Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/117/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2019, v trestnej veci obžalovaného R. J., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 19.06.2019, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného R. J. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 19.06.2019 bol obžalovaný R. J. odsúdený s poukazom na právoplatne uznanú vinu z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 08.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012 a opravným uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.07.2016 pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Tr. zák., zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zák.

Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1,2 Tr. zák. súd zrušil:

- rozsudok OS Zvolen sp. zn. zo dňa 25.04.2012, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne do ústavu so stredným stupňom stráženia

- trestný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.02.2012, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov do ústavu so stredným stupňom stráženia

- trestný rozkaz OS Nitra zo dňa , ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na rozsudok OS Zvolen sp. zn. zo dňa 25.04.2012

- rozsudok OS Bratislava 3 zo dňa l5.1.2013, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Bratislava I. zo dňa 21.1.2013, ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na odsúdenia OS Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 27.02.2012, rozsudku OS Zvolen sp. zn- zo dňa 08.02.2012 a rozsudku OS Zvolen sp. zn. zo dňa 25.04.2012

- trestný rozkaz OS Bratislava 1 zo dňa 5.2.2013, ktorým bolo upustené u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Banská Bystrica zo dňa 5.4.2013, ktorým bolo upustené u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok OS Zvolen sp. zn. zo dňa 08.02.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Zvolen zo dňa 29.5.2013 a to v bode 2 rozsudku, ktorým bolo upustené u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok OS Zvolen sp. zn. zo dňa 08.02.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Veľký Krtíš zo dňa 25.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25.02.2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok do ústavu so stredným stupňom stráženia

- rozsudok OS Zvolen zo dňa 24.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 25.04.2014, ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom OS Zvolen sp. zn. zo dňa 08.02.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Levice zo dňa 2.6.2014, ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.11.2012

a to vo výrokoch o trestoch u obžalovaného.

Ostatné výroky citovaného :

Rozsudku OS Zvolen zo dňa 25.04.2012 Trestného rozkazu OS Banská Bystrica z 27.02.2012 Trestného rozkazu OS Nitra zo dňa Rozsudku OS Bratislava 3 zo dňa l5.1.2013 Rozsudku OS Bratislava I zo dňa 21.1.2013 Trestného rozkazu OS Bratislava 1 zo dňa 5.2.2013 Rozsudku OS Banská Bystrica zo dňa 5.4.2013 Rozsudku OS Zvolen zo dňa 29.5.2013 Rozsudku OS Veľký Krtíš zo dňa 25.11.2013 Rozsudku OS Zvolen zo dňa 24.11.2014 Rozsudku OS Levice zo dňa 2.6.2014

zostávajú týmto nedotknuté.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojim odvolaním napadol obžalovaný cestou svojho ustanoveného obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je v poradí tretím rozsudkom, ktorému predchádzali dve zrušujúce rozhodnutia, kedy súdy konali na základe pôvodne podaného návrhu na obnovu konania z dôvodu použitia asperačnej zásady v pôvodnom konaní v neprospech obžalovaného R. J.. Aj tento rozsudok je podľa obhajoby nezákonný, nespravodlivý, neodôvodnený a nepreskúmateľný. Podľa obhajcu bolo týmto spôsobom obžalovanému odopreté základné právo na obhajobu a spravodlivý proces, keď vzhľadom na absenciu riadneho alebo aspoň nejakého odôvodnenia nedokázal obžalovaný zo svojho odvolania argumentovať ničím iným ako tým, že ide zo strany súdu len o prísne arbitrárne rozhodnutie. Poukázal ďalej na to, že Okresný súd Zvolen svoj výrok o treste resp. o jeho výške nijakým spôsobom neodôvodnil, nevyjadril sa ani k tomu, prečo bolo potrebné podľa jeho názoru uložiť obžalovanému takýto trest. Prvostupňový súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd znížil pôvodne uložený trest odňatia slobody z 5 rokov a 10 mesiacov na súčasný trest 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa obhajoby je však takéto zníženie trestu malé a domáha sa toho, aby v obnovenom konaní nielenže na rozdiel od pôvodného

konania mal vzhliadnuť na dôvody osobitného zreteľa, ale mal ukladať obžalovanému ďaleko miernejší trest, ktorý by splnil svoj účel či už vo vzťahu k ochrane spoločnosti, ako aj vo vzťahu k represii voči odsúdenému.

Poukázal ďalej na to, že umožňovaný prejav zhovievavosti a zmierenia neprimeranej tvrdosti súdu v zmysle Tr. zák. umožňuje, aby súdy ukladali miernejšie tresty, čo sa javí v tomto konaní ako reálne a doslova žiadané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom žiada, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku a vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodol sám tak, že zmení rozhodnutie okresného súdu a uloží obžalovanému miernejší trest.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o tomto odvolaní obžalovaného sa riadne dostavil jeho obhajca, krajský prokurátor, ako aj obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou.

V záverečných návrhoch potom obhajca obžalovaného uviedol, že svoje odvolacie závery modifikuje v tom smere, že sa domáha, aby bol obžalovanému uložený miernejší trest, ale aby o tomto miernejšom treste rozhodol sám krajský súd.

Krajský prokurátor naopak uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Sám obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s odvolaním svojho obhajcu a požaduje, aby bol čím skôr prepustený z výkonu trestu domov.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného R. J. nie je dôvodné.

Z predloženého trestného spisu mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný R. J. bol súdený ešte v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Pri tomto konaní mu bol okresným súdom pri uznaní viny uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. . V dôsledku podaného návrhu na obnovu konania potom vo veci opätovne konal Okresný súd vo Zvolene tým, že došlo k novému zrušeniu pôvodného odsudzujúceho rozsudku, a to dňa 24.05.2017 uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. .

V ďalšom konaní po povolení obnovy konania okresný súd už pri viazaní právnymi závermi, ako aj právoplatne uznanou vinou z pôvodného rozsudku rozhodoval len o výške trestu, kedy v konečnom dôsledku svojim rozsudkom na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019 obžalovanému za tú istú trestnú činnosť uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pri zrušení celkom 11-tich nasledujúcich rozhodnutí iných súdov.

Tak ako je zrejmé aj z odvolania obžalovaného, tento nebol spokojný práve s tým, že v novom konaní mu okresný súd uložil v podstate len o 4 mesiace kratší trest, ako mu uložil v pôvodnom konaní pri použití asperačnej zásady prvostupňový súd.

Krajský súd sa dôsledne riadil zásadou preskúmavania rozsudkov a najmä tej časti, ktorú svojim odvolaním napadol obžalovaný, a to je výrok o uloženom treste. V tomto smere si krajský súd vyžiadal aj hodnotenie na osobu obžalovaného R. J. z výkonu trestu, kde doposiaľ obžalovaný trest vykonáva, ako aj nový odpis z registra trestov na obžalovaného R. J..

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody N. je zrejmé, že odsúdený sa vo výkone trestu nespráva v zmysle Ústavného poriadku, vyskytli sa u neho nedostatky, správal sa drzo, arogantne voči personálu, opakovane porušoval Ústavný poriadok, boli zaznamenávané konflikty v rámci kolektívu odsúdených, z čoho vyplýva, že doposiaľ vo výkone trestu od roku 2012 bol celkom 43-krát disciplinárne potrestaný, v dôsledku čoho musel byť podaný aj návrh na jeho preradenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde trest vykonával, do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s maximálnym stupňom stráženia, pričom naposledy bol potrestaný dňa 22.08.2019 práve za neslušné správanie sa na súde prvého stupňa po vynesení odsudzujúceho rozsudku.

Za týchto okolností potom krajský súd skúmal, či trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je primeraný alebo je potrebné postupovať v tom smere, ako naznačil obhajca obžalovaného.

Krajský súd sa oboznámil aj s odpisom z registra trestov na obžalovaného R. J., z ktorého je však zrejmé, že tento bol doposiaľ celkom 19-krát súdne trestaný, pričom od odsúdenia v roku 2012, ktoré bolo v dôsledku jeho návrhu na obnovu konania zrušené a opätovne konané, bol odsúdený ešte 10-krát, z čoho vo väčšine prípadov však išlo o rozhodnutia súdov v tom smere, že tieto upúšťali od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného, vzhľadom práve na odsúdenie obžalovaného predchádzajúcimi súdmi.

Za tejto situácie potom aj krajskému súdu pripadá správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu, ak za právoplatne uznanú vinu za zločin vydierania, kde je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 3 rokov až do 12 rokov a 4 mesiace, trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je primeraný. Je zrejmé, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného nie je možné pôsobiť trestom kratšieho trvania, čo je zrejmé nielen z množstva odsúdení, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov, ale aj zo správania obžalovaného vo výkone trestu, kde ani dlhodobá izolácia od spoločnosti tohto neprinútila, aby zmenil svoje agresívne správanie a opakovane sa dopúšťal disciplinárnych priestupkov voči poriadku vo výkone trestu odňatia slobody.

V žiadnom prípade potom nie je možné súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že aj trest kratšieho trvania by mal na obžalovaného prevýchovný charakter, práve aj podľa názoru krajského súdu trest, ktorý bol obžalovanému v pôvodnom konaní uložený, bol správny a primeraný. Samotné použitie asperačnej zásady a následné použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemohlo mať odozvu v tom, aby musela byť v každom prípade u obžalovaného R. J. povolená obnova konania, keď sa tak však stalo, nie je z ničoho zrejmé a ani takáto povinnosť pre súd prvého stupňa nevyplýva, že by trest v tomto obnovenom konaní musel byť podstatne iný a miernejší, ako bol pôvodný trest, keď je zrejmé, že ukladaný trest aj v novom konaní je ukladaný v zákonom stanovenej sadzbe, v podstate pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je nepochybné, že trest, ktorý bol obžalovanému aj v tomto novom konaní uložený je potrebné, aby obžalovaný celý vykonal, pretože iba takýto trest má represívny charakter na obžalovaného, na ktorého asi žiadny trest už prevýchovný účel mať nemôže.

Vzhľadom k tomu, že sa potom krajský súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obhajcu obžalovaného resp. obžalovaného R. J., musel toto odvolanie ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.