Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Murmanská, Vršovice 1475/4, 10 100 00 Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: F. L., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX W. XX, o zaplatenie 1.672,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.06.2019 v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.672,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítanými zo sumy 1672,16 eur od 25.08.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX na základe ktorej umožnil žalovanému čerpať bezúčelový revolvingový úver vo výške úverového rámca 2100,- eur. Žalovaný celkovo čerpal z úveru sumu 2570,52 eur. Žalovaný bol povinný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 4%. Žalovaný nehradil úver včas a riadne, a preto žalobca úver dňa 27.01.2017 zosplatnil. Žalovaný uhradil veriteľovi celkovo sumu 898,36 eur. Pôvodný veriteľ pohľadávku postúpil dňa 15.08.2018 žalobcovi s účinnosťou k 24.08.2018.

3. Upomínací súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal včas odpor žalovaný, ktorý v podanom odpore namietal, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorý by preukazovali ním uplatnený nárok, nakoľko zmluva predložená žalobcom je na sumu 500,- eur, namietal súčasne predložené tabuľky, ako aj to, že tieto nepreukazujú čerpanie prostriedkov. Ďalej namietal doručenie listín od právneho predchodcu žalobcu. Ďalej žalovaný namietal skutočnosť, že žalobca nepredložil vierohodné doklady, ktoré by preukazovali uzavretie zmluvy, čerpanie úveru, a následné výpočet záväzku žalovaného a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na prejednanie miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava. Žalobca v reakcii na odpor uviedol, že poskytnutý úver mimoriadne zosplatnil dňa 27.01.2017 právny predchodca, pričom keďže nedisponuje výzvou podľa , a preto nevie zodpovedať otázku, či boli splnené podmienky na mimoriadne zosplatnenie, pričom má za to, že nezaplatené splatné splátky prešli na žalobcu, nakoľko všetky boli splatné pred postúpením

pohľadávky. Žalobca k otázke preukázania čerpania úveru poukázal na priložený prehľad platobnej histórie. Okrem uvedeného prehľadu a vyjadrenia ďalšie dôkazy žalobca nepredložil.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany, a ktoré sa nedostavili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť. Súd vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-3, zmluvou o postúpení pohľadávky č.l. 5-10, predžalobnou výzvou č.l. 15, zmluvou č.l. 15-16, predstavením karty č.l. 17-18, úverovými podmienkami č.l. 19-26, popisom karty č,l. 28, prehľadom čerpania č.l. 29, prehľadom úhrad č.l. 29, výzvou k splateniu dlhu č.l. 30, oznámením o postúpení pohľadávky č.l. 31, propagačnými materiálmi a podmienkami ku karte č.l. 34, odporom č.l. 51-52, vyjadrením žalobcu č.l. 54-55, prehľadom splátok č.l. 56-57, vyjadrenie č.l. 58-60.

6. Súd na pojednávaní konštatoval, že v konaní je sporné uzavretie zmluvy s dojednaným rozsahom záväzku, ako aj poskytnutie prostriedkov od právneho predchodcu žalobcu žalovanému..

7. Z obsahu predloženej zmluvy č.l. 15-17 mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy dňa 16.07.2015 s výškou úverového rámca 500,- eur. Uvedenú skutočnosť ostatne žalovaný ani nerozporoval, ale naopak na uvedené poukázal vo svojom odpore. Súd konštatuje, že v konaní nebola predložená zmluva, ani iný doklad preukazujúci uzavretie zmluvy s tvrdenou výškou úverového rámca 2100,- eur, ktoré zostalo len v rovine popretého tvrdenia. Súd ďalej konštatuje, že v konaní nebol predložený vierohodný doklad, ktorý by preukazoval poskytnutie úveru vo výške tvrdenej žalobcom. Súd konštatuje, že výpis čerpania podľa č.l. 29, resp. podľa č.l. 56-57 je tabuľkovým výpisom v rovine skutkového tvrdenia, ktoré reálne nepreukazuje poskytnutie úveru v tvrdenej výške. Súd konštatuje, že žalobca nereagoval na popretie skutkových tvrdení žalovaným, ako ani nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali riadne uzavretie zmluvy, resp. čerpanie úveru tak, ako to tvrdil žalobca. Súd ďalej konštatuje, že ak by mal vziať v úvahu za prekázané tvrdenie žalobcu v podobe tabuľky č.l. 56-57, že žalovaný čerpal celkovo sumu 2570,52 eur a zaplatil sumu 898,36 eur, tak musí konštatovať, že nemal preukázané riadnym listinným dôkazom poskytnutie prostriedkov na základe zmluvy nad rozsah sumy 500,- eur.

8. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa 457 , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal..

18. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo..

23. Podľa , lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. Podľa , (ďalej len „“), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

25. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí úveru je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, resp. aj , keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutá spotrebiteľský úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a nasl. , ako aj ustanovenia , majú prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatuje, že nezistil takú absenciu náležitostí zmluvy, ktoré by odôvodňovali jej posúdenie ako bezúročnej a bez poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba by bola podaná nedôvodne v celom rozsahu na základe nižšie uvedeného. Žalobca napriek riadnej námietke žalovaného nepreukázal žiadnym spôsobom, že skutočne poskytol žalovanému tvrdenú sumu. Tabuľka vypracovaná žalobcom po námietke jej nepreukaznosti zo strany žalovaného takýmto dokladom nie je. Vzhľadom na uvedené preto súd nemal preukázané poskytnutie úveru a žalobu zamietol. Dokladom po takejto námietke dlžníka by boli riadne výpisy z kartového účtu, ktoré by uvedené poskytnutie prostriedkov preukazovali, keďže však predložené v konaní neboli, súd nemohol po riadnych námietkach žalovaného prihliadnuť, k výpisom vytvoreným žalobcom, nakoľko tieto sú len v rovine skutkového tvrdenia a nie preukazného dôkazu. Súd konštatuje, že je na žalobcovi aby dokázal, že bolo plnené dlžníkovi a nie na dlžníkovi aby preukazoval, že žalobca mu neplnil (čo

vo svojej podstate v zásade nie je možné, keďže zväčša nemožno prakticky dokázať, že sa niečo nestalo). Na druhej strane ak by súd bol býval dospel k záveru, že žalobcov právny predchodca aj plnil sumu vo výške 2.570,52 eur, tak vzhľadom na absenciu písomnej formy právneho úkonu (v konaní taký doklad predložený nebol) musel by súd na takto poskytnuté prostriedky nahliadať ako plnenie bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo vždy vtedy, kedy žalovaný by údajne čerpal prostriedky, t.j. naposledy dňa 15.06.2016. Súd konštatuje, že žalobca nereagoval na námietky žalovaného v podanom odpore, kde tento namietal existenciu platného úverového vzťahu medzi ním a žalobcom vzhľadom na nepredloženie relevantného dôkazu v podobe úverovej zmluvy, ktorá by uvedené preukazovala. Súd v súlade s by teda súčasne skúmal premlčanie prípadného nároku žalobcu, pričom musí konštatovať, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný v rozsahu celého plnenia poskytnutého nad rozsah, nakoľko posledné plnenie od žalobcu bolo poskytnuté dňa 15.06.2016, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 24.06.2019, t.j. po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, Súd konštatuje, že nová úprava premlčania podľa , je v zásade svojou povahou preklúzia s výnimkou toho, že dlžník by takýto dlh mohol uznať, hoc ani v tomto prípade premlčaním právo nezaniká (plnenie nevytvára naturálnu obligáciu), iba sa závažne oslabuje. Súd uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti posúdil súd žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a túto zamietol, keďže žalobca reálne nepreukázal vierohodným dokladom poskytnutie úveru, a aj keby ho bol býval predložil tak vzhľadom na nepreukázanie uzavretia zmluvy v písomnej forme, by bol jeho nárok na vrátenie prostriedkov na základe neplatného právneho úkonu, a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný, a teda by bol rovnako zamietnutý.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

30. Podľa Čl.17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení a a , , keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko bol plne úspešný v konaní, tieto nepriznal, nakoľko súd by ďalším rozhodnutím rozhodol o tom, že žalovanému priznáva trovy vo výške 0,- eur, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s základných princípov , t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.