Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-251-2017.pdf
PDF · 172.62 KB
No categories available
21Cb/251/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Michael Medviď, Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Priemyselná 32, 083 01 Sabinov, IČO: 36 486 213, zastúpeného Mgr. Jánom Centkom, advokátom, Popradská 64/1, 040 11 Košice, proti žalovanému: JUDr. Gábor Száraz, správca, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, zastúpenému: JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova 4, 040 01 Košice, o náhradu škody vo výške 6.258,23 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
III. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 14.11.2017, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 16.11.2017, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.258,23 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.258,23 eura od podania návrhu na začatie konania, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 14.7.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Uznesenie bolo zverejnené v OV č. 117/2017 dňa 20.6.2017. Žalovaný vyhotovil súpis majetku všeobecnej podstaty so súpisovými zložkami č. 1 až 58 a tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017, ktorý doplnil v Obchodnom vestníku č. 183/2017 dňa 26.9.2017 o súpisovú zložku č. 59. Súpisové zložky majetku č. 1 až 15 boli ohodnotené žalovaným na sumu vo výške 14.800 eur a súpisové zložky majetku č. 16 až 57 boli vo výške 138.493,23 eura a súpisová zložka č. 59 bola vo výške 10.704,09 eura. Dňa 22.9.2017 sa konala prvá schôdza veriteľov. Návrhom správcu zo dňa 18.9.2017, doručený súdu 26.9.2017, správca vyčíslil paušálnu odmenu do konania prvej schôdze veriteľov, v ktorej uviedol, že vyhotovil súpis majetku, zapísal 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eura a žiada priznať odmenu 7.966,54 eura (6.638,78 eura + 20% DPH = 7.966,54 eura). Okresný súd Prešov rozhodol uznesením sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 2.10.2017, a toto bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 191/2017 dňa 6.10.2017, v zmysle ktorého správcovi priznal paušálnu odmenu - žalovanému na jeho návrh - za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 eura. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota majetku zapísaná do súpisu v čase konania prvej schôdze veriteľov podľa § 12 Vyhlášky 665/2005 Z.z. - Paušálna odmena správcu. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 9.10.2017 bol žalovaný odvolaný z funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Doposiaľ bolo uhradené na priznanú paušálnu odmenu žalovaného 2.700 eur (čo si žalovaný
uhradil sám z konkurznej podstaty po svojom odvolaní) a 1.500 eur (si započítal z toho, že túto sumu si prisvojil z preddavku na odmenu a výdavkov správcu zloženého úpadcom pred vyhlásením konkurz vo výške 1.500 eur, ktorú mu súd v zmysle jeho pokynu poslal na účet, ktorý však nebol správcovským účtom, ale jeho súkromným účtom a tieto peniaze nikdy neodviedol, čakal že sa na to nepríde, až pokým žalobca nezačal šetriť, kde sú tieto finančné prostriedky), spolu 4.200 eur, zvyšný rozdiel má žalovaný nárok na doplatenie 3.766,54 eura z konkurznej podstaty, táto pohľadávka je evidovaná ako pohľadávka proti podstate . V prípade vyhovenia žalobe je možné vzájomné započítanie nárokov medzi žalobcom a žalovaným. Po odovzdaní konkurzných spisov žalovaným žalobcovi, žalobca zistil porušenia zákonných povinností žalovaného v zmysle Zákona č. 7/2005 Z. z. a Vyhlášky č. 665/2005 Z. z., do konania prvej schôdze veriteľov. Pre toto súdne konanie sa jedná o porušenie povinnosti v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu evidentne nesprávnym ocenením majetku a z toho dôvodu spôsobenia škody a spôsobenia škody žalobcovi žalovaným v podobe ušlého zisku. Žalovaný do konania prvej schôdze veriteľov speňažoval súpisové zložky majetku č. 16 až 57, 59, čo predstavuje pohľadávky úpadcu voči dlžníkom aj napriek tomu, že tento majetok nebol bezprostredne ohrozený znehodnotením a postupoval v rozpore s § 91 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého: „Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok , ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov. Doklady o speňažovaní pohľadávok úpadcu žalovaným zapísané v súpise majetku pod č. 16 až 57,59 doručil žalobca v prílohe. Žalobca tiež priložil podrobnú správu žalovaného ako správcu zo dňa 13.10.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaný speňažoval súpisové zložky majetku pod č. 16 až 57 a 59 prostredníctvom predžalobných upomienok, resp. žalôb z dôvodu, aby nedošlo k ich premlčaniu, pričom vymohol v prospech všeobecnej podstaty sumu 21.964,67 eura. Žalobca v prílohe doručil výpisy z účtovnej knihy, ktoré skompletizoval za čas jeho funkcie správcu, od jeho ustanovenia do funkcie 21.6.2017 až do odvolania z funkcie a tiež všetky písomnosti vzťahujúce sa na vec doručil v prílohe a sú zoradené chronologicky podľa nižšie uvedených tvrdení nasledovne. Priebeh speňažovania žalovaným prebiehal takto: Stav na bankovom účte v SLSP, a.s. ku dňu vyhlásenia konkurzu bol 54,33 eura, čo je možné vidieť z účtovníctva za mesiac jún 2017. Správca už dňa 4.7.2017 začal speňažovať majetok a prijal na bankový účet sumu 10.704,09 eura od notára JUDr. Marián Petro, na základe výzvy správcu z 22.6.2017 sumu z výťažku z predaja nehnuteľnosti pre zabezpečeného veriteľa v druhom poradí Daňový úrad a treťom poradí Mesto Sabinov (to bola suma pre oddelených veriteľov, Mesto Sabinov si dokonca do konkurzu prihlásila zabezpečenú pohľadávku, ktorej suma má patriť tomuto oddelenému veriteľovi). Na základe predžalobnej upomienky z 3.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné začiatkom roka 2016, t.j. ktoré neboli ohrozené znehodnotením a na základe ktorej zinkasoval od dlžníka Doprastav, a.s. sumy 1.262,95 eura, 451,29 eura, 248,61 eura. Na základe predžalobnej upomienky 2 z 18.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné v roku 2012 od dlžníka STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., ktoré dlžník uhradil na bankový účet správcu v mesiaci jún 2017, sumy 3.038,13 eura, 3.193,91 eura, 414,13 eura. Ani tieto pohľadávky neboli ohrozené znehodnotením, nakoľko boli už premlčané. V auguste 2017 prijal na bankový účet na základe jeho predžalobnej upomienky z 3.7.2017 a vydaného platobného rozkazu na návrh správcu sumu 535,68 eura od dlžníka Chemkostav, a.s. V súdnom konaní vymáhal faktúry splatné v mesiaci január, február, august 2012, január 2013, t.j. opäť speňažoval vymáhaním premlčané pohľadávky. Ďalej správca výzvou zo dňa 3.7.2017 vymáhal pohľadávky voči dlžníkovi Axa Assistance CZ s.r.o., pohľadávky splatné v decembri 2016, t.j. nepremlčané a prijal od dlžníka 110,02 eura a 2,50 eura. Na základe platobného rozkazu vydaného na návrh správcu, správca prijal od dlžníka Inžinierske stavby, a.s. v auguste 2017 sumu 189,67 eura, 764,62 eura, 344,78 eura a 816,81 eura a úrok z omeškania 7,42 eura. Jednalo sa o vymáhanie faktúr splatných v roku 2010, 2009, t.j. opäť pohľadávky, ktoré boli premlčané. Čo sa týka pohľadávok zapísaných pod súpisovými zložkami 20 a 42, tie zanikli vzájomným započítaním zo strany dlžníka ku dňu vyhlásenia konkurzu po tom, ako správca vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky. V konaní správcu žalobca vidí vážne porušenie povinnosti správcu do konania prvej schôdze veriteľov a postupu v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedná sa o to, že speňažovanie majetku patrí výhradne správcovi, ktorého si ustanovia veritelia po konaní prvej schôdze veriteľov a ukladajú mu záväzné pokyny ako speňažovať majetok. Jedná sa o to, že ak správca zapísal do súpisu majetok, ktorého ohodnotenie bolo základom pre výpočet jeho odmeny v čase konania prvej schôdze veriteľov a ak speňažil majetok patriaci do súpisu majetku pod č. 16 až 57,59, potom hodnota týchto súpisových zložiek majetku v čase konania prvej schôdze veriteľov bola reálne 0 eur a nebola v hodnote deklarovanom v súpise, pretože pohľadávky zanikli a reálne v čase konania prvej schôdze neexistovali, tento majetok mal hodnotu 0 eur a jediný majetok, ktorý zostal nespeňažený tvorili len súpisové zložky
č. 1 až 15, čo malo hodnotu podľa súpisu 14.800 eur. Z toho dôvodu hodnota súpisových zložiek majetku č. 16 až 57 ,59 v čase konania prvej schôdze veriteľov nebola žiadna, no správca v návrhu na priznanie odmeny deklaroval súdu, že tento majetok tam je a je ocenený v takej a takej hodnote, čím si žalovaný sám ovplyvnil pred súdom výšku odmeny. Ak pohľadávky zanikli, o čom mal žalovaný vedomosť, potom mal žalovaný prehodnotiť ocenenie súpisových zložiek majetku ako sa to bezodkladne dozvedel, mal im priradiť hodnotu 0 eur a odmena mala byť potom vypočítaná len z reálneho majetku. Žalobca dal do pozornosti komentár k § 43 Odmena správcu Zákona č.7/2005 Z.z. - Milan Ďurica: „Odmena správcu v konaní, v ktorom je úpadca fyzickou osobou nepodnikateľom je 663,80 eura. V ostatných prípadoch teda ak úpadcom je ktorákoľvek iná osoba, sa určuje odmena v závislosti od hodnoty majetku uvedeného v súpise majetku bez poznámok. Pretože do konania prvej schôdze veriteľov je majetok oceňovaný v zásade len správcom na základe jeho odhadu (§77 ods. 3 ZKR) správca si takto v značnom rozsahu môže ovplyvňovať výšku odmeny. Pri evidentne nesprávne ocenenom majetku nemožno vylúčiť ani zodpovednosť za škodu správcu (§ 12 Zákona o správcoch). Ak súpisová hodnota majetku bez poznámok v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33.000 eur, je odmena správcu 2.300 eur, pri hodnote majetku prevyšujúcom 33.000 eur a neprevyšujúcom 100.000 eur je odmena správcu 4.600 eur a v ostatných prípadoch, teda keď hodnota majetku prevyšuje 100.000 eur je odmena správcu 6.600 eur. Vo všetkých prípadoch je základom pre výpočet odmeny len súpisová hodnota, ktorá je zapísaná v súpise. Žalobca v žalobe poukázal, že nanovo stanovil hodnotu súpisovej zložky č. 14 z 5.000 eur na 500 eur, nakoľko správca uviedol nesprávny rok výroby aj údaje. Je to 30 ročné vozidlo, vrak bez STK a EK, ktoré už ani neprejde cez STK, podobné vozidlá sa predávajú okolo 300 eur, spolu preto hodnota majetku v čase konania prvej schôdze veriteľov bola vo výške 9.800 eur, a to mal byť základ pre výpočet jeho paušálnej odmeny. Z toho dôvodu odmena správcu mala byť vypočítaná zo sumy 9.800 eur v zmysle § 12 Zákona č. 665/2005 Z.z. a mala mu byť priznaná najnižšia odmena 2.300 eur, ak je platca DPH tak 2.760 eur. Bola mu však priznaná odmena 7.966,54 eura, t.j. rozdiel je 5.206,54 eura. V tejto podobe spôsobil škodu za ktorú správca zodpovedá a ktorú žalobca žiada aby žalovaný nahradil. Správca bol vyzvaný na náhradu škody dňa 13.11.2017, avšak odpísal 14.11.2017, že nárok na náhradu škody neuznáva, lebo odmenu mu priznal súd a vyzval žalobcu na doplatenie jeho odmeny z konkurznej podstaty. Touto žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému ešte náhrady škody z titulu ušlého zisku 5% z vymoženej sumy 21.964,67 eura, čo predstavuje sumu 1.098,23 eura. Žalobca ako správca konkurznej podstaty by mal na túto sumu nárok ako na odmenu, keby žalovaný správca postupoval v súlade so zákonom, neporušil zákonné povinnosti a nespeňažoval majetok do konania prvej schôdze veriteľov, nakoľko tento nebol ohrozený skazou. Jeho tvrdenie, že pohľadávky vymáhal, aby nedošlo k ich premlčaniu je nepravdivé. Vedome porušil právnu povinnosť, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Žalobca uplatňuje aj náklady spojené s prefotením písomnosti pre súd žalovaného a právneho zástupcu žalobcu vo výške 201,84 eura, faktúra č. FV170019 (náklady spojené s uplatnením pohľadávky).
3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.4.2018 uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že žalovaný po odovzdaní konkurzných spisov si porušil svoje zákonné povinnosti v zmysle ZKR a Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. do konania prvej schôdze veriteľov. Porušenie povinnosti žalovaného žalobca vidí v tom, že v súvislosti so správou a speňažením majetku úpadcu, evidentne nesprávnym ocenením majetku spôsobil žalobcovi škodu v tom, že speňažoval majetok úpadcu pred prvou schôdzou veriteľov. K uvedenému tvrdeniu právny zástupca žalovaného uviedol, že správca od ustanovenia svojej osoby do funkcie správcu, je povinný si svoje povinnosti plniť čestne, svedomito a s odbornou starostlivosťou. Ak správca vyhodnotí, že pohľadávky môžu byť premlčané, resp. v krátkom čase budú premlčané, je povinný vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby nedošlo k ich premlčaniu (znehodnoteniu). Tak ako to uvádza žalobca v podanom žalobnom návrhu, väčšina pohľadávok úpadcu bola tesne pred premlčaním, alebo boli premlčané a na záchranu toho, aby nedošlo po prvej schôdzi veriteľov k namietaniu dlžníkov úpadcu o premlčaní ich záväzkov, žalovaný musel pristúpiť k vymáhaniu (nie speňažovaniu) predmetných pohľadávok úpadcu. Žalovaný je toho názoru, že ak by žalovaný nevymáhal pohľadávky úpadcu, potom by sa dopustil previnenia ako ustanovený správca úpadcu a žalobca by si mohol uplatňovať svoj nárok touto žalobou o náhradu škody. Nemožno súhlasiť v tvrdením žalobcu, že speňažovaním sa rozumie aj vymáhanie pohľadávok úpadcu. Vymáhanie pohľadávok je zásadne odlišným pojmom ako speňažovanie pohľadávok. Pri speňažovaní pohľadávok je možné za pohľadávky úpadcu, ktoré sú majetkom podliehajúcim konkurzu inkasovať sumu nižšiu ako je ich nominálna hodnota. V prípade vymoženia pohľadávky dochádza výlučne ku zmene formy majetku, pohľadávka voči dlžníkovi sa mení na hotovosť na účte (či pohľadávka z účtu, ako je niekedy označovaná hotovosť na účte úpadcu), v zásade sa však vždy jedná o totožnú hodnotu. Nie je
žalovanému teda zrejmé a jasné, akým spôsobom žalovaný poškodil prihlásených zistených veriteľov úpadcu, keď žalovaný vymohol na konkurzný účet úpadcu pohľadávky úpadcu voči všeobecnej postate spolu vo výške 21.964,67 eura, ktorých väčšina bola pred uplynutím lehoty premlčania; teda akú škodu svojim konaním veriteľom úpadcu spôsobil. Žalobca v podanom žalobnom návrhu uvádza, že žalovaný pri výpočte svojej odmeny správcu do prvej schôdze veriteľov porušil zákon z dôvodu, že podľa názoru žalobcu hodnota majetku úpadcu (pohľadávky úpadcu a hnuteľné veci úpadcu) nepredstavovala spolu sumu vo výške 153.358,21 eura, ale iba sumu vo výške 9.800 eur. Preto jeho odmena (odmena žalobcu) do prvej schôdze veriteľov mala byť 2.760 eur (2.300 eur bez DPH + 20 % DPH = 2.760 eur). Žalovaný ako ustanovený správca úpadcu vyhotovil súpis majetku úpadcu a v zákonom stanovenej lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu na úpadcu a do súpisu všeobecnej podstaty do prvej schôdze veriteľov bolo zapísaných 58 súpisových položiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eura. Uvedený súpis majetku úpadcu bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017. Žalovaný po konaní prvej schôdze veriteľov si v zmysle § 43 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uplatnil svoj nárok na odmenu do prvej schôdze veriteľov vyčíslením zo dňa 18.9.2017 doručeným konkurznému súdu dňa 26.9.2017, pričom výšku jeho odmeny určil Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 2.10.2017 sp.zn. 2K/12/2017. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 191/2017 dňa 6.10.2017, teda uvedené uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2017. Žalovaný pri vyhotovení súpisu majetku úpadcu vychádzal zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, účtovných dokladov, vyhotovenej účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu. Žalovaný nemôže bez súhlasu príslušného orgánu vylúčiť majetok so súpisu majetku, teda v danom prípade bez súhlasu veriteľského výboru. Teda nie je žalovanému zrejmé a jasné, z akého dôvodu žalobcu uvádza, že správca bezdôvodne zapísal majetok do súpisu majetku úpadcu, resp. že ho zle ocenil. Aj keby žalovaný pripustil tvrdenie žalobcu v tom , že pri vymáhaní pohľadávok úpadcu zistil od jeho dlžníkov, že niektoré jeho pohľadávky neboli úpadcom zúčtované ako uhradené, túto skutočnosť žalovaný pri vyhotovení súpisu nemal možnosť vedieť. Táto skutočnosť nevyplýva ani z účtovnej evidencie úpadcu a zároveň táto skutočnosť nebola žalovanému oznámená ani zo strany štatutárneho orgánu úpadcu. Žalovaný ako správca môže vymáhať pohľadávky úpadcu až po vyhotovení súpisu a keďže sa o čiastočných úhradách dozvedel až pri vymáhaní z vyjadrení dlžníkov úpadcu, tieto súpisové zložky nemohol vylúčiť v zmysle § 81 ods. 1 ZKR . Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2017, sp. zn. 2K/12/2017 bola žalovanému priznaná paušálna odmena za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 eura, pričom predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 191/2017 dňa 6.10.2017 pod podaním K030521, teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 7.10.2017. Žalobca v podanom žalobnom návrhu napáda súdom priznanú paušálnu odmenu správcu za jeho výkon do konania prvej schôdze veriteľov, pričom opätovne žalovaný zdôrazňuje, že o danej odmene a jej výške rozhoduje na návrh správcu súd. Žalovaný je preto toho právneho názoru, že ak žalobca napáda súdom priznanú odmenu, mal v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti predmetného uznesenia (lehota od 7.10.2017 do 7.12.2017) podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR a nie domáhať sa náhrady škody, pričom žalovaný podotýka, že od 14.10.2017 už bol správcom JUDr. Michael Medviď. Teda JUDr. Michael Medviď mal dostatok času na právne zhodnotenie právnej veci a ak nesúhlasil s priznanou odmenou správcu, ktorú mu priznal súd prvej inštancie, mal podať ústavnú sťažnosť voči predmetnému právoplatnému uzneseniu súdu o priznaní odmeny do prvej schôdze veriteľov. Návrh na priznanie odmeny podáva správca, avšak súd po zistení zákonných podmienok túto odmenu priznáva. Žalovaný si žiadnym spôsobom ako správca neporušil svoje povinnosti, všetky štyri písomné správy podal do prvej schôdze veriteľov v zákonom stanovenej lehote, neporušil si žiadne povinnosti do prvej schôdze veriteľov, a preto je toho názoru, že súd daným uznesením zákonne správcovi priznal paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov. Žalobca daný nárok na sumu 1.098,23 eura opiera o skutočnosť, že ak by ako nový správca vymohol všetky pohľadávky, ktoré vymohol žalovaný, mal by v zmysle § 13 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. nárok na odmenu vo výške 5% z vymoženej sumy 21.964,67 eura. Keď sa žalobca domnieva, že mu bola spôsobená škoda na odmene, tak žalobný návrh mal podať JUDr. Michael Medviď ako správca voči žalovanému, a nie ako JUDr. Michael Medviď, správca konkurznej podstaty EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze. Ohľadom daného žalobou uplatňovaného nároku žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca de facto napadá skutočnosť, že žalovaný pre konkurzných veriteľov vymohol pohľadávky, teda získal výťažok, z ktorého budú konkurzní veritelia uspokojení. Žalovanému z takto získaných prostriedkov nevznikol nárok na takpovediac odmenu naviac oproti sume zodpovedajúcej výpočtu podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Vyhlášky, teda oproti sume zodpovedajúcej hodnote majetku uvedenej v súpise majetku podstát. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tým, že dotknuté pohľadávky vymohol žalovaný, žalobcovi nevznikol
nárok na odmenu z ich vymoženia, v tom prípade žalobca de facto napáda, že postupom žalovaného došlo k ušetreniu prostriedkov určených na uspokojenie veriteľov. K uplatnenému nároku žalobcu súvisiaceho s prefotením písomnosti pre súd vo výške 201,84 eura, ktoré tvoria prílohu predmetného žalobného návrhu, žalovaný uvádza, že ani daný nárok žalobcu neuznáva, pretože dané písomnosti nie sú potrebné na objektívne zistenie skutkového stavu a pre posúdenie samotného nároku žalobcu voči žalovanému. Správca je povinný mať aktivovanú elektronickú schránku a ak by dané dokumenty naskenoval a následne v prílohe žaloby alebo v doplnení žaloby tieto súdu elektronicky doručil, nevznikli by mu žiadne náklady spojené s prefotením príloh tvoriacich prílohu tohto žalobného návrhu.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky dňa 12.11.2019, uviedol, že žalovaného žaluje na zaplatenie škody z toho dôvodu, že žalovaný ako predchádzajúci správca vykonávajúci svoju funkciu od vyhlásenia konkurz do konania prvej schôdze veriteľov EKOINŠTAL s.r.o. opomenul prehodnotiť hodnotu majetku zapísanú v súpise majetku, po tom, ako majetok pod súpisovou zložkou č. 16 až 19 a 42 až 57 speňažil do konania prvej schôdze veriteľov, aj keď nebol povinný ho speňažiť. Pohľadávkam nehrozilo premlčanie. Majetok pod súpisovou zložkou 20 až 32 zanikol započítaním, o čom doručil podklady v prílohe žaloby. Bolo zrejmé, že majetok po speňažení má hodnotu 0 a preto mal správca stanoviť hodnotu majetku ešte do konania prvej schôdze nanovo a z tejto nanovo stanovenej hodnoty vypočítať svoju odmenu. Výška jeho odmeny do konania prvej schôdze veriteľov sa mala vypočítať iba zo súpisových položiek 1 až 15 a žalovaný stanovil výšku odmeny okrem súpisových zložiek 1 až 15 aj z súpisových zložiek č. 16 až 57, t.j. aj z majetku, ktorý speňažil resp. ktorý zanikol do konania prvej schôdze veriteľov, nakoľko správca uvedené musel zistiť a mal o tom vedomosť, keďže majetok speňažoval. Tento majetok súpisových zložiek č. 16 až 57 v čase konania prvej schôdze veriteľov nemal žiadnu hodnotu. Hodnota majetku zapísaná v súpise č. 1až 15 bola 14.000 eur a z tejto hodnoty sa mala vypočítať jeho odmena, čiže patrila mu najmenšia odmena a nie najvyššia. Žalovaný správca mal postupovať podľa § 77 ods. 6 ZKR, ale majetku po zistení inej hodnoty, súpisové hodnoty majetku nezmenil.
5. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 právna zástupkyňa žalobcu navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom smere, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.258,23 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.258,23 eura od podania návrhu na začatie konania do zaplatenia, ktoré je žalovaný povinný uhradiť v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. , IČO: 36 486 213, sídlo Priemyselná štvrť 32, Sabinov, v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 2K/12/2017, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. Keďže výsledky vykonaného dokazovania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu, na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 CSP uznesením pripustil navrhnutú zmenu žaloby.
6. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
7. Uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 14.7.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.6.2017. Žalovaný vyhotovil súpis majetku všeobecnej podstaty so súpisovými zložkami č. 1 až 58 a tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017, ktorý doplnil v Obchodnom vestníku č. 183/2017 dňa 26.9.2017 o súpisovú zložku č. 59. Súpisové zložky majetku č. 1 až 15 boli ohodnotené žalovaným na sumu vo výške 14.800 eur a súpisové zložky majetku č. 16 až 57 boli vo výške 138.493,23 eura a súpisová zložka č. 59 bola vo výške 10.704,09 eura. Dňa 22.9.2017 sa konala prvá schôdza veriteľov. Návrhom správcu zo dňa 18.9.2017, doručený súdu 26.9.2017, správca vyčíslil paušálnu odmenu do konania prvej schôdze veriteľov, v ktorej uviedol, že vyhotovil súpis majetku, zapísal 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eura a žiada priznať odmenu 7.966,54 eura (6.638,78 eura + 20% DPH = 7.966,54 eura). Okresný súd Prešov rozhodol uznesením sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 2.10.2017, a toto bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 191/2017 dňa 6.10.2017, v zmysle ktorého správcovi priznal paušálnu odmenu - žalovanému na jeho návrh - za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 eura. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota majetku zapísaná do súpisu v čase konania prvej schôdze veriteľov podľa § 12 Vyhlášky 665/2005 Z. z. - Paušálna odmena správcu. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 9.10.2017 bol žalovaný odvolaný z funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Doposiaľ
bolo uhradené na priznanú paušálnu odmenu žalovaného 2.700 eur (čo si žalovaný uhradil sám z konkurznej podstaty po svojom odvolaní) a 1.500 eur (si započítal z toho, že túto sumu si prisvojil z preddavku na odmenu a výdavkov správcu zloženého úpadcom pred vyhlásením konkurz vo výške 1.500 eur, ktorú mu súd v zmysle jeho pokynu poslal na účet), spolu 4.200 eur, zvyšný rozdiel vo výške 3.766,54 eura je evidovaný ako pohľadávka proti podstate. Po odovzdaní konkurzných spisov žalovaným žalobcovi, žalobca mal zistiť porušenia zákonných povinností žalovaného v zmysle Zákona č. 7/2005 Z. z. a Vyhlášky č. 665/2005 Z. z., do konania prvej schôdze veriteľov. Podľa žalobcu sa jedná o porušenie povinnosti v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu evidentne nesprávnym ocenením majetku a z toho dôvodu spôsobenia škody a spôsobenia škody žalobcovi žalovaným v podobe ušlého zisku. Žalovaný do konania prvej schôdze veriteľov speňažoval súpisové zložky majetku č. 16 až 57, 59, čo predstavuje pohľadávky úpadcu voči dlžníkom aj napriek tomu, že tento majetok nebol podľa názoru žalobcu bezprostredne ohrozený znehodnotením a podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s § 91 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný speňažoval súpisové zložky majetku pod č. 16 až 57 a 59 prostredníctvom predžalobných upomienok, resp. žalôb z dôvodu, aby nedošlo k ich premlčaniu, pričom vymohol v prospech všeobecnej podstaty sumu 21.964,67 eura. Priebeh speňažovania žalovaným prebiehal takto: Stav na bankovom účte v SLSP, a.s. ku dňu vyhlásenia konkurzu bol 54,33 eura, čo je možné vidieť z účtovníctva za mesiac jún 2017. Správca už dňa 4.7.2017 začal speňažovať majetok a prijal na bankový účet sumu 10.704,09 eura od notára JUDr. Marián Petro, na základe výzvy správcu z 22.6.2017 sumu z výťažku z predaja nehnuteľnosti pre zabezpečeného veriteľa v druhom poradí Daňový úrad a treťom poradí Mesto Sabinov. Na základe predžalobnej upomienky z 3.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné začiatkom roka 2016, na základe ktorej zinkasoval od dlžníka Doprastav, a.s. sumy 1.262,95 eura, 451,29 eura, 248,61 eura. Na základe predžalobnej upomienky 2 z 18.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné v roku 2012 od dlžníka STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., ktoré dlžník uhradil na bankový účet správcu v mesiaci jún 2017, sumy 3.038,13 eura, 3.193,91 eura, 414,13 eura. V auguste 2017 prijal na bankový účet na základe jeho predžalobnej upomienky z 3.7.2017 a vydaného platobného rozkazu na návrh správcu sumu 535,68 eura od dlžníka Chemkostav, a.s. V súdnom konaní vymáhal faktúry splatné v mesiaci január, február, august 2012, január 2013. Ďalej správca výzvou zo dňa 3.7.2017 vymáhal pohľadávky voči dlžníkovi Axa Assistance CZ s.r.o., pohľadávky splatné v decembri 2016 a prijal od dlžníka 110,02 eura a 2,50 eura. Na základe platobného rozkazu vydaného na návrh správcu, správca prijal od dlžníka Inžinierske stavby, a.s. v auguste 2017 sumu 189,67 eura, 764,62 eura, 344,78 eura a 816,81 eura a úrok z omeškania 7,42 eura. Čo sa týka pohľadávok zapísaných pod súpisovými zložkami 20 a 42, tie zanikli vzájomným započítaním zo strany dlžníka ku dňu vyhlásenia konkurzu po tom, ako správca vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky. V konaní správcu žalobca vidí vážne porušenie povinnosti správcu do konania prvej schôdze veriteľov a postupu v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa názoru žalobcu sa jedná o to, že speňažovanie majetku patrí výhradne správcovi, ktorého si ustanovia veritelia po konaní prvej schôdze veriteľov a ukladajú mu záväzné pokyny ako speňažovať majetok. Jedná sa o to, že ak správca zapísal do súpisu majetok, ktorého ohodnotenie bolo základom pre výpočet jeho odmeny v čase konania prvej schôdze veriteľov a ak speňažil majetok patriaci do súpisu majetku pod č. 16 až 57, 59, potom hodnota týchto súpisových zložiek majetku v čase konania prvej schôdze veriteľov bola reálne 0 eur a nebola v hodnote deklarovanom v súpise, pretože pohľadávky zanikli a reálne v čase konania prvej schôdze neexistovali, tento majetok mal hodnotu 0 eur a jediný majetok, ktorý zostal nespeňažený tvorili len súpisové zložky č. 1 až 15, čo malo hodnotu podľa súpisu 14.800 eur. Z toho dôvodu hodnota súpisových zložiek majetku č. 16 až 57, 59 v čase konania prvej schôdze veriteľov nebola podľa názoru žalobcu žiadna, no správca v návrhu na priznanie odmeny deklaroval súdu, že tento majetok tam je a je ocenený v takej a takej hodnote, čím si žalovaný sám ovplyvnil pred súdom výšku odmeny. Ak pohľadávky zanikli, o čom mal žalovaný vedomosť, potom mal žalovaný prehodnotiť ocenenie súpisových zložiek majetku ako sa to bezodkladne dozvedel, mal im priradiť hodnotu 0 eur a odmena mala byť potom vypočítaná len z reálneho majetku. Podľa názoru žalobcu odmena správcu mala byť vypočítaná zo sumy 9.800 eur v zmysle § 12 Zákona č. 665/2005 Z.z. a mala mu byť priznaná najnižšia odmena 2.300 eur, ak je platca DPH tak 2.760 eur. Bola mu však priznaná odmena 7.966,54 eura, t.j. rozdiel je 5.206,54 eura. V tejto podobe mal žalovaný spôsobiť škodu, za ktorú správca zodpovedá a ktorú žalobca žiada aby žalovaný nahradil. Správca bol vyzvaný na náhradu škody dňa 13.11.2017, avšak odpísal 14.11.2017, že nárok na náhradu škody neuznáva, lebo odmenu mu priznal súd a vyzval žalobcu na doplatenie jeho odmeny z konkurznej podstaty. Touto žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému ešte aj náhrady škody z titulu ušlého zisku 5% z vymoženej sumy 21.964,67 eura, čo predstavuje sumu 1.098,23 eura. Žalobca je toho názoru, že ako správca konkurznej podstaty by mal na túto sumu nárok ako na odmenu, keby žalovaný správca postupoval v
súlade so zákonom, neporušil zákonné povinnosti a nespeňažoval majetok do konania prvej schôdze veriteľov, nakoľko tento nebol ohrozený skazou. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávky vymáhal, aby nedošlo k ich premlčaniu, považuje žalobca za nepravdivé. Žalobca má za to, že žalovaný vedome porušil právnu povinnosť, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Žalobca uplatňuje aj náklady spojené s prefotením písomnosti pre súd žalovaného a právneho zástupcu žalobcu vo výške 201,84 eura, faktúra č. FV170019 (náklady spojené s uplatnením pohľadávky).
8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
12. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.
13. Podľa § 43 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.
14. Podľa § 77 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.
15. Podľa § 77 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku. O opätovnom stanovení hodnoty majetku správca bezodkladne informuje veriteľský výbor alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa.
16. Podľa § 81 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.
17. Podľa § 91 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.
18. Podľa § 91 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením
alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov. 19. Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.665/2005 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov patrí správcovi paušálna odmena v sume a) 2 300 eur, ak hodnota majetku uvedená v súpise majetku podstát (ďalej len "súpisová hodnota majetku") zapísaného do súpisu majetku podstát (ďalej len "súpis") bez poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33 000 eur, b) 4 600 eur, ak súpisová hodnota majetku zapísaného do súpisu bez poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov presahuje 33 000 eur, ale nepresahuje 100 000 eur, c) 6 600 eur v ostatných prípadoch.
20. Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak správca počas konkurzu do konania prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho paušálna odmena sa podľa závažnosti porušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí.
21. Podľa § 12 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd odvolal správcu z funkcie pred konaním prvej schôdze veriteľov, nárok na paušálnu odmenu má správca vykonávajúci funkciu v čase konania prvej schôdze veriteľov; predchádzajúci správca nárok na paušálnu odmenu nemá.
22. Podľa § 12 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.665/2005 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 14.7.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.6.2017. Žalovaný vyhotovil súpis majetku všeobecnej podstaty so súpisovými zložkami č. 1 až 58 a tento súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017, ktorý doplnil v Obchodnom vestníku č. 183/2017 dňa 26.9.2017 o súpisovú zložku č. 59. Súpisové zložky majetku č. 1 až 15 boli ohodnotené žalovaným na sumu vo výške 14.800 eur a súpisové zložky majetku č. 16 až 57 boli vo výške 138.493,23 eura a súpisová zložka č. 59 bola vo výške 10.704,09 eura. Dňa 22.9.2017 sa konala prvá schôdza veriteľov. Návrhom správcu zo dňa 18.9.2017, doručený súdu 26.9.2017, správca vyčíslil paušálnu odmenu do konania prvej schôdze veriteľov, v ktorej uviedol, že vyhotovil súpis majetku, zapísal 58 súpisových zložiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eura a žiada priznať odmenu 7.966,54 eura (6.638,78 eura + 20% DPH = 7.966,54 eura). Okresný súd Prešov rozhodol uznesením sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 2.10.2017, a toto bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 191/2017 dňa 6.10.2017, v zmysle ktorého správcovi priznal paušálnu odmenu - žalovanému na jeho návrh - za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 eura. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota majetku zapísaná do súpisu v čase konania prvej schôdze veriteľov podľa § 12 Vyhlášky 665/2005 Z. z. - Paušálna odmena správcu. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 9.10.2017 bol žalovaný odvolaný z
funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Doposiaľ bolo uhradené na priznanú paušálnu odmenu žalovaného 2.700 eur (čo si žalovaný uhradil sám z konkurznej podstaty po svojom odvolaní) a 1.500 eur (si započítal z toho, že túto sumu si prisvojil z preddavku na odmenu a výdavkov správcu zloženého úpadcom pred vyhlásením konkurz vo výške 1.500 eur, ktorú mu súd v zmysle jeho pokynu poslal na účet), spolu 4.200 eur, zvyšný rozdiel vo výške 3.766,54 eura je evidovaný ako pohľadávka proti podstate. Po odovzdaní konkurzných spisov žalovaným žalobcovi, žalobca mal zistiť porušenia zákonných povinností žalovaného v zmysle Zákona č. 7/2005 Z. z. a Vyhlášky č. 665/2005 Z. z., do konania prvej schôdze veriteľov. Podľa žalobcu sa jedná o porušenie povinnosti v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu evidentne nesprávnym ocenením majetku a z toho dôvodu spôsobenia škody a spôsobenia škody žalobcovi žalovaným v podobe ušlého zisku. Žalovaný do konania prvej schôdze veriteľov speňažoval súpisové zložky majetku č. 16 až 57, 59, čo predstavuje pohľadávky úpadcu voči dlžníkom aj napriek tomu, že tento majetok nebol podľa názoru žalobcu bezprostredne ohrozený znehodnotením a podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s § 91 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný speňažoval súpisové zložky majetku pod č. 16 až 57 a 59 prostredníctvom predžalobných upomienok, resp. žalôb z dôvodu, aby nedošlo k ich premlčaniu, pričom vymohol v prospech všeobecnej podstaty sumu 21.964,67 eura. Priebeh speňažovania žalovaným prebiehal takto: Stav na bankovom účte v SLSP, a.s. ku dňu vyhlásenia konkurzu bol 54,33 eura, čo je možné vidieť z účtovníctva za mesiac jún 2017. Správca už dňa 4.7.2017 začal speňažovať majetok a prijal na bankový účet sumu 10.704,09 eura od notára JUDr. Marián Petro, na základe výzvy správcu z 22.6.2017 sumu z výťažku z predaja nehnuteľnosti pre zabezpečeného veriteľa v druhom poradí Daňový úrad a treťom poradí Mesto Sabinov. Na základe predžalobnej upomienky z 3.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné začiatkom roka 2016, na základe ktorej zinkasoval od dlžníka Doprastav, a.s. sumy 1.262,95 eura, 451,29 eura, 248,61 eura. Na základe predžalobnej upomienky 2 z 18.7.2017 správca vymáhal faktúry splatné v roku 2012 od dlžníka STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., ktoré dlžník uhradil na bankový účet správcu v mesiaci jún 2017, sumy 3.038,13 eura, 3.193,91 eura , 414,13 eura. V auguste 2017 prijal na bankový účet na základe jeho predžalobnej upomienky z 3.7.2017 a vydaného platobného rozkazu na návrh správcu sumu 535,68 eura od dlžníka Chemkostav, a.s. V súdnom konaní vymáhal faktúry splatné v mesiaci január, február, august 2012, január 2013. Ďalej správca výzvou zo dňa 3.7.2017 vymáhal pohľadávky voči dlžníkovi Axa Assistance CZ s.r.o., pohľadávky splatné v decembri 2016 a prijal od dlžníka 110,02 eura a 2,50 eura. Na základe platobného rozkazu vydaného na návrh správcu, správca prijal od dlžníka Inžinierske stavby, a.s. v auguste 2017 sumu 189,67 eura, 764,62 eura, 344,78 eura a 816,81 eura a úrok z omeškania 7,42 eura. Čo sa týka pohľadávok zapísaných pod súpisovými zložkami 20 a 42, tie zanikli vzájomným započítaním zo strany dlžníka ku dňu vyhlásenia konkurzu po tom, ako správca vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky. V konaní správcu žalobca vidí vážne porušenie povinnosti správcu do konania prvej schôdze veriteľov a postupu v rozpore so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa názoru žalobcu sa jedná o to, že speňažovanie majetku patrí výhradne správcovi, ktorého si ustanovia veritelia po konaní prvej schôdze veriteľov a ukladajú mu záväzné pokyny ako speňažovať majetok. Jedná sa o to, že ak správca zapísal do súpisu majetok, ktorého ohodnotenie bolo základom pre výpočet jeho odmeny v čase konania prvej schôdze veriteľov a ak speňažil majetok patriaci do súpisu majetku pod č. 16 až 57, 59, potom hodnota týchto súpisových zložiek majetku v čase konania prvej schôdze veriteľov bola reálne 0 eur a nebola v hodnote deklarovanom v súpise, pretože pohľadávky zanikli a reálne v čase konania prvej schôdze neexistovali, tento majetok mal hodnotu 0 eur a jediný majetok, ktorý zostal nespeňažený tvorili len súpisové zložky č. 1 až 15, čo malo hodnotu podľa súpisu 14.800 eur. Z toho dôvodu hodnota súpisových zložiek majetku č. 16 až 57, 59 v čase konania prvej schôdze veriteľov nebola podľa názoru žalobcu žiadna, no správca v návrhu na priznanie odmeny deklaroval súdu, že tento majetok tam je a je ocenený v takej a takej hodnote, čím si žalovaný sám ovplyvnil pred súdom výšku odmeny. Ak pohľadávky zanikli, o čom mal žalovaný vedomosť, potom mal žalovaný prehodnotiť ocenenie súpisových zložiek majetku ako sa to bezodkladne dozvedel, mal im priradiť hodnotu 0 eur a odmena mala byť potom vypočítaná len z reálneho majetku. Podľa názoru žalobcu odmena správcu mala byť vypočítaná zo sumy 9.800 eur v zmysle § 12 Zákona č. 665/2005 Z.z. a mala mu byť priznaná najnižšia odmena 2.300 eur, ak je platca DPH tak 2.760 eur. Bola mu však priznaná odmena 7.966,54 eura, t.j. rozdiel je 5.206,54 eura. V tejto podobe mal žalovaný spôsobiť škodu, za ktorú správca zodpovedá a ktorú žalobca žiada aby žalovaný nahradil. Správca bol vyzvaný na náhradu škody dňa 13.11.2017, avšak odpísal 14.11.2017, že nárok na náhradu škody neuznáva, lebo odmenu mu priznal súd a vyzval žalobcu na doplatenie jeho odmeny z konkurznej podstaty. Touto žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému ešte aj náhrady škody z titulu ušlého zisku 5% z vymoženej sumy 21.964,67 eura, čo predstavuje sumu 1.098,23 eura. Žalobca je toho názoru, že ako správca konkurznej podstaty by mal na túto sumu nárok ako na odmenu,
keby žalovaný správca postupoval v súlade so zákonom, neporušil zákonné povinnosti a nespeňažoval majetok do konania prvej schôdze veriteľov, nakoľko tento nebol ohrozený skazou. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávky vymáhal, aby nedošlo k ich premlčaniu, považuje žalobca za nepravdivé. Žalobca má za to, že žalovaný vedome porušil právnu povinnosť, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Žalobca uplatňuje aj náklady spojené s prefotením písomnosti pre súd žalovaného a právneho zástupcu žalobcu vo výške 201,84 eura, faktúra č. FV170019 (náklady spojené s uplatnením pohľadávky).
24. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.
25. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).
26. b) Vznik škody. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.
27. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení.
28. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať,
je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka). 31. V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti, ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 6.258,23 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
30. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaké zákonné ustanovenia. Nebolo preukázané, že by žalovaný bol porušil nejaké zákonné povinnosti, porušením ktorých by žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania. Keďže žalovaný neporušil žiadne zákonné predpisy, resp. žiadnu svoju zákonnú povinnosť, absentuje tu teda už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za, a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu, ktorú žalobca uvádza v žalobnom návrhu, lebo nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením nejakej zákonnej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky.
31. V danom konkrétnom prípade žalobca v žalobnom návrhu tvrdí, že žalovaný po odovzdaní konkurzných spisov porušil svoje zákonné povinnosti v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. do konania prvej schôdze veriteľov. Porušenie povinnosti žalovaného žalobca vidí v tom, že v súvislosti so správou a speňažením majetku úpadcu, evidentne nesprávnym ocenením majetku spôsobil žalobcovi škodu v tom, že speňažoval majetok úpadcu pred prvou schôdzou veriteľov. Súd súhlasí s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, že správca od ustanovenia do funkcie správcu, je povinný si svoje povinnosti plniť čestne, svedomito a s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti ak správca vyhodnotí, že pohľadávky môžu byť premlčané, resp. v krátkom čase budú premlčané, je povinný vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby nedošlo k ich premlčaniu (znehodnoteniu). Väčšina pohľadávok úpadcu bola tesne pred premlčaním alebo boli premlčané a na záchranu toho, aby nedošlo po prvej schôdzi veriteľov k namietaniu dlžníkov úpadcu o premlčaní ich záväzkov, žalovaný musel pristúpiť k vymáhaniu predmetných pohľadávok úpadcu. Aj súd, rovnako ako žalovaný, je toho názoru, že ak by žalovaný nevymáhal pohľadávky úpadcu, potom by sa dopustil previnenia ako ustanovený správca úpadcu a žalobca by si potom mohol dôvodne voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody. Žalovaný tým, že vymohol na konkurzný účet úpadcu pohľadávky úpadcu voči všeobecnej postate spolu vo výške 21.964,67 eura, ktorých väčšina bola pred uplynutím lehoty premlčania, nemohol spôsobiť žalobcovi škodu. Žalovaný ako ustanovený správca úpadcu vyhotovil súpis majetku úpadcu, a to v zákonom stanovenej lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu na úpadcu a do súpisu všeobecnej podstaty do prvej schôdze veriteľov bolo zapísaných 58 súpisových položiek v celkovej súpisovej hodnote 153.358,21 eura. Uvedený súpis majetku úpadcu bol publikovaný v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017. Žalovaný po konaní prvej schôdze veriteľov si v zmysle § 43 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uplatnil svoj nárok na odmenu do prvej schôdze veriteľov vyčíslením zo dňa 18.9.2017 doručeným konkurznému súdu dňa 26.9.2017, pričom výšku jeho odmeny určil Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 2.10.2017 sp.zn. 2K/12/2017. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 191/2017 dňa 6.10.2017, teda uvedené uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2017. Žalovaný pri vyhotovení súpisu majetku úpadcu správne vychádzal zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie
konkurzu, účtovných dokladov, vyhotovenej účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu. Žalovaný nemôže bez súhlasu príslušného orgánu vylúčiť majetok so súpisu majetku, teda v danom prípade bez súhlasu veriteľského výboru. Teda nie je na mieste zo strany žalobcu uvádzať, že správca bezdôvodne zapísal majetok do súpisu majetku úpadcu, resp. že ho zle ocenil. Ak žalovaný pri vymáhaní pohľadávok úpadcu zistil od jeho dlžníkov, že niektoré jeho pohľadávky neboli úpadcom zúčtované ako uhradené, túto skutočnosť žalovaný pri vyhotovení súpisu nemal možnosť vedieť. Táto skutočnosť nevyplýva ani z účtovnej evidencie úpadcu a zároveň táto skutočnosť nebola žalovanému oznámená ani zo strany štatutárneho orgánu úpadcu. Žalovaný ako správca môže vymáhať pohľadávky úpadcu až po vyhotovení súpisu a keďže sa o čiastočných úhradách dozvedel až pri vymáhaní z vyjadrení dlžníkov úpadcu, tieto súpisové zložky nemohol vylúčiť v zmysle § 81 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2017, sp. zn. 2K/12/2017 bola žalovanému priznaná paušálna odmena za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 eura, pričom predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 191/2017 dňa 6.10.2017 pod podaním K030521, teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 7.10.2017. Žalobca v podanom žalobnom návrhu napáda súdom priznanú paušálnu odmenu správcu za jeho výkon do konania prvej schôdze veriteľov. O danej odmene a jej výške rozhodol na návrh správcu súd. Ak žalobca napáda súdom priznanú odmenu, mal v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti predmetného uznesenia (lehota od 7.10.2017 do 7.12.2017) podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR a nie domáhať sa náhrady škody. Návrh na priznanie odmeny podáva správca, avšak súd po zistení zákonných podmienok túto odmenu priznáva. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný ako správca porušil akékoľvek svoje zákonné povinnosti. Všetky štyri písomné správy podal do prvej schôdze veriteľov v zákonom stanovenej lehote. Neporušil teda žiadne povinnosti do prvej schôdze veriteľov, a preto súd predmetným uznesením zákonne správcovi priznal paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov. Žalobca nárok na náhradu škody vo výške 1.098,23 eura opiera o skutočnosť, že ak by ako nový správca vymohol všetky pohľadávky, ktoré vymohol žalovaný, mal by v zmysle § 13 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. nárok na odmenu vo výške 5% z vymoženej sumy 21.964,67 eura. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že keď sa žalobca domnieva, že mu bola spôsobená škoda na odmene, tak žalobný návrh mal podať JUDr. Michael Medviď ako správca voči žalovanému, a nie ako JUDr. Michael Medviď, správca konkurznej podstaty EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze. Ohľadom daného žalobou uplatňovaného nároku žalobcu je tu teda nedostatok aktívnej legitimáciu na strane žalobcu, čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou by žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.098,23 eura. Žalovaný nie je preto zodpovedný za takúto škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Pokiaľ ide o nárok žalobcu súvisiaci s prefotením písomnosti pre súd vo výške 201,84 eura (náklady s uplatnením nárokov na náhradu škody), ktoré tvoria prílohu predmetného žalobného návrhu, tak ani tento nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože doložené fotokópie písomných dôkazov neboli potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu a pre posúdenie samotného nároku žalobcu voči žalovanému, keďže správca je povinný mať aktivovanú elektronickú schránku a ak by dané dokumenty naskenoval a následne v prílohe žaloby alebo v doplnení žaloby tieto súdu elektronicky doručil, nevznikli by mu žiadne náklady spojené s prefotením príloh tvoriacich prílohu tohto žalobného návrhu. Tieto náklady spojené s uplatnením nárokov žalobcu na náhradu škody nie sú dôvodne aj s poukazom na nedôvodnosť samotných nárokov na náhradu škody, ktorých príslušenstvo predstavujú.
32. S poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného by mal súd priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu
žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže si však žalovaný voči žalobcovi náhradu trov tohto konania neuplatnil, vyslovil súd, že nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca ako neúspešná strana tohto konania nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.