne 225,74 eura a inkaso vo výške 146,57 eura. Momentálne v tomto byte nebýva, je nevyužívaný, býva v rodinnom dome svojho manžela. Pred nástupom na materskú dovolenku bol príjem matky vo výške 650 eur mesačne. Od mája 2022 nastúpila na PN z dôvodu tehotenstva a poberala dávku zo Sociálnej poisťovne vo výške 460 eur mesačne a príspevok v tehotenstve vo výške 230 eur mesačne. Materské poberala do konca februára 2023, od 1.3.2023 poberá rodičovský príspevok vo výške 412 eur a prídavky na dve deti vo výške 120 eur. Za maloletú dcéru od septembra 2022 už neuhrádza školné, uhrádza výdavok na stravu v V. škole vo výške 60 eur mesačne. Za aktivity v rámci Š. uhrádza 30 eur mesačne. Od septembra 2023 by mala maloletá nastúpiť na D. školu.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Mal. dieťa je vo veku X rokov, toho roku dovŕši v V. X rokov. Svojou výchovou a výživou je prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o mal. dcéru prevažne stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Okrem toho, matka je vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na rodičovskej dovolenke, objektívne je preto vylúčená z pravidelnej pracovnej činnosti, ktorá by zlepšila jej príjmovú situáciu. V takýchto situáciách sa štandardne očakáva, že finančne zabezpečí upokojovanie potrieb mal. dieťaťa. Ak navyše matka poberá len rodičovský príspevok, sťažka možno racionálne uvažovať o tom, že dokáže riadne zabezpečiť svoje základné životné potreby aj potreby mal. dcéry.
15. Mesačné výdavky mal. K. podľa vyčíslenia matky činia spolu 369,72 eura mesačne, bez stravy. Odvolací súd túto sumu považuje v určitých položkách za sčasti nadhodnotenú, no aj tak predpokladá výdavky mal. K. aj so stravou na celkovú sumu 200-250 eur mesačne. Ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie a ostatné nepravidelné výdaje, je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti mieni otec de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že ona sa o mal. dcéru stará a sama dosahuje len zlomok príjmov otca.
16. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné prevyšuje odôvodnené potreby maloletej. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby mal. dcéry tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca.
17. Na druhej strane však otec namieta, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že otec býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Otec pracoval vo M. v období od 1.10.2017 do 28.2.2022, s príjmom v priemere 801,66 eura mesačne. Pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov. Ďalej bol zamestnancom Ú. B. B. v období od 1.3.2022 do 30.4.2022 s príjmom v čistom 656,93 eura mesačne, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od 1.6.2022 bol zamestnancom B.S. A. F. K. s príjmom od 671,54 eura do 692,53 eura mesačne. Tento pracovný pomer skončil dňa 31.5.2023 uplynutím doby určitej. Otec má zdravotné problémy, bol mu diagnostikovaný zápal hrubého čreva, pre ktorý absolvoval operáciu, s tým, že je predpoklad ďalšej operácie, po ktorej bude mať navýšené výdavky na stravu asi jeden rok, pretože bude môcť konzumovať len tekutú stravu. Otec uvádzal svoje mesačné výdavky na stravu, tankovanie a údržbu vozidla a výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom vo výške 200 eur mesačne. Uhrádza 176 eur mesačne nájom, inkasné platby vo výške 34 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej K., aj k maloletému synovi vo výške 100 eur mesačne.
18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá K..
19. Odvolací súd súčasne konštatuje, že v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, či potrieb ostatných príbuzných.
20. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
21. V prípade určenia výživného na maloleté dieťa vo veku 6-9 rokov, pri zohľadnení skutočnosti, že otec maloletej má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať okolo 14 % z jeho čistého príjmu. Odvolací súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho čistého príjmu, ktorý dosahoval v poslednom zamestnaní vo výške od 671,54 eura do 692,53 eura mesačne, ktorý zodpovedá jeho možnostiam uplatnenia sa na pracovnom trhu, keďže podobný príjem, ako mal v poslednom zamestnaní, dosahoval aj v predchádzajúcich zamestnaniach. Zároveň zohľadnil aj rozsah stretávania sa otca s maloletou dcérou, kedy otec nie je len pasívnym rodičom s povinnosťou platby výživného, ale o dcéru sa zaujíma, pravidelne sa s ňou stretáva a podieľa sa osobne na starostlivosti o maloletú dcéru.
22. Pri zistenom potencionálnom príjme otca vo výške 671,54 eura do 692,53 eura je podľa odvolacieho súdu primeraným výživným suma 100 eur mesačne. Čo sa týka primeranosti výšky určeného výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že táto výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a tiež pomerom povinného rodiča (otca). Takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre dieťa. Odvolacím súdom zmenená suma výživného na maloletú v primeranej miere zohľadňuje pomery otca, ako aj odôvodnené potreby osoby oprávnenej výživou a tiež spotrebný charakter výživného. Takto určené výživné zohľadňuje mieru proporcionality i limity otcových pomerov. Uvedená suma však pokryje iba časť odôvodnených potrieb maloletej s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na dieťa, daňovým bonusom a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností.
23. Odvolací súd má za to, že suma 100 eur na maloletú je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletej na jej výžive s poukazom na princíp potencionality na strane jej otca. Rovnako zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloletú a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletej. Námietky otca o jeho neschopnosti dosahovať vyšší príjem neobstoja, zo strany otca neboli predložené dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali jeho tvrdenia. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výdavky dieťaťa sa budú s nástupom na povinnú školskú dochádzku zvyšovať a pokiaľ sa otec uspokojí so svojou súčasnou finančnou situáciou, uvedené bude zohľadňované ako rozporné s najlepším záujmom
maloletej ohrozujúce riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletej.
24. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na to, že v čase rozhodovania nemal odvolací súd vedomosť o tom, v akej výške uhrádzal otec výživné na maloleté dieťa odo dňa vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, resp., či došlo zo strany otca aj k splateniu dlžného výživného a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keďže rozhodnutie bolo predbežne vykonateľné a navyše, ak by o dlžnom výživnom rozhodoval na základe nových skutočností zistených v odvolacom konaní, odňal by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom a využiť právo podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu.
25. Konajúci súd bude povinný opätovne sa zaoberať, v akom rozsahu si plnil otec vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére peňažnou formou, resp. naturálnou, čo konajúci súd považoval za dôvodné započítať, resp. nezapočítať do plnenia si vyživovacej povinnosti a následne vypočítať dlžné výživné za uvedené obdobie. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyššie uvedeným vo vzťahu k rozhodnutiu o dlžnom výživnom, opäť v tejto časti rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP.
26. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).