Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/34/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., so sídlom Za poštou 7, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 235 130, právne zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti žalovanému: SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041, právne zastúpený: RASREGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 2.115,47 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému istinu 2.518,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.518,75 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 22.01.2019 v znení opravy návrhu (č.l. 23) domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.115,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.078,59 eur od 15.05.2017 a zo sumy 36,88 eur od 31.05.2018 všetko až do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania, ktorý nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že v čase od 07.11.2016 do februára roku 2017 žalobca dodával pre žalovaného energie a náklady spojené s užívaním nebytového priestoru - objektu telocvične, Ž. X, B., ktoré boli následne žalobcom vyúčtované ako zálohové platby faktúrou č. 341700049 v celkovej sume 2.197,34 eur a faktúrou č. 331700514 v celkovej výške 2.400,- eur. Nakoľko žalovaný v lehote splatnosti predmetných faktúr nevykonal ich úhradu, žalobca pristúpil k jednostrannému zápočtu svojej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného vo výške 2.518,75 eur titulom faktúry č. 2017038 za dodané stavebné práce, pričom po vykonanom zápočte zostala žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 2.078,59 eur ako časť neuhradenej faktúry č. 331700514 splatnej dňa 14.05.2017. Na základe ročného zúčtovania nákladov za rok 2017 bola následne žalobcovi vystavená faktúra č. 331800605 v celkovej výške 36,88 eur, splatná dňa 30.05.2018, ktorej predmetom je zúčtovanie reálnych nákladov na energie za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2017 po zohľadnení záloh vyúčtovaných faktúrou č. 331700514 v celkovej výške 2.400,- eur. Celkový záväzok žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 2.115,47 eur, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neuhradil pohľadávku žalobcu v lehote jej splatnosti, vznikol žalovanému záväzok voči žalobcovi v žalovanej sume spolu s jej príslušenstvom. Napriek výzve na úhradu predmetnej pohľadávky žalovaný na výzvu právneho zástupcu žalobcu, ktorú

žalovaný prevzal dňa 01.10.2018, nereagoval a úhradu svojho záväzku nevykonal. Žalobca preto uplatňuje spolu s istinou úroky z omeškania podľa ust. s použitím ust. Nariadenia vlády SR č. spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

2. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil faktúry č. 341700049, č. 331700514 a č. 331800605, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a predžalobnú výzvu zo dňa 27.09.2018, ktoré súčasne žalobca pripojil k podanej žalobe.

3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu dňa 25.02.2019, ktorý žalovaný napadol vecne odôvodneným odporom.

4. Žalovaný svoju procesnú obranu v konaní založil na tvrdení, že nároky uplatnené žalobou sú neexistentné a teda nedôvodné. Žalovaný uviedol, že v zmysle čl. IV bod 4 Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bola dojednaná cena, ktorá kryje okrem iného náklady potrebné na dodržanie podmienok Zmluvy o dielo, a to najmä podmienok realizácie diela, ak sú potrebné, pozostávajúce z úhrady spotrebovaných energií počas realizácie diela a vodného a stočného v priebehu výstavby. Žalovaný zdôraznil, že všetky podmienky pre vznik nároku žalobcu musia byť splnené súčasne, a teda musí sa jednať o potrebné náklady, vo výške ich skutočnej a preukázanej spotreby. Vzhľadom na charakter žalovaným vykonávaného diela, pre uskutočnenie diela bola potrebná spotreba elektrickej energie a vody, avšak akékoľvek ďalšie žalobcom vymedzené komodity žalovaný označil za nepotrebné a na ich základe uplatnenú náhradu za neoprávnenú. Zdôraznil, že žalovaný nezodpovedá za prevádzkové náklady budovy staveniska, poukazujúc pritom na obsah zmluvného ustanovenia čl. VII bod 1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého žalobca mal určiť a aj určil žalovanému odberné miesta vody a elektrickej energie. Podľa dohody zmluvných strán v zmysle Zmluvy o dielo mal náklady za spotrebovanú vodu a elektrickú energiu znášať zhotoviteľ, t. j. žalovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí staveniska k odpisu stavu meračov energií došlo len na meračoch pre dodávku elektriny a vody, a to na podporu argumentácie žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný bol povinný len k úhrade nákladov týchto dvoch komodít. Ostatné nároky z titulu náhrady nákladov na vykurovanie, odvádzanie dažďovej vody a iné, žalovaný odmieta ako nedôvodné a nepreukázané. Súčasne uviedol, že počas vykonávania diela bola realizovaná aj demontáž vykurovacích telies a teda podstatná časť priestoru staveniska ani nebola vykurovaná. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný nároky žalobcu z vystavených faktúr označených v žalobe za neoprávnené a preto tieto faktúry boli žalobcovi vrátené. Žalovaný neodmieta plnenie svojich záväzkov z uzatvorenej Zmluvy o dielo v rozsahu jej zmluvných dojednaní, t. j. uhradiť náklady za spotrebovanú elektrickú energiu a vodu avšak za predpokladu, že tieto náklady budú zo strany žalobcu žalovanému riadne vyúčtované samostatnou faktúrou a preukázané spôsobom dohodnutým v zmluve, k čomu ku dňu podania odporu napriek opakovaným výzvam žalovaného zo strany žalobcu nedošlo. Z účtovných dôvodov žalovaný nepristúpil k čiastočnej úhrade žalobcom vystavených faktúr a to z dôvodu opakovaných žiadostí na vystavenie faktúr v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve a ďalej z dôvodu, že žalovaný nie je oprávnený viesť vo svojom účtovníctve doklady, ktoré nie sú žalovaným uznané a to ani čiastočne. Žalovaný má za to, že doposiaľ nedošlo k vzniku omeškania žalovaného s plnením akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi vzhľadom na nedostatok riadnej fakturácie v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve. Z tohto dôvodu žalovaný označil žalobcom podanú žalobu za predčasnú a nedôvodnú.

5. Jednostranné započítanie pohľadávok vykonané právny úkonom žalobcu zo dňa 06.11.2017 žalovaný označil za neplatné a to z dôvodu neexistencie vzájomnej pohľadávky žalobcu . Žalovaný preto naďalej eviduje voči žalobcovi svoju peňažnú pohľadávku vo výške 2.518,75 eur z titulu neuhradenej faktúry č. 2017038 splatnej dňa 15.07.2017 za dodané práce a iné dodávky, s úhradou ktorej je žalobca aj naďalej v omeškaní. Vzájomnou žalobou si preto žalovaný uplatňuje voči žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela v súvislosti s realizovanou zákazkou „E. Z. X. O. Č. F.“, v rámci ktorej žalovaný vykonal opravu náterov oceľových konštrukcií a opravu podlahy na stavbe „U. Z., Ž. XA, B.“. Predmetné práce žalovaný vykonal na základe objednávky žalobcu zo dňa 07.06.2017, pričom tieto práce neboli súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016, ale boli realizované na základe novej zmluvy, ktorá vznikla akceptovaním objednávky žalobcu. Na základe vykonania týchto prác žalovaný vyúčtoval cenu diela žalobcovi faktúrou č. 2017038 zo dňa 15.07.2017 v sume 2.518,75 eur so splatnosťou 15.07.2017. Žalobca žalovaným vystavenú faktúru neuhradil, a preto počnúc dňom 16.07.2017 sa žalobca dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu. Vykonanie objednaných prác, riadne vystavenie faktúry a neuhradenie splatného záväzku žalobcu voči žalovanému medzi sporovými stranami žalovaný označil za nesporné, ako vyplýva z vyjadrení žalobcu a jeho jednostranného započítania pohľadávok, čím žalobca uznal nárok žalovaného čo do dôvodu a výšky. Nakoľko si žalobca svoju povinnosť ku dňu podania odporu nesplnil, pričom jednostranný zápočet žalobcu žalovaný označil za neplatný právny úkon, žalovaný si uplatnil predmetný nárok voči žalobcovi vzájomnou žalobou, ktorou sa domáha zaplatenia dlžnej istiny 2.518,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.518,75 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania, poukazujúc na obsah zákonných ustanovení , , , ods. 1, , Nariadenia vlády SR č. , .

6. Žalovaný ako dôkaz v podanom odpore a vzájomnej žalobe označil Zmluvu o dielo zo dňa 21.02.2017, list - vrátenie faktúry zo dňa 22.05.2017, stanovisko k zaslaným faktúram zo dňa 07.06.2017, opakovanú výzvu k úhrade faktúr - odpoveď zo dňa 16.08.2017, faktúru č. 2017038 zo dňa 15.06.2017, ktoré listinné dôkazné prostriedky žalovaný učinil prílohou podaného odporu.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odporu a vzájomnej žalobe uviedol, že v zmysle čl. IV bod 4 Zmluvy o dielo a v nej dohodnutej cene mala cena diela kryť náklady potrebné na dodržiavanie zmluvne dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok, a to aj podmienok realizácie diela, ak sú potrebné v rozsahu úhrady spotrebovaných energií počas realizácie diela, ako aj úhradu vodného a stočného v priebehu výstavby. Žalobca zdôraznil, že žalovanému bolo odovzdané stavenisko dňa 07.11.2016 poukazujúc na zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 07.11.2016, pričom k prevzatiu diela žalobcom došlo dňa 28.02.2017, o čom svedčí Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce z rovnakého dňa. Žalovaný tak vykonával dielo v čase od 07.11.2016 do 28.02.2017, pričom v predmetnom období žalovaný ako zhotoviteľ diela preukázateľne spotreboval energie na realizáciu diela, ktorých skutočná výška bola žalovanému vyúčtovaná faktúrami a spôsobom uvedeným žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 14.01.2019. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vykonával dielo v zimnom období, a preto je nesporné, že na účely vykonávania diela a predovšetkým mokrých procesov bolo nevyhnutné zabezpečiť vykurovanie stavby tak, aby realizácia diela zodpovedala kvalitatívnym požiadavkám vyplývajúcim zo Zmluvy o dielo ako aj zo samotnej povahy realizovaného diela. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že demontáž vykurovacích telies spôsobila nevykurovanie podstatnej časti realizovaného priestoru staveniska. K demontáži vykurovacích telies došlo najskôr až po vypustení vody z potrubí, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.01.2017, pričom k opätovnej montáži vykurovacích telies došlo najneskôr dňa 05.02.2017, čo je možné preukázať aj obsahom Protokolu o autorskom dozore zo dňa 31.01.2017, kedy bola na kontrolnom dni zhotoviteľovi určená povinnosť namontovať chýbajúce dva kusy radiátorov najneskôr do 05.02.2017 z dôvodu následného osadenia pomerových meračov energií. Teda dňa 31.01.2017 bola namontovaná podstatná časť vykurovacích telies s výnimkou dvoch, teda demontáž vykurovacích telies netrvala viac ako 8 až 10 dní, a preto tvrdenia žalovaného žalobca označil za zavádzajúce. K spotrebe energií žalobca uviedol, že výpočet energií bol žalobcom uskutočnený objektívne a reálne odpočtom meradiel energií a zistením reálnej spotreby potrebných energií v rozhodnom čase. K presnému popisu výpočtu sa žalobca zaviazal vyjadriť na pojednávaní. K výške stočného žalobca poukázal na skutočnosť, že stočné sa platí za odvádzanie odpadových vôd do kanalizácie podľa množstva vody odoberanej z verejného vodovodu, čo znamená, že žalovanému bola účtovaná náhrada stočného v množstve podľa spotrebovanej vody a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Po montáži pomerových meračov tepla spoločnosťou ENBRA SLOVAKIA s.r.o., ktorá je certifikovanou a uznávanou spoločnosťou vykonávajúcou rozpočítavanie reálnej spotreby energií na diaľku, už žalobca nevykonával odpočet tepla, ale vychádzal z objektívneho odpočtu vykonaného uvedenou spoločnosťou, pričom ním uhradený náklad na vykonaný odpočet zahrnul do úhrad spotrebovaných energií. Žalobca má za to, že žalovanému bola vyúčtovaná reálna spotreba energií súvisiacich, potrebných a využitých pri realizácii diela, ktorých nevyhnutnosť nie je s ohľadom na predmet plnenia zmluvy o dielo a termín realizácie diela sporná a urobil tak v súlade s ustanoveniami uzatvorenej Zmluvy o dielo ako aj príslušnými právnymi predpismi.

8. K namietanému jednostrannému zápočtu pohľadávok žalobca uviedol, že žalobca v danom čase voči žalovanému započítal nesporne existujúcu a splatnú pohľadávku vo výške 2.518,75 eur, ktorá predstavovala skutočné náklady žalobcu na energie spotrebované žalovaným, a preto je potrebné považovať tento zápočet za platný s účinkami zániku záväzku žalobcu voči žalovanému. Nakoľko

žalovaný nedôvodne rozporuje oprávnenosť pohľadávky žalobcu, žalobca navrhol zaviazať žalovaného k zaplateniu žalobcom uplatnenej istiny spolu s úrokmi z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, ako aj náhradou trov konania. Ako dôkaz žalobca v písomnom vyjadrení označil a k vyjadreniu pripojil zápis o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 07.11.2016, preberací protokol zo dňa 28.02.2017, pracovný list zo dňa 23.01.2017, protokol o autorskom dozore zo dňa 31.01.2017, mapovacie a montážne listy zo dňa 23.02.2017.

9. Žalovaný v nasledujúcich písomných vyjadreniach k veci zotrvával na uplatnenej procesnej obrane, pričom nad rámec uvedených skutočností žalovaný opísal proces uzatvárania zmluvy ako výsledku verejného obstarávania vyhláseného žalobcom dňa 01.08.2016. Uviedol, že návrh Zmluvy o dielo, z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, bol pripravený a predložený žalobcom a to vo väzbe na obsah zákonného ust. a zásadu contra proferentem, podľa ktorej sa majú pojmy, slovné spojenia či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy vykladať na ťarchu tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, t. j. na ťarchu žalobcu, ktorý zmluvu v predmetnom prípade pripravoval. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovanú v Náleze zo dňa 19.06.2008 v konaní vedenom pod sp. zn. s dôrazom na skutočnosť, že v prípade použitých formulácií a pojmov, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať tieto v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, čo má motivovať strany formulovať znenie zmluvy jasne, explicitne a zrozumiteľne a vziať pritom do úvahy situácie, ktoré môžu nastať. Uviedol, že žalobca mal pri príprave zmluvy byť motivovaný k čo najväčšej obozretnosti a poskytnúť čo možno najviac detailov o jednotlivých povinnostiach zmluvných strán, resp. ich čo najpresnejšie konkretizovať. Má za to, že nejasný a nezrozumiteľný pojem „potrebné energie“ nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, ktorý zmluvu nepripravoval, a ktorý vychádzajúc z iného obsahu zmluvy sa dôvodne domnieval, že uhradí len náklady za spotrebovanú elektrickú energiu a vodu. Žalobca by nemal mať úžitok z vlastného pochybenia navrhnúť obsah zmluvy čo najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie a to pre obe zmluvné strany. Žalobca by tak mal byť zodpovedný za jednotlivé ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesol, nakoľko aj nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietla uzatvoriť. Ak teda určitý pojem v zmluve použitý pripúšťa viaceré možné výklady, výklad menej priaznivý pre stranu, ktorá takéto ustanovenie navrhla, t. j. žalobcu, by mal mať prednosť. Žalovaný má za to, že zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami jasne a explicitne vyplýva povinnosť žalovaného nahradiť náklady za energie potrebné pre realizáciu diela ako elektrickú energiu a úžitkovú vodu, ku ktorým žalobca bol povinný určiť žalovanému odberné miesta, čo taktiež v návrhu zmluvy sám formuloval. Dňa 07.11.2016, t.j. po uzavretí zmluvy, boli vykonané iba odpisy spotreby elektrickej energie a spotreby úžitkovej vody, čo potvrdzuje argumentáciu žalovaného, že zo strany žalovaného neexistovala potreba dodávok iných médií a ich úhradu žalobca ani nepredpokladal a nemal v pláne požadovať. Žalovaný nikdy nevzniesol akékoľvek požiadavky na užívanie iných energií a nikdy nebol čo i len informovaný o možnosti vykurovania priestorov diela. Vykurovanie objektu žalovaný nepožadoval a s týmto ani nepočítal. Z uvedeného dôvodu žalovaný zabezpečil a pripravil stavenisko tak, aby bolo chránené pred poveternostným vplyvom, a aby boli dodržané technologické postupy vrátane tzv. mokrých procesov, a to bez potreby vykurovania stavby.

10. K ďalším skutkovým okolnostiam realizácie, prevzatia a odovzdania a zabezpečenia diela žalovaný navrhol vypočuť zástupcu zhotoviteľa pri realizácii diela C.. U. M.. Žalovaný odmieta znášať náklady uplatňované žalobcom v súvislosti s vágne formulovaným obsahom zmluvy. Nečestnosť nároku žalobcu žalovaný opiera o uplatňovanie nároku na náhradu nákladov za odvod dažďovej vody do kanalizácie, ktoré žalovaný vníma výlučne ako náklad žalobcu ako správcu a prevádzkovateľa budovy, pričom sa nejedná o náklady potrebné pre realizáciu diela v dohodnutom rozsahu. Žalovaný odmieta žalobcom uplatňovaný nárok a popiera vznik svojho omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi vzhľadom na nedostatok riadneho uplatnenia tohto nároku, a preto žalobu považuje za predčasnú a nedôvodnú. Žalovaný preto navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a vzájomnej žalobe žalovaného vyhovieť.

11. V doplnení žaloby zo dňa 19.09.2019 žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k uplatnenému nároku voči žalovanému tak, že faktúrou č. 341700049 vystavenou dňa 28.04.2017 na celkovú sumu 2.197,34 eur žalobca vyúčtoval žalovanému reálnu spotrebu dodaných energií za obdobie od 07.11.2016 do 31.12.2016 a faktúrou č. 3317700514 vystavenou dňa 04.05.2017 na celkovú sumu 2.400,- eur vyúčtoval žalobca žalovanému zálohové platby na spotrebu dodaných energií v období

január až február 2017. Nakoľko žalovaný listom zo dňa 22.05.2017 rozporoval položky vyúčtovania žalobcu v rozsahu dodávky tepla a dažďovej vody, žalobca doručil žalovanému list zo dňa 29.05.2017, ktorým žalovanému objasnil spôsob a rozsah vyúčtovania energií ako aj dôvodnosť vystavených faktúr. Po vykonaní ročného zúčtovania nákladov za rok 2017 žalobca dňa 30.04.2018 vystavil faktúru č. 331800605 v celkovej sume 36,88 eur, v zmysle ktorej žalobca žalovanému zúčtoval reálnu spotrebu energií dodaných za účelom realizácie predmetu zmluvy o dielo v období od 01.01.2017 do 28.02.2017, pričom súčasťou predmetnej faktúry bol rozpis vyúčtovaných nákladov na dodané energie spolu s konkrétnym výpočtom jednotlivých fakturovaných položiek. V dôsledku jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 06.11.2017 zostala žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo výške 2.078,59 eur, ku ktorej bola následne pripočítaná pohľadávka vo výške 36,88 eur po vystavení zúčtovacej faktúry č. 331800605.

12. Podľa tvrdení žalobcu v súčasnosti pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 2.115,47 eur, ktorá je súčasne žalovanou istinou v tomto konaní. Ako dôvod účtovania spotrebovaných energií žalobca označil skutočnosť, že na základe Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 27.02.2012 je žalobca nájomcom stavby - F., v ktorej prebiehala realizácia diela, a ktorá je vo vlastníctve Mesta B.. Podľa tejto nájomnej zmluvy vznikla žalobcovi povinnosť okrem iného uhrádzať aj náklady na dodávku energií do prenajatých nehnuteľností a to priamo dodávateľom jednotlivých energií. Náklady na dodané energie sú následne žalobcom preúčtované podnájomcom, prípadne iným užívateľom prenajatých priestorov, ktorí dodané energie skutočne využívajú tak, ako to bolo aj v prípade žalovaného počas realizácie predmetu Zmluvy o dielo. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti je súčasne dodávateľom tepla pre nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta B., čo vyplýva aj z nájomnej zmluvy zo dňa 27.02.2012 a súčasne sú žalobcovi dodávateľmi priamo účtované dodávky ďalších energií ako nájomcovi predmetných nehnuteľností, ktoré sú následne rozúčtované jednotlivým podnájomcom, resp. užívateľom nehnuteľností tak, ako to bolo v prípade žalovaného, ktorý užíval nehnuteľnosť za účelom realizácie diela a súčasne sa v Zmluve o dielo zaviazal na úhradu nevyhnutných nákladov potrebných pre realizáciu diela. Žalobca, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalovaného, uviedol, že zo strany žalovaného nie je spochybnené právo žalobcu domáhať sa náhrady spotrebovaných energií od žalovaného a to v rozsahu spotrebovanej elektrickej energie a vody, ktorých dôvodnosť žalovaný nepoprel a uznal aj vo svojich listoch adresovaných žalobcovi. Za spornú žalobca označil dôvodnosť a výšku ďalších energií účtovaných žalobcom z dôvodu, že tieto podľa žalovaného neboli potrebné pre realizáciu predmetu Zmluvy o dielo. S takouto procesnou obranou žalovaného žalobca nesúhlasí a dodané energie považuje za nevyhnutné pre riadne plnenie Zmluvy o dielo žalovaným. Dodávku tepla a vykurovanie predmetných priestorov v štandardnom režime žalovaný počas celej realizácie diela nerozporoval a s uvedeným súhlasil. V ďalšej časti svojho stanoviska žalobca uviedol konkrétnu špecifikáciu a spôsob výpočtu jednotlivých položiek uvedených vo vyúčtovaniach doručených žalovanému, na výpočet ktorých žalobca viazal uplatnený nárok. Okrem už označených listinných dôkazných prostriedkov ako ďalšie dôkazy žalobca označil Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX a č. XX/ XXXX, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/T-P., výpis z Obchodného registra žalobcu, list žalovaného zo dňa 07.06.20178 a zo dňa 16.08.2017, list žalovaného zo dňa 22.05.2017 a list žalobcu zo dňa 29.05.2017, faktúru č. 331800605 vrátane príloh.

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu.

14. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

15. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

17. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

18. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

19. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

21. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Z obsahu žaloby a doplňujúcich vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému vyplýva z obsahu písomne uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2016 v znení Dodatku č. X zo dňa 21.02.2017, predmetom ktorej bola rekonštrukcia telocvične za dohodnutú cenu diela. V rámci dohody o cene diela zmluvné strany dojednali, že cena diela kryje náklady potrebné na dodržanie zmluvne dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok podľa tejto zmluvy a súťažných podkladov ako sú technicko-kvalitatívne parametre a podmienky pre realizáciu diela, ak sú potrebné, medzi inými úhrada spotrebovaných energií počas realizácie diela, úhrada vodného a stočného v priebehu výstavby. Podľa tvrdení žalobcu žalobcom vyúčtovaná pohľadávka predstavuje náhradu nákladov potrebných na riadne zhotovenie diela v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, v podobe zostatku neuhradených nákladov v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok strán vykonaného jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 06.11.2017 s pohľadávkou žalovaného vzniknutou právnym titulom zaplatenia ceny diela v sume 2.518,75 eur, ktorú žalovaný učinil v rámci svojej procesnej obrany predmetom vzájomnej žaloby.

24. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v tvrdení, že žalobcom uplatnený nárok je predčasný a to z dôvodu absentujúceho riadneho vyúčtovania a preukázania týchto nákladov voči žalovanému v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ďalej z dôvodu, že náhrada nákladov uplatnená žalobcom v predmetnom konaní nemá oporu v písomne uzavretej Zmluve o dielo medzi účastníkmi zo dňa 26.10.2016 a v prípade akceptovateľného nároku v časti nákladov za dodávku elektrickej energie a úžitkovej vody žalobca výšku tohto nároku riadne nepreukázal a žalovanému nevyúčtoval. Z tohto dôvodu žalovaný označil právny úkon jednostranného započítania vzájomných pohľadávok vykonaný žalobcom dňa 06.11.2017 za neplatný právny úkon a rámci vzájomnej žaloby si súčasne žalovaný uplatnil voči žalobcovi pohľadávku z titulu zaplatenia ceny diela, ktorú pohľadávku žalovaného žalobca učinil predmetom sporného vzájomného započítania pohľadávok. Žalovaný sa tak domáha vzájomnou žalobou jej zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

25. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a jej písomných doplnení s poukazom na spôsob výpočtu jednotlivých položiek vyúčtovaných faktúrou č.

341700049 na sumu 2.190,34 eur a faktúrou č. 331800605 na sumu 36,88 eur. Pre prípad, že by výpočet predložený žalobcom súd považoval za nedostatočný, žalobca navrhol predvolať ako svedkov príslušných zamestnancov žalobcu na objasnenie spôsobu výpočtu spotrebovaných energií. Nárok uplatnený žalovaným vzájomnou žalobou žalobca označil za nedôvodný z dôvodu zániku pohľadávky žalovaného v dôsledku účinkov jednostranného započítania vzájomných pohľadávok strán.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na uplatnenej procesnej obrane a dôvodoch uvedených v svojich písomných vyjadreniach . Žalovaný má za to, že žalobca v doterajšom konaní nepreukázal, že iné energie ako spotrebovaná elektrina a voda boli potrebné pre zhotovenie diela a nepreukázal ani reálnu spotrebu týchto energií. S poukazom na daňové povinnosti žalovaného a povinnosti vyplývajúce z riadneho vedenia účtovníctva žalovaný odmietol plniť žalobcovi bez riadneho vyúčtovania pohľadávky žalobcu, pričom jednostranné započítanie pohľadávok žalobcom žalovaný označil za neplatný právny úkon z dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie. Žalovaný posudzuje predmetnú žalobu za predčasne podanú a navrhol žalobu zamietnuť a vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu vyhovieť.

27. Skutočnosťou nespornou medzi procesnými stranami je uzavretie Zmluvy o dielo v písomnej forme dňa 26.10.2016 tak, ako je táto obsahom spisového materiálu na č. l. 38 až č. l. 44. Na základe predmetnej Zmluvy sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal žalobcovi vykonať dielo bližšie špecifikované v časti II Zmluvy za dohodnutú cenu diela podľa čl. IV Zmluvy o dielo a to tak, že podľa čl. IV bod 4 cena dohodnutá v odseku 1 čl. IV Zmluvy kryje náklady potrebné na dodržanie zmluvne dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok podľa tejto zmluvy a súťažných podkladov, a to najmä okrem iného podmienok realizácie diela, ak sú potrebné, medzi inými úhrada spotrebovaných energií počas realizácie diela, úhrada vodného a stočného v priebehu výstavby. Medzi stranami je nesporné, že v cene diela sú zahrnuté náklady na úhradu spotrebovaných energií, a to explicitne náhrada spotrebovanej elektrickej energie a vody.

28. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je otázka, či medzi oprávnenými nákladmi sú zahrnuté aj ďalšie žalobcom vyúčtované komodity a s nimi súvisiace náklady na dodávky tepla, ohrev vody, odvod dažďovej vody a osvetlenie a súčasne poplatok za spracovanie spoločnosti ENBRA, všetky vyúčtované žalobcom vyššie označenými faktúrami, či zo strany žalobcu došlo k riadnemu uplatneniu nároku voči žalovanému, a či reálnu spotrebu nákladov, ktorej náhrady sa žalobca v predmetnom konaní domáha, žalobca v konaní preukázal.

29. Ďalšou medzi stranami spornou skutočnosťou je platnosť právneho úkonu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok uskutočneného žalobcom dňa 06.11.2017, predmetom ktorého započítania boli pohľadávky žalobcu ako veriteľa v celkovej sume 4.597,34 eur na podklade faktúry č. 341700049 v sume 2.197,34 eur a zálohovej faktúry č. 331700514 vo výške 2.400,- eur proti pohľadávke žalovaného v sume 2.518,75 eur ako neuhradenej faktúry č. 2017038 vo výške 2.518,75 eur splatnej dňa 15.07.2017, od posúdenia ktorej skutočnosti je závislé vyhodnotenie dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného uplatnenej voči žalobcovi v rámci procesnej obrany v tomto konaní.

30. Pri posúdení dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a procesnej obrany žalovaného súd zohľadňoval celý proces uzatvárania Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2016 v rámci verejného obstarávania, zohľadňoval postavenie strán v pozícii predkladateľa a adresáta návrhu zmluvy a v neposlednom rade povahu žalobcom uplatnenej pohľadávky a okolnosti jej vzniku a nárokovateľnosti.

31. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že predkladateľom Zmluvy o dielo bol žalobca v zmluvnom postavení objednávateľa diela. Pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a výklad relevantných ustanovení Zmluvy o dielo časti IV bod 4 Zmluvy o dielo, súd aplikoval výkladové pravidlá právnych úkonov vyjadrené v ust. , v zmysle ktorého ustanovenia je potrebné prejav vôle vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, avšak za predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

32. Podľa , , , Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

33. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že pri uzatváraní zmluvy vychádzal z predpokladu, že v cene diela sú zahrnuté náklady potrebné na vykonanie diela a to explicitne vymedzené v časti IV bod 4 písm. b) ako úhrada spotrebovanej elektriny, vodného a stočného, čomu korešpondovali aj podmienky zhotovenia diela vymedzené v čl. VII bod 1 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého ustanovenia sa objednávateľ, t. j. žalobca zaviazal najneskôr ku dňu odovzdania staveniska určiť odberové miesta vody a elektrickej energie, ktorých náklady znáša zhotoviteľ včítane podružného merania.

34. Z vykonaných dôkazov v konaní vyplynulo, že iné odberné miesta a odpočty meradiel okrem miesta odberu elektriny a vody v čase po uzavretí predmetnej zmluvy strany neuskutočnili a pre riadne vykonanie diela žalovaný ďalšiu súčinnosť žalobcu nevyžadoval a k inej súčinnosti pri zhotovení diela sa žalobca v zmluve nezaviazal (nesporné tvrdenie žalovaného). Medzi stranami spornou ostala skutočnosť, či a do akej miery boli žalobcom vyúčtované ostatné komodity (okrem dodávky elektriny a vody) nevýhnutné pre riadne vykonanie diela žalovaným v súlade s obsahom uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ v takýchto podmienkach žalobca požadoval náhradu nákladov za dodávky aj ďalších energií ako je stočné, ohrev vody, dodávka tepla a iné, bolo procesnou povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že sa jedná o náklady potrebné na zhotovenie diela na dodržanie zmluvne dohodnutých kvalitatívnych, dodacích a platobných podmienok podľa Zmluvy a súťažných podkladov, a že uplatňovanie týchto nákladov v rámci dohodnutej ceny diela, muselo byť žalovanému ako zhotoviteľovi diela zrejmé, že na podmienkach ich úhrady sa zmluvné strany dohodli, a to bez akýchkoľvek pochybností o existencii a obsahu takejto dohody. Napriek tomu, že žalovaný naplnenie zmluvných podmienok predpokladaných na úhradu nákladov energií vymedzených v ustanovení čl. IV bod 4 Zmluvy o dielo rozporoval, žalobca základ uplatneného nároku v konaní spoľahlivo nepreukázal, pričom sa opieral výlučne o vágny ním v kontraktačnom procese predkladaný obsah zmluvy. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keď žalobcovi ako nájomcovi priestorov, v rámci ktorých bolo vykonávané predmetné dielo, z ním uzatvorenej nájomnej zmluvy plynú povinnosti nájomcu uhrádzať náklady dodaných energií svojmu prenajímateľovi ako tretej osobe, žalovaný nemá postavenie nájomcu a ani užívateľa týchto priestorov, a preto prenášanie týchto povinností na zhotoviteľa diela bez existencie výslovnej dohody strán, nemá zákonnú oporu.

35. Výklad právnych úkonov v zmysle rozhodovacej praxe súdov sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na rokovanie strán o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy. Právne úkony je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia a podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil, ale tiež s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V prípade, ak sú použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Zásadne nie je prípustný viacvýznamový výklad zmluvy a následné zneužitie mnohoznačnosti, resp. neurčitosti ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Z ustanovenia vyplýva, že interpretácia prejavu vôle je riešená v prospech subjektívneho kritéria, avšak za predpokladu, že zmluva vyjadruje spoločný úmysel strán, kedy obsah vôle má prednosť pred jej prejavom, to znamená textom zmluvy. Predmetné subjektívne kritérium výkladu zmluvy je limitované objektívnym kritériom, podľa ktorého musí byť úmysel konajúceho druhej strane známy a ak takýto úmysel nemožno zistiť, zmluva sa vykladá podľa významu, ktorý by jej za tých istých okolností prikladali rozumné osoby v tom istom postavení ako zúčastnené strany ( ). Pri rešpektovaní princípu zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán a rovnako preferencie výkladu zmlúv, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, súd vníma ako zásadnú otázku ochrany tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon v dôvere v určitý jej druhou stranou prezentovaný stav s dôrazom na skutočnosť, že neurčité ustanovenie zmluvy pripúšťajúce viaceré možné výklady, zakladá povinnosť predkladateľovi zmluvy preukázať dohodu strán ohľadne tvrdeného

významu zmluvy a ak takúto povinnosť predkladateľ zmluvy nesplnil, je v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal aj žalovaný v rámci procesnej obrany, potrebné vykladať rozporné ustanovenia zmluvy v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Čiže procesnou povinnosťou žalobcu bolo nielen tvrdiť, ale preukázať súhlas žalovaného s tvrdeným významom konkrétneho zmluvného ustanovenia a to tak, aby na strane žalobcu nevznikol prospech z vlastného pochybenia pri formulácii Zmluvy a z nej vyplývajúceho výkladu pojmu „potrebné energie“, ktorý pojem v podmienkach predmetnej sporovej veci súd vyhodnotil rozdielne od procesnej strany žalobcu ako nejednoznačný a sporný. Pri výklade obsahu právneho úkonu súd prihliadal na následné správanie sa zmluvných strán, keď žalobca v súvislosti s vykonávaním diela žalovaným sprístupnil žalovanému iba odberné miesta na dodávku vody a elektrickej energie, na ktorých bol vykonaný odpočet spotreby vody a elektriny, pričom zo strany žalovaného ako zhotoviteľa diela nebola výslovne znesená požiadavka na vykurovanie priestorov a dodávanie iných komodít a rovnako žalobca ako objednávateľ diela sa v zmluve ani iným spôsobom nezaviazal žalovanému dodávať iné komodity pre vykonávanie diela okrem vody a elektrickej energie.

36. Napriek tomu, že Zmluva o dielo uzatvorená medzi procesnými stranami dňa 26.10.2016 neupravuje podmienky vyúčtovania nákladov spotrebovaných energií počas realizácie diela, žalobca tieto vyúčtoval žalovanému troma vystavenými faktúrami, a to faktúrou zo dňa 28.04.2017 za spotrebu energií za obdobie od 07.11.2016 do 31.12.2016 v celkovej sume 2.197,34 eur, ktorá obsahuje vymedzenie konkrétnej výšky ceny za jednotlivé komodity, a to dodávku tepla, ohrevu vody, vodného a stočného a elektrickej energie, so splatnosťou 28.05.2017. Následne žalobca vystavil žalovanému dňa 30.04.2018 faktúru s vyúčtovaním „nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru“ za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2017 s dátumom splatnosti faktúry dňa 30.05.2018, ktorá obsahuje špecifikáciu ceny za jednotlivé komodity a to vodné a stočné, teplo na ÚK, ohrev vody, dažďová voda, osvetlenie, poplatok za spracovanie ENBRA a ďalej odpočet vyúčtovateľných záloh s celkovou sumou 36,88 eur, ktorá zohľadňuje vystavenú zálohovú faktúru, ktorej predmetom je zálohové vyúčtovanie nákladov za obdobie január - február 2017 v sume 2.400,- eur so splatnosťou faktúry dňa 14.05.2017. Na základe vyúčtovacej a vystavenej zálohovej faktúry žalobca určil nedoplatok ceny na poskytnutých plneniach k 31.03.2018 v sume 2.436,88 eur (č. l. 9, rub č. l. 9). Žalovaný v rámci predporovej komunikácie strán žalobcovi ním vystavené faktúry namietal a žalobcovi vrátil ako nedôvodné, nemajúce oporu v zmluve a v reálne zistených odberoch energií.

37. Žalovaný v konaní prezentoval pripravenosť plniť si svoje záväzky z uzavretej Zmluvy o dielo v rozsahu dojednanom v zmluve, t. j. uhradiť náklady za spotrebovanú elektrickú energiu a vodu, avšak za predpokladu ich riadneho vyúčtovania a preukázania spôsobom dohodnutým v zmluve, t. j. v rozsahu skutočne spotrebovaných energií žalovaným. Žalovaný namietal existenciu splatnej pohľadávky žalobcu a prípadný vznik omeškania žalovaného s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Nároky uplatnené žalobcom faktúrou č. 3317700514 a č. 341700049 v rozsahu prevyšujúcom rámec nákladov dohodnutých v Zmluve o dielo, žalovaný označil za neoprávnené a nepreukázané. Žalovaný sa opakovane domáhal prepracovania a doručenia faktúr vystavených v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, žiadal o vyúčtovanie týchto nákladov v správnej výške zodpovedajúcej reálnej spotrebe energií zistenej z vykonaných odpočtov.

38. K jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 06.11.2017 súd zistil, že predmetným právnym úkonom žalobca jednostranne započítal voči žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pohľadávku špecifikovanú sumou 4.597,34 eur z titulu neuhradených faktúr č. 341700049 vo výške pohľadávky 2.197,34 eur splatnej 28.05.2017, ktorá súhrnne predstavuje pohľadávku za dodávky tepla, ohrev vody, vodné, stočné a elektrickú energiu za obdobie od 07.11.2016 do 31.12.2016 a pohľadávku zo zálohovej faktúry č. 331700514 vo výške 2.400,- eur splatnú 14.05.2017, ktorá predstavuje zálohové platby energií za obdobie január až február 2017, a to proti pohľadávke žalovaného vo výške 2.518,75 eur z titulu neuhradenej faktúry č. 2017038 splatnej 15.07.2017 za dodané stavebné práce a ostatné dodávky.

39. Teda napriek námietkam žalovaného k dôvodnosti a rozsahu žalobcom fakturovaných nákladov za spotrebované energie, žalobca pristúpil dňa 06.11.2017 k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok, teda pohľadávok žalobcu, ktoré sú medzi stranami sporné. Pred vykonaním jednostranného započítania pohľadávok žalobca v liste zo dňa 29.05.2017 (č. l. 140) oznámil žalovanému, že náklady na spotrebované energie sú žalobcovi fakturované ich dodávateľmi a následne žalobcom tieto preúčtované jednotlivým podnájomníkom podľa stavov meradiel alebo cez vykurovaný objem tepla z dôvodu, že

v čase vykonávania diela neboli na stavenisku žalovaného namontované podružné merače. Žalobca súčasne oznámil žalovanému poskytnutú úľavu na vykurovaný objem v rozsahu 50% z dôvodu demontáže vykurovacích telies a odstavenie niektorých vykurovacích telies. Žalobca súčasne uviedol žalovanému, že vyúčtovanie spotrebovaných energií bolo vykonané v zmysle platnej legislatívy s výslednou sumou nedoplatku vo výške 2.197,34 eur. Rovnako v liste žalobca uviedol, že faktúra č. 331700514 je zálohovou faktúrou na obdobie od 01.01.2017 do 28.08.2017, t.j. do ukončenia a odovzdania diela a jej výška bola určená z predpokladaných nákladov s tým, že táto bude zúčtovaná na základe skutočných nákladov v roku 2018 za obdobie alikvotnej časti roku 2017. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že základom žalobcom vykonaného zápočtu bol o.i. ním vykonaný odhad reálnych nákladov, pričom takýto postup žalobcu nevyplýval z obsahu písomne uzatvorenej zmluvy o dielo ani inej dohody strán. Legitímnym podkladom pre uplatnenie náhrad za dodané energie ako súčasti ceny diela, bolo podľa písomne uzatvorenej zmluvy je zistenie reálnej spotreby v zmluve dohodnutých energií využitých žalovaným pri vykonávaní diela. Pokiaľ sa žalobca odovolával na výpočet uvedený v podanej žalobe, súd konštatuje, že z obsahu žaloby a k nej pripojených príloh nevyplýva rozsah vykonaného odberu (množstvo merných jednotiek), ktorého cenu žalobca učinil predmetom žaloby a tiež obsahom právneho úkonu jednostranného započítania pohľadávok strán.

40. V doplnení žaloby zo dňa 19.09.2019 žalobca čiastočne špecifikoval vyúčtovacie faktúry podľa jednotlivých položiek, pričom k vyjadreniu pripojil opätovne v žalobe označené faktúry aktuálne s prílohami k vyúčtovaniu za rok 2016 a za rok 2017. Vo vzťahu k takto dodatočne doplneným tvrdeniam a dôkazom žalovaný namietol, že tieto nepreukazujú reálnu spotrebu žalovanému dodanej elektrickej energie a vody, ktorých náhradu je žalovaný za podmienok stanovených zmluvou zaplatiť. Žalovaný osobitne rozporoval vyúčtovanie nákladov za odvod dažďovej vody, ktorej uplatnenie nemá opodstatnenie pri vykonávaní diela. Keďže žalobca vyúčtoval dodávku vody spolu s pohľadávkou z titulu stočného, žalovaný učinil sporným aj predmetnú časť žalovanej pohľadávky. Vo vzťahu k vyúčtovanej cene elektrickej energie, ktorej výpočet žalobca podrobnejšie objasňoval v doplnení žaloby zo dňa 19.09.2019, žalobca dôvodnosť svojho nároku v uplatnenej sume napriek námietkam žalovaného nepreukázal a z Príloh k vyúčtovaniu za roky 2016 a 2017 táto časť fakturovanej pohľadávky nevyplýva, keď tieto obsahujú výstupy k dodávkam studenej a teplej vody, tepla a ústredného kúrenia v danom objekte na jednotlivých meračoch v ňom umiestnených a súčasne náklad za osvetlenie na odbernom mieste č. XXXX bez uvedenia akýchkoľvek merných jednotiek vo vzťahu k uvedenej cene.

41. Vzhľadom na povahu žalobcom uplatneného nároku, ktorého výška nemohla byť v čase uzavretia zmluvy medzi stranami explicitne stanovená, legitímnym predpokladom jeho uplatnenia bolo riadne vyúčtovanie tohto nároku, a to spôsobom, z ktorého by bola zrejmá výška spotrebovaného plnenia žalovaným pri vykonávaní diela a jeho cena. V prípade spornosti tohto nároku bolo procesnou povinnosťou žalobcu dôvodnosť uplatneného nároku v konaní preukázať. Nakoľko výpočet spotrebovanej vody a elektrickej energie mal vychádzať z vykonaných odpočtov na vopred určenom meradle, žalobca musel disponovať prostriedkami na objektivizáciu svojho nároku. Z dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil, však podľa názoru nie je možné prijať spoľahlivý záver, že pohľadávka žalobcu v uplatnenej sume je v konaní preukázaná. Mechanizmus výpočtu podrobne uvedený žalobcom nie je dôkazom reálnej spotreby energií, čo žalovaný opakovane v konaní namietal. Pokiaľ žalobca z procesnej opatrnosti navrhol predvolať ako svedkov „príslušných zamestnancov“ žalobcu bez ich bližšej individualizácie, a to na vysvetlenie spôsobu výpočtu spotrebovaných energií, takýto dôkazný návrh súd vyhodnotil ako nekvalifikovaný, učinený v rozpore s procesným postupom vyplývajúcim z ustanovenia , podľa ktorého je strana, ktorá navrhne výsluch svedka, povinná zabezpečiť svedka na pojednávaní a o tejto skutočnosti upovedomiť súd a protistranu. Navyše žalovaný mechanizmus výpočtu nenamietal. Podstata obrany žalovaného spočívala v tvrdení, že žalobca nepreukázal výšku žalovaným spotrebovanej energie, pričom dôkazné prostriedky označené žalobcom túto medzi stranami spornú skutočnosť nepreukazujú.

42. Z predsporovej komunikácie strán je zrejmé, že hmotno-právny úkon započítania vzájomných pohľadávok žalobca učinil v čase, kedy žalobcovi nebola v celom započítavanom rozsahu známa výška jeho nárokov voči žalovanému, t.j. výška skutočných nákladov za rozhodné obdobie. Takýto záver súdu dotvrdzuje aj skutočnosť, že predmetom započítania vzájomných pohľadávok žalobca učinil pohľadávku vyplývajúcu zo zálohovej faktúry, pre ktorej vystavenie medzi stranami nebol daný zmluvný ani zákonný dôvod. Vyúčtovanie reálnych nákladov za dodané energie žalobca vykonal až vystavením faktúry č. 331800605 dňa 30.04.2018. Nakoľko podmienky platnosti akéhokoľvek právneho úkonu je možné

posudzovať výlučne k časovému momentu jeho uskutočnenia, súd na základe námietky žalovaného hodnotil, či jednostranný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok učinený žalobcom dňa 06.11.2017 spĺňa zákonom stanovené podmienky jeho platnosti.

43. Zákonná úprava započítania pohľadávok vyplýva z ust. , podľa ktorého zákonného ustanovenia , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

44. Započítanie predstavuje spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ktorého predpokladom je vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a právny úkon smerujúci na započítanie. Napriek tomu, že zákonná úprava formu právneho úkonu nepredpisuje, z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje na započítanie a to spôsobom, ktorý umožňuje posúdenie stretu (splatnosti) vzájomne započítavaných pohľadávok, ku ktorému momentu započítavané pohľadávky zanikajú. Pokiaľ však žalobca učinil predmetom započítania pohľadávku na základe zálohovej faktúry vo výške predpokladaných nárokov, ktorej uplatnenie nevyplýva z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi procesnými stranami a ani zo zákona, nemožno právny úkon žalobcu vyhodnotiť ako platný právny úkon, ktorý by vyvolal zákonom predpokladané právne účinky zániku pohľadávok podľa pri súčasnej aplikácii zákonného ustanovenia , podľa ktorého zákonného ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Vzhľadom na vyššie súdom prijatý záver k neplatnosti právneho úkonu jednostranného započítania pohľadávok žalobcu, súd posudzoval tiež otázku splatnosti pohľadávky žalobcu vo väzbe na ustanovenia Zmluvy o dielo, upravujúce platobné podmienky k úhrade ceny diela, ktorá kryje náklady žalobcu na vykonávanie diela podľa čl. IV. bod 4 Zmluvy, a to tak, že v prípade ak faktúry nebudú úplné alebo budú obsahovať nesprávne údaje vrátane príloh k faktúram, je možné takéto faktúry zhotoviteľovi vrátiť s povinnosťou zhotoviteľa predložiť nové faktúry s dopadom na ich splatnosť . V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu súd vníma ako relevantnú a s obsahom zmluvy súladnú požiadavku žalovaného na postup žalobcu ako veriteľa pri vyúčtovaní nákladov za odbery energií a ich fakturácii spôsobom, ktorý bol stranami dojednaný pre podmienky fakturácie ceny diela. Teda riadne vystavenými faktúrami s jednoznačne vymedzeným predmetom fakturácie tak, aby v prípade započítania vzájomných pohľadávok strán, resp. pri ich uplatnení na zaplatenie, bolo možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, ktoré pohľadávky vyúčtované žalobcom za dodávky vody a elektrickej energie v rozhodnom období., t.j. za obdobie od 07.11.2016 do mesiaca február 2017 tvoria predmet fakturácie a v akom rozsahu tieto v prípade ich započítania zanikli, a ktoré a v akom rozsahu splnené neboli. Ak takýto postup zo strany žalobcu v prípade vyúčtovania nákladov za odbery energií a pri jeho neplatnom započítaní nebol riadne dodržaný, je možné hodnotiť podanú žalobu ako predčasnú s dôsledkom vyhodnotenia jej nedôvodnosti.

46. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov, vyhodnotenie neplatnosti právneho úkonu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok a ďalej skutočnosti, že k momentu rozhodovania súdu žalobca v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami podľa čl. IV bod 4 Zmluvy o dielo s primeranou aplikáciu zmluvných ustanovení upravujúcich platobné podmienky a podmienky fakturácie ceny diela po vrátení faktúr zo strany žalovaného, nevyúčtoval opätovne žalovanému náklady za dodávky vody a elektrickej energie reálne žalovaným spotrebovanej počas vykonávania diela, a to s vyjadrením ich merných jednotiek a ceny a to spôsobom, ktorý by umožňoval žalovanému efektívne posúdiť oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku a v pomeroch súdneho konania žalobcovi vykonať jej objektivizáciu a preukazovať dôvodnosť relevantnými dôkaznými prostriedkami, bolo potrebné žalobu žalobcu vyhodnotiť ako predčasnú a teda uvedenú námietku žalovaného uplatnenú v rámci procesnej obrany ako dôvodnú s dôsledkom zamietnutia podanej žaloby.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že jednostranný právny úkon započítania vzájomných pohľadávok vykonaný žalobcom vo vzťahu k žalovaným fakturovanej cene diela faktúrou č. 2017038 vo výške 2.518,75 eur so splatnosťou 15.07.2017 súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, k zániku medzi

stranami nespornej pohľadávky žalovaného vzájomným zápočtom nedošlo. Pohľadávka žalovaného tak naďalej trvá a s ňou aj omeškanie žalobcu s úhradou peňažného dlhu.

48. Sankciou za omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sú úroky z omeškania ako dôsledok toho, že veriteľ nemohol disponovať so svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich neoprávnene, bez súhlasu veriteľa využíval vo svoj prospech. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak vzniká priamo zo zákona ako dôsledok toho, že dlžník nesplnil svoj peňažný záväzok v lehote jeho splatnosti. To znamená, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie dlžníka, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za porušenie povinnosti splniť svoj peňažný záväzok riadne a včas. Jediným prípadom, kedy omeškanie dlžníka nenastáva, je prípad, kedy dlžník nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa v zmysle ust. a preto dlžník nie je povinný platiť úroky z omeškania za dobu, po ktorú je v omeškaní veriteľ. Omeškanie dlžníka v takom prípade trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Vzhľadom na to, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu osobitnej dohody o sadzbe úrokov z omeškania, žalovanému vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výmere podľa , a to vo výške určenej nariadením vlády pri úprave sadzby úrokov z omeškania Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi tzv. fixnú sadzbu úrokov z omeškania, kedy namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

49. Okrem úrokov z omeškania žalovanému vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa , ktorá predstavuje náhradu tzv. administratívnych, interných, monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, pričom ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, ktoré však nie sú podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov. Náhrada týchto nákladov sa čo do výšky nemení ani v súvislosti s dĺžkou omeškania či výškou dlhu, a preto veriteľ má právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby osobitného upozornenia.

50. Súd preto priznal žalovanému právo na zaplatenie sumy 2.518,75 eur titulom zaplatenia ceny diela spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa , spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa , t. j. vo výške 9% ročne zo sumy 2.518,75 eur od 16.07.2017 do zaplatenia, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

51. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalovaný ako procesná strana v celom rozsahu úspešná v konaní, tak pri rozhodovaní o podanej žalobe žalobcu, ako aj o vzájomnej žalobe žalovaného ) má voči žalobcovi ako neúspešnej procesnej strane nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).